Gálatas 4
Versão Católica (VC, 2024) vs XGS
1 Explico-me: enquanto o herdeiro é menor, em nada difere do escravo, ainda que seja senhor de tudo,
1 Ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ osearɨmɨnɨ. Xano wiepɨ́xɨ́niasinɨ́o sɨnɨ onɨmiá nimónɨrɨ́ná xanoyá amɨpí nɨpɨnɨ meanɨ́o eŋagɨ aiwɨ xɨnáíwánɨŋɨ́ nimónɨro omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́áyɨ́ yapɨ imónɨŋorɨnɨ.
2 mas está sob tutores e administradores, até o tempo determinado por seu pai.
2 Sɨ́á xano rárɨŋɨ́yi imónɨ́e nánɨ omɨ ámá wí yayɨ́wɨ́ umero xɨ́oyá omɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ uwɨnaxɨ́diro yarɨgɨ́orɨnɨ.
3 Assim também nós, quando menores, estávamos escravizados pelos rudimentos do mundo.
3 Xámɨ nene enɨ niaíwenénɨŋɨ́ imónagwárɨnɨ. E nimónɨrane xwɨyɨ́á sɨrɨmɨŋɨ́ éwapɨ́nɨgɨ́ápɨ —Apɨ, ayɨ́ re rɨnarɨgɨ́ápɨrɨnɨ, “Apɨ mepanɨ. Apɨ mɨnɨpanɨ.” rɨnarɨgɨ́ápɨrɨnɨ. Apɨ oyaneyɨnɨrɨ nɨxɨ́dɨranéná gwɨ́nɨŋɨ́ neayáragɨ́ eŋagɨ nánɨ gwɨ́ omɨŋɨ́nɨŋɨ́ yagwárɨnɨ.
4 Mas quando veio a plenitude dos tempos, Deus enviou seu Filho, que nasceu de uma mulher e nasceu submetido a uma lei,
4 Nene e yagwá aiwɨ Gorɨxo “Ína imónɨ́wɨnɨgɨnɨ.” yaiwiárɨŋɨ́yi imónáná xegɨ́ xewaxomɨ xwɨ́á tɨ́yo nánɨ urowárénapɨŋɨnigɨnɨ. Omɨ apɨxɨ́ wí uxɨrɨrɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pimɨ nɨxɨ́dɨrane gwɨ́ yárɨnagwáyɨ́ imónɨŋwá womɨ uxɨrɨrɨ eŋorɨnɨ.
5 a fim de remir os que estavam sob a lei, para que recebêssemos a sua adoção.
5 Gorɨxo piaxɨ́ nɨneamerɨ xɨ́oyá niaíwenénɨŋɨ́ imónanɨ nánɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ nɨxɨ́dɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ gwɨ́nɨŋɨ́ yárɨnagwaéne nearoayírówɨnɨgɨnɨrɨ urowárénapɨŋɨnigɨnɨ.
6 A prova de que sois filhos é que Deus enviou aos vossos corações o Espírito de seu Filho, que clama: Aba, Pai!
6 Agwɨ “Gorɨxoyá niaíwenerɨ́anɨ?” oyaiwinɨ́poyɨnɨrɨ xegɨ́ xewaxoyá kwíyɨ́pɨ —Apimɨ dánɨ Gorɨxomɨ nurɨrɨ́ná “Ápoxɨnɨ. Ápoxɨnɨ.” urarɨŋwápɨrɨnɨ. Apɨ rɨxa sɨxɨ́ seamímoŋɨ́rɨnɨ.
7 Portanto já não és escravo, mas filho. E, se és filho, então também herdeiro por Deus.
7 Ayɨnánɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ apɨ apɨ xɨ́dɨpɨ́rɨ nánɨ sɨnɨ gwɨ́ omɨŋɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́nénɨŋɨ́ mimónɨŋoɨ. Rɨxa xɨ́oyá niaíwɨ́yɨ́né imónɨŋoɨ. Xɨ́oyá niaíwɨ́yɨ́né eŋagɨ nánɨ xɨ́o seaiiŋɨ́pimɨ dánɨ xegɨ́ dɨŋɨ́pɨ meapɨ́rɨ́áyɨ́né imónɨŋoɨ.
8 Outrora, é certo, desconhecendo a Deus, servíeis aos que na realidade não são deuses.
8 Xámɨ Gorɨxo nánɨ sɨnɨ majɨ́á nimónɨrɨ nánɨ mɨxɨ́dɨpa nerɨ́ná ŋwɨ́á segɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ imɨxɨgɨ́ápɨ —Apɨ nepa ŋwɨ́á imónɨŋɨ́pɨmanɨ. Apɨ omeŋweaaneyɨnɨrɨ nánɨ gwɨ́nɨŋɨ́ seayárɨnɨŋɨ́yɨ́né nimónɨro yagɨ́árɨnɨ.
9 Agora, porém, conhecendo a Deus, ou melhor, sendo conhecidos por Deus, como é que tornais aos rudimentos fracos e miseráveis, querendo de novo escravizar-vos a eles?
9 E nero aiwɨ seyɨ́né rɨxa xɨ́omɨ nɨxɨ́dɨro ámá xɨ́oyá imónɨŋagɨ́a nánɨ —Apɨ rɨpaxɨ́ aí ámá xɨ́oyá oimónɨ́poyɨnɨrɨ xewanɨŋo seaimɨxɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ e nɨrɨrɨ́ná “Ayɨ́ xɨxenɨ rɨmɨ́ɨnɨ.” nimónarɨnɨ. Rɨxa xɨ́oyá oimónɨ́poyɨnɨrɨ seaimɨxɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ seyɨ́né dɨŋɨ́ arɨge nɨmoro axɨ́mɨnɨ nɨkɨnɨmónɨro ámɨ Judayɨ́yá xwɨyɨ́á sɨrɨmɨŋɨ́ éwapɨ́nɨgɨ́ápimɨ —Apɨ píránɨŋɨ́ seaimɨxɨpaxɨ́ wí mimónɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Apimɨ arɨge nɨyaiwiro ámɨ oxɨ́daneyɨnɨrɨ yarɨŋoɨ? Ámɨ Judayɨ́ iwamɨ́ó érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nɨxɨ́dɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ gwɨ́nɨŋɨ́ oyárɨnaneyɨnɨro rɨyarɨŋoɨ?
10 Observais dias, meses, estações e anos!
10 Seyɨ́né Judayɨ́ sɨ́á ayimɨ “E epaxɨ́rɨnɨ.” rarɨgɨ́ápɨ xɨ́dɨro emá sɨŋɨ́ nánɨ sɨ́á ayimɨ “E epaxɨ́ imónɨnɨ.” rarɨgɨ́ápɨ xɨ́dɨro Gorɨxo nánɨ dɨŋɨ́ mopɨ́rɨ nánɨ sɨ́á ayɨ́ ayi imónáná “Aiwá nimɨxɨro e éɨ́rɨxɨnɨ.” rarɨgɨ́ápɨ xɨ́dɨro xwiogwɨ́ sɨŋɨ́ imónáná “E epaxɨ́rɨnɨ.” rarɨgɨ́ápɨ xɨ́dɨro yarɨŋagɨ́a nánɨ seararɨŋɨnɨ.
11 Temo que os meus esforços entre vós tenham sido em vão. Voltemos à nossa confiança cordial
11 Seyɨ́né e yarɨgɨ́ápɨ nánɨ aga ayá sɨ́wɨ́ nɨroarɨnɨ. Nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná anɨŋɨ́ minɨ́ nɨsearéwapɨyirɨ aí “Sɨwiá searéwapɨyiŋárɨ́anɨ?” nimónarɨŋagɨ nánɨ ayá sɨ́wɨ́ nɨroarɨnɨ.
12 Irmãos, sede como eu, pois também eu me tornei como vós. Não tenho nenhum motivo de queixa contra vós.
12 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, waunɨ́ rɨpɨ osearɨmɨnɨ, “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pimɨ dánɨ gwɨ́nɨŋɨ́ yírónɨŋáonɨ imónɨŋápa seyɨ́né enɨ axɨ́pɨ imónɨ́poyɨ.” osearɨmɨnɨ. Nionɨ enɨ seyɨ́né imónɨgɨ́ápa sa ámá wonɨ imónɨŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Nionɨ seyɨ́né seaímeááná seyɨ́né sɨpí wí mɨnikárɨgɨ́awixɨnɨ.
13 Estais lembrados de como eu estava doente quando, pela primeira vez, vos preguei o Evangelho
13 Seyɨ́né nɨjɨ́árɨnɨ. Iwamɨ́ó íná dánɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ wáɨ́ nɨsearɨrɨ́ná rɨramɨŋɨ́ nimónɨrɨ nánɨ searɨŋanigɨnɨ.
14 e fui para vós uma provação por causa do meu corpo. Mas nem por isto me desprezastes nem rejeitastes, antes me acolhestes como um enviado de Deus, como Cristo Jesus.
14 Nionɨ rɨramɨŋɨ́ imónɨŋápɨ seyɨ́né xwɨrɨ́á seainɨmɨnɨrɨ eŋɨ́ aiwɨ seyɨ́né wí peayɨ́ nɨnɨwianɨro rɨ́wɨ́ mɨnɨmó Gorɨxoyá aŋɨ́najɨ́ womɨranɨ, Kiraiso xewanɨŋomɨranɨ, nɨmímɨnɨrɨ́nɨŋɨ́ nɨmímɨnɨgɨ́awixɨnɨ.
15 Onde está agora aquele vosso entusiasmo? Asseguro-vos que, se possível fora, teríeis arrancado os vossos olhos para mos dar!
15 Nionɨ wáɨ́ searáná seyɨ́né “Xwɨyɨ́á yayɨ́ neainɨpaxɨ́pɨ arɨ́á wianɨ́waéne, nene mimónɨŋwɨ́ reŋwɨnɨ?” nɨyaiwinɨro yayɨ́ seainɨŋɨ́pɨ gɨmɨ nɨmoro yarɨŋoɨ? Íná e epaxɨ́ nimónɨrɨ sɨŋwɨrɨyɨ́, niapanɨro nánɨ segɨ́ sɨŋwɨ́ aí yónɨpaxɨ́ imónɨŋagɨ́a sɨŋwɨ́ seanɨŋá eŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ.
16 Tornei-me, acaso, vosso inimigo, porque vos disse a verdade?
16 Nionɨ nepaxɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nearɨ seararɨŋagɨ nánɨ seyɨ́né “O sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ neaimɨ́ánɨrɨ yarɨnɨ.” rɨseaimónarɨnɨ?
17 Eles vos testemunham amizade com má intenção, e querem separar-vos de mim, para captar a vossa amizade.
17 Ámá ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ gwɨ́nɨŋɨ́ seayáranɨro yarɨgɨ́áyɨ́ mepí nɨseatɨnɨro aiwɨ naŋɨ́ seaíwapɨyanɨro nánɨ mepí seatɨnarɨgɨ́ámanɨ. Poronɨ rɨ́wɨ́ nɨnɨmómáná noneyá sírogwɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ seayiŋwɨ́roanɨro yarɨŋoɨ.
18 É maravilhoso receber demonstrações de boa amizade, mas que seja em todas as circunstâncias, e não somente quando estou convosco.
18 Naŋɨ́ seaíwapɨyipɨ́rɨ nánɨ mepí nɨtɨnɨróná ayɨ́ ananɨrɨnɨ. Nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ ŋweaŋánánɨ marɨ́áɨ, nionɨ mɨŋweaŋagɨ aiwɨ naŋɨ́ seaíwapɨyipɨ́rɨ nánɨ mepí nɨtɨnɨróná ayɨ́ ananɨrɨnɨ.
19 Filhinhos meus, por quem de novo sinto dores de parto, até que Cristo seja formado em vós,
19 Gɨ́ niaíwɨ́nɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́né, rɨ́nɨŋɨ́ apɨxíwa niaíwɨ́ xɨranɨro íná winarɨŋɨ́pa nionɨ enɨ seyɨ́né xeŋwɨ́mɨ warɨgɨ́ápɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨro Kiraiso imónɨŋɨ́pa imónɨpɨ́rɨ́e nánɨ ámɨ axɨ́pɨ e nɨniga warɨnɨ.
20 quem me dera estar agora convosco, para descobrir o tom que convém à minha linguagem, visto que eu me encontro extremamente perplexo a vosso respeito.
20 E nɨsearɨrɨ aí mɨxɨ́nɨ mɨsearɨ́ nɨpenɨ́ xwɨyɨ́ánɨ searɨmɨ nánɨ seyɨ́né tɨ́nɨ oŋweámɨnɨrɨ nánɨ íkɨ́nɨŋɨ́ sɨpí niarɨnɨ. Seyɨ́né xeŋwɨ́mɨ warɨgɨ́ápɨ nánɨ ududɨ́ ninarɨŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ.
21 Dizei-me, vós que quereis estar sujeitos a uma lei: não ouvis a lei?
21 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pimɨ xɨ́darɨŋwápimɨ dánɨ Gorɨxoyá sɨŋwɨ́yo dánɨ wé rónɨŋwaéne oimónaneyɨnɨrɨ yarɨgɨ́áyɨ́né, yarɨŋɨ́ bɨ rɨpɨ oseaimɨnɨ, “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pimɨ dánɨ rɨnɨŋɨ́pɨ nánɨ nepa dɨŋɨ́ mɨmoarɨgɨ́áyɨ́néranɨ?”
22 A Escritura diz que Abraão teve dois filhos, um da escrava e outro da livre.
22 Bɨkwɨ́yo dánɨ xwɨyɨ́á bɨ rɨpɨ nánɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋagɨ nánɨ osearɨmɨnɨ. Ebɨrɨ́amo niaíwɨ́ waú emeaagɨ́rɨnɨ. Wɨ́o xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ wiiarɨŋí xɨrɨŋorɨnɨ. Wɨ́o xegɨ́ xiepí —Í xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ mɨwiipa yarɨŋírɨnɨ. Í xɨrɨŋorɨnɨ.
23 O da escrava, filho da natureza; e o da livre, filho da promessa.
23 Xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ wiiarɨŋí xɨrɨŋo sa apɨxíwa oxɨ́ tɨ́nɨ nemero niaíwɨ́ xɨrarɨgɨ́ápa xɨrɨŋorɨnɨ. Xiepí, xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ mɨwiipa yarɨŋí xɨrɨŋo Gorɨxo Ebɨrɨ́amomɨ sɨ́mɨmaŋɨ́yo dánɨ “E nɨsiimɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨ́pimɨ dánɨ xɨrɨŋorɨnɨ. Bɨkwɨ́yo apɨ nánɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ nánɨ osearɨmɨnɨ.
24 Nestes fatos há uma alegoria, visto que aquelas mulheres representam as duas alianças: uma, a do monte Sinai, que gera para a escravidão, é Agar.
24 Xwɨyɨ́á ípaú nánɨ rɨnɨŋɨ́pɨ agwɨ ríná imónarɨŋɨ́ bɨ tɨ́nɨ rɨ́ramɨŋɨyɨ́ ninɨrɨ rɨpaxɨ́rɨnɨ. Ípaú xwɨyɨ́á Gorɨxo rárɨŋɨ́ biaú nánɨrɨnɨ. Xwɨyɨ́á bɨ —Apɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Apɨ dɨ́wɨ́ Sainaiyɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ rárɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ Xegaí nánɨrɨnɨ. Niaíwɨ́ í xɨrɨŋɨ́yɨ́ xɨnáíwánɨŋɨ́ nimónɨro omɨŋɨ́ wiipɨ́rɨ́á nánɨ imónɨŋɨ́yɨ́rɨnɨ.
25 {O monte Sinai está na Arábia.} Corresponde à Jerusalém atual, que é escrava com seus filhos.
25 Dɨ́wɨ́ Sainaiyɨ rɨnɨŋɨ́pɨ Arebia imónɨnɨ. Apɨ Jerusaremɨ agwɨ ríná imónɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ rɨ́ramɨŋɨyɨ́ ninɨrɨ imónɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Ámá aŋɨ́ apimɨ ŋweáyɨ́ xɨnáíwánɨŋɨ́ nimónɨro omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́áyɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋagɨ́a nánɨ rarɨŋɨnɨ.
26 Mas a Jerusalém lá do alto é livre e esta é a nossa mãe,
26 Ámá aŋɨ́ apimɨ ŋweáyɨ́ xɨnáíwánɨŋɨ́ nimónɨro omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́áyɨ́ imónɨŋagɨ́a aí ámá Jerusaremɨ aŋɨ́namɨ imónɨŋɨ́pimɨ ŋweáyɨ́ rɨxa gwɨ́nɨŋɨ́ yírónɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ. Aŋɨ́ apɨ Kiraisomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roŋwaéne negɨ́ nókínɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨrɨnɨ.
27 porque está escrito: Alegra-te, ó estéril, que não davas à luz; rejubila e canta, tu que não tinhas dores de parto, pois são mais numerosos os filhos da abandonada do que daquela que tem marido {Is 54,1}.
27 Bɨkwɨ́yo dánɨ aŋɨ́ apɨxɨ́ ípaú tɨ́nɨ rɨ́ramɨŋɨyi apiaú nánɨ xwɨyɨ́á rɨpɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ, “Apɨxɨ́ niaíwɨ́ mɨxɨrɨ́ oxɨ́ roŋíxɨ yayɨ́ éɨrɨxɨnɨ. Jíxɨ apɨxɨ́ niaíwɨ́ nɨxɨrɨrɨ́ná rɨ́nɨŋɨ́ winarɨŋɨ́pɨ sɨnɨ mɨsinɨpa yarɨŋíxɨ maŋɨ́ nexoarɨ meaŋɨ́ rɨ́ɨrɨxɨnɨ. Niaíwɨ́ apɨxɨ́ meawárɨ́ siŋíxɨyá obaxɨ́ nimóga nuro píránɨŋɨ́ meánɨŋíyá niaíwɨ́yo múropɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ meaŋɨ́ rɨ́ɨrɨxɨnɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ.
28 Como Isaac, irmãos, vós sois filhos da promessa.
28 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, Ebɨrɨ́amomɨ sɨ́mɨmaŋɨ́yo dánɨ Gorɨxo “E nɨsiimɨ́árɨnɨ.” urárɨŋɨ́pimɨ dánɨ Aisako xɨrɨŋɨ́pa axɨ́pɨ e imónɨgɨ́áyɨ́nérɨnɨ.
29 Como naquele tempo o filho da natureza perseguia o filho da promessa, o mesmo se dá hoje.
29 Íná niaíwɨ́ apɨxɨ́ oxɨ́ tɨ́nɨ nemero xɨrarɨgɨ́ápa xɨrɨŋo, o niaíwɨ́ Gorɨxoyá kwíyɨ́pimɨ dánɨ xɨrɨŋomɨ xeanɨŋɨ́ wikáragɨ́rɨnɨ. Agwɨ enɨ axɨ́pɨ e xeanɨŋɨ́ seaikáranɨro yarɨŋoɨ.
30 Que diz, porém, a Escritura? Lança fora a escrava e seu filho, porque o filho da escrava não será herdeiro com o filho da livre {Gn 21,10}.
30 E seaikáranɨro yarɨŋagɨ́a aiwɨ Bɨkwɨ́yo dánɨ píoɨ rɨnɨnɨ? Ayɨ́ re nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ, “Xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ wiiarɨŋímɨ tɨ́nɨ xegɨ́ niaíwomɨ tɨ́nɨ mɨxɨ́ xɨ́dowáreɨ. Xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ wiiarɨŋíyá xewaxo tɨ́nɨ dɨxɨ́ apɨxí, rɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ mɨsiipa yarɨŋíyá xewaxo tɨ́nɨ awaú nɨwaúnɨ dɨxɨ́ dɨŋɨ́pɨ tɨ́gɨ́íwaú nimónɨri amɨpí xanoxɨyá mɨmeapa éɨ́isixɨnɨrɨ rɨrarɨŋɨnɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ.
31 Pelo que, irmãos, não somos filhos da escrava, mas sim da que é livre.
31 Ayɨnánɨ gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, Kiraisomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨŋwaéne xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ wiiarɨŋíyá niaíwenénɨŋɨ́ mimónɨŋwɨnɨ. Xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ mɨwiipa yarɨŋíyá niaíwenénɨŋɨ́ imónɨŋwɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.