Mateus 26
aúgen-anona-anon-aimma (USA) vs NTLH
1 Îtuma maami-máqtén-áímmá timá ánatatuwena mi-kánááráqá wení iyápó-annama maará téna timá yímikaiye:
1 Quando Jesus acabou de ensinar essas coisas, disse aos discípulos:
2 “kaayaq-kánáámá yáwínana kótámaki-aawaqa naí-kánáámá pááq íniye. maannâ kéitaae. ánibo yemá kemmá Waayúkagoni Áráaqa waayúkati iyáápi maraíyata kaapaq-yátáq tíkaminoe.” téna tiráiye.
2 — Vocês sabem que daqui a dois dias vai ser comemorada a
3 mi-kánááráqá uyátá-maqma anó-monoq-wayukagaraq Ítíráaeobake anó-kayukagaraq mú mikákáá anó-monoq-nakoni naaúpaq áíkutaamma min-nákóní áwîqa Kááyapatie.
3 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus se reuniram no palácio de Caifás, o Grande Sacerdote ,
4 ánibo yemá kaaqaari-áímmá téite umá wááyáímmá téta Îtumma aupaq yáqtoqma ikamínôn-aimma tirááe.
4 e fizeram um plano para prender Jesus em segredo e matá-lo.
5 miráráá umá yemá tirááe: “ayúmá maqmá naíyan-onitaakaqa mirá-qtátáárîqa íonunataae. aarawaamá ááiq-yataaqa mamá pááq íyábae.” téta tirááe.
5 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
6 Béqtanibaqa Tááímonima kárû-naqa wení karímá ánataguraitana wení naaúpaqa Îtuma máqe-uraiye.
6 — ausente —
7 ánibo móra-inikoma Îtunopaq iráimma mórama íráqôn-oqta-motorebima anó-moneq-awiqa yaan-áté-ákúq-mátáwémmá mamé iráiye. Îtuma yaareráq máitana min-íníkómá átê-kuyumma i-mátáwémmá Îtun aqnópí atíyakaraiye.
7 — ausente —
8 yemá iyápó-annama miráimma aónatuweta ítama táíq urááe. miráitata yemá maará-tiraae: “nôraq itanawáq maamin-ákúq-mátáwémmá áyókima kéiyo?
8 Ao verem aquilo, os discípulos ficaram zangados e disseram: — Que desperdício!
9 maamin-áté-ákúq-mátáwémmá waayúkama kéyimetaa anó-moneqa matétaa áwáyoq-wayukama nôraq itataa íkéyimunataabiyo?” téta tirááe.
9 Esse perfume poderia ter sido vendido por uma fortuna, e o dinheiro, dado aos pobres.
10 Îtuma yeqtáama ítarenaboana maará-tima-yimikaiye: “nôraq itaráq maan-íníkómmá ítama ummaamá kéyamakaao? wemá kemmá íráqô-qtataariq umátíkaraiye.
10 Mas Jesus, sabendo o que eles diziam, disse:
11 aati-aatimá áwáyoq-wayukama keráwáqtê mánomanibo kemá aati-aatimá keráwáqtê íma mánune.
11 Pois os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não.
12 maan-íníkómá átê-akuq-matawemma ke tineq aqtítikaimma wemá miráuma kemmá uqtamátikanokaqtaba yokaa kéumatikaiye.
12 O que ela fez foi perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
13 kemá keráwáqá áraimma kétima-timune. máqten-aukapaq-marabaqa maamin-áté-wátáámá abarokáq timáeta wéyáwé kéete maamin-íníkómá maami-qtátáárîqo íqtábá yúyánámmá itánóe.” téna Îtuma tiráiye.
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
14 mi-kánááráqá tiyááka umá abapaké kaayaq-íyápó-ánnábíké móra-waigoni áwîqa Yúqtaati Itikáárioti wemá uyátá-maqma anó-monoq-wayukayopaq uráiye.
14 Então um dos doze discípulos, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os chefes dos sacerdotes.
15 ánibo wemá maará mó tiráiye: “keráwáqá nói-qtataaraq timínóqtabawaq kemá Îtumma awíqma keráwáqtí tiyáápimma maránúnô?” téna tiráiye. ánibo yemá móneqa miráuma kaumo-yátámá (30) ámikaae.
15 Ele disse: — Quanto vocês me pagam para eu lhes entregar Jesus? E eles lhe pagaram trinta moedas de prata.
16 mi-kánááráké áaimma átárena móra-kanaaraqa Îtumma mamá namuro-wáyúkátí iyáápimmo maránîqtaba abáá-uraiye.
16 E daí em diante Judas ficou procurando uma oportunidade para entregar Jesus.
17 áqnáabaq-yupaama kótámaki-kanaaraqa yammá íma itoraí-ómákáqá iyápó-annama Îtunopaq iréta tirááe: “náakaraq mamá yokaa kéumakaanataawaq kótámaki-aawaqa naínónô?” téta tirááe.
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da
18 ánibo Îtuma tiráiye: “keráwáqá anó-marupaq uyábékeraq móra-nakokaqa maará-tero. ‘yirááti-nakoma téna ketí kanaamá waaqókárîq kéiye. miráipoaq ketí iyápó-annate kótámaki-aawaqa ení-naaupaq nánáá kéune.’ tiyé téraq mó-tima-amero.” téna tiráiye.
18 Ele respondeu:
19 ánibo Îtuma tinîq umá iyápó-annama kótámaki-aawaqa yokaa urááe.
19 Os discípulos fizeram como Jesus havia mandado e prepararam o jantar da Páscoa.
20 ánibo énaikaqa Îtuma wení tiyááka umá kaayaq-íyápó-ánnáté aáwaqa nai-yááréráq máqe-uraae.
20 Quando anoiteceu, Jesus e os doze discípulos sentaram para comer.
21 yemá aáwaqa kéneta máawana Îtuma tiráiye: “kemá keráwáqá áraimma kétima-timune. keráwápíké móra-nakoma kemmá mamá namuro-wáyúkábí marániye.” téna Îtuma tiráiye.
21 Durante o jantar Jesus disse:
22 ánibo yemá netuq-yúyánámmá ítaraae. káqowa-kaqowama wenita-wenita éta Îtumma timá ámikaae: “uyátáráana-nako, keyábiyo?” kétimma “keyábiyo?” kétimma urááe.
22 Eles ficaram muito tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu; está?
23 miráimanibo Îtuma yauwéqma tiraíye: “min-nákómá aáwaq-taapepi ayáámma ketê ánékuina-naqa minnâ wemá kemmá mamá namuro-wáyúkátí iyáápi marániye.
23 Jesus respondeu:
24 owé. minnâ Waayúkagoni Áráaqa ‘puíniye’ téna Áánûqtuni agamatá-kánnáágómá tiráiniq íniye. miráimanibo min-nákómá wemmá mamá namuro-wáyúkátí iyáápi marání-nakoni táí-meyamma ôriq umá wániye. wemmá anóama íráqôniq umá íma marákáraitanaboana kemmá mamá namuro-wáyúkátí iyáápi maraínata tíkaminoe.” téna Îtuma tiráiye.
24 Pois o
25 Yúqtaatima namuro-wáyúkátí iyáápi Îtumma maránín-nakoma maará-tiraiye: “yirááti-nako, keábiyo?” titana Îtuma tiráiye: “emá enamáárîq kétene.” téna Îtuma tiráiye.
25 Então Judas, o traidor, perguntou: — Mestre, o senhor não está achando que sou eu; está? Jesus respondeu:
26 yemá aáwaqa kéneta máawana Îtuma yammá maténa Áánûqtukaq “tíkáiye” timátuwena mapámma iyápó-annama yímikaiye. ánibo wemá tiráiye: “keráwáqá mamá naaro. maaminnáma ketúmiye.” téna tiráiye.
26 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
27 ánibo móra-nawibike wááéni-nomma maténa Áánûqtukaq “tíkáiye” timátuwena kéyimena tiráiye: “keráwáqá máqtemma maaminnâ naaro.
27 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, dizendo:
28 maannáma ketí naaebóaq timá akoqnáá ínoe. taíbaq aarawaatí kúmiqa mamá paá íkáae téq maami-nááémá aqtí énana kumíniye.
28 porque isto é o meu sangue, que é derramado em favor de muitos para o perdão dos pecados, o sangue que garante a
29 keráwáqá kemá kétima-timune. íbêkaraqa anaaékakaraq maa-márábímmá wááéni-nomma ínanune. ketibomá Áánûqtu yabíkái-marupaqa keráwákáráq móragaraq kegárátáá nommá nanúnataae.” téna tiráiye.
29 Eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
30 yemá móra imá timátuweta yemá máápaq kumá yaúbareta Óríbêti-anubaq urááe.
30 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
31 Îtuma wení iyápó-annamma timá yímikaiye: “keráwáqá ibêq-nokaamma kenamáa tiyuwéq peréqé wínóe. miráuma Áánûqtuni watáama agamatán-áíkómá téna ‘kemá tipi-típi-kawaa-naqa ikámónata tipi-típi áráakawaqa pípéban umáginoe’ mirá téna ágámátán-áíkómá kétiye.
31 E Jesus disse aos discípulos:
32 miráimanibo kemmá pukáanabike keqnáámmá itó-umatikainaq Kááriri-marupaq keráwáqtí áqnáabaq ónúne.” téna tiráiye.
32 Mas, depois que eu ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Pítaama yauwéqma tiráiye: “máqte-kayukama emmá ayuwéta kóíyaqa kemá emmá íayuwanune.” téna Pítaama tiráiye.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem.
34 Îtuma Pítaamma timá ámikaiye: “kemá áraimma kétimamune. íbêq-nokaamma kokórigoma áama íma tiráínaa emá kaumobáq ketíwîqtabama íaonaraune té wakaránóne.” téna Îtuma tiráiye.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Pítaama Îtumma timá ámikaiye: “kekáráq tíkaminomma enáwîqa íma aúpáq yuwánune. áraimma ímiye.” téna titata máqtemma wení iyápó-annama mimórá áín áátuqma tirááe.
35 Pedro respondeu: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
36 mikáké Îtuma wení iyápó-annate Keqtêmanibaq urááe. mibáq wení iyápó-annama Îtuma timá yímikaiye: “keráwáqá maakáq yayááikaq maraq máiyaraq kemá mérápáq uréq nunamummá mó-teno.” téna tiráiye.
36 Jesus foi com os discípulos para um lugar chamado Getsêmani e lhes disse:
37 ánibo Îtuma Pítaakaraq Yéberini kaayaq-íyápórátágáráq yiwíqmeta urááe. Îtumma mibáq áyakoma anómma ummaa kéyaitana áúnobaqa anón-ummaa yágitana
37 Então Jesus foi, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
38 timá yímikaiye: “ketíyakoma anómma ummaa kéyagiye. miráuma kemá puyónúnaiq kéiye. keráwáqá maakáq máera kawáá urááiyaro.” téna Îtuma tiráiye.
38 e disse a eles:
39 wemá pááqyamma abákáq uréna marabí aipaké aguréna nunamummá téna tiráiye: “ô ketiboó, emmá akaínaama kanaaráq káápuma tíqa ínímma paábaq matuwaao. miráimanibo kemmá tíkái-qtataaqa íma waraao. ímiye. emá enamáárîq enaúyánámmá waraao.” téna tiráiye.
39 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e orou:
40 ánibo Îtuma wení iyápó-annayopaq yauwéqma iréna aónaimma yúmá wagurááe. wemá Pítaamma awáuturena timá ámikaiye: “nôraq íyô? keráwáqá keqtábá pááqya-kanaama kanaaráq íma yabíqma máéwaniraq kéoo?
40 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
41 keráwáqá yabíqma arútárera nunamummá tero. keráwáqá makáqma aónai-yataakoma keráwápí pááq íyábámíye. áraine. keráwáqtí aágoma keráwáqtábá kákaimanibo keráwáqtí túgoma akoqnááma íma wáitanaboana íkakaiye.” téna tiráiye.
41 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
42 Îtuma yauwéqma anaaékaqa uréna móragaraq nunamummá téna tiráiye: “ketiboó, maami-káápúgómá tú-tiqa íyábá ketôpake kanaaráq íma mamá tiyúwénana kóínaama emá enamáárîq ení áuyánámmá waraao.” téna Îtuma tiráiye.
42 Pela segunda vez Jesus foi e orou, dizendo:
43 ánibo keqnáámmá yauwéqma yaónaimma yúmá waguréta máqe-uraae. yúrakoma íma kanaaráq karáqma aónaawaniq urááe.
43 Ele voltou de novo e encontrou os discípulos dormindo. Eles estavam com sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos.
44 ánibo Îtuma iyápó-annama iyuwéna keqnáámmá kaumobáq uréna nunamummá tiráiye. mi-núnámúmmá wágáabaqo tináíkáq keqnáámmá tiráiye.
44 Jesus tornou a sair de perto deles e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 anaaékaq wení iyápó-annayopaq iréna timá yímikaiye: “keráwáqá keqnáámmá waguréraq káágaao? aónaaro. kanaamá pááq-umaguraipoata kemmá Waayúkagoni Áráaqa mamá kúmiq-wayukati akoqnáábi maránóe.
45 Então voltou até onde os discípulos estavam e perguntou:
46 keráwáqá itó íyataa kóono. aónaaro. kemmá mamá namuro-wáyúkátí iyáápimmo maránô-kayukama áqa irááe.” téna Îtuma tiráiye.
46 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
47 Îtuma aamá kétinakaraq Yúqtaatima tiyááka umá kaayaq-ánná-wáyúkábíké wemá iráiye. netuqyaa-káyúkámá tokóru-yakaa-puma mútûq-yamma maméta irááe. uyátá-maqma anó-monoq-wayukagaraq Îtíráaeo-anna-wayukati anó-kayukagaraq timáyíkáawata irááe.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma grande multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus.
48 ánibo min-nákómá Îtumma mamá namuro-wáyúkátí iyáápimmo maránín-nakoma móra awaaméq-áímmá téna tiráine: “kemá móra-naqa ámóqnaannama minnâ Îtue. keráwáqá wemmá yaqtóráaro.” téna Yúqtaatima timátuwena
48 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam o homem que eu beijar, pois é ele.”
49 máqtemma yagáikuyowana páátákáá Îtunopaq Yúqtaatima iréna tiráiye: “yirááti-nako, kaayoné-yátááqá etê waíno.” téna mirá-timatuwena Îtumma ámóqnaraiye.
49 Judas foi até perto de Jesus e disse: — Mestre, que a paz esteja com o senhor! E o beijou.
50 Îtuma timá ámikaiye: “ketí aanábógô, nôrabi ónáae ténaiqa páátákáá mirá uwo.” téna titata yemá waaqókáq iréta iyáámma ánékuqma Îtumma yáqtoqma akoqnáá urááe.
50 Jesus respondeu: Então eles chegaram, prenderam Jesus e o amarraram.
51 móra-naqa Îtute yagaroqtamá máqei-nakoma ayáámma yúwáitana kúmitana wení tokóru-yakaa-puma matáiye. mú mikákáá anó-monoq-nakoni kaqtó-nakomma ikámma aáqa yakátúwáitana marabí kuturáiye.
51 Mas um dos que estavam ali com Jesus tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
52 miráimanibo Îtuma min-náqá timá ámikaiye: “ení tokóru-yakaa-puma wení amáákaq maraao. máqte-kayukama tokóru-yakaa-punapo ááiqa íyamma káqo-kayukama tokóru-yakaa-punapo yemmá yíkamma puínoe.
52 Aí Jesus disse:
53 aqá kemá ketibommá ááyaanana netuqyaammá kaqtó-wayukama Áánûqtunopake tiyááka umá kaayaq-ánnámá ááiq-i-wayukama uyátá-maqmagaraq timínímma minnáyaba páátákáá íyaq ítaraano?
53 Você não sabe que, se eu pedisse ajuda ao meu Pai, ele me mandaria agora mesmo doze exércitos de anjos?
54 miráimanibo kemá miráonanama Áánûqtuni agamatán-áíkómá náaraq umáwaq arammá iyáníyô? Áánûqtuni watáama agamatán-áíkómá maami-qtátááqá pááq íniqtaba kétiye.” téna Îtuma tiráiye.
54 Mas, nesse caso, como poderia se cumprir aquilo que as
55 é mi táoqa Îtuma mi-káyúkámá timá yímikaiye: “keráwáqá kemmá moyá-nákáá umá ya kéyatoreq tokóru-yakaraq mútûq-yakaraq maméraq tibá umáeraq kéyeo? máqte-kanaaraqa kemá anó-monoq-naupaq máeq aarawaamá kéyiraatunaqa miráuma kemmá íma yáqtokaamiye.
55 Depois Jesus disse para aquela gente:
56 miráimanibo Áánûqtuni amuné-wáyúkámá maami-máqté-qtátááqtábá Áánûqtuni agamatá-kánnáábí keqtábá agatáamma íbêqa pááq kéoe.” téna Îtuma tiráiye. ánibo máqtemma wení iyápó-annama Îtumma ayuwéta wéyáwé umáguraae.
56 Mas tudo isso está acontecendo para se cumprir o que os Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
57 Îtumma yaqtóráa-kayukama wemmá awíqmeta mú mikákáá anó-monoq-naqa Kááyapatikaq wení naaúpaq urááe. ánibo ámáan-aimma yirááti-wayukagaraq anó-kayukagaraq mibáq áíkumareta máqe-uraae.
57 Os homens que prenderam Jesus o levaram até a casa do Grande Sacerdote Caifás, onde estavam reunidos alguns mestres da Lei e alguns líderes judeus.
58 Pítaama Îtumma anaaé waqména wimánibo wemá nékaq ko máqe-uraiye. mú mikákáá anó-monoq-nakoni naakóní kurunóbáq wemá uyábékena i-wáyúkáté máqe-urena mi-qtátááqô pááq immá aónanaae téna máqe-uraiye.
58 Pedro seguiu Jesus de longe até o pátio da casa do Grande Sacerdote. Entrou e sentou-se com os guardas para ver como aquilo ia terminar.
59 uyátá-maqma anó-monoq-wayukagaraq máqtemma káánítôre-wayukagaraq kaaqaari-áúbí maráiyata Îtumma ikámma puínôqtaba abáá-uraae.
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando alguma acusação falsa contra Jesus a fim de o condenar à morte.
60 netuqyaa-káyúkámá iréta Îtumma kaaqaari-áúbí má-makaamanibo yemá móra ikámma puínôn-aaimma íabaa-uraae. anaaékaq kaayaq-nakórátámá iréta
60 Mas não puderam encontrar nada contra ele, embora muitos se levantassem para dizer mentiras a respeito dele. Afinal dois homens se apresentaram
61 yenákámá maará-tiraaye: “maan-nákómá maará-tiraiye. ‘kemá kanaaráq Áánûqtuni anó-monoq-namma yawítítukeq kaumo-yúpáámá kóinaq keqnáámmá kanaaráq umá ánatanune.’ téna Îtuma tiráiye.” téta min-nákórátámá tirááye.
61 e disseram: — Este homem afirmou: “Eu posso destruir o Templo de Deus e construí-lo de novo em três dias.”
62 ánibo mú mikákáá anó-monoq-nakoma itó-urena Îtumma timá ámikaiye: “maamin-áímmá enaúbimo máráátabama nóine kéteno?” téna tiráimanibo
62 Aí o Grande Sacerdote se levantou e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender desta acusação?
63 Îtuma aamá ítiraiye. ánibo mú mikákáá anó-monoq-nakoma Îtumma móragaraq timá ámikaiye: “kemá emmá Áánûqtu matúq-matuq umá mái-Aanuqtun áwîkaq ítama káonaune. emá yauwéqma yiwiraí-náqá Metáíyama Áánûqtuni áanikowaq máanaa emá keqtáá timá-timiyo.” téna tiráiye.
63 Mas Jesus ficou calado. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Em nome do Deus vivo, eu exijo que você diga para nós: você é o
64 Îtuma timá ámikaiye: “emá ténnama mi*** emíye. miráimanibo kemá keráwáqá kétima-timune. íbêkaraq anaaékakaraqa Waayúkagoni Áráaqa akoqnáá-Aanuqtuni amakaq máenaq keráwáqá aónainoe. ánibo wemá Áánûqtuni márûpake konnákáq máena kumíniye.” téna Îtuma yauwéqma tiráiye.
64 Jesus respondeu:
65 mirá-timatuwaitana mú mikákáá anó-monoq-nakoma áyámma ôriq umá itanabóana wenamáárîq wení wáqtôma yakáqnáákáq umátuwena tiráiye: “Áánûqtumma áyôqa káyaiye tiráiye. óqa káqo-kayukama íma yiwíráanatataa wení áayabama má-tinoe. ímiye. wemá Áánûqtumma áyôqa ayéna timá táíq umákáitaq keráwáqá íbêq kéitaae.
65 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Ele
66 keráwáqá nói-tuyananaq kéitaao?” téna titata yemá tirááe: “wepímmá otaa-qtátááqá wáipoana paá puíkáae.” téta tirááe.
66 Então, o que resolvem? Eles responderam: — Ele é culpado e deve morrer!
67 ánibo mikáké Îtuni óipi wiráátima kéwiraketa ikákaae. yaímma-wayukama Îtumma aápáaraq kéyeta
67 Em seguida cuspiram no rosto de Jesus e deram bofetadas nele. E os que batiam nele
68 tirááe: “Metáíyao, amuné-áímmá keqtáá timá-timiyo. emmá náawaq kéikamiyo?” téta aábê-aimma tirááe.
68 diziam: — Ei, Messias, adivinhe para nós quem foi que bateu em você!
69 Pítaama máápaq máqe-uraimma wemá naakóní kurugóní arunóbáq máqe-uraimma mórama mayaí-ínímmá wenamakaq iréna tiráiye: “emá egáráq Îtuma Kááriribake-nakotema máqe-uraane.” téna tiráiye.
69 Pedro estava sentado lá fora no pátio, quando uma das empregadas chegou perto dele e disse: — Você também estava com Jesus da Galileia.
70 miráimanibo Pítaama máqte-kayukati yúrakaq wakaréna maará-tiraiye: “keráwáqá mamin-áímmô temmá kemá íma ítaraune.” téna tiráiye.
70 Mas ele negou diante de todos, dizendo: — Eu não sei do que é que você está falando.
71 mirá-timatuwena oqtabí kumá yaúbama ko itó-uraiye. ánibo káqomma mayaí-íníkómá Pítaamma aónatuwena waaqókáqô máe-kayukama maará téna timá yímikaiye: “maan-nákómá Îtuma Náátárêtibake-nakote máqe-uraine.” téna tiráiye.
71 Depois foi para a entrada do pátio. Outra empregada o viu e disse às pessoas que estavam ali: — Ele estava com Jesus de Nazaré.
72 keqnáámmá Pítaama wakaréna tiráiye: “áráinurane. Áánûqtuni aúrakaqiye. kemá maan-náqá íma aónaraune.” téna tiráiye.
72 Pedro negou outra vez, respondendo: — Juro que não conheço esse homem!
73 anaaékaqa pááqya-kanaama yaímma-wayukama waaqókáq itó-uma máe-kayukama Pítaamma maará téta má-tima-amikaae: “áraine. emá Kááriribake-naqone. emá aamá téna-waigoma emmá mamá abarokáq kákaiye.” téta tirááe.
73 Pouco depois, os que estavam ali chegaram perto de Pedro e disseram: — O seu modo de falar mostra que, de fato, você também é um deles.
74 ánibo íbêqa Pítaama aamá akoqnáá umá téna tiráiye: “árainurane. kaaqaari-áímmá kétenanama Áánûqtuma kemmá tíkaminiye. kemá maan-náqá íma aónaraune. áraimma ímiye.” téna timátúwáitana kokórigoma áama tiráiye.
74 Então Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade! Naquele instante o galo cantou,
75 ánibo Îtuma tiráiniq itana Pítaama yauwéqma aúyánámmá ítaraiye. Îtuma téna “kokórigoma áama íma tiráínaa keqtábá íaonaraune té kaumobáq tínóne.” téna tiráine. miráitana Pítaama máápaq yaúbarena ibiqá yakáiye.
75 e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.