Romanos 7
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARC
1 Dan me se a̱j neꞌen nij soj da̱j vaa se‑tucua̱nj Moisés, tinu̱j, nocoj. Cheꞌé dan neꞌen soj se vaa ne nó xcúún nij síí caviꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ tucuáán yoꞌ maꞌ.
1 Não sabeis vós, irmãos (pois que falo aos que sabem a lei), que a lei tem domínio sobre o homem por todo o tempo que vive?
2 Ne̱ dan me se sese vaa nica̱ chana̱, ne̱ cane̱ noꞌ ga̱ nica̱ noꞌ, taj nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan Moisés ga̱a naá yoꞌ a. Tza̱j ne̱ sese cavi̱ꞌ nica̱ chana̱, ne̱ caꞌve̱e caꞌa̱nj noꞌ xca̱j noꞌ yoꞌó snóꞌo a.
2 Porque a mulher que está sujeita ao marido, enquanto ele viver, está-lhe ligada pela lei; mas, morto o marido, está livre da lei do marido.
3 Tza̱j ne̱ sese ya̱nj nica̱ chana̱ ne̱ xca̱j chana̱ yoꞌó snóꞌo, ne̱ tumé ndoꞌo noꞌ cacunꞌ, tza̱j ne̱ sese caviꞌ nica̱ chana̱, ne̱ caꞌve̱e xca̱j chana̱ yoꞌó snóꞌo, ne̱ nuveé cacu̱nꞌ me yoꞌ ga̱a̱ maꞌ.
3 De sorte que, vivendo o marido, será chamada adúltera se for doutro marido; mas, morto o marido, livre está da lei e assim não será adúltera se for doutro marido.
4 Ne̱ ase vaa chana̱ caviꞌ nica̱ roꞌ, da̱nj vaa maꞌa̱n níꞌ, tinu̱j, nocoj. ꞌO̱ se cheꞌé se caviꞌ Jesucristó roꞌ, cheꞌé dan quisíj canocoꞌ níꞌ se‑tucua̱nj Moisés na̱nj á. Ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún Jesucristó, ne̱ canocoꞌ níꞌ man soꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun nucua̱j níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ suun sa̱ꞌ cheꞌé Diose̱ a.
4 Assim, meus irmãos, também vós estais mortos para a lei pelo corpo de Cristo, para que sejais doutro, daquele que ressuscitou de entre os mortos, a fim de que demos fruto para Deus.
5 Asi̱j rque̱ me se quiꞌyaj suun ndoꞌo níꞌ cheꞌé se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ guun ndoꞌo rá níꞌ cuno̱ níꞌ rihaan Diose̱, tza̱j ne̱ ne gu̱un nucua̱j níꞌ cuno̱ níꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se tana̱nj a̱ guun doj rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ cacunꞌ, ga̱a ne̱ doj a̱ vaa cacunꞌ quiꞌyaj nee̱ man níꞌ, ne̱ cheꞌé dan vaa güii cavi̱ꞌ nu̱ꞌ nimán níꞌ ei.
5 Porque, quando estávamos na carne, as paixões dos pecados, que são pela lei, operavam em nossos membros para darem fruto para a morte.
6 Dan me se ga̱a naá canocoꞌ uxrá níꞌ tucuáán yoꞌ tucuáán no̱ rihaan yanj, ne̱ no̱ xcúún níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ tucuáán yoꞌ, rá níꞌ ga̱a rque̱, tza̱j ne̱ ya̱j nihánj me se taj cheꞌé canoco̱ꞌ níꞌ tucuáán yoꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se a̱j cunuu sa̱ꞌ nimán níꞌ, ne̱ aꞌnéé nimán maꞌa̱n níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ cheꞌé Diose̱ cuano̱ ado̱nj.
6 Mas, agora, estamos livres da lei, pois morremos para aquilo em que estávamos retidos; para que sirvamos em novidade de espírito, e não na velhice da letra.
7 Guun rá níꞌ se vaa tucua̱nj chiꞌi̱i̱ me se‑tucua̱nj Moisés naꞌ. Taj a̱ doj maꞌ. ꞌO̱ se se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ quiꞌyaj don caꞌvee xcaj ꞌu̱nj cuentá me se uun cacunꞌ a. Dan me se ga̱a naá cataj Diose̱ se vaa naꞌvej rá Diose̱ gu̱un rá níꞌ siꞌyaj tuviꞌ níꞌ, ne̱ veé dan me se xcaj ꞌu̱nj cuentá se vaa tana̱nj a̱ guun ndoꞌo raj siꞌyaj tuvij ga̱a queneꞌén ꞌu̱nj tucuáán yoꞌ, ne̱ da̱nj ina̱nj vaa nimanj na̱nj á.
7 Que diremos, pois? É a lei pecado? De modo nenhum! Mas eu não conheci o pecado senão pela lei; porque eu não conheceria a concupiscência, se a lei não dissesse: Não cobiçarás.
8 Veé dan me se xcaj ꞌu̱nj cuentá da̱j vaa se‑tucua̱nj Moisés, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱j guun ndoꞌo raj qui̱ꞌyáj cacunꞌ uún a. Sese nuviꞌ tucuáán canoco̱ꞌ níꞌ ne̱ ne uun rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ cacunꞌ asuun sa̱j maꞌ.
8 Mas o pecado, tomando ocasião pelo mandamento, despertou em mim toda a concupiscência: porquanto, sem a lei, estava morto o pecado.
9 Ne̱ asi̱j ataa nari̱ꞌ ꞌu̱nj se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ guun raj se vaa sa̱ꞌ quiꞌyáj, tza̱j ne̱ narij se‑tucua̱nj Moisés, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱j guun raj qui̱ꞌyáj cacunꞌ se vaa naꞌvej rá Diose̱,
9 E eu, nalgum tempo, vivia sem lei, mas, vindo o mandamento, reviveu o pecado, e eu morri;
10 nda̱a síj, ga̱a ne̱ quiriꞌ nu̱ꞌ nimanj na̱nj ado̱nj. Sese cuno̱ yuvii̱ nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ veꞌé uxrá ca̱yáán nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan vaa tucuáán yoꞌ, tza̱j ne̱ ꞌu̱nj nihánj me se da̱j doj se quiriꞌ nu̱ꞌ nimanj, quiꞌyaj tucuáán yoꞌ ado̱nj.
10 e o mandamento que era para vida, achei eu que me era para morte.
11 Dan me se ga̱a narij se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ guun raj ca̱nocoj nu̱ꞌ tucuáán yoꞌ, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ꞌu̱nj, quiꞌya̱j tucuáán yoꞌ, raj a. Tza̱j ne̱ tana̱nj a̱ guun chiꞌi̱i̱ ndoꞌo raj doj, quiꞌyaj cacunꞌ ꞌni̱j nimanj, ne̱ tihaꞌ yuꞌunj cacunꞌ yoꞌ manj, ne̱ cheꞌé dan doj a̱ quiꞌyáj cacunꞌ, ne̱ quiriꞌ nu̱ꞌ nimanj a̱ ado̱nj.
11 Porque o pecado, tomando ocasião pelo mandamento, me enganou e, por ele, me matou.
12 Dan me se gue̱e̱ uxrá se‑tucua̱nj Moisés na̱nj á. ꞌO̱ ga̱a̱ nica̱ nimán níꞌ, sese cuno̱ níꞌ man yoꞌ ei. Ne̱ cuna̱j uxrá vaa yoꞌ ei.
12 Assim, a lei é santa; e o mandamento, santo, justo e bom.
13 ꞌU̱nj me se quiriꞌ nimanj quiꞌyaj se‑tucua̱nj Moisés tucuáán sa̱ꞌ, rá nij soj naꞌ. Taj maꞌ. Ma̱a̱n se cheꞌé cacunꞌ quiꞌyáá ꞌu̱nj me quiriꞌ nimanj na̱nj á. Ga̱a cunoj se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ guun cheꞌe̱j quiꞌyáj cacunꞌ, ne̱ queꞌe̱e̱ ndoꞌo cacunꞌ quiꞌyáj, ga̱a ne̱ xcaj ꞌu̱nj cuentá se vaa ma̱n ndoꞌo cacunꞌ nimanj a.
13 Logo, tornou-se-me o bom em morte? De modo nenhum! Mas o pecado, para que se mostrasse pecado, operou em mim a morte pelo bem, a fim de que pelo mandamento o pecado se fizesse excessivamente maligno.
14 Neꞌen níꞌ se vaa nana̱ caꞌmii Nimán Diose̱ me se‑tucua̱nj Moisés, tza̱j ne̱ yuvii̱ u̱u̱n mej, ne̱ ina̱nj cacunꞌ neꞌenj qui̱ꞌyáj a.
14 Porque bem sabemos que a lei é espiritual; mas eu sou carnal, vendido sob o pecado.
15 Ne neꞌenj da̱j me cheꞌé me ꞌyáá ꞌu̱nj da̱nj maꞌ. Dan me se me raj qui̱ꞌyáj se sa̱ꞌ, tza̱j ne̱ ina̱nj cacunꞌ ꞌyáj, ne̱ se chiꞌi̱i̱ naꞌvej raj qui̱ꞌyáj, tza̱j ne̱ ina̱nj se chiꞌi̱i̱ ꞌyáj na̱nj ado̱nj.
15 Porque o que faço, não o aprovo, pois o que quero, isso não faço; mas o que aborreço, isso faço.
16 Chiꞌi̱i̱ vaa cacunꞌ quiꞌyáj, raj, ne̱ dan me se neꞌén ꞌu̱nj se vaa sa̱ꞌ vaa se‑tucua̱nj Moisés a.
16 E, se faço o que não quero, consinto com a lei, que é boa.
17 Dan me se ne quiꞌya̱j ma̱ꞌanj cacunꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ uun chij ndoꞌo cacunꞌ rque nee̱ manj, ne̱ cheꞌé dan nee̱ manj quiꞌyaj cacunꞌ a.
17 De maneira que, agora, já não sou eu que faço isto, mas o pecado que habita em mim.
18 — ausente —
18 Porque eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita bem algum; e, com efeito, o querer está em mim, mas não consigo realizar o bem.
19 — ausente —
19 Porque não faço o bem que quero, mas o mal que não quero, esse faço.
20 Cheꞌé dan me taj ꞌu̱nj se vaa ne ꞌyaj ma̱ꞌanj se chiꞌi̱i̱ maꞌ. ꞌO̱ se uun chij ndoꞌo cacunꞌ rque nee̱ manj, ne̱ cheꞌé dan ina̱nj nee̱ manj ꞌyaj se chiꞌi̱i̱ yoꞌ a.
20 Ora, se eu faço o que não quero, já o não faço eu, mas o pecado que habita em mim.
21 Me raj qui̱ꞌyáj se sa̱ꞌ uun rá Diose̱, tza̱j ne̱ naꞌvee qui̱ꞌyáj da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se tana̱nj ina̱nj ꞌnaꞌ cacunꞌ rihanj a.
21 Acho, então, esta lei em mim: que, quando quero fazer o bem, o mal está comigo.
22 Neꞌenj se vaa sa̱ꞌ vaa se‑tucua̱nj Moisés,
22 Porque, segundo o homem interior, tenho prazer na lei de Deus.
23 tza̱j ne̱ me ndoꞌo rá nee̱ manj quiꞌya̱j yoꞌ cacunꞌ, ne̱ naꞌvej nee̱ manj cuno̱ yoꞌ rihaan Diose̱ maꞌ. Ina̱nj tucuáán chiꞌi̱i̱ me rá nee̱ manj canoco̱ꞌ yoꞌ ado̱nj. Dan me se naꞌvej raj qui̱ꞌyáj cacunꞌ, tza̱j ne̱ nee̱ manj ina̱nj me rá se vaa qui̱ꞌyáj cacunꞌ a.
23 Mas vejo nos meus membros outra lei que batalha contra a lei do meu entendimento e me prende debaixo da lei do pecado que está nos meus membros.
24 Dan me se ni̱quej, raj na̱nj ei. Ina̱nj cacunꞌ ꞌyaj nee̱ manj, ne̱ cheꞌé dan quiri̱ꞌ nu̱ꞌ nimanj, ne̱ vaa güii caꞌa̱nj ꞌu̱nj rihaan yaꞌan, quiꞌya̱j nee̱ manj asuun na̱nj ado̱nj.
24 Miserável homem que eu sou! Quem me livrará do corpo desta morte?
25 Ne̱ me síí ti̱nanii manj rihaan nee̱ manj, rá soj ga̱. ꞌO̱ se guun niꞌya̱j ndoꞌo níꞌ rihaan Diose̱ se vaa tinanii Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ manj rihaan sayuun yoꞌ ado̱nj.
25 Dou graças a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor. Assim que eu mesmo, com o entendimento, sirvo à lei de Deus, mas, com a carne, à lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.