2 Samuel 18
Muⱪeddes Kalam (yǝngi yeziⱪ) (UIGPIN) vs NTLH
1 Dawut ɵzi bilǝn bolƣan hǝlⱪni yiƣip editlidi wǝ ularning üstigǝ mingbexi bilǝn yüzbexi ⱪoydi.
1 O rei Davi juntou todos os seus soldados, dividiu-os em grupos de mil e em grupos de cem e colocou oficiais para comandá-los.
2 Andin Dawut hǝlⱪni üq bɵlǝkkǝ bɵlüp jǝnggǝ qiⱪardi; birinqi bɵlǝkni Yoabning ⱪol astida, ikkinqi bɵlǝkni Zǝruiyaning oƣli, Yoabning inisi Abixayning ⱪol astida wǝ üqinqi bɵlǝkni Gatliⱪ Ittayning ⱪol astida ⱪoydi. Padixaⱨ hǝlⱪⱪǝ: Bǝrⱨǝⱪ, mǝnmu silǝr bilǝn jǝnggǝ qiⱪimǝn, dedi.
2 Então mandou que saíssem em três grupos, um comandado por Joabe, outro por Abisai, irmão de Joabe (a mãe deles era Zeruia), e outro por Itai, da cidade de Gate. E o rei disse aos seus homens: — Eu também irei com vocês.
3 Lekin hǝlⱪ: Sili qiⱪmisila, ǝgǝr biz ⱪaqsaⱪ düxmǝn bizgǝ pǝrwa ⱪilmaydu; ⱨǝtta yerimimiz ɵlüp kǝtsǝkmu bizgǝ pǝrwa ⱪilmaydu. Qünki ɵzliri bizning on mingimizgǝ barawǝr bolila. Yahxisi sili xǝⱨǝrdǝ turup bizgǝ ⱨǝmdǝm boluxⱪa tǝyyar turƣayla, dedi.
3 Eles responderam: — O senhor não deve ir. Se formos obrigados a fugir ou se os inimigos matarem a metade do nosso exército, isso não fará nenhuma diferença para eles. Mas o senhor vale por dez mil de nós. Será melhor que o senhor fique aqui na cidade e nos mande socorro.
4 Padixaⱨ ularƣa: Silǝrgǝ nemǝ layiⱪ kɵrünsǝ, xuni ⱪilimǝn, — dedi. Xuning bilǝn hǝlⱪ yüzdin, mingdin bolup xǝⱨǝrdin qiⱪiwatⱪanda, padixaⱨ dǝrwazining yenida turdi.
4 — Eu farei o que vocês acharem melhor! — respondeu o rei. Então ficou ao lado do portão enquanto os seus soldados saíam marchando em grupos de mil e de cem.
5 Padixaⱨ Yoab bilǝn Abxay wǝ Ittayƣa: Mǝn üqün Abxalomƣa yahxi muamilidǝ bolup ayanglar, dedi. Padixaⱨning ⱨǝmmǝ sǝrdarliriƣa Abxalom toƣrisida xundaⱪ tapiliƣinida, barliⱪ hǝlⱪ tapiliƣinini anglidi.
5 Ele deu a seguinte ordem a Joabe, Abisai e Itai: — Se vocês gostam de mim, tratem o jovem Absalão com delicadeza. E toda a tropa ouviu Davi dar essa ordem a todos os oficiais.
6 Andin hǝlⱪ Israil bilǝn soⱪuxⱪili mǝydanƣa qiⱪti; soⱪux Əfraimning ormanliⱪida boldi.
6 O exército de Davi avançou contra os israelitas no campo e lutou contra eles na floresta de Efraim.
7 U yǝrdǝ Israil Dawutning adǝmliridin mǝƣlup boldi. U küni ular ⱪattiⱪ ⱪirƣin ⱪilindi — yigirmǝ mingi ɵldi.
7 E os soldados de Davi derrotaram os israelitas. Foi uma derrota terrível: vinte mil homens foram mortos naquele dia.
8 Soⱪux xu zeminƣa yeyildi; ormanliⱪ yǝwǝtkǝnlǝr ⱪiliqta ɵlgǝnlǝrdin kɵp boldi.
8 A luta se espalhou por toda aquela região, e morreram mais homens na floresta do que no campo de batalha.
9 Abxalom Dawutning ƣulamliri bilǝn tuyuⱪsiz uqrixip ⱪaldi; Abxalom ɵz ⱪeqiriƣa minip, qong dub dǝrihining ⱪoyuⱪ xahlirining tegidin ɵtkǝndǝ, uning bexi dǝrǝh xehiƣa kǝplixip ⱪelip, u esilip ⱪaldi; u mingǝn ⱪeqir bolsa aldiƣa ketip ⱪaldi.
9 De repente, Absalão se encontrou com alguns dos soldados de Davi. Absalão ia montado numa mula, e, ao passar por baixo de um grande carvalho, a sua cabeça ficou presa nos galhos. A mula continuou a correr, e Absalão ficou pendurado.
10 Birsi buni kɵrüp Yoabⱪa hǝwǝr berip: Mana, mǝn Abxalomning bir dub dǝrihidǝ sanggilap turƣinini kɵrdüm, dedi.
10 Um dos homens de Davi viu Absalão e disse a Joabe: — Eu vi Absalão pendurado num carvalho!
11 Yoab hǝwǝr bǝrgǝn adǝmgǝ: Nemǝ! Sǝn uni kɵrüp turup, nemixⱪa uni urup ɵltürüp yǝrgǝ qüxürmiding? Xundaⱪ ⱪilƣan bolsang, sanga on kümüx tǝnggǝ wǝ bir kǝmǝr berǝttim, — dedi.
11 Joabe disse: — Você viu? Então por que não o matou ali mesmo? Eu teria dado a você dez barras de prata e um cinto.
12 U adǝm Yoabⱪa: Ⱪolumƣa ming kümüx tǝnggǝ tǝgsimu, ⱪolumni padixaⱨning oƣliƣa uzatmayttim! Qünki padixaⱨning ⱨǝmmimiz aldida sanga, Abixayƣa wǝ Ittayƣa: Mening üqün ⱨǝr biringlar Abxalomni ayanglar, dǝp buyruƣinini angliduⱪ.
12 Mas o homem respondeu: — Mesmo que o senhor me desse mil barras de prata, eu não levantaria um dedo contra o filho do rei. Nós todos ouvimos o rei ordenar ao senhor, a Abisai e a Itai: “Se vocês gostam de mim, tratem o jovem Absalão com delicadeza.”
13 Əgǝr mǝn ɵz jenimni tǝwǝkkul ⱪilip, xundaⱪ ⱪilƣan bolsam (ⱨǝrⱪandaⱪ ix padixaⱨtin yoxurun ⱪalmaydu!) sǝn meni taxlap, düxmining ⱪatarida kɵrǝtting, — dedi.
13 Se eu tivesse desobedecido e matado Absalão, o rei saberia disso — ele sabe de tudo —, e o senhor não me defenderia.
14 Yoab: Sening bilǝn bundaⱪ deyixixkǝ qolam yoⱪ! — dedi-dǝ, ⱪoliƣa üq nǝyzini elip dǝrǝhtǝ sanggilaⱪliⱪ ⱨalda tirik turƣan Abxalomning yürikigǝ sanjidi.
14 — Não vou perder mais tempo com você! — disse Joabe. Então Joabe pegou três lanças e as enterrou no peito de Absalão enquanto ele ainda estava vivo, pendurado no carvalho.
15 Andin Yoabning yaraƣ kɵtürgüqisi bolƣan on ƣulam Abxalomning qɵrisigǝ yiƣilip, uni urup ɵltürdi.
15 E dez soldados de Joabe cercaram Absalão e acabaram de matá-lo.
16 Andin Yoab kanay qaldi; hǝlⱪ Israilni ⱪoƣlaxtin yandi; qünki Yoab ⱪoxunni qekinixkǝ qaⱪirdi.
16 Aí Joabe tocou a corneta a fim de parar a luta. As suas tropas pararam de perseguir os israelitas e voltaram.
17 Ular Abxalomni ormanliⱪtiki qong bir azgalƣa taxlap üstigǝ nurƣun taxlarni dɵwilǝp ⱪoydi. Israillar bolsa ⱪeqip ⱨǝrbiri ɵz makaniƣa kǝtti.
17 Eles pegaram o corpo de Absalão e o jogaram numa cova funda na floresta e o cobriram com uma enorme pilha de pedras. Então todos os israelitas fugiram, cada um para a sua casa.
18 Abxalom tirik waⱪtida padixaⱨ wadisida ɵzigǝ bir abidǝ turƣuzƣanidi. Qünki u: Mening namimni ⱪalduridiƣanƣa oƣlum yoⱪ dǝp, u tax abidini ɵz nami bilǝn atiƣanidi. Xuning bilǝn bu tax bügüngǝ ⱪǝdǝr «Abxalomning yadikari» dǝp atilidu.
18 Quando ainda vivia, Absalão construiu um monumento para si mesmo no vale dos Reis porque ele não tinha nenhum filho para manter vivo o seu nome. E deu o seu próprio nome ao monumento, que até hoje é conhecido como o Monumento de Absalão.
19 Zadokning oƣli Ahimaaz Yoabⱪa: Pǝrwǝrdigar seni düxmǝnliringdin ⱪutⱪuzup sǝn üqün intiⱪam aldi, dǝp padixaⱨⱪa hǝwǝr berixkǝ meni dǝrⱨal mangƣuzƣin, — dedi.
19 Então Aimaás, filho de Zadoque, disse a Joabe: — Deixe que eu vá correndo dar ao rei a notícia de que o
20 Lekin Yoab uningƣa: Sǝn bügün hǝwǝr bǝrmǝysǝn, bǝlki baxⱪa bir küni hǝwǝr berisǝn; padixaⱨning oƣli ɵlgini tüpǝylidin, bügün hǝwǝr bǝrmǝysǝn, dedi.
20 — Não! — respondeu Joabe. — Hoje você não vai levar nenhuma boa notícia. Outro dia você poderá fazer isso, mas hoje não, porque o filho do rei morreu.
21 Xuning bilǝn Yoab Kuxiyƣa: Berip padixaⱨⱪa kɵrginingni dǝp bǝrgin, dedi. Kuxiyliⱪ Yoabⱪa tǝzim ⱪilip yügürüp kǝtti.
21 Então disse ao seu escravo etíope: — Vá você e diga ao rei o que viu. O escravo curvou-se diante de Joabe e saiu correndo.
22 Lekin Zadokning oƣli Ahimaaz Yoabⱪa yǝnǝ: Ⱪandaⱪla bolmisun bu Kuxiyning kǝynidin yügürüxkǝ manga ijazǝt bǝrgin, — dedi. Yoab: I oƣlum, sanga ⱨeqⱪandaⱪ sɵyünqi bǝrgüdǝk hǝwǝr bolmisa, nemixⱪa yügürüxni halaysǝn? — dedi.
22 Aimaás insistiu: — Por favor, deixe-me levar as notícias também, não importa o que aconteça. — Por que você quer fazer isso, meu filho? — perguntou Joabe. — Você não receberá nenhuma recompensa por isso.
23 U yǝnǝ: Ⱪandaⱪla bolmisun, meni yügürgüzgin, dedi. Yoab uningƣa: Mang, yügür, dewidi, Ahimaaz Iordan dǝryasidiki tüzlǝnglik bilǝn yügürüp Kuxiygǝ yetixip uningdin ɵtüp kǝtti.
23 — Aconteça o que acontecer, eu quero ir! — repetiu Aimaás. — Então vá! — respondeu Joabe. Aí ele saiu correndo pela estrada do vale do rio Jordão e passou na frente do escravo etíope.
24 Dawut iqki-taxⱪi dǝrwazining otturisida olturatti. Kɵzǝtqi dǝrwazining ɵgzisidin sepilning üstigǝ qiⱪip, bexini kɵtürüp ⱪariwidi, mana bir adǝmning yügürüp keliwatⱪinini kɵrdi.
24 Davi estava sentado entre o portão que dá para fora da cidade e o que dá para dentro. O vigia subiu para o alto da muralha e ficou no terraço do portão. Ele olhou para fora e viu um homem correndo sozinho.
25 Kɵzǝtqi warⱪirap padixaⱨⱪa hǝwǝr bǝrdi. Padixaⱨ: Əgǝr u yalƣuz bolsa uningda qoⱪum hǝwǝr bar, dedi. Hǝwǝrqi bolsa yeⱪinlixip keliwatatti.
25 Então avisou o rei. E o rei disse: — Se ele está sozinho, vem trazendo boas notícias. E o corredor veio chegando.
26 Andin kɵzǝtqi yǝnǝ bir adǝmning yügürüp kǝlginini kɵrdi. Kɵzǝtqi dǝrwaziwǝngǝ: Mana yǝnǝ bir adǝm yalƣuz yügürüp keliwatidu, — dedi. Padixaⱨ: Bumu hǝwǝrqi ikǝn, dedi.
26 Então o vigia viu outro homem correndo sozinho e gritou para o guarda do portão: — Veja! Vem vindo outro homem correndo! — Esse também está trazendo boas notícias! — respondeu Davi.
27 Kɵzǝtqi: Awwalⱪisining yügürüxi manga Zadokning oƣli Ahimaazning yügürxidǝk kɵründi, — dedi. Padixaⱨ: U yahxi adǝm, hux hǝwǝr yǝtküzidu, — dedi.
27 O vigia disse: — Pelo jeito de correr, o primeiro homem deve ser Aimaás, filho de Zadoque! — Ele é um bom rapaz — disse o rei — e deve estar trazendo boas notícias.
28 Ahimaaz padixaⱨⱪa towlap: Salam! dǝp padixaⱨⱪa yüzini yǝrgǝ tǝgküzüp tǝzim ⱪilip: Ƣojam padixaⱨⱪa ziyan yǝtküzüxkǝ ⱪollirini kɵtürgǝn adǝmlǝrni mǝƣlubiyǝtkǝ muptila ⱪilƣan Pǝrwǝrdigar Hudaliri mubarǝktur! — dedi.
28 Aimaás gritou para o rei: — Tudo vai bem! Então ajoelhou-se diante dele e encostou o rosto no chão, dizendo: — Que o
29 Padixaⱨ: Abxalom salamǝtmu? — dǝp soridi. Ahimaaz jawab berip: Yoab padixaⱨning ⱪuli wǝ peⱪirlirini mangdurƣanda, peⱪir kixilǝrning qong ⱪalaymiⱪanqiliⱪini kɵrdum, lekin nemǝ ix bolƣanliⱪini bilmidim, — dedi.
29 — O jovem Absalão está bem? — perguntou o rei. Aimaás respondeu: — No momento em que o seu oficial Joabe me mandou vir, eu vi uma grande agitação, porém não sei dizer o que era.
30 Padixaⱨ: Boldi, buyaⱪta turup turƣin, dedi. U bir tǝrǝpkǝ berip turdi.
30 — Fique de lado e espere! — disse o rei. Ele ficou de lado e esperou.
31 Wǝ mana, Kuxiy yetip kǝldi; Kuxiy: Ƣojam padixaⱨ hux hǝwǝrni angliƣayla. Pǝrwǝrdigar bügün asiyliⱪ ⱪilip ⱪozƣalƣan ⱨǝmmisidin silini ⱪutⱪuzup, ulardin intiⱪam aldi, dedi.
31 Então o mensageiro etíope chegou e disse ao rei: — Ó rei, eu tenho boas notícias para o senhor! Hoje o
32 Padixaⱨ Kuxiyƣa: Yigit Abxalom salamǝtmu? dǝp soridi. Kuxiy: Ƣojam padixaⱨning düxmǝnliri wǝ silini ⱪǝstlǝxkǝ ⱪozƣalƣanlarning ⱨǝmmisi u yigitkǝ ohxax bolsun! — dedi.
32 — E o jovem Absalão está bem? — perguntou o rei. O mensageiro respondeu: — Eu gostaria que o que aconteceu com ele acontecesse com todos os inimigos do senhor e com todos os que se revoltam contra o senhor.
33 Padixaⱨ tolimu azablinip, dǝrwazining tɵpisidiki balihaniƣa yiƣliƣan peti qiⱪti; u mangƣaq: I oƣlum Abxalom! I oƣlum, oƣlum Abxalom! Kaxki, mǝn sening ornungda ɵlsǝm bolmasmidi! I Abxalom, mening oƣlum, mening oƣlum! dedi.
33 Então o rei ficou profundamente triste. Subiu à sala que ficava por cima do portão e começou a chorar. Ele andava para lá e para cá e gritava: — Ó meu filho! Meu filho Absalão! Absalão, meu filho! Eu preferiria ter morrido no seu lugar, meu filho!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.