1 Coríntios 11

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Ì mbóro fe ɗáa ɓi munu ká ɓi hɔy kara, mì mboro fe ɗáa *Krisi.
1 Sede meus imitadores, como também eu sou de Cristo.
2 Mì písi rì, ɓay ḭi lɛ, ì ker se tul-i ɓáy namri riw bele, a í tɔŋ fal fe sa̰w nzoɓ mbika lawri ká mì fere rì na ɓaŋguɔ.
2 De fato, eu vos louvo porque, em tudo, vos lembrais de mim e retendes as tradições assim como vo-las entreguei.
3 Roo lɛ, mì hii ɓay haŋa rì laa ɓay key na ɓáy kere nda̰w rɔ! *Krisi na ɓa mbay ká tul wa̰rari riw bele, wa̰ra nzoɓ na ɓa mbay ká tul má̰y nzoɓ, a Ŋgɛrɛwṵru laa lɛ, ɓa mbay ká tul Krisi.
3 Quero, entretanto, que saibais ser Cristo o cabeça de todo homem, e o homem, o cabeça da mulher, e Deus, o cabeça de Cristo.
4 Wa̰ra nzoɓ ká ɗaa fe guɓa tul-e rɔɔ a ɗáake nzaa ɓay kere, mase a tǐnake sa̰w ɓay káʼa ya̰a ká luo Ŋgɛrɛwṵru na lɛ, ka ɗaa mbay ɓo tul Krisi ká ɓa mbay ɓe na ya zu.
4 Todo homem que ora ou profetiza, tendo a cabeça coberta, desonra a sua própria cabeça.
5 A lɛ, má̰y nzoɓ ká ɗaa nzaa ɓay kere, mase ka tina sa̰w ɓay káʼa ya̰a ká luo Ŋgɛrɛwṵru taŋ kuo tul-e lɛ, ka ɗaa mbay ɓo tul wa̰ra ká ɓa mbay tul-e na ya. Ɓe na, ka ɗo munu ɓa má̰y ká sṵu tul-e taŋ kpori kpori.
5 Toda mulher, porém, que ora ou profetiza com a cabeça sem véu desonra a sua própria cabeça, porque é como se a tivesse rapada.
6 Zaɗka má̰y nzoɓ kuo tul-e ya lɛ, ka kúɗ sṵy tul-e na kuɗ! A roo lɛ, munu ká kúɗ sṵy tul, mase sṵu tul ɓa sahoy má̰y nzoɓ na lɛ, ka kuo tul-e kuo!
6 Portanto, se a mulher não usa véu, nesse caso, que rape o cabelo. Mas, se lhe é vergonhoso o tosquiar-se ou rapar-se, cumpre-lhe usar véu.
7 Wa̰ra nzoɓ na ti kuo tul-e ya, ɓay ḭi lɛ, ɓe na ka mbi sùo ziŋ Ŋgɛrɛwṵru a ɓa fe riŋ ɗika ɓe. A roo lɛ, má̰y nzoɓ na ɓa fe riŋ ɗika wa̰ra nzoɓ.
7 Porque, na verdade, o homem não deve cobrir a cabeça, por ser ele imagem e glória de Deus, mas a mulher é glória do homem.
8 Tusuɛke lɛ, wa̰ra nzoɓ na i ɗaa ni ɓáy faa má̰y nzoɓ ya, roo lɛ, má̰y nzoɓ ze i ɗaa ni ɓáy faa wa̰ra nzoɓ.
8 Porque o homem não foi feito da mulher, e sim a mulher, do homem.
9 A wa̰ra nzoɓ na, i ɗaa ni ɓay tul má̰y nzoɓ ya, roo lɛ, má̰y nzoɓ ze i ɗaa ni ɓay tul wa̰ra nzoɓ.
9 Porque também o homem não foi criado por causa da mulher, e sim a mulher, por causa do homem.
10 Sa̰wke mini ze, má̰y nzoɓ na ka kuo tul-e ɓay kíɛke hṵrusuo mbay ká ɓo tul-e, ɓay haŋa leɗ nzaapeɗri ká nulue i kɔ́ke ni.
10 Portanto, deve a mulher, por causa dos anjos, trazer véu na cabeça, como sinal de autoridade.
11 Ɓe nu ku hɔy kara ká pol Ŋgɛrɛmbay na, má̰y nzoɓ na ɗo ɓáy tul gaŋ sùo-ɛ taŋ wa̰ra nzoɓ ya nda̰w, a wa̰ra nzoɓ hɔy kara ɗo ɓáy tul gaŋ sùo-ɛ taŋ má̰y nzoɓ ya nda̰w pi.
11 No Senhor, todavia, nem a mulher é independente do homem, nem o homem, independente da mulher.
12 Ze, i ɗaa má̰y nzoɓ ɓáy faa wa̰ra nzoɓ hɔy kara, wa̰ra nzoɓ na má̰y nzoɓ ze mboŋ ni. A feri riw bele na, sa̰wke uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru.
12 Porque, como provém a mulher do homem, assim também o homem é nascido da mulher; e tudo vem de Deus.
13 Ì kér sùo-rì kḭ í kɔ, má̰y nzoɓ ká kuo tul-e ya hɔy a ɗaa nzaa ɓay kere na wa̰a, ɓáy kere kḭ zu lɛ?
13 Julgai entre vós mesmos: é próprio que a mulher ore a Deus sem trazer o véu?
14 Ká tusiri key na, ì kɔ nda̰w, ɓay haŋa wa̰ra nzoɓ pɔŋ sṵy tul-e pìe bululu na ɓa fe sahoy;
14 Ou não vos ensina a própria natureza ser desonroso para o homem usar cabelo comprido?
15 a má̰y nzoɓ ká pɔŋ sṵy tul-e pì-pie laa lɛ, ɓa fe písi ni, ɓay ḭi lɛ, ɓa fe ká Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ni ɓay haŋa ni ka pɔ́ŋ munu a púɗke tul-e na wa̰a, ì kɔ munu ya lɛ?
15 E que, tratando-se da mulher, é para ela uma glória? Pois o cabelo lhe foi dado em lugar de mantilha.
16 Zaɗka nzoɓ hii ɓay má̰y ɓay key na lɛ, ka laa ɓay key na ta-taŋ: ɓuru na, ɓuru ɗo ɓáy fe sa̰w kḭ ya nda̰w, a mbṵ́ kḭ nzoɓ mbika lawri hɔy kara, i ɗǒke ya nda̰w pi.
16 Contudo, se alguém quer ser contencioso, saiba que nós não temos tal costume, nem as igrejas de Deus.
17 Ɓay ká mì ɓáa ha rì key na, ɓay písi rì ká ɗi ya, ɓay ḭi lɛ, ká zaɗ mbṵ́ kḭ ɓaarì na, fe ka̰ayari ze ì ɗaa mba tul fe kereri.
17 Nisto, porém, que vos prescrevo, não vos louvo, porquanto vos ajuntais não para melhor, e sim para pior.
18 Titire lɛ, nzoɓri ɓaa ha̰ mì mii, zaɗka ì mbṵ kḭ í kaw lɛ, téke ɓil kḭ ɗo sakra ɓaarì, a lɛ, mì ya̰a ɓayke ha̰nɛri ká ɗi.
18 Porque, antes de tudo, estou informado haver divisões entre vós quando vos reunis na igreja; e eu, em parte, o creio.
19 Ɓa tusuɛ kḭ, téke ɓil kḭ na a ɗoko sakra ɓaarì na kḭ, ɓe nda̰w rɔɔ i kɔ́kɔke nzoɓri ká i ɗo tul ɓal-ri ɓáy zaɗɛ ká sakra ɓaarì na ɓáy.
19 Porque até mesmo importa que haja partidos entre vós, para que também os aprovados se tornem conhecidos em vosso meio.
20 Roo lɛ, ɓaarì na, zaɗka ì mbṵ kḭ í kaw na, ɓa fe sṵm Ŋgɛrɛmbay ze ì sṵ ya,
20 Quando, pois, vos reunis no mesmo lugar, não é a ceia do Senhor que comeis.
21 ɓay ḭi lɛ, zaɗka ì kaw nzaa fe sṵm na, nzoɓ ha̰a ha̰a hɔy kara takra ɓay sṵŋa taa ɓe taa ɓe, a ha̰ nzoɓ ha̰nɛri i kaw ɓáy kɔn, a nzoɓ ha̰nɛri laa lɛ, fe nzɔkɔ ɗaa ri tuɗ.
21 Porque, ao comerdes, cada um toma, antecipadamente, a sua própria ceia; e há quem tenha fome, ao passo que há também quem se embriague.
22 Wa̰a, ì ɗo ɓáy hul ká ɓay sṵŋa fe ká ɗi, a í nzɔ fe ká ɗi ya lɛ? Mase, ì hii ḭ́m nzoɓ mbika lawri ká i mbṵ tul kḭ ha̰ sahoy ka sɛ nzoɓri ká fe ɓari tiya na lɛ woo? Ɓay ḭike kḭ ɓáy ze, ì giyaŋ ɓay haŋa mì ɓaa ha rì lɛ? Wa̰a, mi písi rì ká ɗi lɛ woo? Munu ya!
22 Não tendes, porventura, casas onde comer e beber? Ou menosprezais a igreja de Deus e envergonhais os que nada têm? Que vos direi? Louvar-vos-ei? Nisto, certamente, não vos louvo.
23 Ì kɔ, fe fére ká mì ziŋ ká luo Ŋgɛrɛmbay a mí suo mí fere rì na ze ɗo key: Ká ɓil suŋke ká i mbika tul Ŋgɛrɛmbay Zezu ɓay ika ni na, ka mbi maapa,
23 Porque eu recebi do Senhor o que também vos entreguei: que o Senhor Jesus, na noite em que foi traído, tomou o pão;
24 a falɛ káʼa ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru na báyḭi lɛ, ka haw a ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɓe ni key na ɓa naysuo-i ká ɗo ɓay tul-rì. Ì ɗaa mini key ɓaŋguɔ ɓo í kérke ɓay se tul-i.»
24 e, tendo dado graças, o partiu e disse: Isto é o meu corpo, que é dado por vós; fazei isto em memória de mim.
25 Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, fal fe sṵm na ku báyḭi lɛ, ka mbi koɓo a ɓaa ha ri mii: «Koɓo key na ɓa *sáka kuni fie ká Ŋgɛrɛwṵru siŋ ziŋ rì ɓáy faa sím ɓi. Nam ha̰a ha̰a ká ì nzɔ fe key lɛ, ì ɗaa munu í kérke ɓay se tul-i.»
25 Por semelhante modo, depois de haver ceado, tomou também o cálice, dizendo: Este cálice é a nova aliança no meu sangue; fazei isto, todas as vezes que o beberdes, em memória de mim.
26 Nam ha̰a ha̰a ká ì sṵ maapa key, a í nzɔ fe key na lɛ, kiɛ a ɓaa mii, ì ɗo ka-káa ɓay huɗ Ŋgɛrɛmbay ká ɓay tul naari na kpṵru maa ɓáy nam káʼa yḭ́i a vi.
26 Porque, todas as vezes que comerdes este pão e beberdes o cálice, anunciais a morte do Senhor, até que ele venha.
27 Ɓe mini ze, nzoɓ ká sṵ maapa, mase ka nzɔ fe taa Ŋgɛrɛmbay na ɓáy faake ya lɛ, ɓay mgba tul nzoɓke na ku, ɓay ḭi lɛ, ka ḭ̌m naysuo Ŋgɛrɛmbay ɓáy sím ɓe.
27 Por isso, aquele que comer o pão ou beber o cálice do Senhor, indignamente, será réu do corpo e do sangue do Senhor.
28 Munu zu lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a ká hii ɓay sṵŋa maapa a nzɔ fe key na lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka bɛ́klɛ ɓil law-ɛ kḭ sùo-ɛ a kɔ nda̰w rɔ! Ze ɓo, zaɗka fe mbḭw tiya ro lɛ, ka sṵ a nzɔ ɓáy.
28 Examine-se, pois, o homem a si mesmo, e, assim, coma do pão, e beba do cálice;
29 A nzoɓ ká sṵ a nzɔ, rɔɔ a kɔ sùo Ŋgɛrɛmbay ká ɗi ya lɛ, ka sṵ a nzɔ a ɗáake fe ka̰aya, a ɗáake ɓay ɓo tul-e ɓe kḭ sùo-ɛ.
29 pois quem come e bebe sem discernir o corpo, come e bebe juízo para si.
30 Sa̰wke mini ze, ruɔ nzoɓri ká sakra ɓaarì, i ɓáke nzoɓ sɛmri nda̰w, í tǎ̰ake ɗɛk ɗɛk nda̰w, a ruɔke ha̰nɛri laa lɛ, i zǐŋke huɗ nda̰w pi.
30 Eis a razão por que há entre vós muitos fracos e doentes e não poucos que dormem.
31 A roo lɛ, zaɗka náa bɛklɛri ɓil law naari kḭ sùo naari lɛ, ɓay Ŋgɛrɛwṵru ti mgbaka tul naari ya.
31 Porque, se nos julgássemos a nós mesmos, não seríamos julgados.
32 Ze, zaɗka Ŋgɛrɛmbay ɗaa ɓay ɓo tul naari, a ha̰ náa kɔ́ri sɛkɛ fe ká ɗi kara, ka ɗaa ɓay kǐɛke naari fe ɓo, ɓay haŋa nam káʼa kúŋke ɓay zuɔ tul nzoɓri na, ka ɗaa ɓay ka zúɔ tul naari munu káʼa ɗáake zuɔ tul nzoɓ tukɛlɛri ya.
32 Mas, quando julgados, somos disciplinados pelo Senhor, para não sermos condenados com o mundo.
33 Yṵ-iri, ɓe ze, zaɗka ì mbṵ kḭ ɓay sṵŋa fe sṵm Ŋgɛrɛmbay lɛ, ì giyaŋ kḭ nda̰w rɔ!
33 Assim, pois, irmãos meus, quando vos reunis para comer, esperai uns pelos outros.
34 Ze, zaɗka kɔn i nzoɓ lɛ, ka sṵ fe ká puo ɓe rɔɔ a vi ɓáy. Ɓe nda̰w rɔɔ, ì há̰ke ɓay Ŋgɛrɛwṵru mgba tul-rì ká zaɗ mbṵ́ kḭ ɓaarì na ya ɓáy. A ɓay ká se tul fe ha̰wri na lɛ, nam ká mì séke luo-rì nda̰w rɔɔ, mì leke ɓáy.
34 Se alguém tem fome, coma em casa, a fim de não vos reunirdes para juízo. Quanto às demais coisas, eu as ordenarei quando for ter convosco.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.