Lucas 16
Metĩndjwỳnh Kute Memã Kabẽn Ny Jarẽnh (TXUNT) vs NTLH
1 Nhym kam Jeju ajte kute kôt ba djwỳnhmã mỳjja 'õ'ã kabẽn jakremã arkum,
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Nhym kam arỳm õ bẽnjadjwỳrja amiwỳr ku'uw ne kum, “Mỳj nã? Mỳj ne ga ajmã o nhym me imã ajarẽ? On amrẽ inhõ nêkrêx'ã pi'ôk no'ôkwão akato ba omũ. Jakam dja ga imã adjàpênh kêtkumrẽx ne”, ane.
2 Por isso ele o chamou e disse: “Eu andei ouvindo umas coisas a respeito de você. Agora preste contas da sua administração porque você não pode mais continuar como meu administrador.”
3 Nhym kam kabẽn ja man kam õkre kadjwỳnhbê amim, “Ije tô mã dja ba nẽ? Arỳm ne inhõ bẽnjadjwỳr bõm imẽ. Mã dja ba nẽ? Ãm arngro tỳxkam purkam idjàpênhbê irerekre ne kikre kabe'ã idjà'wỳr imrãnhbê ipijàmà”, ane.
3 — Aí o administrador pensou: “O patrão está me despedindo. E, agora, o que é que eu vou fazer? Não tenho forças para cavar a terra e tenho vergonha de pedir esmola.
4 Nãm ja jarẽn nhỹn kam ajkam aman kam,
4 Ah! Já sei o que vou fazer… Assim, quando for mandado embora, terei amigos que me receberão nas suas casas.”
5 Ne kam ar kute bẽnjadjwỳrmã pãnh kêtja amiwỳr ar ku'uw. Amiwỳr ar ku'uwn arkum, “Mã ne ga aje mỳjjao pãnh kêtja kute?”
5 — Então ele chamou todos os devedores do patrão e perguntou para o primeiro: “Quanto é que você está devendo para o meu patrão?”
6 Nhym kam kum, “Ngônh krõkrõktibê 100. Rõny kangô'ã ngônh krõkrõktibê 100 ne ba kum o pãnh kêt ne”, ane.
6 — “Cem barris de azeite!” — respondeu ele.
7 Nhym kam ajte abej ja kukij ne kum, “Mã ne ga aje mỳjjao pãnh kêtja kute”? ane.
7 — Para o outro ele perguntou: “E você, quanto está devendo?”
8 Nhym õ nêkrêx djwỳnh ne õ àpênhja no mex jarẽ. Àkĩnhĩkam ne kum no mex jarẽ. Nà, mrãmri ne amikadjy no mexkumrẽx. Nà, mrãmri ne pykabê me ar baja ne me mrãmri amikadjy no mexkumrẽx ne o Metĩndjwỳnh nhõ me ja jakrenh mex ne. Nhym bep Metĩndjwỳnh nhõ me ja ne Metĩndjwỳnh kadjy amak mex ne kam kute a'uri me mrãnhja pyràk.
8 — E o patrão desse administrador desonesto o elogiou pela sua esperteza. E Jesus continuou:
9 Djãm ã ar aje õ àpênh kudjwa me noo abiknoro anhỹrmã ne ba ije ar amã arẽnhja? Djãm ar adjàkĩnhĩ, ar ajêxnhĩkôt aje meo anhõbikwamã got. Djãm ar aje pi'ôk kaprĩkôt meo anhõbikwa nhym atykkam kute amikôt kàjkwamã ajo àbirmã got. Djãm me ja kute kàjkwamã ajo àbir gar atĩn rã'ã rã'ãmã got.
9 Por isso eu digo a vocês: usem as riquezas deste mundo para conseguir amigos a fim de que, quando as riquezas faltarem, eles recebam vocês no lar eterno.
10 Arkati. Gêdja me'õ mỳjja kakritte kumrẽx, mỳjja ngrire kam àpênho djan prĩne o djuw mex ne o àkĩnh kêt, me'õ tãm gêdja arỳm ajte amũ ijukri mỳjja rũnhdjwỳo djuw mex. Nhym bep kati, gêdja me'õ mỳjja kakrittekam àpênho djan arỳm o akĩ ne kam ajte mỳjja raxkamdjwỳ àpênho djan adjwỳnhdjwỳo akĩ.
10 Quem é fiel nas coisas pequenas também será nas grandes; e quem é desonesto nas coisas pequenas também será nas grandes.
11 Bir be, tãm. Dja gar pykabê mỳjja kakrit, pi'ôk kaprĩjao akĩ djãm Metĩndjwỳnh kute kàjkwakam õ mỳjja rũnh, õ mỳjja mextire kute ar amã õrmã got? Kati, arỳm ne ar akabi.
11 Pois, se vocês não forem honestos com as riquezas deste mundo, quem vai pôr vocês para tomar conta das riquezas verdadeiras?
12 Dja gar ari me õ nêkrêx prokam amikràn o adjàkĩnho aban ar mekbê o abikẽnho aba, djãm Metĩndjwỳnh kute ar amã anhõ mỳjja nhõrmã, anhõ nêkrêx djwỳnh kute ar amã õrmã? Arkati.
12 E, se não forem honestos com o que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 Ẽ, nhỹnh ne me'õ õ bẽnjadjwỳr amãnhkrut'õ amẽ arkum àpênh ar ba? Kati, gêdja o anen kam te o ane. Gêdja kum ja kurên kam kum ja jabê. Nàr kon, gêdja kum ja kĩnh ne kumãbit apê ne kam kum ja kurên kum àpênh kêt ne. Dja ga amã Metĩndjwỳnh kĩnh ne ajte amã nêkrêx kĩnh ne kam kute bẽnjadjwỳr amãnhkrutmã adjàpênh pyràk. Gêdja ga te o ane, ane.
13 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
14 Nhym bep mekbê pardjêu ne me Jeju kabẽn maro nhỹn aprỳo kumex. Me kum pi'ôk kaprĩ kĩnhkam, kam ne arẽ nhym kam me aprỳo kumex.
14 Os fariseus ouviram isso e zombaram de Jesus porque amavam o dinheiro.
15 Nhym kam Jeju memã kum,
15 Então Jesus disse a eles:
16 Amrẽbê ne me Môjdjê kukràdjàkôt ar amijo ba. Metĩndjwỳnh kabẽn jarẽnh djwỳnh kabẽnkôtmẽ ar amijo ba. Ar kôt me kute amijo ba rã'ã nhym arỳm Djuão ajte adjwỳnhdjwỳ bôx. Djuão kute ngônhmã me angjênhja adjwỳnhdjwỳ bôx. Ajbir ne Djuão tũmràm bôx ne ar memã 'ã ujarẽnh ny jarẽnho ba. Me kute axwemã irern kute Metĩndjwỳnh'ỳr amijo akẽx nhym Metĩndjwỳnh kute me utàr ne me kadjy bẽnjadjwỳr ne ar kute meo ba'ã ne memã ujarẽnh tẽ. Nhym me krãptĩ arỳm kute 'ỳr amijo akẽx prãmkumrẽx, kute mrãmri ne me krãptĩ kikre ngriremã ngjênh prãm ne kam 'ã kute aben nhingãnhja pyràk. Me kute ari 'ã ikjêo aben rẽnh ne 'ã kute aben nhingãnho kumexja pyràk. Nãm me ã kute Metĩndjwỳnh'ỳr amijo akẽx prãmkam ã ane.
16 — A
17 Nhym Metĩndjwỳnh kukràdjà tũmja, kute me mrãnh mex'ã memã karõja, djãm arỳm tũm ne apêxmã? Kati, gêdja rã'ã ne. Pykamẽ kàjkwabit dja apêx nhym bep Metĩndjwỳnh kabẽn dja tũmràm rã'ã rã'ã ne. Nhỹnh ne mỳjja ngrire, mỳrbê itàja 'õ biknormã? ane.
17 — É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que ser tirado um simples acento de qualquer palavra da Lei.
18 Ne kam ajte Metĩndjwỳnh kukràdjà 'õ jarẽ. Me kute tu prõ'ỳr bakumrẽx ne kute kanga kêtmã memã arẽ ne memã kum,
18 — Se um homem se divorciar e casar com outra mulher, comete adultério. E quem casar com a mulher divorciada também comete adultério.
19 Nãm ã Jeju memã anen kam ajte memã mỳjja 'õ'ã karõ ne memã,
19 Jesus continuou:
20 — ausente —
20 Havia também um homem pobre, chamado Lázaro, que tinha o corpo coberto de feridas, e que costumavam largar perto da casa do rico.
21 — ausente —
21 Lázaro ficava ali, procurando matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do homem rico. E até os cachorros vinham lamber as suas feridas.
22 Nhym õ mỳjja kêtja, Radjaru, arỳm ty nhym kam kadjy mrãnh djwỳnh kumỳn kàjkwamã Abraão'ỳr o tẽn o bôx. Nhym kam ar ingêt kukãmãre Abraãomẽ ro'ã ar ba. Nhym me'õ nhõ nêkrêx kumexjadjwỳ ty nhym me kam o mõn adjà.
22 O pobre morreu e foi levado pelos anjos para junto de Abraão, na festa do céu. O rico também morreu e foi sepultado.
23 O mõn adjà nhym kam me tyk nhõ pykakam bôx ne kam tokry rax ne. Tokry: ne, ne kam tokry pymaje kàjmã rĩt ne amybỳm Abraão pumũ. Nhym ar Radjarumẽ ro'ã ar ba. Ar umar mexkumrẽx ne kĩnhkumrẽx ne ar ba.
23 Ele sofria muito no
24 Nhym kam Abraão pumũn kam kum amijo akijn kum, “Ngêtwa, ngêtwa Abraão, gop amrẽ amã ikaprĩn iwỳr Radjaru jano gê amrẽ iwỳr tẽn ngômã ikra nhôttebit jadjàn o inhõto ngo, ane. Ota ba kuwyjakam itokryo bit itokry”, ane.
24 Então gritou: “Pai Abraão, tenha pena de mim! Mande que Lázaro molhe o dedo na água e venha refrescar a minha língua porque estou sofrendo muito neste fogo!”
25 Nhym Abraão kum, “Bir be, krãny, omũ. Atĩnri ne ga mỳjja mexbito amikĩnh ne. Nhym bep Radjaru ne kaprĩ, tĩnri kaprĩn ar ba. Ne kam arỳm jakam kĩnhkumrẽx ne. Ga ne ga arỳm pãnh atokryn akaprĩre.
25 — Mas Abraão respondeu: “Meu filho, lembre que você recebeu na sua vida todas as coisas boas, porém Lázaro só recebeu o que era mau. E agora ele está feliz aqui, enquanto você está sofrendo.
26 Ẽ, mỳjja 'õdjwỳ. Djãm jãnh ne wãm awỳr tẽm ne kute ajmã ajomã? Nãm me banêje inuwti: nõ, ne kam abenmã kre raxi. Ne kam jakam me ijõ'õ me awỳr itẽm prãm kêtê. Ga me ajõ nĩnh pãnh me ikam abôx prãm kêtê. Aprakamã ne gwaj banêje inuwti: nõ”, ane.
26 Além disso, há um grande abismo entre nós, de modo que os que querem atravessar daqui até vocês não podem, como também os daí não podem passar para cá.”
27 — ausente —
27 — O rico disse: “Nesse caso, Pai Abraão, peço que mande Lázaro até a casa do meu pai
28 — ausente —
28 porque eu tenho cinco irmãos. Deixe que ele vá e os avise para que assim não venham para este lugar de sofrimento.”
29 Nhym Abraão kum, “Kati. Arkati, amrẽbê ne Môjdjêmẽ Metĩndjwỳnh kabẽn jarẽnh djwỳnh ar 'ã pi'ôk no'ôk ne te memã arẽ. Gê ar Môjdjê ar kabẽn ma”, ane.
29 — Mas Abraão respondeu: “Os seus irmãos têm a
30 Nhym kam kum, “Kati, ngêtwa Abraão, got ren me'õ me tyk kurũm me'ỳr katon bôx ne memã arẽ nhym ren me arỳm kôt amim katon kam ren wãnh axwemã iren Metĩndjwỳnh'ỳr amijo akẽx ne jakam bôx kêt ne”, ane.
30 — “Só isso não basta, Pai Abraão!”, respondeu o rico. “Porém, se alguém ressuscitar e for falar com eles, aí eles se arrependerão dos seus pecados.”
31 Nhym Abraão kum, “Kati, dja me Môjdjêmẽ Metĩndjwỳnh kabẽn jarẽnh djwỳnh kabẽn mar prãm kêt, nhym ajte me'õ me tyk kurũm katon te memã amijo amirĩt ne te memã arẽ nhym ren ajte tãm ne. Te ren omũn tu ate krã”, ane. Nãm ã Abraão me'õ nhõ nêkrêx kumexjamã ane. Tãm ne ja, ane.
31 — Mas Abraão respondeu: “Se eles não escutarem Moisés nem os profetas, não crerão, mesmo que alguém ressuscite.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.