Tito 2

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Ne̱ ma̱ꞌán so̱ꞌ me se tu̱cuꞌyón so̱ꞌ nu̱ꞌ nana̱ sca̱ꞌ achiin man nij soꞌ á.
1 Tu, porém, fala o que convém à sã doutrina.
2 Cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan nij chii nga̱ se vaa se̱ guun xno̱ nij soꞌ maꞌ. Ga̱a̱ niꞌya̱nj nij soꞌ á. Xca̱j nij soꞌ cuentá da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ á. Yoꞌo̱ cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man Diose̱, ne̱ ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá nij soꞌ tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌneꞌ rá nij soꞌ ga̱ se‑tucua̱nj Jesucristó cheꞌé sayuun maꞌ.
2 Os velhos, que sejam sóbrios, graves, prudentes, sãos na fé, no amor, e na paciência;
3 Dan me se veé da̱nj veꞌé ndoꞌo quiꞌya̱j nij chana̱ chij uún, ga̱a ne̱ caꞌve̱e xca̱j yuvii̱ cuentá se vaa chana̱ sa̱ꞌ noco̱ꞌ uxrá man Diose̱ me nij noꞌ, gu̱un rá nij yuvii̱ a. Se̱ quinanó nij chana̱ chij cuentó ne̱ cheꞌé tuviꞌ nij noꞌ maꞌ. Se̱ gaa niha̱ꞌ rá nij noꞌ coꞌo̱ ndoꞌo nij noꞌ na vinó maꞌ. Tana̱nj gu̱un nij noꞌ chana̱ veꞌé tucuꞌyón man tuviꞌ,
3 As mulheres idosas, semelhantemente, que sejam sérias no seu viver, como convém a santas, não caluniadoras, não dadas a muito vinho, mestras no bem;
4 ga̱a ne̱ caꞌve̱e nago̱ꞌ noꞌ chrej sa̱ꞌ man nij chana̱ taꞌa̱j se vaa ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá nij chana̱ taꞌa̱j nica̱ noꞌ do̱ꞌ, taꞌníí noꞌ do̱ꞌ a.
4 Para que ensinem as mulheres novas a serem prudentes, a amarem seus maridos, a amarem seus filhos,
5 Ne̱ veꞌé cu̱tumé nij chana̱ taꞌa̱j da̱j quiꞌya̱j maꞌa̱n nij noꞌ do̱ꞌ, ina̱nj nica̱ noꞌ coto̱j ga̱ noꞌ do̱ꞌ, veꞌé cu̱tumé nij noꞌ veꞌ tucuá nij noꞌ do̱ꞌ á. Ne̱ chana̱ sa̱ꞌ gu̱un nij noꞌ, ne̱ veꞌé cuno̱ nij noꞌ rihaan nica̱ nij noꞌ á. Da̱nj quiꞌya̱j nij noꞌ, cata̱j chana̱ chij rihaan nij noꞌ, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj caꞌmi̱i̱ yuvii̱ ne amán rá niꞌya̱j man Jesucristó nana̱ nij cheꞌé se‑na̱na̱ Diose̱ a.
5 A serem moderadas, castas, boas donas de casa, sujeitas a seus maridos, a fim de que a palavra de Deus não seja blasfemada.
6 Ne̱ nago̱ꞌ so̱ꞌ chrej nucua̱j man nij síí tachru̱u̱ uún se vaa xca̱j nij soꞌ cuentá da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j nij soꞌ á.
6 Exorta semelhantemente os jovens a que sejam moderados.
7 Ne̱ ma̱ꞌán so̱ꞌ roꞌ, veꞌé quiꞌya̱j suun so̱ꞌ nu̱ꞌ suun sa̱ꞌ, ne̱ queneꞌe̱n nij tinúú níꞌ da̱j ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cuya̱a̱n quiꞌya̱j nij soꞌ ga̱ so̱ꞌ á. Ina̱nj tucuáán sca̱ꞌ tu̱cuꞌyón so̱ꞌ á. Ne̱ guún so̱ꞌ ꞌo̱ síí niꞌya̱nj aꞌmii a.
7 Em tudo te dá por exemplo de boas obras; na doutrina mostra incorrupção, gravidade, sinceridade,
8 Ina̱nj nana̱ sa̱ꞌ caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ á. Ga̱a ne̱ gu̱un naꞌa̱j nij síí ta̱j riꞌyunj man níꞌ cheꞌé se se̱ caꞌvee caꞌmi̱i̱ nij soꞌ nana̱ nij cheꞌé níꞌ a.
8 Linguagem sã e irrepreensível, para que o adversário se envergonhe, não tendo nenhum mal que dizer de nós.
9 Ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan nij mozó se vaa veꞌé cuno̱ nij mozó rihaan se‑ruꞌve̱e̱ mozó, ne̱ quiꞌya̱j suun nij mozó nu̱ꞌ suun caꞌne̱ꞌ nij ruꞌvee rihaan nij soꞌ á. Ne̱ quiꞌya̱j mozó gu̱un niha̱ꞌ rá se‑ruꞌve̱e̱ mozó ni̱ꞌyaj soꞌ man mozó yoꞌ á. Se̱ caꞌmii cunuꞌ mozó ga̱ se‑ruꞌve̱e̱ mozó maꞌ.
9 Exorta os servos a que se sujeitem a seus senhores, e em tudo agradem, não contradizendo,
10 Se̱ quiꞌyaj itu̱u̱ mozó siꞌyaj se‑ruꞌve̱e̱ mozó maꞌ. Tana̱nj veꞌé quiꞌya̱j mozó, ne̱ xca̱j se‑ruꞌve̱e̱ mozó cuentá se vaa caꞌve̱e ga̱a̱ nucua̱j rá ruꞌvee man mozó se vaa me maꞌa̱n rasu̱u̱n quiꞌya̱j mozó, ga̱a ne̱ veꞌé ina̱nj caꞌmi̱i̱ yuvii̱ cheꞌé tucuáán tucuꞌyón níꞌ tucuáán cheꞌé Diose̱ síí tinanii man níꞌ rihaan sayuun ado̱nj.
10 Não defraudando, antes mostrando toda a boa lealdade, para que em tudo sejam ornamento da doutrina de Deus, nosso Salvador.
11 Dan me se a̱j xcaj níꞌ cuentá se vaa quiꞌyaj ndoꞌo Diose̱ se lu̱j cheꞌé cunuda̱nj yuvii̱, se vaa caꞌve̱e quinani̱i̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ rihaan chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán nij yuvii̱,
11 Porque a graça salvadora de Deus se há manifestado a todos os homens,
12 ne̱ cheꞌé dan xcaj níꞌ cuentá se vaa no̱ xcúún níꞌ caꞌne̱ꞌ rá níꞌ ga̱ rasu̱u̱n naꞌvej rá Diose̱ quiꞌya̱j níꞌ a. Ne̱ se̱ quiꞌyaj níꞌ ina̱nj se vaa me rá nee̱ man níꞌ quiꞌya̱j yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se xca̱j níꞌ cuentá da̱j quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ tucuáán nica̱ quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ quiꞌya̱j níꞌ ina̱nj se vaa me rá Diose̱ quiꞌya̱j níꞌ ga̱a ya̱j ne̱ níꞌ rihaan chumii̱ nihánj cuano̱ á.
12 Ensinando-nos que, renunciando à impiedade e às concupiscências mundanas, vivamos neste presente século sóbria, e justa, e piamente,
13 Ne̱ na̱ꞌvi̱j ndoꞌo níꞌ caꞌna̱ꞌ uún Jesucristó síí tinanii man níꞌ rihaan sayuun, ne̱ dan me se guun niha̱ꞌ uxrá rá níꞌ cheꞌé se guun ya̱ rá níꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ uún soꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ queneꞌe̱n níꞌ se vaa veꞌé uxrá vaa soꞌ, ne̱ Diose̱ uun chij ndoꞌo me ya̱ soꞌ ado̱nj.
13 Aguardando a bem-aventurada esperança e o aparecimento da glória do grande Deus e nosso Senhor Jesus Cristo;
14 Ne̱ soꞌ me síí caꞌnéé nimán cavi̱ꞌ cheꞌé níꞌ, cheꞌé rej caꞌve̱e caꞌne̱ꞌ rá níꞌ ga̱ me maꞌa̱n tucuáán chiꞌi̱i̱ canocoꞌ níꞌ ga̱a rque̱, ne̱ caꞌve̱e cunu̱u sa̱ꞌ níꞌ, ne̱ gu̱un níꞌ yuvii̱ noco̱ꞌ man o̱rúnꞌ soꞌ, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ ndoꞌo rá níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ suun sa̱ꞌ ado̱nj.
14 O qual se deu a si mesmo por nós para nos remir de toda a iniqüidade, e purificar para si um povo seu especial, zeloso de boas obras.
15 Nana̱ nihánj me chrej sa̱ꞌ ya̱ nago̱ꞌ so̱ꞌ rihaan nij tinúú níꞌ, ne̱ sca̱ꞌ ndoꞌo caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ, caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ suun rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ rá nij soꞌ ga̱ se chiꞌi̱i̱ á. Ne̱ da̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ do̱ꞌ, da̱nj caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ guun cata̱j yuvii̱ se vaa taj yuꞌvee nó so̱ꞌ do̱ꞌ, nana̱ aꞌmii so̱ꞌ do̱ꞌ a.
15 Fala disto, e exorta e repreende com toda a autoridade. Ninguém te despreze.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tito 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.