Lucas 14
Godna Hundi (WOS) vs ARA
1 Baka hwa nukwa nak dé Jisas Farisina duna néma du nakna geré wulayi, wumbu hénoo sanjoka. Wulayindéka di déré xéséfwa di jémba xé.
1 Aconteceu que, ao entrar ele num sábado na casa de um dos principais fariseus para comer pão, eis que o estavam observando.
2 Xéndaka man tamba wuléndé du nak dé Jisasna makambu té.
2 Ora, diante dele se achava um homem hidrópico.
3 Di wungi Jisasré xéséfundaka dé wun duré xéta dé hambuk hundika xékélakikwa duré akwi Farisina duré akwi dé wakwexéké, “Nana hambuk hundi yingi dé wa? Nani baka hwa nukwambu du takwaré huréhalékémbet, wu yikafre wana haraki wana?”
3 Então, Jesus, dirigindo-se aos intérpretes da Lei e aos fariseus, perguntou-lhes: É ou não é lícito curar no sábado?
4 Wungi wakwexékéndéka di hundi nawulak buléhambandi. Buléhafi yandaka dé Jisas wun duré hura huréhalékétaka wandéka dé yi.
4 Eles, porém, nada disseram. E, tomando-o, o curou e o despediu.
5 Yindéka dé diré wa, “Guna nyan guna bulmakau bali baka hwa nukwambu hutungumbu xakre nandindét guni déré bari hura xaletanguni, o yingafwe? Xéxé, baka hwa nukwambu wungi hurutanguni.”
5 A seguir, lhes perguntou: Qual de vós, se o filho ou o boi cair num poço, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 Wungi wandéka di déka hundi hasa wanjoka di hurufatiké.
6 A isto nada puderam responder.
7 Jisas dé xé wun hénoo sanjoka yandé du yae néma duna hafwambu renjoka hurundaka. Xétaka dé diré ané sataku hundi wa,
7 Reparando como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes uma parábola:
8 “Du nak takwa hérandén hénoo sangute guniré wandét, guni ye néma duna hafwambu yamba rekénguni. Guni néma duna hafwambu rengut, wafewana guniré sarékéngwandéndé néma du nak yandét,
8 Quando por alguém fores convidado para um casamento, não procures o primeiro lugar; para não suceder que, havendo um convidado mais digno do que tu,
9 guniré wandé du yae guniré angi watandé, ‘Guni wun yikafre hafwa ané duka hwetanguni.’ Dé wungi wandét guni roota néma duna hafwa yatakataka yae hukétéfi hafwambu retanguni.
9 vindo aquele que te convidou e também a ele, te diga: Dá o lugar a este. Então, irás, envergonhado, ocupar o último lugar.
10 Dé guni wun hénoo sangute guniré wandét, guni ye hukétéfi hafwambu retanguni. Wungi rengut guniré wandé du yae guniré watandé, ‘Nyayika, guni yae néma duna hafwambu retanguni.’ Wungi wandét guni ye néma duna hafwambu rengut wun gembu rekwa duna makambu guni néma du retanguni.
10 Pelo contrário, quando fores convidado, vai tomar o último lugar; para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, senta-te mais para cima. Ser-te-á isto uma honra diante de todos os mais convivas.
11 Du takwa deka ximbu harékéndat, God deka xiré husandatandé. Du takwa deka xiré husandandat, God deka ximbu harékétandé.”
11 Pois todo o que se exalta será humilhado; e o que se humilha será exaltado.
12 Wun hundi wataka dé dé wali hénoo sandéte wandé duré wa, “Méni hénoo humbwe sanjoka huruta ména nyayika, ména nyamangu bandingu, ména hém, ména getéfambu rekwa xérénjuwi mama duré yamba wakéméni, di yandate. Méni wungi maki duré wamét, hukémbu di humbwe méniré wandat yamét di ménika hénoo hasa hwetandi.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não convides os teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem vizinhos ricos; para não suceder que eles, por sua vez, te convidem e sejas recompensado.
13 Méni wungi hurukéméni. Méni némafwi hénoo humbwe sanjoka huruta méni jambangwe du, séfimali haraki yandé du, man haraki yandé du, dama hiyandé duré wataméni, di yandate.
13 Antes, ao dares um banquete, convida os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos;
14 Wun du di ménika hénoo hasa hwenjoka dé hurufatikétandi. Wungi maki, yikafre sémbut hura hiyandé du takwa wambula ramétendaka nukwambu God méniré hasa hwetandé. Hasa hwendét, méni yikafre mawuli yataméni.” Wungi dé Jisas déré wa.
14 e serás bem-aventurado, pelo fato de não terem eles com que recompensar-te; a tua recompensa, porém, tu a receberás na ressurreição dos justos.
15 Di wali reta hénoo sandé du nak wun hundi xékétaka dé Jisasré wa, “Godna getéfambu reta hénoo satekwa du di yikafre mawuli yatandi.”
15 Ora, ouvindo tais palavras, um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Wungi wandéka dé Jisas wa, “Du nak némafwi hénoo humbwinjoka dé huru. Huruta dé séfélak duré wa, di yae wun hénoo sandate.
16 Ele, porém, respondeu: Certo homem deu uma grande ceia e convidou muitos.
17 Wandéka hénoo satendaka nukwa yandéka dé déka jémba yakwa duré dé wa, dé hanja wandén duka ye diré ané hundi wandéte, ‘Atéfék jondu huratakambeka dé re. Guni mé ya.’
17 À hora da ceia, enviou o seu servo para avisar aos convidados: Vinde, porque tudo já está preparado.
18 “Dé dika ye wandéka di atéfék yinjoka hélék yandakaka di nak maki nak maki hundi wa. Du nak dé déré wa, ‘Wuni yéwa hwetaka héfa nak wuni héra. Hérataka némbuli wun héfa xénjoka yitawuni. Méni yawundu namét, wuni yakéwuni. Wungi wuni mawuli ye.’
18 Não obstante, todos, à uma, começaram a escusar-se. Disse o primeiro: Comprei um campo e preciso ir vê-lo; rogo-te que me tenhas por escusado.
19 Wungi wandéka dé nak wa, ‘Wuni bulmakau bali tamba yéti wuni héra. Hérataka wuni ye diré hurukwexétawuni. Di wuna jémba jémba yatandi, o yingi maki dé? Méni yawundu namét, wuni yakéwuni. Wungi wuni mawuli ye.’
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-las; rogo-te que me tenhas por escusado.
20 Wungi wandéka dé nak wa, ‘Wuni wayika male takwa hési wuni héra. Wun moka, wuni yakéwuni.’
20 E outro disse: Casei-me e, por isso, não posso ir.
21 “Di wungi wandaka dé jémba yakwa du wambula yae dé déka néma duré deka hundika wa. Wandéka dé wun gena yafa mawuli wita dé déka jémba yakwa duré wa, ‘Méni ané getéfambu hwakwa atéfék yambumbu bari hari ye méni jambangwe du, séfimali haraki yandé du, dama hiyandé du, man haraki yandé duré hérae wuna geré hura yataméni.’
21 Voltando o servo, tudo contou ao seu senhor. Então, irado, o dono da casa disse ao seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze para aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 Wungi wandéka dé jémba yakwa du ye wandén maki hurutaka wambula yae dé wa, ‘Néma du, wuni wamén maki bu huruwu. Huruwuka hafwa nawulak baka dé té.’
22 Depois, lhe disse o servo: Senhor, feito está como mandaste, e ainda há lugar.
23 Wungi wandéka dé néma du déka jémba yakwa duré wa, ‘Méni némafwi yambumbu akwi yikama yambumbu akwi sa ye méni wumbu tékwa du takwaré hérae hura yataméni. Hura yamét wuna ge sukwekéndéte wuni mawuli ye.
23 Respondeu-lhe o senhor: Sai pelos caminhos e atalhos e obriga a todos a entrar, para que fique cheia a minha casa.
24 Némbuli guniré wuni we. Hanja wawun atéfék du wuna hénoo yamba sakéndi.’ Wungi dé néma du wa.”
24 Porque vos declaro que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Séfélak du takwa di Jisas wali yambumbu yindaka dé waleka dé diré wa,
25 Grandes multidões o acompanhavam, e ele, voltando-se, lhes disse:
26 “Du nak wunika yae wuna hukémbu yinjoka mawuli yata dé angi hurutandé. Dé déka yafa, ayiwa, takwa, nyangwal, nyamangu bandingu nyangenguka némafwimbu hélék yatandé. Dé ané héfambu renjoka akwi némafwimbu hélék yatandé. Dé wungi némafwimbu hélék yahafi yata dé wuna hukémbu yikwa du yamba rekéndé.
26 Se alguém vem a mim e não aborrece a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs e ainda a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Du takwa di diré xiyae hatekatendaka mi yatahafi yata di wuna hukémbu yikwa du takwa yamba rekéndi.
27 E qualquer que não tomar a sua cruz e vier após mim não pode ser meu discípulo.
28 “Ané hundi mé xéké. Guna du nak séményi ge nak tonjoka mawuli yata tale dé reta jémba sarékétandé, wun ge totendéka yéwaka. Wafewana dé hura rendéka yéwaré wun ge sékérékékéndé wana?
28 Pois qual de vós, pretendendo construir uma torre, não se assenta primeiro para calcular a despesa e verificar se tem os meios para a concluir?
29 Tale wungi jémba sarékéhafi ye dé hwaar male husandandét yéwa hényindét ge tosékehafi yandét, atéfék du xéta wun duka bangwa wata wangitandi.
29 Para não suceder que, tendo lançado os alicerces e não a podendo acabar, todos os que a virem zombem dele,
30 Wangita di watandi, ‘Wun ge tale tonjoka hurundéka yéwa hényindéka némbuli tosékenjoka dé hurufatiké.’
30 dizendo: Este homem começou a construir e não pôde acabar.
31 “Ané hundi akwi mé xéké. Néma du nak dé xéké, nak néma du déka xi warekwa du wali yandéka, di wali warenjoka. Xékéta di wali warenjoka mawuli yata tale reta dé angi watandé, ‘Wuna xi warekwa du séfélak yingafwe. Déka xi warekwa du séfélak di. Yingi maki nae nani diré sarékéngwandétame? Wafewana di naniré sarékéngwandétandi?’
31 Ou qual é o rei que, indo para combater outro rei, não se assenta primeiro para calcular se com dez mil homens poderá enfrentar o que vem contra ele com vinte mil?
32 Wun néma du wungi sarékéndét, wun yatekwa néma du afaké hafwambu wayika téndét dé duré wandét di dika yae hundi bulétandi, di hundi bulésékéréka xi warehafi yandate.
32 Caso contrário, estando o outro ainda longe, envia-lhe uma embaixada, pedindo condições de paz.
33 Wungi maki deka jondu atéfék hwehafi yandé du takwa di wuna hukémbu yikwa du takwa yamba rekéndi.
33 Assim, pois, todo aquele que dentre vós não renuncia a tudo quanto tem não pode ser meu discípulo.
34 “Mé xéké. Hunyi yikafre joo dé. Wun hunyi résék yahafi yandét nani méta joo wun hunyimbu takatame, dé wambula résék yandéte? Yingafwe. Résék wambula yamba yakéndé.
34 O sal é certamente bom; caso, porém, se torne insípido, como restaurar-lhe o sabor?
35 Wun hunyi dé baka joo wundé xakundé. Dé hénooré akwi héfaré akwi yikafre yamba hurukéndé. Du takwa wun hunyi baka yakitandi. Guna waan téndét, wu ané hundi mé guni xéké.” Wungi dé Jisas diré wa.
35 Nem presta para a terra, nem mesmo para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.