Tiago 2
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC
1 Amán rá soj niꞌya̱j soj man Jesucristó síí uun chij ndoꞌo rihaan níꞌ, tinu̱j, nocoj. Cheꞌé dan se̱ guun cata̱j soj se vaa sa̱ꞌ doj vaa síí ruꞌvee rihaan síí nique̱ maꞌ.
1 Meus irmãos, na vossa fé em nosso glorioso Senhor Jesus Cristo, guardai-vos de toda consideração de pessoas.
2 — ausente —
2 Suponde que entre na vossa reunião um homem com anel de ouro e ricos trajes, e entre também um pobre com trajes gastos;
3 — ausente —
3 se atenderdes ao que está magnificamente trajado, e lhe disserdes: Senta-te aqui, neste lugar de honra, e disserdes ao pobre: Fica ali de pé, ou: Senta-te aqui junto ao estrado dos meus pés,
4 Tza̱j ne̱ sese da̱nj quiꞌya̱j soj, ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ruꞌvee rihaan síí nique̱, rá soj, ne̱ ase vaa cuese̱ chiꞌi̱i̱ nimán naꞌvej rá xca̱j sa̱ꞌ cuentá cheꞌé yuvii̱ vaa soj na̱nj chugua̱nj.
4 não é verdade que fazeis distinção entre vós, e que sois juízes de pensamentos iníquos?
5 Nano̱ xre̱j soj nana̱ caꞌmi̱j, tinu̱j, nocoj. Narii Diose̱ man nij síí nique̱ gu̱un nij soꞌ síí amán uxrá rá niꞌya̱j man soꞌ ei. Nique̱ nij soꞌ rihaan yoꞌóó nihánj, tza̱j ne̱ aráj cochro̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cheꞌé dan cataꞌ tuꞌva Diose̱ se vaa ya̱ ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
5 Ouvi, meus caríssimos irmãos: porventura não escolheu Deus os pobres deste mundo para que fossem ricos na fé e herdeiros do Reino prometido por Deus aos que o amam?
6 Tza̱j ne̱ nij soj me se nij ndoꞌo ꞌyaj soj rihaan nij síí nique̱ chugua̱nj. Xca̱j soj cuentá se vaa ruꞌvee me síí ꞌyaj sayuun man soj, ne̱ ꞌanj soj rihaan cuese̱, ꞌyaj nij ruꞌvee a.
6 Mas vós desprezastes o pobre! Não são porventura os ricos os que vos oprimem e vos arrastam aos tribunais?
7 Ne̱ nana̱ nij aꞌmii nij ruꞌvee cheꞌé Jesucristó síí cataꞌ ne soj cheꞌé a.
7 Não blasfemam eles o belo nome que trazeis?
8 Dan me se vaa cheꞌé quiꞌya̱j níꞌ nana̱ caꞌmii síí cuꞌna̱j Moisés nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ nana̱ ya̱, ne̱ dan me se taj nana̱ yoꞌ: “Ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá níꞌ man tuviꞌ níꞌ nda̱a rá se vaa ꞌe̱e̱ rá níꞌ man maꞌa̱n níꞌ”, taj nana̱ yoꞌ, ne̱ sese quiꞌya̱j soj nana̱ yoꞌ, ne̱ cuna̱j ꞌyaj soj ei.
8 Se cumprirdes a lei régia da Escritura: Amarás o teu próximo como a ti mesmo {Lv 19,18}, sem dúvida fazeis bem.
9 Tza̱j ne̱ sese narii soj yuvii̱ ruꞌvee ina̱nj, ga̱a ne̱ tumé ndoꞌo soj cacunꞌ cheꞌé se ne ꞌyaj ya̱ soj se‑tucua̱nj Diose̱ ado̱nj.
9 Mas se vos deixais levar por distinção de pessoas, cometeis uma falta e sereis condenados pela lei como transgressores.
10 Sese vaa ꞌo̱ síí ꞌyaj nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Diose̱, ne̱ sese vaa o̱rúnꞌ nana̱ naꞌvej soꞌ quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ ase vaa síí ne uno daj chiha̱a̱ míj rihaan Diose̱ roꞌ, vaa soꞌ ei.
10 Pois quem guardar os preceitos da lei, mas faltar em um só ponto, tornar-se-á culpado de toda ela.
11 ꞌO̱ se cataj Diose̱ se vaa se̱ cotoj níꞌ ga̱ nica̱ tuviꞌ níꞌ, ne̱ veé cataj uún Diose̱ se vaa se̱ ticaviꞌ níꞌ tuviꞌ níꞌ a. Vaa síí ne otoj ga̱ nica̱ tuviꞌ, tza̱j ne̱ ticaviꞌ soꞌ tuviꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ síí ꞌyaj da̱nj roꞌ, me se yu̱u̱n cheꞌe̱ tiriꞌ soꞌ se‑tucua̱nj Diose̱ tucuáán noco̱ꞌ soꞌ ga̱a̱ na̱nj ado̱nj.
11 Porque aquele que disse: Não cometerás adultério, disse também: Não matarás {Ex 20,13s}. Se, pois, matares, embora não tenhas cometido adultério, tornas-te transgressor da lei.
12 Cheꞌé dan veꞌé caꞌmi̱i̱ soj, ne̱ veꞌé quiꞌya̱j soj, ne̱ cu̱nuû rá soj se vaa vaa güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé níꞌ, ni̱ꞌyaj Diose̱ se‑tucua̱nj Diose̱ chugua̱nj. ꞌO̱ se ne sayu̱u̱n vaa cuno̱ níꞌ nana̱ yoꞌ maꞌ.
12 Falai, pois, de tal modo e de tal modo procedei, como se estivésseis para ser julgados pela lei da liberdade.
13 ꞌO̱ se asa̱ꞌ caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱, ne̱ se̱ gaa ꞌe̱e̱ rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man síí ne ꞌe̱e̱ rá man tuviꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ se niꞌya̱nj rá me se yoꞌ me quiꞌya̱j canaán rihaan sayuun ado̱nj.
13 Haverá juízo sem misericórdia para aquele que não usou de misericórdia. A misericórdia triunfa sobre o julgamento.
14 Cuno̱ soj caꞌmi̱j, tinu̱j, nocoj. Sese taj níꞌ se vaa amán rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ Diose̱, ne̱ sese ne ꞌyaj níꞌ a̱ doj se lu̱j rihaan tuviꞌ níꞌ, ne̱ caꞌve̱e quinani̱i̱ níꞌ rihaan sayuun, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. Se̱ caꞌvee a̱ doj man ado̱nj.
14 De que aproveitará, irmãos, a alguém dizer que tem fé, se não tiver obras? Acaso esta fé poderá salvá-lo?
15 Xca̱j soj cuentá ei. Sese vaa tinúú níꞌ do̱ꞌ, raꞌvij níꞌ do̱ꞌ, ne̱ achiin se chá achiin yatzíj cu̱nuû soꞌ do̱ꞌ,
15 Se a um irmão ou a uma irmã faltarem roupas e o alimento cotidiano,
16 ne̱ sese cata̱j níꞌ rihaan síí achiin rasu̱u̱n man, ne̱: “Caꞌa̱nj sa̱ꞌ so̱ꞌ, ne̱ dínj ga̱a̱ nimán so̱ꞌ ei. Rque̱ Diose̱ yatzíj quita̱j xráá so̱ꞌ do̱ꞌ, rque̱ Diose̱ se chá cha̱ so̱ꞌ do̱ꞌ ei”, cata̱j níꞌ rihaan síí achiin man, ga̱a ne̱ sese se̱ quirii níꞌ se vaa achiin man tuviꞌ níꞌ, ne̱ taj se gu̱un se‑na̱na̱ níꞌ ga̱a̱ a̱ maꞌ.
16 e algum de vós lhes disser: Ide em paz, aquecei-vos e fartai-vos, mas não lhes der o necessário para o corpo, de que lhes aproveitará?
17 Veé da̱nj vaa ya̱, ne̱ sese taj níꞌ se vaa síí amán rá niꞌya̱j man Diose̱ me níꞌ, ne̱ sese taj se lu̱j ꞌyaj níꞌ, ga̱a ne̱ nuveé si̱j amán ya̱ rá me níꞌ ga̱a̱ a̱ mei.
17 Assim também a fé: se não tiver obras, é morta em si mesma.
18 Tza̱j ne̱ taꞌa̱j nii cata̱j rihaan tuviꞌ se vaa so̱ꞌ me se síí amán rá niꞌya̱j man Diose̱ mé so̱ꞌ, ne̱ ꞌu̱nj nihánj me se síí ꞌyaj se sa̱ꞌ rihaan Diose̱ mé ꞌu̱nj, cata̱j nii chugua̱nj. Tza̱j ne̱ xca̱j so̱ꞌ cuentá, ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e xca̱j yuvii̱ cuentá se vaa síí amán rá niꞌya̱j man Diose̱ mé so̱ꞌ, sese nuviꞌ a̱ ꞌó se sa̱ꞌ ꞌyáá so̱ꞌ ga̱. Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj nihánj me se cheꞌé se sa̱ꞌ ꞌyáá ꞌu̱nj roꞌ, cheꞌé dan neꞌen yuvii̱ se vaa síí amán rá niꞌya̱j man Diose̱ mé ꞌu̱nj chugua̱nj.
18 Mas alguém dirá: Tu tens fé, e eu tenho obras. Mostra-me a tua fé sem obras e eu te mostrarei a minha fé pelas minhas obras.
19 Dan me se cuna̱j ꞌyáá so̱ꞌ se vaa amán rá so̱ꞌ se vaa o̱ruun Diose̱, tza̱j ne̱ da̱nj ꞌyaj gue̱e̱ nij nana̱ chre̱e uún, ne̱ cheꞌé dan chuꞌviꞌ nij soꞌ nda̱a riꞌíj maꞌa̱n man nij soꞌ cheꞌé sayuun quiꞌya̱j Diose̱ man nij soꞌ vaa güii a.
19 Crês que há um só Deus. Fazes bem. Também os demônios crêem e tremem.
20 Síí niꞌyo̱n mé so̱ꞌ, sese uun rá so̱ꞌ se vaa taj cheꞌé qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se lu̱j, ne̱ nihánj me se ti̱haán ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa sese taj se lu̱j ꞌyaj níꞌ, ne̱ amán rmaꞌa̱n rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ Diose̱ na̱nj chugua̱nj.
20 Queres ver, ó homem vão, como a fé sem obras é estéril?
21 Dan me se xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j Abraham me se neꞌén so̱ꞌ se vaa caꞌvej soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j Isaac rihaan mesá altar go̱ꞌ soꞌ man taꞌníí soꞌ rihaan Diose̱ a. Ne̱ cheꞌé se vaa quiꞌyaj soꞌ da̱nj roꞌ, cheꞌé dan cunuu sa̱ꞌ soꞌ rihaan Diose̱ ei.
21 Abraão, nosso pai, não foi justificado pelas obras, oferecendo o seu filho Isaac sobre o altar?
22 Xca̱j so̱ꞌ cuentá se vaa cheꞌé se cuchumán rá Abraham niꞌya̱j soꞌ man Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan me guun rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ se lu̱j cheꞌé Diose̱, ne̱ cheꞌé se quiꞌyaj soꞌ da̱nj roꞌ, cheꞌé dan neꞌen níꞌ se vaa cuchumán nu̱ꞌ rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ man Diose̱ chugua̱nj.
22 Vês como a fé cooperava com as suas obras e era completada por elas.
23 Ne̱ quisíj ya̱ nu̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ nihánj a: “Cuchumán rá Abraham niꞌya̱j soꞌ man Diose̱, ne̱ cheꞌé dan cataj Diose̱ se vaa si̱j sa̱ꞌ me Abraham a”. Ne̱ síí chéé ga̱ Diose̱ me uún Abraham, taj nii uún a.
23 Assim se cumpriu a Escritura, que diz: Abraão creu em Deus e isto lhe foi tido em conta de justiça, e foi chamado amigo de Deus {Gn 15,6}.
24 Xca̱j soj cuentá se vaa cheꞌé se lu̱j ꞌyaj níꞌ roꞌ, cheꞌé dan nuu sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱, ne̱ nuveé cheꞌe̱ se taj níꞌ se vaa amán rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ man Diose̱ do̱j me nuu sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ maꞌ.
24 Vedes como o homem é justificado pelas obras e não somente pela fé?
25 Dan me se Rahab chana̱ niha̱ꞌ rá me se cunuu sa̱ꞌ noꞌ rihaan Diose̱ ga̱a quiꞌyaj noꞌ se lu̱j rihaan ro̱j síí caꞌnéé Diose̱ man caꞌmi̱i̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan noꞌ a. Cunuu sa̱ꞌ noꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé se lu̱j quiꞌyaj noꞌ, ne̱ dan me se veꞌé racuíj noꞌ man ro̱j síí israelitá caꞌanj suun chiháán noꞌ caxríj yuve̱ noꞌ man ro̱j soꞌ rihaan nij síí guun rá ticavi̱ꞌ man ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnéé noꞌ man ro̱j soꞌ yoꞌó chrej vaa dínj na̱nꞌ ro̱j soꞌ tucuá ro̱j soꞌ a.
25 Do mesmo modo Raab, a meretriz, não foi ela justificada pelas obras, por ter recebido os mensageiros e os ter feito sair por outro caminho?
26 Dan me se sese nuviꞌ nimán ꞌo̱ soꞌ, ne̱ nuveé si̱j vaa iꞌna̱ꞌ me soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n cúú caviꞌ u̱u̱n me soꞌ, ne̱ ase vaa xnangá nuviꞌ nimán rque roꞌ, da̱nj vaa síí taj se vaa amán rá niꞌya̱j man Diose̱, ne̱ nuviꞌ a̱ doj se lu̱j ꞌyaj soꞌ, ne̱ taj se gúnꞌ man nana̱ tuꞌva u̱u̱n soꞌ a̱ man ado̱nj.
26 Assim como o corpo sem a alma é morto, assim também a fé sem obras é morta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.