João 1

Kayapó NT (TXU_TBL) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Mỳjja kunĩ kêtri ne arỳm me'õ nhidjibê Kabẽn. Me'õ nhidjibê Kabẽn kàjkwakam Metĩndjwỳnhmẽ ro'ã nhỹn adjwỳnhdjwỳ kubê Metĩndjwỳnh.
1 No começo aquele que é a Palavra já existia. Ele estava com Deus e era Deus.
2 Ta ne mỳjja kunĩ kêtri Metĩndjwỳnhmẽ ro'ã nhỹ.
2 Desde o princípio, a Palavra estava com Deus.
3 Kubê ne mỳjja kunĩ nhipêx djwỳnh. Ne ren kêt nhym ren mỳjja katorjadjwỳ kunĩ ren kêtkumrẽx.
3 Por meio da Palavra, Deus fez todas as coisas, e nada do que existe foi feito sem ela.
4 Me'õ nhidjibê Kabẽnjabê ne mỳjja kunĩ tĩn djwỳnhkumrẽx. Ne kam kôt kute mrãmri ne me kurwỳ djà pyràk. Ga, ngônhpôk kute akamàt kô tyk kurwỳ nhym me kute akamàtkam mỳjja kunĩ pumũnh ne katàt mrãnhja pumũ. Me jadjwỳ ne me axwen kam mrãnh punu. Nhym kam me memã me'õ nhidjibê Kabẽnja'ã ajarẽ nhym me kwỳ arỳm amim tu markumrẽx. Kubê mỳjja kunĩ tĩn djwỳnhkam ne me kwỳ amim tu markumrẽx ne kam arỳm axwe kêt ne katàt amijo ba.
4 A Palavra era a fonte da vida, e essa vida trouxe a luz para todas as pessoas.
5 Ga, akamàt kô tykkam me kute mỳjja pumũnh kêt ne ba punuja pumũ. Me kwỳ jadjwỳ ne me axwen ba punu. Nhym kam me memã me'õ nhidjibê Kabẽnja'ã ajarẽ. Memã 'ã ajarẽ nhym me axweja kute akamàt kô tykkam baja pyràk ne me amim mar kêt.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão não conseguiu apagá-la.
6 Be, atemã me'õbê ne Djuão. Ngômã me angjênh djwỳnhja. Metĩndjwỳnh ne Djuão jano nhym arỳm kukwakam ujarẽnh tẽ.
6 Houve um homem chamado João, que foi enviado por Deus
7 Me'õ nhidjibê Kabẽnja kute mrãmri ne me kurwỳ djà pyràk nhym Djuão arỳm 'ã ujarẽnh tẽ. Kôt me kunĩ kute tu amim me'õbê Kabẽnja markumrẽx kadjy ne 'ã ujarẽnh tẽ.
7 para falar a respeito da luz. Ele veio para que por meio dele todos pudessem ouvir a mensagem e crer nela.
8 Be, djãm Djuão ta kute me kurwỳ djàja pyràk? Kati. Kukãm kute 'ã ujarẽnh kadjy ne tẽ.
8 João não era a luz, mas veio para falar a respeito da luz,
9 Me'õ nhidjibê Kabẽnja ne mrãmri kute amijo ba mexkumrẽx ne katàt kute memã kabẽn jarẽnhkumrẽx. Nãm me kunĩmã arẽnhkumrẽx. Kute mrãmri ne me kurwỳ djà kute memã pry kurwỳ pyràk.
9 a luz verdadeira que veio ao mundo e ilumina todas as pessoas.
10 Me'õ nhidjibê Kabẽnja ne amikadjy me kunĩ nhipêx ne tũmràm me'ỳr bôx ne me ro'ã ar ba. Ta ne amikadjy me kunĩ nhipêx. Nãm te me ipêx ne te me ro'ã ar ba nhym me kute amim mar kêt.
10 A Palavra estava no mundo, e por meio dela Deus fez o mundo, mas o mundo não a conheceu.
11 Õ me wỳnh'ỳr ne bôx nhym õ me wỳnh kute o aminhõ bẽnjadjwỳr kêt.
11 Aquele que é a Palavra veio para o seu próprio país, mas o seu povo não o recebeu.
12 Nhym be, me kwỳ ne me apỹnh ĩ djàri arỳm o aminhõ bẽnjadjwỳrkumrẽx. Me ja ne me me'õ nhidjibê Kabẽnja'ã amim, —Mrãmri ne kubê Metĩndjwỳnh Krakumrẽx, ane. Nãm me amim anen arỳm o aminhõkumrẽx. Nhym kam arỳm apỹnh me ĩ djàri memã kum, —Mrãmri ne arỳm abê Metĩndjwỳnh krakumrẽx, ane.
12 Porém alguns creram nele e o receberam, e a estes ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Mebê Metĩndjwỳnh krakam arỳm umar djà ny. Umar djà nyo kute mrãmri ne me prĩre bixadjwỳr nykam umar djà ny pyràk. Djãm me my kute me niremã kra jadjwỳrkôt me umar djà ny? Kati. Nàr, djãm me my kute me nireo ikwã prãmkôt ne me umar djà ny? Kati. Nàr, djãm me kute kra'ã amim karõkôt me umar djà ny? Kati. Metĩndjwỳnh kute memã amak bônhkôt me umar djà ny.
13 Eles não se tornaram filhos de Deus pelos meios naturais, isto é, não nasceram como nascem os filhos de um pai humano; o próprio Deus é quem foi o Pai deles.
14 Be, me'õ nhidjibê Kabẽnja ne arỳm amijo ĩ ne me baro'ã ar ba. Nãm mexo uman ar ba. Ar ba ne bar prĩne mexo umakôt omũnho iba. Bãm pyma o ne uma. Kubê Metĩndjwỳnh Kra djwỳnh. Pydji. Kam ne prĩne mexo uma. Ta ne tu kum me kaprĩ:kumrẽxne kabẽn pỹnh ne arẽn me baro'ã ar ba.
14 A Palavra se tornou um ser humano e morou entre nós, cheia de amor e de verdade. E nós vimos a revelação da sua natureza divina, natureza que ele recebeu como Filho único do Pai.
15 Be, ngômã me angjênh djwỳnhbê Djuão ne kàj bê 'ã ajarẽn memã kum, —Arỳm ne ba ar amã me'õ ja'ã ajarẽn 'ã ar amã, “Me'õ dja ikôt bôx. Nãm raxo katàt ijakre. Be, mỳkam? Bir, amrẽbê: ikêtri ne ar ba tũm. Kam ne raxo katàt ijakre”, ane. Arỳm ne ba ã ar amã ane. Nãm ã Djuão memã ane.
15 João disse o seguinte a respeito de Jesus: — Este é aquele de quem eu disse: “Ele vem depois de mim, mas é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
16 Be, mỳjja kunĩ ne õ. Ta ne ukaprĩo ukaprĩn õ mỳjja kunĩmẽ me bakunĩo djuw mexo nhỹ.
16 Porque todos nós temos sido abençoados com as riquezas do seu amor, com bênçãos e mais bênçãos.
17 Môjdjê ne Metĩndjwỳnh kukwakam me kute katàt amijo ba'ã memã karõ. Me axwe kêt kadjy memã karõ. Nhym be, Jeju Kritu ta ne tu kum me kaprĩn kabẽn pỹnh ne arẽ.
17 A lei foi dada por meio de Moisés, mas o amor e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Be, djãm me'õ ne kute Metĩndjwỳnh pumũnh got? Arkati. Kra djwỳnh pydjibit ne kute omũnh. Bãmmẽ ro'ã ne nhỹ. Krabit kute omũnh ne arỳm memã 'ã ajarẽ.
18 Ninguém nunca viu Deus. Somente o Filho único, que é Deus e está ao lado do Pai, foi quem nos mostrou quem é Deus.
19 Be, Djeruxarẽkam mebê idjaer rũnhja ne me Djuãomã me kwỳ jano. Ne me kadjy Metĩndjwỳnh mar djwỳnh kwỳ jano. Ne mebê Rewidjwỳ kwỳ jano. Me kute abej Djuão kukjêr kadjy ne me me kwỳja jano nhym me arỳm 'ỳr mõ. 'Ỳr mõ:n kam arỳm 'ỳr bôx ne kum, —Mỳj me ajõ ga nã? Djãm abê me inhõ Bẽnjadjwỳrbê kumkatibê Kritu? ane.
19 Os líderes judeus enviaram de Jerusalém alguns sacerdotes e levitas para perguntarem a João quem ele era.
20 Nhym Djuão memã 'êx kêt ne mrãmri tu memã arẽnhkumrẽx ne memã kum, —Ba ibê Kritu kêt. Metĩndjwỳnh kute ijã me õ Bẽnjadjwỳrbê kumkati mẽnh kêt, ane.
20 João afirmou claramente: — Eu não sou o
21 Nhym me kum, —Be, abê Kritu kêtkam mỳj me ajõ ga nã? Djãm abê Metĩndjwỳnh kukwakam kabẽn jarẽnh djwỳnh? Djãm abê Erij? ane. Nhym memã kum, “Kati”, ane. Nhym me kum, —Metĩndjwỳnh kute me imã kukwakam kabẽn jarẽnh djwỳnh'õ janormã. Djãm ga? ane. Nhym memã kum, “Kati”, ane.
21 Eles tornaram a perguntar: — Então, quem é você? Você é Elias? — Não, eu não sou! — respondeu João. — Você é o — Não! — respondeu ele.
22 Nhym me kum, —Bir, dja ga me imã amijarẽ. Me ije memã akabẽn jarẽnh kadjy. Me kute awỳr me ijanor ba me ije memã akabẽn jarẽnh nhym me kute amar kadjy on me imã amijarẽ, ane.
22 Aí eles disseram a João: — Diga quem é você para podermos levar uma resposta aos que nos enviaram. O que é que você diz a respeito de você mesmo?
23 Nhym memã kum, —Be, amrẽbê: ne Metĩndjwỳnh kukwakam kabẽn jarẽnh djwỳnhbê Idjaij ijã kabẽn jarẽn me bakukãmãremã kum,Ba ijã ne Idjaij memã ane, ane. Djuão ã memã ane.
23 João respondeu, citando o profeta Isaías: — “Eu sou aquele que grita assim no deserto: preparem o caminho para o Senhor passar.”
24 Be, mebê idjaer rũnh kute Djuão'ỳr me kwỳ janorja, kute kukjêrjabê ne mebê pardjêu.
24 Os que foram enviados eram do grupo dos fariseus ;
25 Djuão amijã memã ane nhym me kum, —Be, abê Bẽnjadjwỳrbê kumkatibê Kritu kêt ne abê Erij kêt ne abê Metĩndjwỳnh kukwakam kabẽn jarẽnh djwỳnh'õ kêt ne kam Metĩndjwỳnhmã ngômã me angjênho aba. Mỳkam? ane.
25 eles perguntaram a João: — Se você não é o Messias, nem Elias, nem o Profeta que estamos esperando, por que é que você batiza?
26 Nhym memã kum, —Bir, ba ikajgo me:xi. Ije Metĩndjwỳnhmã me arẽnh kadjy ba ngômãbit me angjênho iba. Ikajgo nhym be, me'õ ra:x arỳm bôx. Ne kam ar me banhipôkri ba ga me aje mar kêt.
26 João respondeu: — Eu batizo com água, mas no meio de vocês está alguém que vocês não conhecem.
27 Tãmwã 'ã ne ba me amã, “Me'õ gêdja ikôt bôx. Nãm raxo katàt ijakre”, ane. Bãm te irax ne 'ã inhibôn ije kum parkà 'ãpre bônh ne o itẽm prãmje. Be, ãm irax ba ren arỳm kum apê. Nhym be, kati. Ãm ingrire. Nãm raxo ijakrenh mex ne. Nãm ã Djuão memã ane.
27 Ele vem depois de mim, mas eu não mereço a honra de desamarrar as correias das sandálias dele.
28 Ngô raxbê Djodão nhikjê'ã krĩbê Betanhakam ne ã memã ane. Ngômã kute me angjênh djàkam ne ã memã ane. Djeruxarẽ kurũm me bôxjamã ã ane.
28 Isso aconteceu no povoado de Betânia, no lado leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Nhym kam arỳm akamàt ne akati. Nhym Djuão ar jãnh dja nhym nĩnh Jeju Djuão kutã tẽ. Nhym omũn 'ã memã kum, —Ota, Metĩndjwỳnh nhõ Mrykĩ'ãtomti jabatành ny tẽ. Tãm ne Metĩndjwỳnh me bawỳr ano nhym me kute bĩn nhym kute me kunĩ jaxweo pãnhmã.
29 No dia seguinte, João viu Jesus vindo na direção dele e disse: — Aí está o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Tãmwã 'ã ne ba ar amã, “Me'õ dja ikôt bôx. Nãm raxo katàt ijakre. Be, mỳkam? Bir, amrẽbê: ikêtri ar ba tũm. Kam ne raxo katàt ijakre”, ane.
30 Eu estava falando a respeito dele quando disse: “Depois de mim vem um homem que é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
31 Be, djãm ba ne ba amrẽbê nokre pumũ? Kati. Ije amrẽbê omũnh kêt. Metĩndjwỳnh kabẽnkôt ije me abê idjaermã Kritu'ã idjujarẽnh ga me aje marmã. Jabit ne ba kuma. Me aje Kritu marmã ne ba ngômã me ajangjênho iba, ane.
31 Eu mesmo não sabia quem ele era, mas vim, batizando com água para que o povo de Israel saiba quem ele é.
32 Ne kam Djuão ajte memã kum, —Djãm amrẽbê ije nokre pumũnh got? Kati. Metĩndjwỳnh amrẽbê ngômã me angjênh'ã imã karõ. Ne kam ije Kritu nokre pumũnh kadjy ta ajte imã, “Be, me'õ'ã dja Ikarõ ruw ne arek kam nhỹ ga omũ. Tãmja ta gêdja memã Ikarõ jano nhym arỳm meo ba”, ane. Kute imã anhỹr kôt ne ba kam arỳm nokre pumũ. Metĩndjwỳnh Karõ kute tut pyràk arỳm Jeju'ã ruw ne arek kam nhỹ ba arỳm omũn kam nokre pumũ.
32 João continuou: — Eu vi o Espírito descer do céu como uma pomba e parar sobre ele.
33 — ausente —
33 Eu não sabia quem ele era, mas Deus, que me mandou batizar com água, me disse: “Você vai ver o Espírito descer e parar sobre um homem. Esse é quem batiza com o Espírito Santo.”
34 Ije nokre pumũnhkam ba arỳm memã arẽnhkumrẽx ne memã kum, “Be, mrãmri tãmwãbê Metĩndjwỳnh Krakumrẽx”, ane. Jeju kutã tẽmkam Djuão ã memã ane.
34 E eu vi isso e por esse motivo tenho declarado que ele é o Filho de Deus.
35 Nhym kam ajte akati nhym Djuãomẽ kôt ba djwỳnh amãnhkrut ar Jeju tẽmkôt omũnho dja nhym arỳm arkum, —Ota, Metĩndjwỳnh nhõ Mrykĩ'ãtomti jabatành ny tẽ, ane.
35 No dia seguinte, João estava outra vez ali com dois dos seus discípulos.
36 — ausente —
36 Quando viu Jesus passar, disse: — Aí está o Cordeiro de Deus!
37 Nhym Djuãokôt ba djwỳnh ar kuman mã Jeju kôt ajkamẽ.
37 Quando os dois discípulos de João ouviram isso, saíram seguindo Jesus.
38 Nhym Jeju ar'ỳr akẽx nhym ar kôt tẽ nhym ar omũn arkum, —Mỳj nã? Mỳj ne gar amã kĩnh ne ikôt tẽ? ane. Nhym ar kum, —Rabi, nhỹnh ne ga anhũrkwãja? ane. Ujarẽnh djwỳnh'ã ne ar kum, “Rabi”, ane.
38 Então Jesus olhou para trás, viu que eles o seguiam e perguntou: Eles perguntaram: — Rabi, onde é que o senhor mora? (“Rabi” quer dizer “mestre”.)
39 Nãm ar ũrkwã jabej kukij nhym arkum, —Amrẽ ar ikôt tẽn omũ, ane. Nhym ar arỳm kôt tẽ. Kôt tẽ:n arỳm ũrkwã'ỳr bôx ne arỳm omũ. Ne kam arek kam nhỹ. Arỳm ar'ã amykrykam ar arek kam nhỹ. Nhỹ: nhym ar'ã akati.
39 — Venham ver! — disse Jesus. Então eles foram, viram onde Jesus estava morando e ficaram com ele o resto daquele dia. Isso aconteceu mais ou menos às quatro horas da tarde.
40 Be, ar amãnhkrut kute Djuão kabẽn mar ne mã Jeju kôt bikamẽnhja nhikjê nhidjibê ne Ãngre. Ãngremẽ Ximão Pedru ar axikôt apôx.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois homens que tinham ouvido João falar a respeito de Jesus e por isso o haviam seguido.
41 Nãm ar ỹr'ã akati nhym Ãngre kamy Ximão kumrẽx jabej tẽn arỳm kum katon kum, —Arỳm ne bar Mexijmã ikato, ane. Me õ Bẽnjadjwỳrbê kumkatibê Kritu'ã ne me kum Mexij jarẽ.
41 A primeira coisa que André fez foi procurar o seu irmão Simão e dizer a ele: — Achamos o
42 Nãm Ximãomã anen arỳm Jeju'ỳr o tẽn 'ỳr o bôx ne kum akre. Nhym kam Jeju arek omũnho djan kum, —Ga abê Ximão. Djônaj ne adji. Dja ba jakam amã Xepa jarẽ, ane. Be, kẽn'ã ne kum Xepa jarẽ. Me bakabẽnkam ne kum Pedru jarẽ.
42 Então André levou o seu irmão a Jesus. Jesus olhou para Simão e disse:
43 Nhym ajte ar'ã akati nhym Jeju pykabê Garrêja'ỳr tẽmmã. Ne 'ỳr tẽm kêtri Piripi kumrẽxmã katon kum, —Amrẽ mã ikôt ajkamẽ, ane.
43 No dia seguinte, Jesus resolveu ir para a região da Galileia. Antes de ir, foi procurar Filipe e disse:
44 Krĩraxbê Bexadakam ne Piripi nhũrkwã. Kamdjwỳ ne Ãngremẽ Pedru ar ũrkwã.
44 Filipe era de Betsaida, de onde eram também André e Pedro.
45 Nãm Jeju Piripimã kabẽn nhym kam arỳm tẽn Natanajeumã kum, —Arỳm ne bar kum ikato. Me bakukãmãre Môjdjê kute me bakukràdjà'ã pi'ôk no'ôkkam kute tãmwã'ã pi'ôk no'ôk. Metĩndjwỳnh kukwakam kabẽn jarẽnh djwỳnh 'õdjwỳ ar kute tãmwã'ã pi'ôk no'ôk. Bar pi'ôk kôt kum ikato. Kubê ne Nadjarekam Jeju, ane.
45 Filipe foi procurar Natanael e disse: — Achamos aquele a respeito de quem Moisés escreveu no
46 Nhym Natanajeu kum, —Tô nhỹnh, djãm Nadjare kurũm mỳjja mex'õ kator prãm got? ane. Nhym kum, “Amrẽ ikôt tẽn omũ”, ane.
46 Natanael perguntou: — E será que pode sair alguma coisa boa de Nazaré? — Venha ver! — respondeu Filipe.
47 Ne kam arỳm 'ỳr o tẽ. 'Ỳr o tẽ:n 'ỳr o bôx. Nhym Jeju arỳm Natanajeu tẽmkôt omũn kum, —Be, ga abê idjaerkumrẽx. Ajêxnhĩ kêtkumrẽx, ane.
47 Quando Jesus viu Natanael chegando, disse a respeito dele:
48 Nhym Natanajeu kum, —Je, nhỹnh ne ga arỳm ima? ane. Nhym kum, —Be, Piripi kute iwỳr ajwỳr kêtri ne ba arỳm apumũ. Pĩbê pigêre parbê anhỹrri ne ba arỳm apumũ, ane.
48 Então Natanael perguntou a Jesus: — De onde o senhor me conhece? Jesus respondeu:
49 Nhym kum, —Ujarẽnh djwỳnh, mrãmri ne abê Metĩndjwỳnh Krakumrẽx. Abê mebê idjaer nhõ bẽnjadjwỳr rax, ane.
49 Então Natanael exclamou: — Mestre, o senhor é o Filho de Deus! O senhor é o Rei de Israel!
50 Nhym Jeju kum, —Ba ije amã, “Pigêre parbê anhỹrri ba arỳm apumũ”, anhỹrbit. Ga kam arỳm tu amim imarkumrẽx. Adjỹm, dja ba ajte mỳjja pumũnh kêt kwỳ nhipê:x ga omũ. Mỳjja raxo kute ajbir ije amã arẽnhja jakrenh mex dja ga omũ, ane.
50 Jesus respondeu:
51 Ne kam ajte kum, —Ba ije amijo inhĩ dja ĩ ijã kàjkwa abenbê ajkij nhym Metĩndjwỳnh kadjy mrãnh djwỳnh arỳm ikurũm wabin ijã axidjuw gar arỳm omũ. Mrãmri ne ba ar amã ja jarẽnhkumrẽx, ane.
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.