Lucas 3
Kayapó NT (TXU_TBL) vs NVT
1 Nhym bep Djuão kapôt kukritkam ar ba. Djuão, Djakarij kraja ne kapôt kukritkam ar ba. Nhym kam Metĩndjwỳnh kum kabẽn ne. Be, nhym bep bẽnjadjwỳr raxbê Xiberu Xedja. Me bẽnjadjwỳr kunĩ kuràm rax ne me kunĩmã nhỹ. Ne kam amidjô'ã me kwỳ'ã bẽnjadjwỳr rẽ. Nãm pykabê Djudêjakam me ja kadjy Põxu Piratu'ã bẽnjadjwỳr mẽ, kubajtem. Ne kam ajte pykabê Garrêjakam me ja kadjy Erodji'ã bẽnjadjwỳr mẽ. Ne kam ajte pykabê Iturejmẽ Tarakônikam me ja kadjy Piripi'ã bẽnjadjwỳr mẽ. Erodji kamybê Piripi'ã bẽnjadjwỳr mẽ. Ne kam ajte pykabê Abirẽnkam me ja kadjy Rixanij'ã bẽnjadjwỳr mẽ. Nhym ar kute me kadjy Metĩndjwỳnh mar djwỳnh nhõ bẽnjadjwỳr raxbê Ananhmẽ Kajbajmẽ ar ar meo ba. Nhym arỳm Xiberu Xedja memã ỹr'ã amexbê 15 nhym ô'ã ar bẽnjadjwỳr nyreja arỳm memã krĩ. Nhym kam Metĩndjwỳnh Djuãomã kabẽn ne. Djuão kapôt kukritkam ar bajamã kabẽn ne.
1 Era o décimo quinto ano do reinado do imperador Tibério César. Pôncio Pilatos era governador da Judeia; Herodes Antipas governava a Galileia; seu irmão Filipe governava a Itureia e Traconites; e Lisânias governava Abilene.
2 — ausente —
2 Anás e Caifás eram os sumos sacerdotes. Nesse ano, veio uma mensagem de Deus a João, filho de Zacarias, que vivia no deserto.
3 Nhym kam kabẽnkôt ngôbê Djodãokam ar mrã. Ne kam ar me akreo ba. Me akreo ban memã kum, —On me amim akaton wãnh ajaxwemã anhiren Metĩndjwỳnh'ỳr amijo akẽx gê me ajaxweo aknon me akam ngryk kêt. Ba kam on ngônhmã me ajangjê, me aje ajaxwemã anhirerkôt me kute me amar kadjy, ane.
3 João percorreu os arredores do rio Jordão, pregando o batismo como sinal de arrependimento para o perdão dos pecados.
4 Amrẽbê ne anhỹr djwỳnhràm Metĩndjwỳnh kabẽn jarẽnh djwỳnhbê Idjaij ne 'ã pi'ôk no'ôk ne memã kum,
4 O profeta Isaías se referia a João quando escreveu em seu livro: “Ele é uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor! Abram uma estrada para ele!
5 — ausente —
5 Os vales serão aterrados, e os montes e as colinas, nivelados. As curvas serão endireitadas, e os lugares acidentados, aplanados.
6 Nãm ã anhỹr djwỳnhràm Idjaij memã arẽnho ane. Kôt ne Djuão Bẽnjadjwỳr kukãm katon me akre ar o ba, nhym me kwỳ rax ne me mrãmri axwemã iren katàt amijo ba.
6 Então todos verão a salvação enviada por Deus’”.
7 Nãm Djuão me akre ar o ba nhym me itepato 'ỳr bao ku'ê. Kute ngônhmã me angjênhmã ne me 'ỳr bao ku'ê. Nhym kam memã kum, —Me akamingrãny ne ga me abê iry. Me ajaxwekam abê kangã. Mỳj me'õ ne me amã Metĩndjwỳnh ngryk nhõ akati jarẽ ga me umaje iwỳr aprõt kajgo?
7 João dizia às multidões que vinham até ele para ser batizadas: “Raça de víboras! Quem os convenceu a fugir da ira que está por vir?
8 Gop on me katàt Metĩndjwỳnhkôt amijo aba gê me mrãmri me amex jabej me amã kato. Mrãmri me amim akator ne aje wãnh ajaxwemã anhirer ne aje Metĩndjwỳnh'ỳr amijo akẽx jabej gê me on me amã kato. Gê me me amexmã katon me akam kĩnho kute mrãmri ne me kute pidjô djô mexmã apôx ne kam kĩnhja pyràk. Kwãrĩk wãnh me anhõkre kadjwỳnhbê anhingêt kukãmãre Abraãoo adjàmra kêt ne amim, “Me ba ne ba me ibê Abraão tàmdjwỳ. Dja Metĩndjwỳnh me ikam ngryk kêt. Dja ba me te ijaxwe nhym kam me inhingêt kukãmãre Abraãokôt Metĩndjwỳnh kum me ijabê ne me ijaxwekam me ijo bikẽnh kêtkumrẽx”, anhỹr kêt. Kwãrĩk wãnh ga me ã anhỹr ar aba kêt. Kati. Ẽ, ba me amã arẽ. Dja ga me te abê Abraão tàmdjwỳ nhym Metĩndjwỳnh tu me ajo ajkẽ, me ajaxwe pãnh tu me ajo ajkẽ. Ne ren kum ajte Abraão tàmdjwỳ prãm jabej ren tu kẽnjao itun o amim Abraão tàmdjwỳ nhipêx nhym me ren tu katon kumex.
8 Provem por suas ações que vocês se arrependeram. Não digam uns aos outros: ‘Estamos a salvo, pois somos filhos de Abraão’. Isso não significa nada, pois eu lhes digo que até destas pedras Deus pode fazer surgir filhos de Abraão.
9 Ẽ, mrãmri arỳm 'ỳr. Metĩndjwỳnh kute me axwe pãnh memã akati jarẽnh arỳm 'ỳr. Kute mrãmri ne pidjô apỹnh abenkam ô kêt nhym me kute kàr ne o mrãnh ne kute kuwykam rẽnhja pyràk. Arỳm ne Metĩndjwỳnh me ajã pidjô djô kêt jakren arỳm me ajaxwe pãnh kute me ajo bikẽnh 'ỳr. Dja me ajo mõn kuwykam me amẽ. Arỳm 'ỳr. Kute mrãmri ne me'õ kute pidjômã 'yr kadjy kute parbê kàxkrãkô mỳnh ne o ãm pyràk, ane. Nãm ã Djuão me krãptĩmã arẽnho ane.
9 Agora mesmo o machado do julgamento está pronto para cortar as raízes das árvores. Toda árvore que não produz bons frutos será cortada e lançada ao fogo”.
10 Nhym me kam kum, —Ije tô mã dja ba me nẽ? ane. Metĩndjwỳnh kute me ijo bikẽnh kêt kadjy, mã dja ba me nẽ?
10 As multidões perguntavam: “O que devemos fazer?”.
11 Nhym memã kum, —Dja ga me ajõ nhõ kubẽkà amãnhkrut ne kam me'õ nhõ kubẽkà kêtmã ikjê ngã. Nhym me'õdjwỳ õ kwỳ krẽn djà krãptĩn kam me'õ nhõ djwỳ kêtmã amikutã kwỳ ngã, ane.
11 João respondeu: “Se tiverem duas vestimentas, deem uma a quem não tem. Se tiverem comida, dividam com quem passa fome”.
12 Nhym me kute bẽnjadjwỳr bajtemmã pi'ôk kaprĩo atom djwỳnh me kudjwa Djuão'ỳr bôx, kute ngônhmã me angjênhmã. 'Ỳr bôx ne kum, —Bẽnjadjwỳr, mã gêdja ba me nẽ? ane.
12 Cobradores de impostos também vinham para ser batizados e perguntavam: “Mestre, o que devemos fazer?”.
13 Nhym kam memã kum, —Ẽ, me anhõ bẽnjadjwỳr kute me amã pi'ôk kaprĩ jarẽnhja 'ãnhbit dja ga me kum o atom. Kwãrĩk wãnh ga me ga amũ amim pi'ôk kaprĩ kamẽnh ne amỳnh kêt. Dja ga me tu 'ãnh jamỳ, ane.
13 Ele respondeu: “Não cobrem impostos além daquilo que é exigido”.
14 Nhym me krãkamngônhredjwỳ kum, —Ne me badjwỳ, mã dja ba me nẽ? ane. Nhym kam memã kum, —Ẽ, kwãrĩk wãnh ga me me pa 'amỳnh ne mekbê mỳjjao aprõt kêt. Ne kwãrĩk wãnh ga me me kàtàm'ã axwe rẽnh ne me axweo me utàr ne mekbê ijên me õ mỳjjao aprõt kêt. Nhym bep ga adjàpênh pãnh dja ga pi'ôk kaprĩ byn tu akĩnh ne. Kwãrĩk wãnh ga me adjàkrê kêt, ane. Nãm ã Djuão memã kabẽn jarẽnho ane.
14 “E nós?”, perguntaram alguns soldados. “O que devemos fazer?” João respondeu: “Não pratiquem extorsão nem façam acusações falsas. Contentem-se com seu salário”.
15 Nhym me kunĩ Bẽnjadjwỳrbê kumkati jabej ajkam aman kam õkre kadjwỳnhbê amim, —Bep birãm tãm ne ja. Birãm Djuão got Metĩndjwỳnh me bawỳr ano, me bakadjy Bẽnjadjwỳrbê kumkatimã me bawỳr ano, ane. Birãm Kritu ne ja, ane.
15 Todos esperavam que o Cristo viesse em breve, e estavam ansiosos para saber se João era ele.
16 Nhym kam Djuão me kunĩmã kum, —Mrãmri ba ne ba ngônhmãbit me ajangij. Nhym bep itotokbê me'õ bôxja. Me'õ tãm ne raxo kute ijakrenh, kute ijakrenh mexi. Bãm te irax ne 'ã inhibôn ije kum parkà 'ãpre bônh ne o itẽm prãme. Bep ãm ren irax ne ba ren arỳm kum apê. Nhym bep kati, ãm ingrire. Nãm raxo ijakrenh mex ne. Tãm ne arỳm bôx 'ỳr. Djãm ngônhmã kute me ajangjênhmã? Kati. Tãm dja bôx ne kam me awỳr Metĩndjwỳnh Karõ jano, me katàt amrãnhbit'ỳr dja ano, kute ar me ajo bamã. Ne kam me ajaxweja kute kuwymã me arẽnhmã.
16 João respondeu às perguntas deles, dizendo: “Eu os batizo com água, mas em breve virá alguém mais poderoso que eu, alguém tão superior que não sou digno de desatar as correias de suas sandálias. Ele os batizará com o Espírito Santo e com fogo.
17 Gêdja bôx ne kam kute mrãmri ne me kute kôtyk byr ne o kute bàygogore ka'uk ne kute kam mũm 'y mexjao atom ne kam kute 'ykàjao tẽm ne kute kuwykam ỹr nhym xêtja pyràk. Dja me'õja bôx ne ã me axweo anen kuwykam me kurẽ. Nhym kuwyja dja pôk rã'ã: rã'ãn apêx kêtkumrẽx. Nhym bep bàygogo 'y mex'ã ne me mexja jakren mũm meo atom ne. Ne kàjkwakam õ pykamã meo mõ gê me kam kam kĩnhkumrẽx ne ar ba. Arỳm kute ã meo anhỹr 'ỳr.
17 Ele já tem na mão a pá, e com ela separará a palha do trigo, a fim de limpar a área onde os cereais são debulhados. Juntará o trigo no celeiro, mas queimará a palha num fogo que nunca se apaga”.
18 Nãm ã Djuão memã ane. Ne kam arek memã kabẽn jarẽnho tẽ. Nãm atemã kukràdjà krãptĩo me akre. Ne mã kabẽn nyo, kabẽn mexo ar me akreo ba.
18 João usou muitas advertências semelhantes ao anunciar as boas-novas ao povo.
19 Nhym bep bẽnjadjwỳrbê Erodji ne axwekumrẽx. Nãm axwe aben nhiby kumexo mõ, aben nhiby adjwỳro mõn kam ajte Djuão mekbê ijê djàkam iby kumẽ. Nãm kamybê upãnh'ỳr mõ, upãnhbê Erodjij'ỳr mõ. Nhym kam Djuão arỳm kum kabẽn jarẽn kum, —Kati, kwãrĩk wãnh, ane. Nhym kam Erodji tu amakkre kêt ne Djuãobê ijê.
19 João também criticou publicamente Herodes Antipas, o governador da Galileia, por ter se casado com Herodias, esposa de seu irmão, e por muitas outras maldades que havia cometido.
20 — ausente —
20 A essas maldades Herodes acrescentou outra, mandando prender João.
21 Anhỹr djwỳnhràm me kute kubê ijê kêtri ne Djuão ngônhmã me kunĩ jangij ne kam ajte Jeju ngônhmã adjà. Ngônhmã adjà nhym kam Bãmmã kabẽno dja. Kum kabẽno ãm rã'ã nhym kàjkwa abenbê ajkij. Abenbê ajkij nhym Metĩndjwỳnh Karõ 'ỳr ruw ne 'ã tỹm. Amijo tut ne 'ỳr ruw ne 'ã tỹm. Nhym kàjkwa kurũm kabẽn ne kum, —Mrãmri abê ikrakumrẽx. Imã ajabê. Ba akam ikĩnhkumrẽx, ane.
21 Certo dia, quando as multidões estavam sendo batizadas, Jesus também foi batizado. Enquanto ele orava, o céu se abriu,
22 — ausente —
22 e o Espírito Santo desceu sobre ele em forma corpórea como uma pomba. E uma voz do céu disse: “Você é meu filho amado, que me dá grande alegria”.
23 Nhym kam Jeju arỳm ta àpênhmã o krax ne. Arỳm 'ã amexbê 30 ne kum o krax ne. Jeju nhingêt nhidji. Mat 1.1 Nhym me we Jôdjeo Jeju bãm. Nhym Jôdje bãm ne Eri. Nhym Eri bãm ne Matat. Nhym Matat bãm ne Rewi. Nhym Rewi bãm ne Marki. Nhym Marki bãm ne Djananh. Nhym Djananh bãm ne Jôdje. Nhym Jôdje bãm ne Mataxij. Nhym Mataxij bãm ne Amox. Nhym Amox bãm ne Naũ. Nhym Naũ bãm ne Exi. Nhym Exi bãm ne Naganh. Nhym Naganh bãm ne Ma'at. Nhym Ma'at bãm ne Mataxij. Nhym Mataxij bãm ne Xemê. Nhym Xemê bãm ne Jôdje. Nhym Jôdje bãm ne Djoda. Nhym Djoda bãm ne Djôwanã. Nhym Djôwanã bãm ne Rexa. Nhym Rexa bãm ne Djorba. Nhym Djorba bãm ne Xarati. Nhym Xarati bãm ne Neri. Nhym Neri bãm ne Marki. Nhym Marki bãm ne Adji. Nhym Adji bãm ne Kodjã. Nhym Kodjã bãm ne Erma. Nhym Erma bãm ne Êr. Nhym Êr bãm ne Djodjuwe. Nhym Djodjuwe bãm ne Eridjê. Nhym Eridjê bãm ne Djorĩ. Nhym Djorĩ bãm ne Matat. Nhym Matat bãm ne Rewi. Nhym Rewi bãm ne Ximião. Nhym Ximião bãm ne Djuda. Nhym Djuda bãm ne Jôdje. Nhym Jôdje bãm ne Djônã. Nhym Djônã bãm ne Erijkĩ. Nhym Erijkĩ bãm ne Merja. Nhym Merja bãm ne Mena. Nhym Mena bãm ne Matata. Nhym Matata bãm ne Natã. Nhym Natã bãm ne Dawi. Nhym Dawi bãm ne Djexe. Nhym Djexe bãm ne Ôbet. Nhym Ôbet bãm ne Bôadji. Nhym Bôadji bãm ne Xara. Nhym Xara bãm ne Naxõ. Nhym Naxõ bãm ne Amĩnadabi. Nhym Amĩnadabi bãm ne Adjimĩ. Nhym Adjimĩ bãm ne Ani. Nhym Ani bãm ne Êrõ. Nhym Êrõ bãm ne Perê. Nhym Perê bãm ne Djuda. Nhym Djuda bãm ne Djako. Nhym Djako bãm ne Idjak. Nhym Idjak bãm ne Abraão. Nhym Abraão bãm ne Tera. Nhym Tera bãm ne Nakô. Nhym Nakô bãm ne Xeruk. Nhym Xeruk bãm ne Ragau. Nhym Ragau bãm ne Parek. Nhym Parek bãm ne Ebe. Nhym Ebe bãm ne Xara. Nhym Xara bãm ne Kajnã. Nhym Kajnã bãm ne Arpaxa. Nhym Arpaxa bãm ne Xẽ. Nhym Xẽ bãm ne Nôwe. Nhym Nôwe bãm ne Ramek. Nhym Ramek bãm ne Mexare. Nhym Mexare bãm ne Enoki. Nhym Enoki bãm ne Djarexi. Nhym Djarexi bãm ne Mareju. Nhym Mareju bãm ne Kajnã. Nhym Kajnã bãm ne Inox. Nhym Inox bãm ne Xexi. Nhym Xexi bãm ne Adão. Nhym Adão bãm ne Metĩndjwỳnh.
23 Jesus estava com cerca de trinta anos quando começou seu ministério. Jesus era conhecido como filho de José. José era filho de Eli.
24 — ausente —
24 Eli era filho de Matate. Matate era filho de Levi. Levi era filho de Melqui. Melqui era filho de Janai. Janai era filho de José.
25 — ausente —
25 José era filho de Matatias. Matatias era filho de Amós. Amós era filho de Naum. Naum era filho de Esli. Esli era filho de Nagai.
26 — ausente —
26 Nagai era filho de Maate. Maate era filho de Matatias. Matatias era filho de Semei. Semei era filho de Joseque. Joseque era filho de Jodá.
27 — ausente —
27 Jodá era filho de Joanã. Joanã era filho de Ressa. Ressa era filho de Zorobabel. Zorobabel era filho de Salatiel. Salatiel era filho de Neri.
28 — ausente —
28 Neri era filho de Melqui. Melqui era filho de Adi. Adi era filho de Cosã. Cosã era filho de Elmadã. Elmadã era filho de Er.
29 — ausente —
29 Er era filho de Josué. Josué era filho de Eliézer. Eliézer era filho de Jorim. Jorim era filho de Matate. Matate era filho de Levi.
30 — ausente —
30 Levi era filho de Simeão. Simeão era filho de Judá. Judá era filho de José. José era filho de Jonã. Jonã era filho de Eliaquim.
31 — ausente —
31 Eliaquim era filho de Meleá. Meleá era filho de Mená. Mená era filho de Matatá. Matatá era filho de Natã. Natã era filho de Davi.
32 — ausente —
32 Davi era filho de Jessé. Jessé era filho de Obede. Obede era filho de Boaz. Boaz era filho de Salmom. Salmom era filho de Naassom.
33 — ausente —
33 Naassom era filho de Aminadabe. Aminadabe era filho de Admim. Admim era filho de Arni. Arni era filho de Esrom. Esrom era filho de Perez. Perez era filho de Judá.
34 — ausente —
34 Judá era filho de Jacó. Jacó era filho de Isaque. Isaque era filho de Abraão. Abraão era filho de Terá. Terá era filho de Naor.
35 — ausente —
35 Naor era filho de Serugue. Serugue era filho de Ragaú. Ragaú era filho de Faleque. Faleque era filho de Éber. Éber era filho de Salá.
36 — ausente —
36 Salá era filho de Cainã. Cainã era filho de Arfaxade. Arfaxade era filho de Sem. Sem era filho de Noé. Noé era filho de Lameque.
37 — ausente —
37 Lameque era filho de Matusalém. Matusalém era filho de Enoque. Enoque era filho de Jarede. Jarede era filho de Maalaleel. Maalaleel era filho de Cainã.
38 — ausente —
38 Cainã era filho de Enos. Enos era filho de Sete. Sete era filho de Adão. Adão era filho de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.