Lucas 22

aúgen-anona-anon-aimma (USA) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 aokaq-kánáámá yammá paá irabí agamá naí-kánáámá áwîqa kótámaki-kanaama pááq inéna uráiye.
1 Estava se aproximando a festa dos pães sem fermento, chamada Páscoa,
2 uyátárai-monoq-wayukagaraq ámáan-aimma yirááti-wayukagaraq Îtumma ikamínónaqtaba abáá-uraamanibo aarawaatí yáaqa ikátaae.
2 e os chefes dos sacerdotes e os mestres da lei estavam procurando um meio de matar Jesus, mas tinham medo do povo.
3 ánibo Tááqtaama Yúqtaatini áyáqnobaq pékaima óq-awiqa Itikááriotie. wemá tiyááka umá abapaké kaayaq-íyápó-ánnábíkéné.
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, um dos Doze.
4 ánibo wemá Yúqtaatima uréna uyátárai-monoq-wayukagaraq anó-monoq-naupake kawáá-wáyúkágáráq watáama téna Îtumma mamá yeqtí iyáápi maránín-aimma mó-tiraiye.
4 Judas dirigiu-se aos chefes dos sacerdotes e aos oficiais da guarda do templo e tratou com eles como lhes poderia entregar Jesus.
5 miráitata yemá yimuqá kémareta yaímma-moneqa Yúqtaatimma amínón-aimma téite urááe.
5 A proposta muito os alegrou, e lhe prometeram dinheiro.
6 ánibo yeqtí yáaraq Yúqtaatima kanaaráré timátuwena Îtumma awíqma iyáápi maránín-aqtaba abáá-uraiye. taíbaq aarawaamá Îtute íma yagaroqtamá máiyana-awaatare téna awé uráiye.
6 Ele consentiu e ficou esperando uma oportunidade para lhes entregar Jesus quando a multidão não estivesse presente.
7 aokaq-kánáámá yammá paá irabí agamá naí-kánáámá pááq uráiye. mi-kánááráqá mórama tipi-típi-naateqa ikaméwaone.
7 Finalmente, chegou o dia dos pães sem fermento, no qual devia ser sacrificado o cordeiro pascal.
8 miráitana Îtuma Pítaayaa Yóáanemma timáyíkáitata óyana maará-tima-yimikaiye: “kenákámá uréka kótámaki-kanaaraq-aawaqa móma yokaa íyataa naano.” téna tiráiye.
8 Jesus enviou Pedro e João, dizendo: "Vão preparar a refeição da Páscoa".
9 ánibo yenákámá maará-tiraaye: “kerátámá náakaraq aáwaq mó-yokaa óyúyô?” téta tirááye.
9 "Onde queres que a preparemos? ", perguntaram eles.
10 ánibo Îtuma maará-tima-yimikaiye: “ítáakao. kenákámá anó-marupaqa Yérútáárebaq uyáberaiyana móra-nakoma anó-tawebi nommá yaqména kéinarake aapaqá kenákámá timónáí-nakama kenákámá min-nákóní anaaé waqmé wíyana wemá ko peraínna-naupaq ko péráákao.
10 Ele respondeu: "Ao entrarem na cidade, vocês encontrarão um homem carregando um pote de água. Sigam-no até a casa em que ele entrar
11 min naakóní aboámmá maará téka timá ámekao: “yirááti-nakoma eqtábá maará-tiye. ‘ketí iyápó-annate kótámaki-aawaqa nánúnnama umá aráqmata-namma náanaq wáiyo? tiyé téka timá ámekao.’
11 e digam ao dono da casa: ‘O Mestre pergunta: Onde é o salão de hóspedes no qual poderei comer a Páscoa com os meus discípulos? ’
12 mirá tíyana yanaa móra amá aráqmatama anón-namma aáwaqa naí-yáárégáráq abíqtátágáráq wái-namma tiráátíno. miráinaka kenákámá min-náúpáq kótámaki-aawaqa mamá yokaa okao.” téna Îtuma tiráiye.
12 Ele lhes mostrará uma ampla sala no andar superior, toda mobiliada. Façam ali os preparativos".
13 ánibo min-nákámá uréta Îtuma tiníq umá aónatuweta yenákámá kótámaki-aawaqa yokaa urááye.
13 Eles saíram e encontraram tudo como Jesus lhes tinha dito. Então, prepararam a Páscoa.
14 kanaamá pááq umágitata Îtuma wení iyápó-annagaraq yaareráq máqe-uraae.
14 Quando chegou a hora, Jesus e os seus apóstolos reclinaram-se à mesa.
15 ánibo Îtuma maará-tima-yimikaiye: “kemmá keráwáqtábá ôriq umá tíkáipoaq kótámaki-aawaqa áqnáabaq keráwátê nátuweq anaaékaqa tíqa í-yátááqá mayánúne.
15 E disse-lhes: "Desejei ansiosamente comer esta Páscoa com vocês antes de sofrer.
16 kemá keráwáqá kétima-timune. kemá kótámaki-aawaqa ókaraq íma nanúnamanibo kótámaki-kanaagoni awaaméqá pááq ínna-yupaama Áánûqtuma yabíkái-marupaqa ókaraq nánúne.” téna Îtuma tiráiye.
16 Pois eu lhes digo: Não comerei dela novamente até que se cumpra no Reino de Deus".
17 ánibo Îtuma móra-kaapuma maténa Áánûqtukaq ‘tíkáiye’ timátuwena maará-tiraiye: “keráwáqá maaminnáma matéraq yaímma timakaq oro.
17 Recebendo um cálice, ele deu graças e disse: "Tomem isto e partilhem uns com os outros.
18 kemá keráwáqá kétima-timune. wááéni-nomma ókaraq íma nánúnamanibo Áánûqtuma yabíkái-qtataakoma pááq íni-kanaaraqa wááéni-nomma ókaraq nánúne.” téna Îtuma tiráiye.
18 Pois eu lhes digo que não beberei outra vez do fruto da videira até que venha o Reino de Deus".
19 ánibo keqnáámmá Îtuma yammá maténa Áánûqtukaq ‘tíkáiye’ timátuwena mapámma yímítuwena Îtuma maará-tiraiye: “maannáma ketúmiye. keráwáqtábáé téq kétimune. keráwáqá mirá kéeraq keqtábá túyánámmá ítáaro.” téna Îtuma tiráiye.
19 Tomando o pão, deu graças, partiu-o e o deu aos discípulos, dizendo: "Isto é o meu corpo dado em favor de vocês; façam isto em memória de mim".
20 anaaékaqa yemá nátuweta keqnáámmá wááéni-nokaraq káápuma maténa maará-tiraiye: “maa-káápúmá Áánûqtuni aúgemma anón-anon-aimma timá kéyarutikaitana ketí naaenápó mamá káraapaiye. miráitana ketí naaegómá keráwáqtábá kátigiye.
20 Da mesma forma, depois da ceia, tomou o cálice, dizendo: "Este cálice é a nova aliança no meu sangue, derramado em favor de vocês.
21 miráimanibo aónaaro. paá-tubi maránî-nakoma ketê aáwaqa naí-yááréráq máiye.
21 "Mas eis que a mão daquele que vai me trair está com a minha sobre a mesa.
22 owé. Waayúkagoni Áráaqa naayóbáqá Áánûqtuma timákárain-amma waránéna kéiye. miráimanibo min-nákóma kemmá mamá namuro-wáyúkátí iyáápimmo maránî-nakoma anómma táí-meyamma wemá mayániye.” téna Îtuma tiráiye.
22 O Filho do homem vai, como foi determinado; mas ai daquele que o trai! "
23 Îtuma mirá-timatuwaitata iyápó-annama yeíyáá wenita-wenita kéeta “náawaq mirán-ááímmá tarôq íníyô?” tirááe.
23 Eles começaram a perguntar entre si qual deles iria fazer aquilo.
24 ánibo iyápó-annama móra aamá téite kéeta náawabi yeqtí aúkáapimma uyátá-maqma anómma máiye téta téite kéowana
24 Surgiu também uma discussão entre eles, acerca de qual deles era considerado o maior.
25 Îtuma maará-tima-yimikaiye: “káqon-anna-wayukati anó-kinimma wení akoqnáárake waayúkama yabíqyíkarena maami uyátáraa-kayukama ‘waayúkati aanábóé’ téta yenamáárîq yetábá kéte.
25 Jesus lhes disse: "Os reis das nações dominam sobre elas; e os que exercem autoridade sobre elas são chamados benfeitores.
26 miráinaq keráwátê móraiq íuraiye. ímiye. keráwáqtí aúkáapimma uyátá-maqma anó-nakoma paá-nakoraa umá maíno. áqnáabariq umá maínna-nakoma wemá paá kaayóq-nákáá umá maíno.
26 Mas, vocês não serão assim. Pelo contrário, o maior entre vocês deverá ser como o mais jovem, e aquele que governa como o que serve.
27 náawaq uyátá-maqma anómma máiyo? aáwaqa naíráqô mái-narabi mayaí-nákómá aáwaqa ikámmena máma ámínarabiyo? min-náqá aáwaqa naíráqô maraq mái-nakoma wemíye. miráimanibo kemá keráwáqtí aúkáapi kaayóq-nákóráá umá máune.
27 Pois quem é maior: o que está à mesa, ou o que serve? Não é o que está à mesa? Mas eu estou entre vocês como quem serve.
28 taíbaq-kanaama kekáq táí-yataakoma pááq kéitaq keráwáqá ketê máqe uréq kemmá íma tiyúkaane.
28 Vocês são os que têm permanecido ao meu lado durante as minhas provações.
29 ketibomá Áánûqtuma wé yabíkái-maruqtaba náápaamma kemmá tímikainiq umá keráwáqá móraiq umá kétimune.
29 E eu lhes designo um Reino, assim como meu Pai o designou a mim,
30 annaékaqa kemá yabíkáuna-marupaqa aáwaqa naí-yááréráq máeq aáwaqa néq nommá néq ínoe. ánibo keráwáqá náápaakaraq-abitataraq maéq Ítíráaeobake tiyááka umá kaayaq-ánná-wáyúkátí aamá ítama yainaí-wáyúkámá mánoe.” téna Îtuma tiráiye.
30 para que vocês possam comer e beber à minha mesa no meu Reino e sentar-se em tronos, julgando as doze tribos de Israel.
31 Pítaamma Îtuma timá ámikaiye: “Tááímonio, Tááímonio, emá itaao. Tááqtaama keráwáqá makaténa ítama aónéna itana Áánûqtuma ‘mirá-uwo’ timá ámikaiye.
31 "Simão, Simão, Satanás pediu vocês para peneirá-los como trigo.
32 kemá Áánûqtukaq nunamummá tiráunaboana áwáqnaa ínana ení itáíq-itaiq-yataakoma íma puíniye. anaaékaqa emá yauwéqma kekáq yéma kanaaráq enabáqâwaayuma mamá akoqnáá umáyikaao.” téna Îtuma tiráiye.
32 Mas eu orei por você, para que a sua fé não desfaleça. E quando você se converter, fortaleça os seus irmãos".
33 ánibo Pítaama maará-tima-amikaiye: “uyátáraana-nako, kemá etê ánná-naupaq ónáae téq yokaa kéune. kemá etê puyónáae téq yokaa kéune.” téna Pítaama Îtumma timá ámikaiye.
33 Mas ele respondeu: "Estou pronto para ir contigo para a prisão e para a morte".
34 ánibo Îtuma maará-tiraiye: “Pítaao, kemá emmá kétimamune. íbêq-nokaamma kokórigoma áama ítirainaa emá té ‘kemá Îtumma íaonaraune’ té kaumobáq tinóne.” téna Îtuma tiráiye.
34 Respondeu Jesus: "Eu lhe digo, Pedro, que antes que o galo cante hoje, três vezes você negará que me conhece".
35 maa-márábíké ummaa-yátááqá yeráwákáq pááq ínitanapoana Îtuma maará-tima-yimikaiye: “naayóbáqá kemá móra-aukapaq keráwáqá timátikaunaq uráamma keráwáqá kápi-unamma anó-unamma títauq-anaakaraqa íma mamé uráamma mi-kánááráqá móra-yataaqtabama uráanabi íyabiyo?” téna ítama aónaraiye. ánibo yemá yauwéqma maará-tiraae: “ímiye.” téta tirááe.
35 Então Jesus lhes perguntou: "Quando eu os enviei sem bolsa, saco de viagem ou sandálias, faltou-lhes alguma coisa? " "Nada", responderam eles.
36 miráitana Îtuma maará téna timá yímikaiye: “íbêqa móra-nakoma kápi-unamma makénama paá mayaíno. anón-unamma makénama paá mayaíno. ánibo móra-nakoma tokóru-yakaa-puma ímo makénama wení kúberai-unamma mamá waayúkama kéyimena minnárake móneqa maténa mórama tokóru-yakaa-puma mayaíno.
36 Ele lhes disse: "Mas agora, se vocês têm bolsa, levem-na, e também o saco de viagem; e se não têm espada, vendam a sua capa e comprem uma.
37 Áánûqtuni agamatá-kánnáágómá keqtábá maará kétiye. ‘otaa-káyúkábí ákaraae.’ tiráiniq umá maamin-áíkómá kekáqô pááq ína-yaqtaaqtabama áraimma pááq éna arammá iyaíno. owé. máqten-aimma keqtábá timá agatáan-aikoma íbêqa arammá iyáné iyé.” téna Îtuma tiráiye.
37 Está escrito: ‘E ele foi contado com os transgressores’; e eu lhes digo que isto precisa cumprir-se em mim. Sim, o que está escrito a meu respeito está para se cumprir".
38 ánibo yemá maará-tiraae: “uyátáraana-nako, emá aónaao. ketáámá tokóru-yakaa-puma kaayaqá matokáunatae.” téta tirááe. ánibo Îtuma yauwéqma maará-tima-yimikaiye: “kínna kanaaráqíye.” téna tiráiye.
38 Os discípulos disseram: "Vê, Senhor, aqui estão duas espadas". "É o suficiente! ", respondeu ele.
39 Îtuma máápaq kumá yaúbarena aati-aatimá mirá éwainiq umá Óríbêti-anuraq uráiye. ánibo wení iyápó-annama anaaé waqmé urááe.
39 Como de costume, Jesus foii para o monte das Oliveiras, e os seus discípulos o seguiram.
40 min-áúkápáq iréna Îtuma wení iyápó-annama maará-tima-yimikaiye: “keráwáqá Áánûqtukaq nunamummá kétiyana keráwáqá makáqma aónai-yataakoma keráwáqá íma makáqma aónáíno.” téna tiráiye.
40 Chegando ao lugar, ele lhes disse: "Orem para que vocês não caiam em tentação".
41 mikáké Îtuma mirá-timatuwena wení iyápó-annama iyuwéna pááqyamma abákákáá uráiye. mibáq araayutaúmmá aténa nunamummá téna maará-tiraiye.
41 Ele se afastou deles a uma pequena distância, ajoelhou-se e começou a orar:
42 “ketiboó, emmá akáinaama kemmá tíqa í-yátááqá káápubikema ketôpake paábaq matuwaao. ááqibo ketí túyánámmá íma waréaq enaúyánámmá waraao.” téna Îtuma nunamupí tiráiye.
42 "Pai, se queres, afasta de mim este cálice; contudo, não seja feita a minha vontade, mas a tua".
43 ánibo mórama Áánûqtunopake kaqtó-naqa kukéna Îtumma mamá akoqnáá umákaraiye.
43 Apareceu-lhe então um anjo do céu que o fortalecia.
44 Îtuma áúnobaq maqmá aónaimma ôriq umá ummaa yamágitana nunamummá akoqnáá umá kétitana áúnobakemma imutigómá naaegóráá nommá auména marabí kuqturáiye.
44 Estando angustiado, ele orou ainda mais intensamente; e o seu suor era como gotas de sangue que caíam no chão.
45 nunamummá timátuwena itó-uma wení iyápó-annama máápaq uráiye. ánibo uréna aónaimma yemá yú waguráawana yimónaraiye. yeráwáqtí íyákoma ummaa yamágitataboata yúmá wagurááe.
45 Quando se levantou da oração e voltou aos discípulos, encontrou-os dormindo, dominados pela tristeza.
46 ánibo Îtuma maará-tima-yimikaiye: “nôraq itaráq keráwáqá túmá wagurááô? keráwáqá itó-urera keráwáqá makáqma aónai-yataakoma makáqma aónaiyaba Áánûqtukaq nunamummá tero.” téna Îtuma tiráiye.
46 "Por que estão dormindo? ", perguntou-lhes. "Levantem-se e orem para que vocês não caiam em tentação! "
47 Îtuma aamá kétena máitata taíbaq-wayukama Yúqtaatini anaaé irááe. min-náqá Yúqtaati wemá minnâ tiyááka umá kaayaq-íyápó-ánnábíkénápóana wemá Îtuni-amakaq iréna ámôqnanena uráiye.
47 Enquanto ele ainda falava, apareceu uma multidão conduzida por Judas, um dos Doze. Este se aproximou de Jesus para saudá-lo com um beijo.
48 miráimanibo Îtuma maará-tima-amikaiye: “Yúqtaatio, Waayúkagoni Áráaqa paá-aubi maré á/môqnane kéono?” téna Îtuma tiráiye.
48 Mas Jesus lhe perguntou: "Judas, com um beijo você está traindo o Filho do homem? "
49 iyápó-annama Îtute máqeo-kayukama mi-qtátááqá áaimma átáma pááq íné immá aónatuweta maará-tiraae: “uyátáraana-nako, tokóru-yakaa-purake maami-káyúkámá yíkamonunataabiyo?” téta tirááe.
49 Ao verem o que ia acontecer, os que estavam com Jesus lhe disseram: "Senhor, atacaremos com espadas? "
50 ánibo iyápó-annati aúkáapike móra-nakoma uyátárai-monoq-nakoni mayaí-náqá ikákena ayáánurapake aáqa áaipike agáutukaimanibo
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha direita.
51 Îtuma minnâ aónatuwena maará-tiraiye: “ímira uwo.” téna tiráiye. ánibo Îtuma min-nákóní aákaq ayáámma ánékuitana min-áárárákómá keqnáámmá íráqôniq uráiye.
51 Jesus, porém, respondeu: "Basta! " E tocando na orelha do homem, ele o curou.
52 uyátárai-monoq-wayukayabagaraq anó-monoq-naupaq-kawaa-wayukayabagaraq anó-kayukayabagaraq iréta Îtumma yáqtorane o-káyúkáyábá Îtuma maará-tiraiye: “keráwáqá tokóru-yakaa-pugaraq yaákáráq umá mamé iréq kemmá otaan-áráq yákéikuto?” téna Îtuma tiráiye.
52 Então Jesus disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do templo e aos líderes religiosos que tinham vindo procurá-lo: "Estou eu chefiando alguma rebelião, para que vocês tenham vindo com espadas e varas?
53 máqte-kanaama kemá keráwáqtê anó-monoq-naupaq máqe uráunamanibo kemmá íma tínêkukaane. miráimanibo maamin-áwáátáqá minnâ keráwákaráq kumayuq-yátáákóní akoqnáágaraq pááq iyé.” téna Îtuma tiráiye.
53 Todos os dias eu estava com vocês no templo e vocês não levantaram a mão contra mim. Mas esta é a hora de vocês — quando as trevas reinam".
54 Îtuma mirá-timatuwaitata yáqtoqma awíqmeta kóuraae. yemá Îtumma awíqmeta mú mikákáá anó-monoq-nakoni naaúpaq urááe. ánibo Pítaama anaaé waqména uréna nékaq ko máqe-uraiye.
54 Então, prendendo-o, levaram-no para a casa do sumo sacerdote. Pedro os seguia à distância.
55 kurumá umá yáútúmakaapapoana naamátûpaq iramá agamaréta yaímma-wayukama máawana Pítaama mibáq ya máqe-uraiye.
55 Mas, quando acenderam um fogo no meio do pátio e se sentaram ao redor dele, Pedro sentou-se com eles.
56 móra-inikoma aónaimma Pítaama iraráq máitana min-ínímmá mayaí ínípóana Pítaamma káonena maará-tiraiye: “maa-nákógáráq Îtute máqe-uraiye.” téna tiráiye.
56 Uma criada o viu sentado ali à luz do fogo. Olhou fixamente para ele e disse: "Este homem estava com ele".
57 miráitana Pítaama ‘ímiye’ tiráiye: “maan-íníkô, kemá Îtumma íaonaraune.” téna tiráiye.
57 Mas ele negou: "Mulher, não o conheço".
58 anaaékaqa pááqya-kanaama matáaena káqo-nakoma Pítaamma káonena maará-tiraiye: “egáráqá emá Îtun-annabikemone.” téna tiráiye. miráitana Pítaama maará-tiraiye: “maan-nákô, kemá ímiye.” téna tiráiye.
58 Pouco depois, um homem o viu e disse: "Você também é um deles". "Homem, não sou! ", respondeu Pedro.
59 anaaékaqa pááqyamma aayáqtáá-kanaama yáwitana móra-nakoma akoqnáá-aimma téna maará-tiraiye: “áraine. maan-nákómá Îtute máqe-uraine. wemá Kááriribake-naqiye.” téna tiraíye.
59 Cerca de uma hora mais tarde, outro afirmou: "Certamente este homem estava com ele, pois é galileu".
60 ánibo Pítaama maará-tiraiye: “maan-nákô, minnámô ténnama kemá íma káonaune.” téna Pítaama kétitana páátákáá kokórigoma áama tiráiye.
60 Pedro respondeu: "Homem, não sei do que você está falando! " Falava ele ainda, quando o galo cantou.
61 ánibo uyátárai-naqa Îtuma waéqma Pítaamma aónaraiye. naayóbáqá wemá maará téna Pítaaqtaba tiráine. ‘mi-nókáámmá kokórigoma áama íma tiráinaa kaumobáq té keqtábá íaonaraune tinóne.’ tiráin-aimma Pítaama yauwéqma aúyánámmá ítaraiye.
61 O Senhor voltou-se e olhou diretamente para Pedro. Então Pedro se lembrou da palavra que o Senhor lhe tinha dito: "Antes que o galo cante hoje, você me negará três vezes".
62 ánibo Pítaama máápaq kumá yaúborena ibiqá ôriq umá yakáiye.
62 Saindo dali, chorou amargamente.
63 Îtumma yáqtóráa-kayukama aábê-aimma kétimaketa ikákaae.
63 Os homens que estavam detendo Jesus começaram a zombar dele e a bater nele.
64 yemá tabaráábenapo Îtuni aúrapi yawááq-umakareta maará téta ítama aónaraae: “emá amuné kutuwo. emmá náawa kéikamiyo?” téta tirááe.
64 Cobriam seus olhos e perguntavam: "Profetize! Quem foi que lhe bateu? "
65 ókaraq-okaraq umá táí-aimma timá awááguraae.
65 E lhe dirigiam muitas outras palavras de insulto.
66 aaqá utamákaitata Ítíráaeobake anó-kayukagaraq ámáan-aimma yirááti-wayukagaraq uyátárai-monoq-wayukagaraq mórabi áíkuteta yemá Îtumma awíqmeta yeqtí káánítóre-wayukaraq uréta maará-tiraae:
66 Ao romper do dia, reuniu-se o Sinédrio, tanto os chefes dos sacerdotes quanto os mestres da lei, e Jesus foi levado perante eles.
67 “emá keqtáá timá-timiyo. emá Metáiyabono?” téta Îtumma ítama aónaraae. ánibo Îtuma maará-tiraiye: “kemá keráwáqá timá tíménaqa íma ítama arutéq tirummá timínoe.
67 "Se você é o Cristo, diga-nos", disseram eles. Jesus respondeu: "Se eu vos disser, não crereis em mim
68 ánibo kemá keráwákáq yaímma-aimma ítama aónaanaqa keráwáqá ketáaraqa íma yauwéqma tínoe.
68 e, se eu vos perguntar, não me respondereis.
69 miráimanibo íbêkaraq anaaékakaraqa aati-aatimá Waayúkagoni Áráaqa máqten-akoqnaagaraqa Áánûqtuni ayáánurapaq maraq mániye.” téna Îtuma tiráiye.
69 Mas de agora em diante o Filho do homem estará assentado à direita do Deus Todo-poderoso".
70 máqtemma maará-tiraae: “miráitaa emá enamáárîq Áánûqtumma áanikowabono?” téta Îtumma ítama aónaraae. ánibo Îtuma maará-tima-yimikaiye: “keráwáqá mi kête. minnâ kemúne.” téna Îtuma tiráiye.
70 Perguntaram-lhe todos: "Então, você é o Filho de Deus? " "Vós estais dizendo que eu sou", respondeu ele.
71 ánibo yemá maará-tiraae: “ketáámá ókaraqa nóin-ainaq itánátaawaq kéuno? wenóyaupike min-áímmá titaqtaa áqa ítátuwaunataae.” téta tirááe.
71 Eles disseram: "Por que precisamos de mais testemunhas? Acabamos de ouvir dos próprios lábios dele".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.