Marcos 10

Lok'laj Jyolj Kakaj Dios (USPNT) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Kakaj Jesús xelb'i Capernaúm, xe' lak luwar re Judea ri wi'tak ch'akap re nimi ja' Jordán. Cla' xmulb'a' rib'ak sub'laj q'ui cristian chirij y Kakaj Jesús xoc chic chi jtijojcak re Jyolj Kakaj Dios jwi'l nak'tali' jilon tran.
1 Levantando-se Jesus, foi dali para o território da Judeia, além do Jordão. E outra vez as multidões se reuniram junto a ele, e, de novo, ele as ensinava, segundo o seu costume.
2 Ajruc're' nic'j fariseo xjutuntak chijc'ulel Kakaj Jesús y ri'ke rajak tijtatak wi tijta'tak jun jmac laj jyolj, xtz'onajtak re: ¿Ton jya' luwar Jpixb' Kakaj Dios chi jun winak tijjachb'i rixokl? xche'tak re.
2 E, aproximando-se alguns fariseus, o experimentaram, perguntando-lhe: É lícito ao marido repudiar sua mulher?
3 Kakaj Jesús xtz'onaj rechak: ¿Nenc'u xij Moisés chawechak? xche' rechak mak fariseo.
3 Ele lhes respondeu: Que vos ordenou Moisés?
4 Rechak xijtak: Moisés xya' luwar chi tijna' tijjach rixokl jun winak, xike man winak tijtz'ib'aj jun wuj re jachb'i ib', xche'tak re Kakaj Jesús.
4 Tornaram eles: Moisés permitiu lavrar carta de divórcio e repudiar.
5 Ajruc're' Kakaj Jesús xij rechak: Moisés xcan jtz'ib'aj jun pixab' jilonli jwi'l atak pur ab'aj awanmak.
5 Mas Jesus lhes disse: Por causa da dureza do vosso coração, ele vos deixou escrito esse mandamento;
6 Pero cuando Kakaj Dios xchol jb'anic juntir ri wi'tak wich k'ijsak, Kakaj Dios xan winak pach anm,
6 porém, desde o princípio da criação, Deus os fez homem e mulher.
7 jwi'li'li jun winak cuando tic'uli'yc, tican jye' jkaj jchuch
7 Por isso, deixará o homem a seu pai e mãe [e unir-se-á a sua mulher],
8 y tic'uli'y riq'ui rixokl y chi quib' rib'ilak tiwuxtak pi juntakchak chi cristian chiwch Kakaj Dios. Ma' quib'tak ta' chiqui'n, juntakchak chi cristian.
8 e, com sua mulher, serão os dois uma só carne. De modo que já não são dois, mas uma só carne.
9 Jwi'li'li jun winak ta' luwar tijjach rixokl ri quiek riq'uil xc'ulb'aj jwi'l Kakaj Dios, xche' Kakaj Jesús rechak mak fariseo.
9 Portanto, o que Deus ajuntou não separe o homem.
10 Cuando wi'takchak Kakaj Jesús la ja pach yak ajtijol rib'ak chirij, rechak xtz'onajtak re nen jcholajl tielwi' man yoloj ri xcan jb'ij rechak mak fariseo.
10 Em casa, voltaram os discípulos a interrogá-lo sobre este assunto.
11 Kakaj Jesús xij: Jun winak wi tican jache' rixokl y tic'uli'y chic riq'ui jun jalan anm chic, chiwch Kakaj Dios tijin trechb'ej jun jalan anm ri ma' jc'ulajl ta'n.
11 E ele lhes disse: Quem repudiar sua mulher e casar com outra comete adultério contra aquela.
12 Y jilon jun anm wi tican jache' richjil y tic'uli'y chic riq'ui jun jalan winak chic, chiwch Kakaj Dios tijin tiechb'ej jwi'l jun jalan winak ri ma' jc'ulajl ta'n, xche' Kakaj Jesús rechak.
12 E, se ela repudiar seu marido e casar com outro, comete adultério.
13 Jun k'ij nic'j cristian xc'amtakch ralc'walak riq'ui Kakaj Jesús pire tijye' jk'ab' chib'ak, pero yak ajtijol rib'ak chirij xk'eltak yak cristian ri c'amalch ralc'walak jwi'lak.
13 Então, lhe trouxeram algumas crianças para que as tocasse, mas os discípulos os repreendiam.
14 Cuando Kakaj Jesús xril chi yak ajtijol rib'ak chirij xk'elontak, xpe retzal, xij rechak: Ma k'eltak, ye'tak luwar rechak mak tral ac'l tipetak wiq'uil jwi'l jtakon Kakaj Dios chib'ak cristian pirechi' yak ri jilontak chapca' tral ac'l ri.
14 Jesus, porém, vendo isto, indignou-se e disse-lhes: Deixai vir a mim os pequeninos, não os embaraceis, porque dos tais é o reino de Deus.
15 Kes tz'etel tz'et tamb'ij chawechak chi nen ta' tijc'ul jtakon Kakaj Dios chapca' jun ral ac'l, ta' tioc lamas titakon Kakaj Dios chib'ak cristian, xche' Kakaj Jesús rechak yak ajtijol rib'ak chirij.
15 Em verdade vos digo: Quem não receber o reino de Deus como uma criança de maneira nenhuma entrará nele.
16 Ajruc're' xpe Kakaj Jesús, xk'aluj mak tral ac'l ri xjutuntak riq'uil y xye' jk'ab' chib'ak.
16 Então, tomando-as nos braços e impondo-lhes as mãos, as abençoava.
17 B'esal Kakaj Jesús li b'e cuando xpe jol jun winak b'iom. Xxucb'a' rib' chiwch xtz'onaj re: At, Tzilaj Ajtijonl, ¿nen rajwax tamb'an pire tanta' tzilaj c'aslemal riq'ui Kakaj Dios lecj ri ta' jq'uisic? xche' re Kakaj Jesús.
17 E, pondo-se Jesus a caminho, correu um homem ao seu encontro e, ajoelhando-se, perguntou-lhe: Bom Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
18 Kakaj Jesús xtz'onaj re: ¿Nen chac tab'ij chwe chi ini' tzi? Ta' ni jun tzi, xike Kakaj Dios ri tzi.
18 Respondeu-lhe Jesus: Por que me chamas bom? Ninguém é bom senão um, que é Deus.
19 Awetamchak Jpixb' Kakaj Dios ri tijb'ij jilonri: Mat camsanc, ma wechb'ej jun jalan cristian wi ma' ac'ulajl ta'n, mat alk'anc, ma mol tzij chirij jun cristian, mat sub'unc, coj jk'ijak akaj achuch, tiche', xche' Kakaj Jesús re man winak b'iom.
19 Sabes os mandamentos: Não matarás, não adulterarás, não furtarás, não dirás falso testemunho, não defraudarás ninguém, honra a teu pai e tua mãe.
20 Man winak b'iom xij chic: Ajtijonl, juntir li xincoja'ch pi aj in ac'l, xche'.
20 Então, ele respondeu: Mestre, tudo isso tenho observado desde a minha juventude.
21 Kakaj Jesús sub'laj kus xril, xij re: Ajwi' jun kelen rajwax tina ab'anna. Jat, c'ayta juntir kelen awe ri wi' y man rijil tajach chiwchak yak ri wi' rajwax rechak. Jilonli tiwa'xi' sub'laj utzil pi awe riq'ui Kakaj Dios lecj pi jq'uexwach ab'iomil. Ajruc're' atpe wiq'uil pire atxamb'er chwij, xche' Kakaj Jesús re man winak b'iom.
21 E Jesus, fitando-o, o amou e disse: Só uma coisa te falta: Vai, vende tudo o que tens, dá-o aos pobres e terás um tesouro no céu; então, vem e segue-me.
22 Cuando man winak xta jilonli xijsaj re jwi'l Kakaj Jesús, xjalmaj jcayb'al, sub'laj b'is jwich xec', jwi'l sub'laj b'iomi'n.
22 Ele, porém, contrariado com esta palavra, retirou-se triste, porque era dono de muitas propriedades.
23 Ajruc're' Kakaj Jesús xsolcopij rib' chi rilic yak ajtijol rib'ak chirij y xij: Sub'laj c'ax roquicak mak b'iom lamas titakon Kakaj Dios chib'ak cristian, xche' rechak.
23 Então, Jesus, olhando ao redor, disse aos seus discípulos: Quão dificilmente entrarão no reino de Deus os que têm riquezas!
24 Yak ajtijol rib'ak chirij Kakaj Jesucristo xsaach jch'olak chi jtaic jyolj, pero Kakaj Jesús xca'mulaj chic jb'ij rechak, xij: Atak walc'wal, tamb'ij chawechak sub'laj c'ax roquic jun b'iom lamas titakon Kakaj Dios chib'ak cristian jwi'l xike tib'e ranm chirij jb'iomil.
24 Os discípulos estranharam estas palavras; mas Jesus insistiu em dizer-lhes: Filhos, quão difícil é [para os que confiam nas riquezas] entrar no reino de Deus!
25 Tanca'mulaj chic jb'ij chawechak ri' ta' mas c'ax jk'axic jun camello laj b'ak' jwich jun acux chiwch roquic jun b'iom lamas titakon Kakaj Dios chib'ak cristian, xche' Kakaj Jesús rechak yak ajtijol rib'ak chirij.
25 É mais fácil passar um camelo pelo fundo de uma agulha do que entrar um rico no reino de Deus.
26 Yak ajtijol rib'ak chirij Kakaj Jesucristo, cuando xtatak chi jilonli xij Kakaj Jesús rechak, sub'laj xsaach jch'olak, xijtak chirib'il rib'ak: Wi jilonli, ta' ni jun ticolmaj laj jk'ab' jmac, xche'tak.
26 Eles ficaram sobremodo maravilhados, dizendo entre si: Então, quem pode ser salvo?
27 Cow xilsajtak jwi'l Kakaj Jesús y xij rechak: Pi rechak cristian ta' ni jonok ticwinc, pero Kakaj Dios ta' ni jun kelen ma' ticwin chi jb'anic, xche' rechak.
27 Jesus, porém, fitando neles o olhar, disse: Para os homens é impossível; contudo, não para Deus, porque para Deus tudo é possível.
28 Xpe Pedro, xij re Kakaj Jesús: Oj xcani' kaye' juntir kelen ke ri wi' y xojxamb'eri' chawij, xche' re.
28 Então, Pedro começou a dizer-lhe: Eis que nós tudo deixamos e te seguimos.
29 Kakaj Jesús xij: Kes tz'etel tz'et tamb'ij chawechak, nen jun cristian tican jye' richoch, rech'elxic, jkaj jchuch, ralc'wal y rulew inwi'lke in y jwi'lke jb'ij tzilaj jtaquil chwij,
29 Tornou Jesus: Em verdade vos digo que ninguém há que tenha deixado casa, ou irmãos, ou irmãs, ou mãe, ou pai, ou filhos, ou campos por amor de mim e por amor do evangelho,
30 tijc'ula' sub'laj nim jq'uixel kelen re neri wich ulew chiwch ri xcan jye'. Tina wa'xna sub'laj nim jq'uixel chapca' richoch, rech'elxic, jchuch, ralc'wal y rulew onque tina jtijna c'ax y la' mak junab' ri tina pena tijta' tzilaj c'aslemal riq'ui Kakaj Dios lecj ri ta' jq'uisic.
30 que não receba, já no presente, o cêntuplo de casas, irmãos, irmãs, mães, filhos e campos, com perseguições; e, no mundo por vir, a vida eterna.
31 Pero sub'laj q'ui ri nab'etak lajori ri cojol jk'ijak, ri'taka' ticantak pi q'uisb'ire jwi'l ta' chiqui' ticojsaj jk'ijak. Y sub'laj q'ui ri q'uisb'ire lajori ri ta' cojol jk'ijak, ri'taka' tinab'ertak jwi'l tina cojsajna jk'ijak, xche' Kakaj Jesús rechak.
31 Porém muitos primeiros serão últimos; e os últimos, primeiros.
32 B'esaltak li b'e, xe'tak Jerusalén y Kakaj Jesús nab'e chiwchak yak ajtijol rib'ak chirij, rechak sachal jch'olak y yak ri xamtak chirijak tzakal jch'olak. Ajruc're' Kakaj Jesús xsiq'uij chicb'i yak cab'lajuj (12) ajtijol rib'ak chirij pi ric'anak y xoc chi jb'ij rechak nen mo tib'ansaj re.
32 Estavam de caminho, subindo para Jerusalém, e Jesus ia adiante dos seus discípulos. Estes se admiravam e o seguiam tomados de apreensões. E Jesus, tornando a levar à parte os doze, passou a revelar-lhes as coisas que lhe deviam sobrevir, dizendo:
33 Xij rechak: Lajori ojb'etak Jerusalén, cla' tijachsaj Jc'ajol Kakaj Dios ri xwux pi cristianil laj jk'ab'ak mak jb'ab'alak yak ajc'amaltak jb'eak cristian riq'ui Kakaj Dios y laj jk'ab'ak yak ajtijoltak cristian re Jpixb' Kakaj Dios. Rechak tijtz'onajtak k'atb'itzij chirij pire ticamsajc. Y tijjachtak laj jk'ab' yak ma' rijajl ta' Israel,
33 Eis que subimos para Jerusalém, e o Filho do Homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas; condená-lo-ão à morte e o entregarão aos gentios;
34 tritz'b'ejtak jwich, tijchub'ajtak jwich, tijsec'tak y tijcamsajtak. Pero laj jrox k'ij tina c'astasajna jwich laj jcamnakl, xche' Kakaj Jesús rechak yak ajtijol rib'ak chirij.
34 hão de escarnecê-lo, cuspir nele, açoitá-lo e matá-lo; mas, depois de três dias, ressuscitará.
35 Xpetak Santiago pach Juan ri yak jc'ajol Zebedeo, xjutuntak riq'ui Kakaj Jesús, xijtak re: Kajtijonl, chikaj taye' chike ri tikatz'onaj chawe, xche'tak re.
35 Então, se aproximaram dele Tiago e João, filhos de Zebedeu, dizendo-lhe: Mestre, queremos que nos concedas o que te vamos pedir.
36 Xpe Kakaj Jesús, xtz'onaj rechak: ¿Nen chawajak tamb'an chawechak? xche' rechak.
36 E ele lhes perguntou: Que quereis que vos faça?
37 Rechak xijtak re Kakaj Jesús: Taye' luwar chike chi cuando atcub'ar chi takon chib'ak cristian, jun ticub'ar laj apaach y jun ticub'ar laj amax, xche'tak re.
37 Responderam-lhe: Permite-nos que, na tua glória, nos assentemos um à tua direita e o outro à tua esquerda.
38 Ajruc're' Kakaj Jesús xij rechak: Atak ta' awetamak nen attijintak chi jtz'onaj chwe. ¿Tonc'u acuya'taka' c'ax chapca' ri tina intijna in? xche' rechak.
38 Mas Jesus lhes disse: Não sabeis o que pedis. Podeis vós beber o cálice que eu bebo ou receber o batismo com que eu sou batizado?
39 Rechak xijtak: Tikacuya'n, xche'tak.
39 Disseram-lhe: Podemos. Tornou-lhes Jesus: Bebereis o cálice que eu bebo e recebereis o batismo com que eu sou batizado;
40 pero ta' ye'l luwar chwe chi jcha'ic nen ticub'ar laj impaach o laj immax, jwi'l ri' tiye'saj rechak yak ri cha'ltak jwi'l Kakaj Dios, xche' Kakaj Jesús rechak.
40 quanto, porém, ao assentar-se à minha direita ou à minha esquerda, não me compete concedê-lo; porque é para aqueles a quem está preparado.
41 Cuando yak lajuj (10) ajtijol rib'ak chirij Kakaj Jesucristo xtatak nen xijsaj re Kakaj Jesús, xpe retzalak chirij Santiago pach Juan.
41 Ouvindo isto, indignaram-se os dez contra Tiago e João.
42 Xpe Kakaj Jesús, xsiq'uij yak ajtijol rib'ak chirij, xij rechak: Atak awetamaki' chi mak jb'ab'al jk'atb'itzijak yak ma' rijajl ta' Israel tijchomorsajtak chi wi' mas takon laj jk'ab'ak chib'ak yak jwinakak y mak nimaktak jb'ab'alak titakontaka' chib'ak.
42 Mas Jesus, chamando-os para junto de si, disse-lhes: Sabeis que os que são considerados governadores dos povos têm-nos sob seu domínio, e sobre eles os seus maiorais exercem autoridade.
43 Pero chaxo'l atak, ma' ji'ta'lonli. Chaxo'l atak nen raj ticojsaj jk'ij, rajwaxi' rane' lawi' ri rajwax jb'anic pi rechak nic'j chic.
43 Mas entre vós não é assim; pelo contrário, quem quiser tornar-se grande entre vós, será esse o que vos sirva;
44 Y wi wi' jono chawechak raj tioc pire b'ab'al, rajwaxi' tijye' rib' chi takem re juntir jpach chapca' jun cristian ri wi' rajw.
44 e quem quiser ser o primeiro entre vós será servo de todos.
45 Jilon chapca' xan Jc'ajol Kakaj Dios ri xwux pi cristianil, ta' xpe wich ulew pire tib'ansaj lawi' ri raj tib'ansaj re re. Re xpe wich ulew pirechi' tiyuk rane' lawi' ri rajwax rechak cristian y tiyuk jache' rib' pi camic chi jcolicak sub'laj cristian laj jk'ab' jmacak, xche' rechak yak ajtijol rib'ak chirij.
45 Pois o próprio Filho do Homem não veio para ser servido, mas para servir e dar a sua vida em resgate por muitos.
46 Kakaj Jesús xtawtak Jericó pach yak ajtijol rib'ak chirij. Cuando elamb'i rechak Jericó, sub'laj q'ui cristian xamb'ertakb'i chirijak y wi' jun sic' moy ri jb'ij Bartimeo ri jc'ajol Timeo cub'ul chi' b'e chi jtz'onaj limoxn.
46 E foram para Jericó. Quando ele saía de Jericó, juntamente com os discípulos e numerosa multidão, Bartimeu, cego mendigo, filho de Timeu, estava assentado à beira do caminho
47 Cuando sic' moy xta chi ri' Kakaj Jesús ri aj Nazaret b'esal, xoc chi ch'ejejem chi jch'ab'ej Kakaj Jesús, xij: ¡Kaj Jesús, Jc'ajol David, il c'ur inwch! xche'.
47 e, ouvindo que era Jesus, o Nazareno, pôs-se a clamar: Jesus, Filho de Davi, tem compaixão de mim!
48 Sub'laj cristian xk'elewtak re ri' rajak ta' chiqui' tich'a'wc, pero re mas chiqui' cow xch'ejejc, xij chic: ¡Jc'ajol David, il c'ur inwch! xche'.
48 E muitos o repreendiam, para que se calasse; mas ele cada vez gritava mais: Filho de Davi, tem misericórdia de mim!
49 Ajruc're' Kakaj Jesús xwa'rc, xij: Siq'uijtakch, xche'.
49 Parou Jesus e disse: Chamai-o. Chamaram, então, o cego, dizendo-lhe: Tem bom ânimo; levanta-te, ele te chama.
50 Ajruc're' sic' moy xcan jt'oje' man ritz'ik ri tijk'u'j, xb'iit jol y xjutumb'i riq'ui Kakaj Jesús.
50 Lançando de si a capa, levantou-se de um salto e foi ter com Jesus.
51 Ajruc're' xpe Kakaj Jesús, xtz'onaj re: ¿Nen chawaj tamb'an chawe? xche' re.
51 Perguntou-lhe Jesus: Que queres que eu te faça? Respondeu o cego: Mestre, que eu torne a ver.
52 Kakaj Jesús xij re: Tichak jna' atb'ec, xatna'tuni' jwi'l xcub'ar ach'ol chwij, xche' re.
52 Então, Jesus lhe disse: Vai, a tua fé te salvou. E imediatamente tornou a ver e seguia a Jesus estrada fora.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.