Mateus 9
Usarufa Bible (USA_WBT) vs NVI
1 Îtuma únópí-káárébí yetê nokaayúkómmá meran-ábápáq yauwéqma uréta Îtuni márûpaq koyarááe.
1 Entrando Jesus num barco, atravessou o mar e foi para a sua própria cidade.
2 mibáq yaímma-wayukama móra-kari-naqa Îtunopaqa awíqmeta iráama mi-kárí-nákóní ayáátákoma pukuráitana kúkutaaraq waguráitata yaagumé irááe. ánibo Îtuma mi-káyúkámá yimónaimma wekáq itáíq-itaiq kéowanaboana Îtuma mi-kárí-nákómmá timá ámikaiye: “iyápógo, enáyakoma kaayoné íno. ení kúmiq-yataaqa kemá paábaq kématuwaune.” téna Îtuma titata
2 Alguns homens trouxeram-lhe um paralítico, deitado numa cama. Vendo a fé que eles tinham, Jesus disse ao paralítico: "Tenha bom ânimo, filho; os seus pecados estão perdoados".
3 yaímma ámáan-aimma yirááti-wayukama yeqtí yúyánánóbáqá “maan-nákómá Áánûqtumma aamá káwaagiye.” téta tirááe.
3 Diante disso, alguns mestres da lei disseram a si mesmos: "Este homem está blasfemando! "
4 miráitana mi-káyúkátí yúyánánóbáqá Îtuma yimónatuwena wemá tiráiye: “keráwáqá nôraq itaráq keráwáqtí túyánánóbáqá ítama táíq kéoo?
4 Conhecendo Jesus seus pensamentos, disse-lhes: "Por que vocês pensam maldosamente em seus corações?
5 nóin-aikowaq ketí náápaamma yiráátiniyo? ánibo kemá téqa ‘ení kúmiq-yataaqa mamá paábaq yuwaúne’ mirá túnawaq íma oyaaqá kéi aqá ánibo ‘emá itó-uma uréire uwo’ túnna-waigoma minnâ íma oyaaqá éna ummaa kéyaiye.
5 Que é mais fácil dizer: ‘Os seus pecados estão perdoados’, ou: ‘Levante-se e ande’?
6 Waayúkagoni Áráaqa náápaamma maa-márábímmá kanaaráq kúmiq-yataaqa mamá paábaq yuwánîqtaba yiráátenune.” téna tiráiye. miráitana Îtuma ayáátámma puki-nákómmá timá ámikaiye: “emá itó-ure ení kúkutaama mamé ení naaópaq kóaao.” téna tiráiye.
6 Mas, para que vocês saibam que o Filho do homem tem na terra autoridade para perdoar pecados" — disse ao paralítico: "Levante-se, pegue a sua maca e vá para casa".
7 miráitana mi-kárí-nákómá itó-uma wení naaópaq kóuraiye.
7 Ele se levantou e foi.
8 ánibo aarawaamá miráimma aónéta ikatîq ôriq urááe. yeráwáqá aónaraae. Áánûqtuma mirán-ákóqnáámá ámikaiqtababoana yemá Áánûqtun-awiqa múte yaútaae.
8 Vendo isso, a multidão ficou cheia de temor e glorificou a Deus, que dera tal autoridade aos homens.
9 Îtuma mibáké kéwena aónaimma móra-naqa táákiti-moneqa mayaí-náúpáq máqe-uraimma min-nákóní áwîqa Máátiyuma mi-kátáámá agatái-nare. ánibo Îtuma Máátiyumma timá ámikaiye: “emá ketinaaé ya waraao.” titana wemá itó-uma Îtun anaaé wakáiye.
9 Passando por ali, Jesus viu um homem chamado Mateus, sentado na coletoria, e disse-lhe: "Siga-me". Mateus levantou-se e o seguiu.
10 anaaékaqa Îtuma naaúpaq máena aáwaqa kénaitata netuqyaa-káyúkámá táákiti-moneqa máyáa-kayukagaraq káqomma karere-káyúkágáráq ‘paátataare’ timá yíkáa-kayukagaraq Îtunopaq irááe. yemá Îtugaraq wení iyápó-annagaraq umá máeta aáwaqa narááe.
10 Estando Jesus em casa, foram comer com ele e seus discípulos muitos publicanos e "pecadores".
11 yemá Pérati-wayukama miráomma aónawaaeta yemá Îtuni iyápó-annama maará téta ítama aónaraae: “nôraq itanawáq keráwáqtí yirááti-nakoma kúmiq-wayukagaraq táákiti-moneqa máyáa-kayukatema aáwaqa kénaiyo?” téta ítama aónaraae.
11 Vendo isso, os fariseus perguntaram aos discípulos dele: "Por que o mestre de vocês come com publicanos e ‘pecadores’? "
12 Îtuma min-áímmá ítátuwena wemá maará téna aúpáq-áímmá tiráiye: “waayúkama karímá ímo máyáa-kayukama tótaa-wayukayopaq íma kéoe. ímiye. paá karí-wáyúkámá tótaa-wayukayopaqa kéoe.
12 Ouvindo isso, Jesus disse: "Não são os que têm saúde que precisam de médico, mas sim os doentes.
13 keráwáqá uréraq Áánûqtuni watáama agamatá-kánnáábíkén-áímmá ko ítáaro. ‘naí-wámmá ikáma kekáq timíyábá kemá íkétikaibo kaayoné-yátááqtábá kemmá kétikaiye.’ téna agamatá-kánnáágómá kétiye.” téna Îtu timátuwena tiráiye: “arupú-wáyúkámúne tíya-kayukama yááyanaaq íkukaune. ímiye. kemá paá kúmiq-wayukayaba yááyanaa kukáune.” téna Îtuma tiráiye.
13 Vão aprender o que significa isto: ‘Desejo misericórdia, não sacrifícios’. Pois eu não vim chamar justos, mas pecadores".
14 mi-kánááráqá Yóáanema nommá peraí-nákóní iyápó-annama Îtunopaq iréta tirááe: “nôraq itataawáq ketáágáráq Pérati-wayukagaraqa nunamummô ténátaama aáwaqa awetá kéunatataa ení iyápó-annama nunamummá tí-kánááráqá aáwaqa íma awetá kéoo?”
14 Então os discípulos de João vieram perguntar-lhe: "Por que nós e os fariseus jejuamos, mas os teus discípulos não? "
15 téta mirá tewana Îtuma timá yímikaiye: “móra-nakoma aaramá mayáné kéenama omákáqá paá wení aanábó-wáyúkáté máenama kanaaráq áyakoma táíq íníyô? íma aokarîq kéiye. anaaékaqa mi aaramô mayáné i-náqá paábaq matuwaíyanama min-nákómá ókaraq wení aanábó-wáyúkátêma íma mániye. miráuma aaramá mayánéna i-nákóráá umá mi-kánáámá ínaqa kemá kónatama íyakoma táíq ínipoata yemá aáwaqa awetá-inoe.
15 Jesus respondeu: "Como podem os convidados do noivo ficar de luto enquanto o noivo está com eles? Virão dias quando o noivo lhes será tirado; então jejuarão.
16 ítáaro. móra-nakoma wení naayó-kúbéráí-únámmá yakákitanama aúge-tabaraaberake maqmá aráátaimma íma aokarîq kéiye. miráinanama mi-tábáráábégómá keqnáámmá naayó-kúbéráí-únámmá yakáqma anó-kariq umáginiye.
16 "Ninguém põe remendo de pano novo em roupa velha, pois o remendo forçará a roupa, tornando pior o rasgo.
17 keqnáámmá ítáaro. móra-nakoma naayó-mémégóní aúwarati-unapima wááéni-nomma aúgema íma áítewae kéiye. miráitata yemá aúge-kaaeni-nomma naayó-mémé-áúwárátíbí áíqtowanama íma aokarîq kéiye. miráitana méme aúwaratigoma yarákínana wááéni-nomma marabí aqtíma kugúbaginiye. miráimanibo áá ítaraa-kayukama aúge-memegoni aúwaratibi wááéni-nomma aqtímaraawana mákama íráqôniq umá paá kéwaiye.” téna Îtuma tiráiye. aúge-qtataakoma waéqma naayón-ááímmá íauraniye.
17 Nem se põe vinho novo em vasilhas de couro velhas; se o fizer, as vasilhas se rebentarão, o vinho se derramará e as vasilhas se estragarão. Pelo contrário, põe-se vinho novo em vasilhas de couro novas; e ambos se conservam".
18 téna Îtuma maamin-áímmá kétima-yimikaq mórama anó-kawaa-naqa Îtun-amakaq iréna araayutaúmmá ayéna timá ámikaiye: “ketiyáámûmma paá íbêq pukuráiye. ánibo emá kanaaráq iré ayáámma aneq mó márénana atóbama yauwéqma paá maíno.” téna anó-kawaa-nako tiráiye.
18 Falava ele ainda quando um dos dirigentes da sinagoga chegou, ajoelhou-se diante dele e disse: "Minha filha acaba de morrer. Vem e impõe a tua mão sobre ela, e ela viverá".
19 ánibo Îtuma itó-uma mi-káwáá-nákóní anaaé waqmé kéwitata wení iyápó-annama móraiq umá wakááe.
19 Jesus levantou-se e foi com ele, e também os seus discípulos.
20 uréire kéowana móra-inimma mikáqá máqe-uraimma máqte-tupaama inaautámma ákáitana inaaupaqá tiyááka umá kaayaq-kárítímáátímá máqe-uraiye. min-íníkómá Îtuni anaaépaq amakaq iréna Îtuni wáqtôgoni aqtóráq ayáámma yama yáqtokaiye.
20 Nisso uma mulher que havia doze anos vinha sofrendo de uma hemorragia, chegou por trás dele e tocou na borda do seu manto,
21 min-íníkómá wenamáárîq wení aúyánánóbáqá maará-tiraiye: “Îtuni wáqtôraq tiyáámo ánékuyonanama túnobaq kanaaráq umátikaniye.” téna ánékukaiye.
21 pois dizia a si mesma: "Se eu tão-somente tocar em seu manto, ficarei curada".
22 Îtuma waéqma wemmá aónatuwena tiráiye: “ketiyáámuko, enáyakoma kaayoné íno. ení itáíq-itaiq umá yabi-í-yátáákómá emmá miráuma mamá érákáraiye. mi táoqa min-íníkóní karímá ánataguraiye.
22 Voltando-se, Jesus a viu e disse: "Ânimo, filha, a sua fé a curou! " E desde aquele instante a mulher ficou curada.
23 Îtuma mi-káwáá-nákóní naaúpaq iréna waayúkama ibiq-ímá kéteta aamá anón-aimma kétewana yimónaraiye.
23 Quando ele chegou à casa do dirigente da sinagoga e viu os flautistas e a multidão agitada,
24 ánibo Îtuma tiráiye: “keráwáqá maí abátíkáaro. pááqyan-inaaruma íma pukáiye. wemá paá aúmá waguráiye.” téna Îtuma mirá-tiraimma áraimma pukuráitataboata mi-káyúkáma wíráa umákaraae.
24 disse: "Saiam! A menina não está morta, mas dorme". Todos começaram a rir dele.
25 ánibo yemá aarawaamá waqmá paábaq yúwáawana Îtuma mi-náúpáq uténa pukáin-inaarugoni ayáákaq yáqtorena ayáátóráitana itó-uraiye.
25 Depois que a multidão se afastou, ele entrou e tomou a menina pela mão, e ela se levantou.
26 mi kátáagoma min-áúkápáq máqte-marabaq wéyáwé uráiye.
26 A notícia deste acontecimento espalhou-se por toda aquela região.
27 Îtuma mi-márúqá yuwéna kóuraiye. ánibo kaayaqá yúramma karoparái-nakorata Îtun anaaé waqmé kéweta anókaq ááyama tirááye: “áe, naayóbáqá ketááí kínima Tébitin-annabike-nako, emá kekárátá arummá umátikaao.”
27 Saindo Jesus dali, dois cegos o seguiram, clamando: "Filho de Davi, tem misericórdia de nós! "
28 téyana Îtuma naaúpaq uyábéráitata yúrammo karopági-nakama wenôpaq utááye. Îtuma min-nákámá timá yímikaiye: “kenákámá itáíq-itaiq kéoyaqtaba kemá kenákámá kanaaráq mamá atóbatikanuno?” téna ítáitata yenákámá Îtumma yauwéqma timá ámikaaye: “owé. uyátáráana-nako.” téta tirááye.
28 Entrando ele em casa, os cegos se aproximaram, e ele lhes perguntou: "Vocês crêem que eu sou capaz de fazer isso? " Eles responderam: "Sim, Senhor! "
29 ánibo Îtuma min-nákátí yúrapi ayáámma kánekuyena tiráiye: “kenákámá itáíq-itaiq óya-qtataaqtaba kemá kanaaráq miráona-yataakoma pááq íno.” téna Îtuma timá yímikaiye.
29 E ele, tocando nos olhos deles, disse: "Que lhes seja feito segundo a fé que vocês têm! "
30 ánibo yenákátí yúrakoma tágaraiye. Îtuma akoqnáá-aimma timá-yimena min-nákáyábá tiráiye: “atéráakao. móra-nakoma maamináyabama itaínabotekao.” téna tiráiye.
30 E a visão deles foi restaurada. Então Jesus os advertiu severamente: "Cuidem para que ninguém saiba disso".
31 ááqibo min-nákámá máápaq yaúbareta máqtemma min-áúkápáq-márábáqá Îtuni watáama timáeta uréire urááye.
31 Eles, porém, saíram e espalharam a notícia por toda aquela região.
32 yenákámá kóiye kéeta yaímma-wayukama móra-naqa táí-aagoma wepí máinapoana aamá ítitata wemmá yemá awíqmeta yewana Îtunopaq iráiye.
32 Enquanto eles se retiravam, foi levado a Jesus um homem endemoninhado que não podia falar.
33 ánibo Îtuma táí-aagomma matúwáitana min-nákómá aamá áaimma átáma tiráiye. minnáyaba aarawaamá iyánáaq uréta netuq-yúyánámmá kéiteta tirááe: “naayóbáqá maakáqá Ítíráaeobaqa maamirá-qtátááqá íma pááq uráine.” téta tirááe.
33 Quando o demônio foi expulso, o mudo começou a falar. A multidão ficou admirada e disse: "Nunca se viu nada parecido em Israel! "
34 miráimanibo yaímma Pérati-wayukama maará-tiraae: “wemá táí-aagoni kawáá-nákómá wemmá akoqnááma ámikaitana wemá táí-aagomma kanaaráq kématuwaiye.” téta tirááe.
34 Mas os fariseus diziam: "É pelo príncipe dos demônios que ele expulsa demônios".
35 Îtuma anó-marupakaraq pááqya-marupakaraq uréire kéena wemá monoq-náúpáqá kéyiraatena Áánûqtuma yabíkái-qtataaqtaba átê-wataama kétima-yimena máqte-karimo máyáa-kayukama mamá atóbamayikaraiye.
35 Jesus ia passando por todas as cidades e povoados, ensinando nas sinagogas, pregando as boas novas do Reino e curando todas as enfermidades e doenças.
36 wemá aónaimma netuqyaammá aarawaamá yimónatuwena arummá umáyíkaraiye. miráuma taíbaq-yuyanamma itéta ‘náawaq tíwáqnaa íníyô? náakaraq ónúnataabiyo?’ téta miráuma tipi-típigoma yeqtí kawáá-náqá íma máitata oníkáá urááe.
36 Ao ver as multidões, teve compaixão delas, porque estavam aflitas e desamparadas, como ovelhas sem pastor.
37 miráitana Îtuma wení iyápó-annama aúpáq-áímmá timá yímikaiye: “netuqyaammá aáwaqa yópímmá wáimanibo mamá áíkuyaba íma netuqyaammá mayaí-wáyúkámá mááe.
37 Então disse aos seus discípulos: "A seara é grande, mas os trabalhadores são poucos.
38 miráinaq keráwáqá Áánûqtukaq nunamummá kétiyana wemá yókóní aboámá yaímma mayaí-wáyúkáma timáyikainata wení waayúkama ko mamá áíkuyoro.” téna Îtuma timá yímikaiye.
38 Peçam, pois, ao Senhor da seara que envie trabalhadores para a sua seara".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.