Mateus 18
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH
1 Veé ma̱a̱n orá dan cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ a:
1 Naquele momento os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Quem é o mais importante no
2 Ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó caꞌna̱ꞌ ꞌo̱ neꞌej rihaan soꞌ, ne̱ cachrón soꞌ man neꞌej yoꞌ tanu̱u̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ,
2 Jesus chamou uma criança, colocou-a na frente deles
3 ne̱ cataj soꞌ:
3 e disse:
4 Dan me se sese naquiꞌya̱j nica̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ nimán soꞌ, ne̱ sese ase vaa nimán neꞌej nihánj da̱nj ga̱a̱ nimán soꞌ, ne̱ soꞌ me síí gu̱un chij doj asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj.
4 A pessoa mais importante no Reino do Céu é aquela que se humilha e fica igual a esta criança.
5 ”Ne̱ me maꞌa̱n ꞌo̱ síí aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ ga̱ ꞌo̱ neꞌej nihánj cheꞌej, ne̱ adi̱ꞌ ma̱ꞌanj me aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ vaa na̱nj ado̱nj.
5 E aquele que, por ser meu seguidor, receber uma criança como esta estará recebendo a mim.
6 Dan me se me maꞌa̱n ꞌo̱ síí quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ nimán ꞌo̱ síí leꞌe̱j amán rá niꞌya̱j manj, ne̱ caꞌve̱e a̱ doj cavi̱i̱ sa̱ꞌ síí quiꞌyaj da̱nj sese toco̱ꞌ nii ꞌo̱ yuvej xi̱j váj ꞌnúú trigó gaán chihá soꞌ ne̱ ta̱güéj nii man soꞌ rque na yaꞌa̱nj na̱nj ado̱nj. Dan me se doj a̱ sayuun quira̱nꞌ soꞌ, sese quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ soꞌ nimán ꞌo̱ síí leꞌe̱j amán rá niꞌya̱j manj ado̱nj.
6 — Quanto a estes pequeninos que creem em mim , se alguém for culpado de um deles me abandonar, seria melhor para essa pessoa que ela fosse jogada no lugar mais fundo do mar, com uma pedra grande amarrada no pescoço.
7 Nique̱ ndoꞌo nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, cheꞌé se vaa yaꞌnúj uxrá rihaan nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ chrej chiꞌi̱i̱ ei. Ne̱ ina̱nj da̱nj vaa chumii̱ nihánj, ma̱n ndoꞌo chrej chiꞌi̱i̱ canoco̱ꞌ yuvii̱ ei. Tza̱j ne̱ nique̱ síí ꞌyaj anocoꞌ yuvii̱ chrej chiꞌi̱i̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se daj chiha̱a̱ míj se̱ cavii sa̱ꞌ soꞌ maꞌ.
7 Ai do mundo por causa das coisas que fazem com que as pessoas me abandonem! Essas coisas têm de acontecer, mas ai do culpado!
8 ”Dan me se sese raꞌá so̱ꞌ do̱ꞌ, tacóó so̱ꞌ do̱ꞌ, me rá quiꞌya̱j cacunꞌ, ne̱ táá a̱ se caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan yaꞌan quiꞌya̱j yoꞌ ei. Taj se ꞌyaj sese taj va̱j tacóó so̱ꞌ do̱ꞌ, raꞌá so̱ꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán so̱ꞌ ga̱ Diose̱ ga̱a̱ ei. Tza̱j ne̱ sese quita̱j raꞌá so̱ꞌ do̱ꞌ, tacóó so̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ quiꞌyaj nij yoꞌ cacunꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan yaꞌan, quiꞌya̱j nij yoꞌ, ne̱ dan me se yoꞌ me se cu̱nuû so̱ꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ei.
8 — Se uma das suas mãos ou um dos seus pés faz com que você peque, corte-o e jogue fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna sem uma das mãos ou sem um dos pés do que ter as duas mãos e os dois pés e ser jogado no fogo eterno.
9 Veé da̱nj uún sese me rá rlij rihaan so̱ꞌ quiꞌya̱j yoꞌ cacunꞌ, ne̱ táá a̱ se quiri̱i̱ so̱ꞌ man yoꞌ, ne̱ síí rihaan canuu̱ ga̱a̱ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán so̱ꞌ ga̱ Diose̱ ga̱a̱ ei. Tza̱j ne̱ sese cu̱nuû rlij rihaan so̱ꞌ ne̱ quiꞌyaj yoꞌ cacunꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan yaꞌan, quiꞌya̱j yoꞌ ei.
9 Se um dos seus olhos faz com que você peque, arranque-o e jogue fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna com um olho só do que ter os dois e ser jogado no fogo do inferno.
10 ”Cu̱tumé soj man soj se̱ cataj soj se vaa taj yuꞌvee nó yoꞌo̱ tuviꞌ soj síí nica̱ꞌ nimán ei. ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa vaa se‑mo̱zó Réé ꞌu̱nj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ tumé man ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ niga̱nj nicunꞌ nij soꞌ rihaan Réj, ne̱ uno Réj nu̱ꞌ nana̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan Réj ei.
10 — Cuidado, não desprezem nenhum destes pequeninos! Eu afirmo a vocês que os anjos deles estão sempre na presença do meu Pai, que está no céu.
11 ꞌO̱ se xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ caꞌnáꞌ ꞌu̱nj cheꞌé rej ti̱nanii ꞌu̱nj man nij síí caꞌanj niꞌya̱ rihaan sayuun a.
11 [Porque o
12 ”Tumé Diose̱ man nij síí nica̱ꞌ nimán síí noco̱ꞌ man soꞌ, rá soj naꞌ. Nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj á. Neꞌen soj se vaa sese vaa ꞌo̱ cientó daán yoꞌo̱ soꞌ matzinj, ne̱ sese caꞌa̱nj niꞌya̱ o̱rúnꞌ matzinj yoꞌ, ne̱ ta̱náj síí da̱a̱n matzinj yoꞌ man caꞌa̱nj chiha̱a̱ xnu̱ꞌ caꞌa̱nj matzinj yoꞌ raa̱ quij, ne̱ caꞌa̱nj soꞌ nano̱ꞌ soꞌ matzinj caꞌanj niꞌya̱ yoꞌ ei.
12 — O que é que vocês acham que faz um homem que tem cem ovelhas, e uma delas se perde? Será que não deixa as noventa e nove pastando no monte e vai procurar a ovelha perdida?
13 Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa sese nari̱ꞌ soꞌ daán soꞌ matzinj, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ uxrá rá soꞌ na̱nj ado̱nj. Do̱j tzinꞌ ga̱a̱ niha̱ꞌ rá soꞌ cheꞌé caꞌa̱nj chiha̱a̱ xnu̱ꞌ caꞌa̱nj nij matzinj ne caꞌa̱nj niꞌya̱ a. Tza̱j ne̱ cheꞌé matzinj nariꞌ uún soꞌ doj a̱ ga̱a̱ niha̱ꞌ rá soꞌ na̱nj ado̱nj.
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quando ele a encontrar, ficará muito mais contente por causa dessa ovelha do que pelas noventa e nove que não se perderam.
14 Dan me se ase vaa naꞌvej rá soꞌ caꞌa̱nj niꞌya̱ o̱rúnꞌ daán soꞌ matzinj roꞌ, da̱nj vaa naꞌvej rá Rej níꞌ síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ caꞌa̱nj niꞌya̱ a̱ ꞌó síí nica̱ꞌ vaa nimán síí noco̱ꞌ man soꞌ na̱nj ado̱nj.
14 Assim também o Pai de vocês, que está no céu, não quer que nenhum destes pequeninos se perca.
15 ”Ne̱ sese quiꞌya̱j tinúú so̱ꞌ cacunꞌ rihaan so̱ꞌ, ne̱ caꞌa̱nj o̱rúnꞌ so̱ꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé soꞌ á. Ne̱ sese cuno̱ soꞌ rihaan so̱ꞌ, ne̱ dan me se a̱j quiꞌyaj canaán so̱ꞌ, ne̱ yoꞌo̱ canoco̱ꞌ tinúú so̱ꞌ man Diose̱ ga̱ so̱ꞌ vaa ga̱a̱ na̱nj ado̱nj.
15 — Se o seu irmão pecar contra você, vá e mostre-lhe o seu erro. Mas faça isso em particular, só entre vocês dois. Se essa pessoa ouvir o seu conselho, então você ganhou de volta o seu irmão.
16 Tza̱j ne̱ sese ne cuno̱ soꞌ rihaan so̱ꞌ ne̱ ni̱caj so̱ꞌ yoꞌó do̱ꞌ, yavíj do̱ꞌ, tinúú so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan tinúú so̱ꞌ síí tumé cacunꞌ yoꞌ, ne̱ nda̱a síj, ga̱a ne̱ canicu̱nꞌ vi̱j vaꞌnu̱j soj si̱j cuno̱ nana̱ caꞌmi̱i̱ soꞌ, ga̱a ne̱ gu̱un ya̱ rá soj a. Sese ꞌo̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ nana̱ caꞌmi̱i̱ vi̱j vaꞌnu̱j síí queneꞌen, ne̱ ya̱ vaa nana̱ caꞌmii nij soꞌ a.
16 Mas, se não ouvir, leve com você uma ou duas pessoas, para fazer o que mandam as
17 Ne̱ sese ne cuno̱ síí tumé cacunꞌ rihaan vi̱j vaꞌnu̱j nij tinu̱j nij soj, ga̱a ne̱ caꞌa̱nj soj nata̱ꞌ soj rihaan taranꞌ nij síí noco̱ꞌ man Diose̱ ya̱nj chiháán soj á. Ne̱ sese ne cuno̱ soꞌ rihaan taranꞌ nij síí noco̱ꞌ man Diose̱, ga̱a ne̱ gu̱un yaníj soj rihaan soꞌ á. Dan me se ase vaa ꞌo̱ síí yaníj do̱ꞌ, ase vaa ꞌo̱ síí tihaꞌ yuꞌunj cheꞌé puextó do̱ꞌ, da̱nj ga̱a̱ soꞌ rihaan soj ei.
17 Mas, se a pessoa que pecou não ouvir essas pessoas, então conte tudo à igreja. E, se ela não ouvir a igreja, trate-a como um pagão ou como um cobrador de impostos.
18 ”Cuano̱ nihánj me cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan soj se vaa a̱ me maꞌa̱n rasu̱u̱n se̱ caꞌvee quiꞌya̱j yuvii̱ rá soj, ne̱ veé da̱nj naꞌvej rá Diose̱ quiꞌya̱j yuvii̱ uún a. Ne̱ na̱j guun rasu̱u̱n cata̱j soj se vaa caꞌve̱e quiꞌya̱j yuvii̱, ne̱ veé da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j yuvii̱, rá maꞌa̱n Diose̱ uún a.
18 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o que vocês proibirem na terra será proibido no céu, e o que permitirem na terra será permitido no céu.
19 Dan me se cata̱j uún ꞌu̱nj rihaan soj, ne̱ sese vaa vi̱j soj me rá cachi̱nj niꞌya̱j rihaan Réj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j soj se vaa achiin rihaan soj, ne̱ rque̱ soꞌ man soj se vaa achiin man soj a.
19 — E afirmo a vocês que isto também é verdade: todas as vezes que dois de vocês que estão na terra pedirem a mesma coisa em oração, isso será feito pelo meu Pai, que está no céu.
20 Ése̱ me rej maꞌa̱n nuu chre̱ꞌ ꞌo̱ vi̱j síí noco̱ꞌ manj cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ veé da̱nj nicu̱nꞌ ma̱ꞌanj ga̱ nij soꞌ a ―taj Jesucristó a.
20 Porque, onde dois ou três estão juntos em meu nome, eu estou ali com eles.
21 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ síí cuꞌna̱j Pedró rihaan Jesucristó, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man soꞌ, cataj soꞌ:
21 Então Pedro chegou perto de Jesus e perguntou: — Senhor, quantas vezes devo perdoar o meu irmão que peca contra mim? Sete vezes?
22 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
22 — Não! — respondeu Jesus. — Você não deve perdoar sete vezes, mas setenta e sete vezes.
23 Dan me se ase vaa ꞌo̱ síí nica̱j suun rey roꞌ, da̱nj ga̱a̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se síí nica̱j suun rey yoꞌ me se ꞌo̱ güii, ne̱ guun rá soꞌ nachi̱nꞌ soꞌ saꞌanj man nij se‑mo̱zó soꞌ a.
23 Porque o
24 Dan me se guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌne̱e̱ soꞌ saꞌanj vaa xcúún, ne̱ asino ya̱a̱n nica̱j nii man ꞌo̱ síí ꞌyaj xcúún queꞌe̱e̱ millón pesó caꞌnaꞌ nii rihaan síí nica̱j suun rey yoꞌ a.
24 Logo no começo trouxeram um que lhe devia milhões de moedas de prata.
25 Ne̱ taj yan va̱j a̱ doj saꞌanj nica̱j síí ꞌyaj xcúún yoꞌ narque̱ soꞌ rihaan rey a̱ maꞌ. Cheꞌé dan cataj xnaꞌanj síí nica̱j suun rey yoꞌ se vaa cane̱ꞌ mozó cane̱ꞌ nica̱ mozó cane̱ꞌ taꞌníí mozó cane̱ꞌ nu̱ꞌ siꞌyaj mozó cane̱ꞌ, ga̱a ne̱ nari̱ꞌ rey se‑saꞌa̱nj rey, taj rey a.
25 Mas o empregado não tinha dinheiro para pagar. Então, para pagar a dívida, o seu patrão, o rei, ordenou que fossem vendidos como escravos o empregado, a sua esposa e os seus filhos e que fosse vendido também tudo o que ele possuía.
26 Ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j mozó yoꞌ rihaan síí nica̱j suun rey yoꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá soꞌ, cataj soꞌ: “Cara̱a̱ xꞌnaa uxrá so̱ꞌ do̱j, ne̱ vaa güii narque̱j cunuda̱nj saꞌanj mán so̱ꞌ, síí chij”, taj se‑mo̱zó soꞌ rihaan soꞌ a.
26 Mas o empregado se ajoelhou diante do patrão e pediu: “Tenha paciência comigo, e eu pagarei tudo ao senhor.”
27 Ga̱a ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá síí nica̱j suun rey niꞌya̱j soꞌ man se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ caꞌnéj soꞌ xcúún xráá mozó yoꞌ, ne̱ caꞌneꞌ rá soꞌ, caꞌanj u̱u̱n mozó yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
27 — O patrão teve pena dele, perdoou a dívida e deixou que ele fosse embora.
28 ”Veé dan, ga̱a ne̱ curiha̱nj mozó yoꞌ, caꞌanj soꞌ, ga̱a ne̱ nariꞌ tuviꞌ soꞌ ga̱ yoꞌó mozó ꞌyaj suun rcuaꞌa̱a̱n ga̱ soꞌ, ga̱a ne̱ yoꞌó mozó yoꞌ me síí quiꞌyaj xcúún do̱j pesó rihaan mozó caráj xꞌnaa rey a. Ga̱a ne̱ quitaꞌaa soꞌ man tuviꞌ soꞌ mozó yoꞌ, ne̱ cataj soꞌ: “Narque̱ so̱ꞌ nu̱ꞌ se vaa ꞌyaj xcúún so̱ꞌ rihanj cuaj vij”, taj soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ a.
28 O empregado saiu e encontrou um dos seus companheiros de trabalho que lhe devia cem moedas de prata. Ele pegou esse companheiro pelo pescoço e começou a sacudi-lo, dizendo: “Pague o que me deve!”
29 Ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j yoꞌó mozó yoꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ síí nachinꞌ xcúún yoꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ: “Cara̱a̱ xꞌnaa so̱ꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ narque̱j saꞌanj mán so̱ꞌ ei”, taj mozó yoꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ a.
29 — Então o seu companheiro se ajoelhou e pediu: “Tenha paciência comigo, e eu lhe pagarei tudo.”
30 Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá soꞌ cara̱a̱ xꞌnaa soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ mozó yoꞌ a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se caꞌanj soꞌ, ne̱ caxríj soꞌ tagaꞌ man tuviꞌ soꞌ, ne̱ nda̱a se narque̱ ya̱ tuviꞌ soꞌ nu̱ꞌ se vaa ꞌyaj xcúún yoꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ rá soꞌ a.
30 — Mas ele não concordou. Pelo contrário, mandou pôr o outro na cadeia até que pagasse a dívida.
31 ”Veé dan, ga̱a ne̱ queneꞌen yoꞌó nij se‑mo̱zó síí nica̱j suun rey da̱j quiꞌyaj síí caxríj tagaꞌ man tuviꞌ, ne̱ nanó ndoꞌo rá nij soꞌ cheꞌé síí ꞌni̱j tagaꞌ yoꞌ a. Cheꞌé dan cuchiꞌ nij soꞌ rihaan síí nica̱j suun rey yoꞌ, ne̱ nataꞌ nij soꞌ cunuda̱nj rihaan rey a.
31 Quando os outros empregados viram o que havia acontecido, ficaram revoltados e foram contar tudo ao patrão.
32 Ga̱a ne̱ caꞌnéé síí nica̱j suun rey yoꞌ nana̱ rihaan mozó caxríj tagaꞌ man tuviꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan soꞌ a. Dan me se caꞌnaꞌ soꞌ rihaan rey, ga̱a ne̱ caꞌmii rey rihaan soꞌ a: “Mozó chiꞌi̱i̱ nimán mé so̱ꞌ ei. ꞌU̱nj me se caꞌnéj u̱u̱n ꞌu̱nj xcúún xráá so̱ꞌ, cheꞌé se cachíín ni̱ꞌyáá so̱ꞌ rihanj a.
32 Aí o patrão chamou aquele empregado e disse: “Empregado miserável! Você me pediu, e por isso eu perdoei tudo o que você me devia.
33 Ne̱ ase vaa cunuu ꞌe̱e̱ raj mán so̱ꞌ roꞌ, da̱nj vaa no̱ xcúún so̱ꞌ cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ mozó ꞌyaj suun ga̱ so̱ꞌ ado̱nj”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ a.
33 Portanto, você deveria ter pena do seu companheiro, como eu tive pena de você.”
34 Ga̱a ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá síí nica̱j suun, ne̱ tacuachén síí nica̱j suun man mozó yoꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa tagaꞌ, ne̱ naquiꞌyaj naca̱ síí nica̱j suun yoꞌ xcúún xráá mozó, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa se̱ curiha̱nj mozó yoꞌ tagaꞌ nda̱a na̱ruꞌvee ya̱ soꞌ nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj xcúún soꞌ, ga̱a ne̱ cu̱riha̱nj soꞌ a.
34 — O patrão ficou com muita raiva e mandou o empregado para a cadeia a fim de ser castigado até que pagasse toda a dívida.
35 ”Ne̱ ase vaa quiꞌyaj síí nica̱j suun yoꞌ roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌya̱j uún Réj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ cheꞌé soj, sese naꞌvej rá soj cara̱a̱ xꞌnaa soj rihaan tinúú soj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
35 E Jesus terminou, dizendo:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.