Mateus 5

Cõãmacʉ̃ mecʉ̃ã wedesei (TUE) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Jesús paʉ nʉnʉrĩ́ ĩñagʉ̃, ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ mʉãwawi. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ jeanuãrĩ, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto neãwʉ̃.
1 Vendo Jesus as multidões, subiu ao monte, e, como se assentasse, aproximaram-se os seus discípulos;
2 Ateré buewi:
2 e ele passou a ensiná-los, dizendo:
3 —“Cõãmacʉ̃ tiiápuremena dícʉ cʉ̃ʉ̃ booré tiimasĩ́ã” jĩĩrã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa.
3 Bem-aventurados os humildes de espírito, porque deles é o reino dos céus.
4 ’Bóaneõrãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ yeeripũnapʉ ʉsenire ticogʉdaqui.
4 Bem-aventurados os que choram, porque serão consolados.
5 ’“Ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macãrã niiã” jĩĩ wãcũhẽrãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ “ticogʉda” jĩĩri ditare ñeeãdacua.
5 Bem-aventurados os mansos, porque herdarão a terra.
6 ’Diamacʉ̃́ maquẽ, teero biiri ãñurére bayiró tiidʉgárano ʉseniya. Cõãmacʉ̃ tiiápuremena cʉ̃ʉ̃ boorére tiimasĩ́ãdacua.
6 Bem-aventurados os que têm fome e sede de justiça, porque serão fartos.
7 ’Ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃daqui.
7 Bem-aventurados os misericordiosos, porque alcançarão misericórdia.
8 ’Ãñuré wãcũ tʉgueñarãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ĩñaãdacua.
8 Bem-aventurados os limpos de coração, porque verão a Deus.
9 ’Ãñurõ niirecʉtire wáari tiiráno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “yʉʉ põna niiĩya” jĩĩgʉ̃daqui.
9 Bem-aventurados os pacificadores, porque serão chamados filhos de Deus.
10 ’Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ boorére tiiré wapa ãpẽrã́ ñañarõ netõrĩ́ tiinórãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa.
10 Bem-aventurados os perseguidos por causa da justiça, porque deles é o reino dos céus.
11 ’Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ jĩĩ, ñañarõ netõrĩ́ tiiádacua. Noo ñañarõ niiré jĩĩditoadacua mʉ́ãrẽ. Cʉ̃́ã teero tiirí, mʉ́ã ʉseniãdacu.
11 Bem-aventurados sois quando, por minha causa, vos injuriarem, e vos perseguirem, e, mentindo, disserem todo mal contra vós.
12 Too síropʉre mʉ́ã ʉ̃mʉã́sepʉ pairó wapatáre bʉaádacu. Teero tiirá, bayiró ʉseniña. Mʉ́ãrẽ tiiróbirora ñañarõ tiiáperucuyira mʉ́ã sʉguero niiriracãrẽ profetare.
12 Regozijai-vos e exultai, porque é grande o vosso galardão nos céus; pois assim perseguiram aos profetas que viveram antes de vós.
13 ’Marĩ yaaré poaaro jĩĩrã, móãrẽ sã́ãã. Mʉ́ã móãbiro niiã atibʉ́recopʉre. Móã ocare petirí, ocanemorĩ tiimasĩ́ña manicú. Tee deero tiiádare mee niicu. Teero tiirá, teeré sopepʉtópʉ cõãjãcu. Basocá cʉtadiyócua.
13 Vós sois o sal da terra; ora, se o sal vier a ser insípido, como lhe restaurar o sabor? Para nada mais presta senão para, lançado fora, ser pisado pelos homens.
14 ’Mʉ́ã sĩãwócore tiiróbiro niiã atibʉ́recopʉre. Sicamacã ʉ̃tãgʉ̃́ sotoapʉ niirí macãrẽ yayiómasĩña manicú.
14 Vós sois a luz do mundo. Não se pode esconder a cidade edificada sobre um monte;
15 Basocá sĩãwócorigare sĩãã́ri siro, moocṹriya. Teero tiiróno tiirá, ʉ̃mʉã́rõpe péoya, niipetira tiiwiipʉ́ niirã́rẽ bóebatecoaro jĩĩrã.
15 nem se acende uma candeia para colocá-la debaixo do alqueire, mas no velador, e alumia a todos os que se encontram na casa.
16 Tiigá sĩãwócorobirora mʉ́ãcã basocá ĩñacoropʉre ãñurõ tiirécʉtiya. Mʉ́ã ãñurõ tiirí ĩñarã, ãpẽrãcã́ mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́rẽ “ãñunetõjõãgʉ̃ niiqui” jĩĩãdacua.
16 Assim brilhe também a vossa luz diante dos homens, para que vejam as vossas boas obras e glorifiquem a vosso Pai que está nos céus.
17 ’Biiro wãcũrijãña yʉʉre: “Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóariguere cõãgʉ̃ atigʉ tiiájĩyi”, jĩĩ wãcũrijãña. Teeré cõãgʉ̃ mee atiwʉ. Teeré “diamacʉ̃́rã biirope niiã” jĩĩgʉ̃ atiwʉ.
17 Não penseis que vim revogar a Lei ou os Profetas; não vim para revogar, vim para cumprir.
18 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ʉ̃mʉã́se, atibʉ́reco niiritabere Cõãmacʉ̃ péerogã tee dutirére cõãriqui. Niipetire cʉ̃ʉ̃ “biiro wáaadacu” jĩĩrigue diamacʉ̃́ wáaro tiiádacu.
18 Porque em verdade vos digo: até que o céu e a terra passem, nem um i ou um til jamais passará da Lei, até que tudo se cumpra.
19 Tee dutirére péerogã netõnʉcã́gʉ̃no bʉ́ri niigʉ̃́ niigʉ̃daqui Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉre. Ãpẽrãrẽ́ netõnʉcã́rĩ tiigʉ́nocã teerora biigʉdaqui. Ãpĩ tee dutirére diamacʉ̃́ tiigʉ́nope, ãpẽrãrẽ́ teeré tiidutígʉnope õpʉ̃ tiiróbiro niigʉ̃daqui Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉre.
19 Aquele, pois, que violar um destes mandamentos, posto que dos menores, e assim ensinar aos homens, será considerado mínimo no reino dos céus; aquele, porém, que os observar e ensinar, esse será considerado grande no reino dos céus.
20 Mʉ́ãrẽ ate wedea: Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca “ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ boorére ãñurõ tiia” jĩĩmiya. Mʉ́ã cʉ̃́ã nemorṍ Cõãmacʉ̃ boorépere tiihéra, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricu.
20 Porque vos digo que, se a vossa justiça não exceder em muito a dos escribas e fariseus, jamais entrareis no reino dos céus. Do homicídio
21 ’Tʉojĩ́yu mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Basocáre sĩãríjãña. Sĩãgʉ̃́no queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui”.
21 Ouvistes que foi dito aos antigos: Não matarás; e: Quem matar estará sujeito a julgamento.
22 Yʉʉpeja mʉ́ãrẽ ateré wedea: Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉmena cúagʉno besegʉ́ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “mʉʉ wapamanígʉ̃ niiã” jĩĩ buijã́gʉ̃no Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “wáicʉ tiiróbiro wãcũré cʉoa mʉʉjã” jĩĩgʉ̃́norẽ pecamepʉ sóecõãrĩquio niiã.
22 Eu, porém, vos digo que todo aquele que [sem motivo] se irar contra seu irmão estará sujeito a julgamento; e quem proferir um insulto a seu irmão estará sujeito a julgamento do tribunal; e quem lhe chamar: Tolo, estará sujeito ao inferno de fogo.
23 ’Teero tiigʉ́, mʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́, apeyenó ticogʉdʉ tiicú. Ticoadari sʉguerogã, wãcũbʉacu: “Yáa wedegʉ cúa niiqui yʉʉmena; yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiiátʉ”, jĩĩ wãcũcu.
23 Se, pois, ao trazeres ao altar a tua oferta, ali te lembrares de que teu irmão tem alguma coisa contra ti,
24 Mʉʉ ticoadarere duupéo, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóre sãĩsʉguégʉ wáaya. Teero tiiári siro, “Cõãmacʉ̃rẽ ticogʉda” jĩĩãriguere ticoya sáa.
24 deixa perante o altar a tua oferta, vai primeiro reconciliar-te com teu irmão; e, então, voltando, faze a tua oferta.
25 ’Mʉʉrẽ wedesãrigʉmena queti beserópʉ wáarara, boyeromena quẽnosʉguéya. Quẽnosʉguéheri, mʉʉrẽ besegʉ́pʉre ticojãgʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ surarapʉre ticojãgʉ̃daqui sáa. Cʉ̃́ãpʉra peresuwiipʉ sõnecoadacua sáa.
25 Entra em acordo sem demora com o teu adversário, enquanto estás com ele a caminho, para que o adversário não te entregue ao juiz, o juiz, ao oficial de justiça, e sejas recolhido à prisão.
26 Yʉʉ mʉʉrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉʉ wapatípetihegʉ, witiricu, jĩĩwĩ Jesús.
26 Em verdade te digo que não sairás dali, enquanto não pagares o último centavo. Do adultério
27 Jesús wedenemowĩ:
27 Ouvistes que foi dito: Não adulterarás.
28 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ numiṍrẽ ñañaré tiidʉgáremena ĩñagʉ̃́no cʉ̃ʉ̃ wãcũrémenarã coomena ñañarõ tiiárigʉbiro niitoaqui.
28 Eu, porém, vos digo: qualquer que olhar para uma mulher com intenção impura, no coração, já adulterou com ela.
29 ’Diamacʉ̃́ macã capea ĩñaré mʉ́ãrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiigaré odewecõãjãña. Teero tiiró, sicaróra mʉ́ãya õpʉ̃ʉ̃ macãrõ cõõrĩ́, ãñujãã. Niipetiri õpʉ̃ʉ̃ pecamepʉ cõõrĩ́peja, ñañanetõjõãcu.
29 Se o teu olho direito te faz tropeçar, arranca-o e lança-o de ti; pois te convém que se perca um dos teus membros, e não seja todo o teu corpo lançado no inferno.
30 Diamacʉ̃́ macã wãmo mʉ́ãrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiiwãmorẽ páatacõãjãña. Teero tiiró, sicaróra mʉ́ãya õpʉ̃ʉ̃ macãrõ cõõrĩ́, ãñujãã. Niipetiri õpʉ̃ʉ̃ pecamepʉ cõõrĩ́peja, ñañanetõjõãcu.
30 E, se a tua mão direita te faz tropeçar, corta-a e lança-a de ti; pois te convém que se perca um dos teus membros, e não vá todo o teu corpo para o inferno.
31 ’Mʉ́ã atecã́rẽ tʉojĩ́yu: “Nʉmorẽ́ cõãgʉ̃, ‘atewapá mʉʉrẽ cõãã’ jĩĩrípũrẽ jóa, coore ticoro booa”.
31 Também foi dito: Aquele que repudiar sua mulher, dê-lhe carta de divórcio.
32 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmo ãpĩména ñeeaperipacari, coore cõãgʉ̃, coore ʉ̃mʉã́mena ñeeapearigo tiiróbiro pʉtʉári tiiquí. Sĩcʉ̃ cõãnorigomena nʉmocʉtigʉcã ãpĩ nʉmoména ñañarõ ñeeapegʉ tiiróbiro pʉtʉáqui.
32 Eu, porém, vos digo: qualquer que repudiar sua mulher, exceto em caso de relações sexuais ilícitas, a expõe a tornar-se adúltera; e aquele que casar com a repudiada comete adultério. Dos juramentos
33 ’Tʉojĩ́yu sũcã mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Mʉʉ ‘Cõãmacʉ̃ wãmemena tiigʉ́da’ jĩĩrirobirora jĩĩditoro manirṍ tiiyá”.
33 Também ouvistes que foi dito aos antigos: Não jurarás falso, mas cumprirás rigorosamente para com o Senhor os teus juramentos.
34 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ “teerora tiigʉ́da” jĩĩrã, Cõãmacʉ̃ wãmemena jĩĩrijãña. “Ʉ̃mʉã́semena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Ʉ̃mʉã́sepʉ Cõãmacʉ̃ dutiduiqui.
34 Eu, porém, vos digo: de modo algum jureis; nem pelo céu, por ser o trono de Deus;
35 “Atibʉ́recomena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Atibʉ́recocã Cõãmacʉ̃ye dʉpori pesaró tiiróbiro niirõ tiia. “Jerusalénmenacãrẽ diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Tiimacãcã marĩ Õpʉ̃ tutuagʉya macã niiã.
35 nem pela terra, por ser estrado de seus pés; nem por Jerusalém, por ser cidade do grande Rei;
36 “Yáa dupumena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Mʉ́ã teero jĩĩrémena sicadá póadare ñíirida o butirída wáari tiimasĩ́ricu.
36 nem jures pela tua cabeça, porque não podes tornar um cabelo branco ou preto.
37 Mʉ́ã tiiádara, “teerora tiiáda” jĩĩña; tiiríadara, “tiirícu” jĩĩjãña. Mʉ́ã jĩĩnemocorepʉja wãtĩ wãcũré niibocu.
37 Seja, porém, a tua palavra: Sim, sim; não, não. O que disto passar vem do maligno. Da vingança
38 ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ capea páawari, mʉʉcã teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páawacãmeña. Upire páaperi, teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páapecãmeña”.
38 Ouvistes que foi dito: Olho por olho, dente por dente.
39 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉʉrẽ ñañarõ tiigʉ́norẽ teero ĩñajãña. Cãmeríjãña. Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ wasopúro diamacʉ̃́pere páari, apeniñapécãrẽ páaaro.
39 Eu, porém, vos digo: não resistais ao perverso; mas, a qualquer que te ferir na face direita, volta-lhe também a outra;
40 Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, besegʉ́re “cʉ̃ʉ̃ yʉʉre ñañarõ tiirígue wapa cʉ̃ʉ̃yaro camisare ticodutiya” jĩĩboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, sotoá macãrõ mʉʉ sãñarṍcãrẽ ticojãña, tooré cʉ̃ʉ̃ booátã.
40 e, ao que quer demandar contigo e tirar-te a túnica, deixa-lhe também a capa.
41 Surara apeyenórẽ sicaburo mʉʉrẽ néewadutiri, apeburó néewabosanemoña sũcã.
41 Se alguém te obrigar a andar uma milha, vai com ele duas.
42 Mʉʉrẽ sãĩgʉ̃́norẽ ticoya. Apeyenórẽ mʉʉrẽ wasodʉgari, “wasoria” jĩĩrijãña.
42 Dá a quem te pede e não voltes as costas ao que deseja que lhe emprestes. Do amor ao próximo
43 ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Mʉʉ menamacãrãrẽ maĩñá; mʉʉrẽ ĩñatutirapere ĩñatuti doocãméña”.
43 Ouvistes que foi dito: Amarás o teu próximo e odiarás o teu inimigo.
44 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ãrẽ ĩñatutirare maĩñá. Mʉ́ãrẽ ñañarõ tiiráre Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáya.
44 Eu, porém, vos digo: amai os vossos inimigos e orai pelos que vos perseguem;
45 Mʉ́ã teero tiirá, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ põna niiãdacu. Cʉ̃ʉ̃ ãñurã́ pʉtopʉ, teero biiri ñañarã́ pʉtopʉcãrẽ muĩpũ bóeri tiii. Cʉ̃ʉ̃ booré tiirá pʉtopʉ, teero biiri cʉ̃ʉ̃ booré tiihéra pʉtopʉcãrẽ oco peari tiii.
45 para que vos torneis filhos do vosso Pai celeste, porque ele faz nascer o seu sol sobre maus e bons e vir chuvas sobre justos e injustos.
46 Mʉ́ãrẽ maĩrã́ dícʉre maĩrĩ́, wapamaníã. Romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basoca teeré tiiíya.
46 Porque, se amardes os que vos amam, que recompensa tendes? Não fazem os publicanos também o mesmo?
47 Mʉ́ãya wedera dícʉre ãñurõ tiirá, ¿ñeenó ãñunemore ãpẽrãrẽ́ tiiẽ́ñogari? Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã teeré tiiíya.
47 E, se saudardes somente os vossos irmãos, que fazeis de mais? Não fazem os gentios também o mesmo?
48 Mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ãñuré tiirécʉtigʉ tiiróbirora ãñuré tiirécʉtira niiña.
48 Portanto, sede vós perfeitos como perfeito é o vosso Pai celeste.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.