Romanos 11

Cõãmacʉ̃ mecʉ̃ã wedesei (TUE) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Ateré sãĩñánemogʉ̃da: ¿Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yarare cõãjõãyiri? Cõãwaririgʉ niiwĩ. Yʉʉcã Israelya põna macʉ̃rã niiã. Abraham pãrãmi niinʉnʉsegʉ, Benjamínya põna macʉ̃rã niiã.
1 Digo, pois: Porventura rejeitou Deus o seu povo? De modo nenhum; porque também eu sou israelita, da descendência de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Too sʉgueropʉ Cõãmacʉ̃ Israelya põna macãrãrẽ beseyigʉ, cʉ̃ʉ̃yara niiãrõ jĩĩgʉ̃. Atitócãrẽ cʉ̃́ãrẽ cõãwariqui. Elías Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩriguere mʉ́ã tʉomíjĩyu. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃pʉre Israelya põna macãrã tiirére biiro wedeyigʉ:
2 Deus não rejeitou o seu povo, que antes conheceu. Ou não sabeis o que a Escritura diz de Elias, como fala a Deus contra Israel, dizendo:
3 “Õpʉ̃, cʉ̃́ã mʉʉyara profetare sĩãpetíjãrira niiwã. Mʉʉrẽ padeorá wáicʉrare sóepeorere tiibatéjãrira niiwã. Yʉʉ sĩcʉ̃rã dʉsaa mʉʉrẽ padeogʉ́. Yʉʉcãrẽ sĩãdʉgára, ãmaãrã tiicúa”, jĩĩyigʉ.
3 Senhor, mataram os teus profetas, e derribaram os teus altares; e só eu fiquei, e buscam a minha alma?
4 Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: “Cʉ̃́ã teero tiipacári, siete mil basocá yʉʉre padeorá dʉsaáya. Cʉ̃́ãjã Baalbiro baugʉ́ weerigʉre padeoríya”, jĩĩyigʉ.
4 Mas que lhe diz a resposta divina? Reservei para mim sete mil homens, que não dobraram os joelhos a Baal.
5 Atitópʉcãrẽ péerora Israelya põna macãrãrẽ Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiirémena besequi.
5 Assim, pois, também agora neste tempo ficou um remanescente, segundo a eleição da graça.
6 Cʉ̃ʉ̃ basocáre ãñurõ tiigʉ́ niijĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ besequi; cʉ̃́ã ãñurõ tiiré wapa mee besequi. Cʉ̃́ã ãñurõ tiiré wapa cʉ̃́ãrẽ beseatã, “cʉ̃ʉ̃ basocáre ãñuré ticogʉ́ niiã” jĩĩré wapamaníbojĩyu.
6 Mas se é por graça, já não é pelas obras; de outra maneira, a graça já não é graça. Se, porém, é pelas obras, já não é mais graça; de outra maneira a obra já não é obra.
7 Too docare ¿deerope pʉtʉáadari? Israelya põna macãrã “Cõãmacʉ̃ ‘ãñurã́rã niiĩya’ jĩĩgʉ̃daqui marĩrẽjã” jĩĩ wãcũmijĩya. Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ beserira dícʉre “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩrigʉ niiwĩ. Ãpẽrã́ besenoña manirã́ niijĩrã, tʉomasĩ́re manidójãrã pʉtʉájãyira.
7 Pois quê? O que Israel buscava não o alcançou; mas os eleitos o alcançaram, e os outros foram endurecidos.
8 Tee maquẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóanoã:
8 Como está escrito: Deus lhes deu espírito de profundo sono, olhos para não verem, e ouvidos para não ouvirem, até ao dia de hoje.
9 Davicã́ tee maquẽrẽ Cõãmacʉ̃mena wedesegʉ, biiro jĩĩrigʉ niiwĩ:
9 E Davi diz: Torne-se-lhes a sua mesa em laço, e em armadilha, E em tropeço, por sua retribuição;
10 Cʉ̃́ãrẽ tʉomasĩ́hẽrã tiiróbiro, ĩñahẽrã tiiróbiro niirĩ tiiyá.
10 Escureçam-se-lhes os olhos para não verem, E encurvem-se-lhes continuamente as costas.
11 Apeyé mʉ́ãrẽ jĩĩnemogʉ̃da. Judíoa Jesucristore padeohéri, ¿Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ cõãpetijãyiri? Cõãpetirijĩyi. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã netõnʉcã́rĩ ĩñagʉ̃, netõnére quetire wederáre judíoa niihẽrãpere wededutirigʉ niiwĩ. Too docare judíoacã “marĩcã padeoáda” jĩĩãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiirígʉ niiwĩ.
11 Digo, pois: Porventura tropeçaram, para que caíssem? De modo nenhum, mas pela sua queda veio a salvação aos gentios, para os incitar à emulação.
12 Judíoa Jesucristore padeohéri, ãpẽrã́ atibʉ́recopʉ niirã́rẽ ãñurõ wáaa. Cõãmacʉ̃ “yʉʉ põnarẽ ãñuré ticogʉda” jĩĩriguere judíoa ñeeriwa; judíoa niihẽrãpe ñeeẽya. Judíoacã Jesucristore padeoríto jeari, niipetira atibʉ́recopʉ niirã́rẽ nemorṍrã ãñurõ wáaadacu.
12 E se a sua queda é a riqueza do mundo, e a sua diminuição a riqueza dos gentios, quanto mais a sua plenitude!
13 Mecʉ̃tígã mʉ́ã judíoa niihẽrã dícʉre wedegʉdʉ tiia. Jesucristo yʉʉre mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ besecũwĩ. Yʉʉ ĩñarĩ, yʉʉ paderé bʉ́ri niiré mee niiã.
13 Porque convosco falo, gentios, que, enquanto for apóstolo dos gentios, exalto o meu ministério;
14 Yʉʉ mʉ́ãpere tee quetire wederi ĩñarã, yáa wedera judíoacã “padeoró boocú” jĩĩbocua. Teero tiirá, cʉ̃́ãcã netõnénobocua.
14 Para ver se de alguma maneira posso incitar à emulação os da minha carne e salvar alguns deles.
15 Judíoa Cõãmacʉ̃ menamacãrã niimirira cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríjĩrã, cõãnoyira. Tee tiigʉ́, judíoa niihẽrãpere cʉ̃ʉ̃ menamacãrã wáari tiiyígʉ. Too síro cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ñeenemorĩ, ãñunetõjõããdacu. Diarirapʉ masõrira tiiróbiro niiãdacu.
15 Porque, se a sua rejeição é a reconciliação do mundo, qual será a sua admissão, senão a vida dentre os mortos?
16 Queorémena mʉ́ãrẽ wedegʉda: Pã tiirá decomena née, “Cõãmacʉ̃ye tiiádare niiã” jĩĩcua. Tee jĩĩpacari, Cõãmacʉ̃ dʉsarécãrẽ “yéera niiã” jĩĩ ĩñaqui. Teerora niiã sũcã yucʉgʉmenacãrẽ. Tiigʉ́ nʉcõrĩ Cõãmacʉ̃ye niicu. Teeré tiiróbirora Cõãmacʉ̃ teedʉpʉricãrẽ “yéera niiã” jĩĩ ĩñaqui.
16 E, se as primícias são santas, também a massa o é; se a raiz é santa, também os ramos o são.
17 Ʉ̃sã judíoaja olivogʉ dʉpʉ macãrã peti tiiróbiro niiã. Sĩquẽrã teedʉpʉrire dʉpotécõãriro tiiróbiro Cõãmacʉ̃ sĩquẽrã judíoare cõãrigʉ niiwĩ. Too síro teedʉpʉri niiãriropʉ apegʉ́ olivo macãnʉcʉ̃ macʉ̃ dʉpʉrire wiiñédutigʉ toopʉ́ tuuqui. Tuuari siro, ãñurõ wiicãméyio, wĩmʉãdacu tiigʉ́ dʉpʉri tiiróbirora. Teeré tiiríro tiiróbiro wáayiro mʉ́ã judíoa niihẽrãcãrẽ. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃yara wáari tiirígʉ niiwĩ. Mʉ́ã judíoa niiripacara, niipetire Cõãmacʉ̃ Abraham pãrãmerãrẽ “ãñuré ticogʉda” jĩĩriguere ñeeãdacu.
17 E se alguns dos ramos foram quebrados, e tu, sendo zambujeiro, foste enxertado em lugar deles, e feito participante da raiz e da seiva da oliveira,
18 Teeré ñeeãdara niipacara, “marĩjã judíoa nemorṍ ãñucu” jĩĩ wãcũrijãña. Mʉ́ã dʉpʉri tiiróbiro dícʉ niicu. Nʉcõrĩ tiiróbiro sʉonírã mee niicu mʉ́ãjã.
18 Não te glories contra os ramos; e, se contra eles te gloriares, não és tu que sustentas a raiz, mas a raiz a ti.
19 Mʉ́ã judíoa niihẽrã ateré jĩĩbocu: “Sĩquẽ ñañaré dʉpʉri dʉpotécõãnorigue tiiróbiro Cõãmacʉ̃ judíoare cõãrigʉ niiwĩ. Apegʉ́ maquẽ dʉpʉrimena wasotúnorigue tiiróbirora ʉ̃sãpere cʉ̃ʉ̃yara wáari tiirígʉ niiwĩ”, jĩĩbocu.
19 Dirás, pois: Os ramos foram quebrados, para que eu fosse enxertado.
20 Teerora biia, biiropeja. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã padeohéri ĩñagʉ̃, cõãrigʉ niiwĩ. Mʉ́ãpe cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá niijĩrã, cʉ̃ʉ̃yara niiã. Teero tiirá, “ʉ̃sã judíoa nemorṍ niiã” jĩĩ wãcũrijãña. Teero wãcũrõno tiirá, Cõãmacʉ̃mena tʉomasĩ́sãñu niiña, ʉ̃sãcãrẽ cõãrĩ jĩĩrã.
20 Está bem; pela sua incredulidade foram quebrados, e tu estás em pé pela fé. Então não te ensoberbeças, mas teme.
21 Cʉ̃ʉ̃rã́ judíoare olivogʉ niisʉguere dʉpʉrire dʉpotécõãriro tiiróbiro tiirígʉ niiwĩ. Mʉ́ã judíoa niihẽrãcãrẽ cʉ̃ʉ̃rẽ padeohéri, teerora tiigʉ́daqui.
21 Porque, se Deus não poupou os ramos naturais, teme que não te poupe a ti também.
22 Ateré acabórijãña: Cõãmacʉ̃ basocáre bóaneõ ĩñagʉ̃́ niiqui. Teero biiri ñañaré tiiráre queoró diamacʉ̃́rã ñañarõ netõrĩ́ tiiquí. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeohérare ñañarõ netõrĩ́ tiiquí. Mʉ́ã docare bóaneõ ĩñagʉ̃́ niiqui. Teero tiirá, mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ bóaneõ ĩñarére wãcũrã, padeorucújãña. Mʉ́ã duucṹrĩ, ñañaré dʉpʉri dʉpotécõãriro tiiróbiro mʉ́ãcãrẽ cõãgʉ̃daqui.
22 Considera, pois, a bondade e a severidade de Deus: para com os que caíram, severidade; mas para contigo, benignidade, se permaneceres na sua benignidade; de outra maneira também tu serás cortado.
23 Judíoacã cõãnorira niipacari, Jesucristore padeorí, cʉ̃́ãcãrẽ ãñurõ tiigʉ́daqui. Dʉpʉri dʉpotécõãrigue tiiróbiro niimirirare tiigʉpʉ́ra tuunemorõ tiiróbiro tiigʉ́daqui sũcã. Cʉ̃ʉ̃yara wáari tiigʉ́, teero tiigʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ teeré tiimasĩ́jãqui.
23 E também eles, se não permanecerem na incredulidade, serão enxertados; porque poderoso é Deus para os tornar a enxertar.
24 Mʉ́ã judíoa niihẽrã macãnʉcʉ̃ macʉ̃ olivogʉ dʉpʉri tiiróbiro niirira niiã. Cõãmacʉ̃ teedʉpʉrire ãñurígʉpʉre tuurigue tiiróbiro mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃yara wáari tiiyígʉ. Judíoa doca olivogʉ maquẽ dʉpʉri peti tiiróbiro niiĩya. Cõãmacʉ̃ teedʉpʉrire tiigʉ́ basiropʉre tuuri, nemorṍ ãñurõ wiijṍãcu. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃yara peti niiripacari, cʉ̃ʉ̃yara niirĩ tiirígʉ niiwĩ; judíoapereja nemorṍrã cʉ̃ʉ̃yara niirĩ tiigʉ́daqui sáa.
24 Porque, se tu foste cortado do natural zambujeiro e, contra a natureza, enxertado na boa oliveira, quanto mais esses, que são naturais, serão enxertados na sua própria oliveira!
25 Yáa wederabiro niirã́, “Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãpere judíoare nemorṍ maĩquí” jĩĩrĩ booríga. Teero tiigʉ́, too sʉguero macãrãpʉ masĩña maniríguere mʉ́ãrẽ masĩrĩ boogá. Ate niiã: Paʉ judíoa cãmopéri tʉohéra tiiróbiro niiĩya: Jesuré padeoríya ména. Tée judíoa niihẽrã Jesuyé maquẽrẽ tʉopetí, paʉ padeoári siro, padeoádacua.
25 Porque não quero, irmãos, que ignoreis este segredo (para que não presumais de vós mesmos): que o endurecimento veio em parte sobre Israel, até que a plenitude dos gentios haja entrado.
26 Teero wáari, niipetira judíoa netõnénoãdacua. Tee maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóanoã:
26 E assim todo o Israel será salvo, como está escrito: De Sião virá o Libertador, E desviará de Jacó as impiedades.
27 Cʉ̃́ãye ñañarére acabóri, yʉʉ too sʉgueropʉ jĩĩrigue diamacʉ̃́ wáaadacu,
27 E esta será a minha aliança com eles, Quando eu tirar os seus pecados.
28 Paʉ judíoa Jesús basocáre netõnére quetire padeodʉgáricua. Cʉ̃́ã padeohére wapa mʉ́ãpere Cõãmacʉ̃ ãñurõ tiiquí. Cʉ̃́ã padeodʉgáripacari, cʉ̃́ãrẽ maĩquí. Sicatopʉra cʉ̃́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ beserigʉ niijĩgʉ̃, cʉ̃ʉ̃ beserira pãrãmerã niinʉnʉseracãrẽ maĩquí.
28 Assim que, quanto ao evangelho, são inimigos por causa de vós; mas, quanto à eleição, amados por causa dos pais.
29 Cõãmacʉ̃ judíoare cʉ̃ʉ̃ “ãñurére ticogʉda” jĩĩriguere ticorijã tiiríqui. Ãñuré ticoriguere pʉtʉáneriqui. Teero biiri cʉ̃ʉ̃ beseri põna macãrãrẽ cõãriqui.
29 Porque os dons e a vocação de Deus são sem arrependimento.
30 Too sʉgueropʉ mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́rira niiwʉ̃. Atitóre Cõãmacʉ̃ judíoa netõnʉcã́rĩ ĩñagʉ̃, mʉ́ãpere bóaneõ ĩñaqui.
30 Porque assim como vós também antigamente fostes desobedientes a Deus, mas agora alcançastes misericórdia pela desobediência deles,
31 Teerora wáaadacu judíoacãrẽ. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́ya. Too síro Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ bóaneõ ĩñarirobirora cʉ̃́ãcãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃daqui.
31 Assim também estes agora foram desobedientes, para também alcançarem misericórdia pela misericórdia a vós demonstrada.
32 Cõãmacʉ̃ niipetirapʉre bóaneõ ĩñadʉgaqui. Teero tiigʉ́, niipetirapʉre sĩcãrĩbíro “netõnʉcã́rã niiĩya” jĩĩ ĩñaqui.
32 Porque Deus encerrou a todos debaixo da desobediência, para com todos usar de misericórdia.
33 ¡Ãñunetõjõãgʉ̃ niiĩ Cõãmacʉ̃! Cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ bayiró ãñurére tiimasĩ́rĩ tiiquí; cʉ̃ʉ̃ masĩré, cʉ̃ʉ̃ tʉgueñare ãñunetõjõãre niicu. Cʉ̃ʉ̃ “biiro tiigʉ́dacu” jĩĩ wãcũrére wedemasĩña maniã; cʉ̃ʉ̃ tiirére tʉomasĩ́ña maniã. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã masĩqui.
33 Ó profundidade das riquezas, tanto da sabedoria, como da ciência de Deus! Quão insondáveis são os seus juízos, e quão inescrutáveis os seus caminhos!
34 Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ wãcũrére sĩcʉ̃no masĩriqui. Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ “biirope booa” jĩĩmasĩriqui.
34 Por que quem compreendeu a mente do Senhor? ou quem foi seu conselheiro?
35 Teero biiri sĩcʉ̃no “Cõãmacʉ̃ yʉʉre wapamóqui yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ticorigue wapa” jĩĩmasĩriqui.
35 Ou quem lhe deu primeiro a ele, para que lhe seja recompensado?
36 Niipetire cʉ̃ʉ̃ tiirígue dícʉ niiã. Teeré cʉ̃ʉ̃ cotequi. Teeménarã cʉ̃ʉ̃ booró tiidʉgáro tiijã́qui. Teero tiirá, niipetira Cõãmacʉ̃rẽ “cʉ̃ʉ̃ niipetirere dutimasĩqui” jĩĩrucujããda. Teerora niiãrõ.
36 Porque dele e por ele, e para ele, são todas as coisas; glória, pois, a ele eternamente. Amém.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.