Mateus 14
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT
1 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan síí nica̱j suun cuꞌna̱j Herodes cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó a.
1 Quando Herodes Antipas ouviu falar de Jesus,
2 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij se‑mo̱zó soꞌ a:
2 disse a seus conselheiros: “Deve ser João Batista que ressuscitou dos mortos! Por isso ele tem poder para fazer esses milagres”.
3 Da̱nj caꞌmii síí cuꞌna̱j Herodes, cheꞌé se ga̱a rque̱ doj, ne̱ soꞌ me síí quiꞌyaj quitaꞌaa nij tanuu man síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ numíj nij tanuu man síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ caxríj síí cuꞌna̱j Herodes tagaꞌ man síí cuꞌna̱j Juan ga̱a rque̱ doj a. Da̱nj quiꞌyaj soꞌ cheꞌé chana̱ cuꞌna̱j Herodías nica̱ tinúú Herodes síí cuꞌna̱j Felipé a.
3 Herodes havia mandado prender e encarcerar João para agradar Herodias, que era esposa de Filipe, seu irmão.
4 Dan me se xcaj síí cuꞌna̱j Herodes man noꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj síí cuꞌna̱j Juan rihaan soꞌ se vaa ne nó xcúún soꞌ xca̱j soꞌ man choco̱ꞌ soꞌ maꞌ.
4 João tinha dito repetidamente a Herodes: “É contra a lei que o senhor viva com ela”.
5 Cheꞌé se cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ guun ndoꞌo rá síí cuꞌna̱j Herodes cavi̱ꞌ síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a. Tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ soꞌ se vaa caꞌma̱an rá nij yuvii̱ a. ꞌO̱ se síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me síí cuꞌna̱j Juan, rá nij yuvii̱ a.
5 Herodes queria matá-lo, mas tinha medo de provocar uma revolta, pois o povo acreditava que João era profeta.
6 Dan me se quisíj güii canuû se‑chaꞌa̱nj maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Herodes, ga̱a ne̱ quiraꞌánj ndoꞌo taꞌníí chana̱ cuꞌna̱j Herodías niꞌya̱j cunuda̱nj nij síí caꞌnaꞌ a. Ne̱ guun niha̱ꞌ rá síí cuꞌna̱j Herodes queneꞌen soꞌ man chana̱ ya̱a̱n quiraꞌánj,
6 Contudo, numa festa de aniversário de Herodes, a filha de Herodias dançou diante dos convidados e agradou muito o rei,
7 ga̱a ne̱ cheꞌé dan cataꞌ tuꞌva soꞌ se vaa ya̱ uxrá rque̱ soꞌ rihaan noꞌ me maꞌa̱n rasu̱u̱n cachi̱nj noꞌ rihaan soꞌ a.
7 e ele prometeu, sob juramento, que lhe daria qualquer coisa que ela pedisse.
8 Dan me se cataj xnaꞌanj chana̱ cuꞌna̱j Herodías rihaan taꞌníí noꞌ da̱j caꞌmi̱i̱ noꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Herodes, ga̱a ne̱ canicunꞌ chana̱ ya̱a̱n yoꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Herodes, quiꞌyaj nii noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Herodías a. Ne̱ cataj chana̱ ya̱a̱n yoꞌ:
8 Instigada pela mãe, a moça disse: “Quero a cabeça de João Batista num prato!”.
9 Ga̱a ne̱ quinanó ndoꞌo rá síí cuꞌna̱j Herodes yoꞌ ga̱a cuno soꞌ nana̱ yoꞌ a. Quinanó rá soꞌ se vaa cuno cunuda̱nj nij síí caꞌnaꞌ nana̱ caꞌmii soꞌ se vaa rque̱ soꞌ me maꞌa̱n rasu̱u̱n rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa ni̱caj ya̱ chana̱ ya̱a̱n se vaa cachíín noꞌ rihaan soꞌ na̱nj á.
9 O rei se arrependeu do que tinha dito, mas, por causa do juramento feito diante dos convidados, deu as ordens para que atendessem ao pedido.
10 Ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan tanuu caꞌa̱nj tanuu tagaꞌ caꞌne̱ꞌ tanuu cúú yave̱ síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a. Ne̱ da̱nj quiꞌyaj nij tanuu a.
10 João foi decapitado na prisão,
11 Ne̱ caꞌnéé nij tanuu cúú yave̱ Juan rque agaꞌ rcoꞌo̱o, ne̱ caꞌanj nica̱j nij tanuu cúú yave̱ Juan rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ, ne̱ caxríj nij soꞌ man yoꞌ ston chana̱ ya̱a̱n yoꞌ a. Ne̱ caꞌanj nica̱j chana̱ ya̱a̱n yoꞌ man cúú yave̱ Juan rihaan nii noꞌ a.
11 e sua cabeça foi trazida num prato e entregue à moça, que a levou à sua mãe.
12 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan tagaꞌ, ne̱ caꞌanj naca̱j nij soꞌ cúú man síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ cachinꞌ nij soꞌ man soꞌ rque yoꞌóó a. Ga̱a ne̱ caꞌanj nij soꞌ, cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caviꞌ síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
12 Os discípulos de João vieram, levaram seu corpo e o sepultaram. Em seguida, foram a Jesus e lhe contaram o que havia acontecido.
13 Dan me se cuno Jesucristó da̱j cataj síí cuꞌna̱j Herodes cheꞌé soꞌ, ne̱ cheꞌé dan curiha̱nj Jesucristó rej yoꞌ, ne̱ dan me se cavii soꞌ rque rihoo chéé rihaan na, ne̱ caꞌanj soꞌ rej quij rej taj va̱j yuvii̱ mán a. Ne̱ cuno nij yuvii̱ nana̱ se vaa caꞌanj soꞌ rej quij yoꞌ a. Cheꞌé dan curiha̱nj nij yuvii̱ chiháán nij yuvii̱, ne̱ cachéé taco̱j nij yuvii̱ tuꞌva na lacuaná, ne̱ caꞌanj nij yuvii̱ rej caꞌanj Jesucristó a.
13 Logo que Jesus ouviu a notícia, partiu de barco para um lugar isolado, a fim de ficar só. As multidões, porém, descobriram para onde ele ia e o seguiram a pé, vindas de muitas cidades.
14 Ne̱ nanij Jesucristó rá rihoo, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa a̱j mán uxrá yuvii̱, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ man nij yuvii̱, ne̱ nahuun sa̱ꞌ taranꞌ nij síí ranꞌ caꞌnaꞌ, quiꞌyaj soꞌ na̱nj ado̱nj.
14 Quando Jesus saiu do barco, viu a grande multidão, teve compaixão dela e curou os enfermos.
15 Dan me se cachén ndoꞌo orá, ne̱ nanij güii, ne̱ cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
15 Ao entardecer, os discípulos foram até ele e disseram: “Este lugar é isolado, e já está ficando tarde. Mande as multidões embora, para que possam ir aos povoados e comprar comida”.
16 ―Taj cheꞌé caꞌa̱nj nij yuvii̱ maꞌ. Ma̱a̱n se go̱ꞌ maꞌa̱n soj se chá cha̱ nij yuvii̱ á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
16 “Não há necessidade”, disse Jesus. “Providenciem vocês mesmos alimento para elas.”
17 ―Tza̱j ne̱ taj se chá rihaan núj nihánj maꞌ. Ma̱a̱n o̱rúnꞌ ꞌu̱nꞌ rachrúún do̱ꞌ, vi̱j gue̱e̱ xcuaj do̱ꞌ, vaa rihaan núj na̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
17 Eles responderam: “Temos apenas cinco pães e dois peixes!”.
18 ―Rque̱ soj man yoꞌ rihanj nihánj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
18 “Tragam para cá”, disse ele.
19 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nij yuvii̱ caꞌa̱nj ca̱yáán nij yuvii̱ rihaan coj chri̱nꞌ, ga̱a ne̱ coro̱ꞌ soꞌ ꞌu̱nꞌ nij rachrúún ne̱ vi̱j ro̱j xcuaj, ne̱ niꞌya̱j soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ man rachrúún yoꞌ, ne̱ caxríj soꞌ ston nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ caxríj nij soꞌ ston nij yuvii̱ a.
19 Em seguida, mandou o povo sentar-se na grama. Tomou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e os abençoou. Então, partiu os pães em pedaços e os entregou a seus discípulos, que distribuíram às multidões.
20 Ga̱a ne̱ chá taranꞌ nij yuvii̱, ne̱ caraa rque cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ nda̱a quináj ndoꞌo se chá, quiꞌyaj nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ nii man se quináj tuꞌva nij yuvii̱, ne̱ caraa yoꞌó chuvi̱j ya̱ scaa a.
20 Todos comeram à vontade, e os discípulos recolheram doze cestos com as sobras.
21 Ne̱ nij snóꞌo rqué Jesucristó chraa me se ꞌu̱nꞌ míj snóꞌo me nij soꞌ, ne̱ ne quiꞌya̱j contá nii man chana̱ man xnii man chá se chá yoꞌ maꞌ.
21 Os que comeram foram cerca de cinco mil homens, sem contar mulheres e crianças.
22 Ga̱a ne̱ raꞌya̱nj caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ se vaa cavi̱i̱ nij soꞌ rihoo chéé rihaan na caꞌa̱nj nij soꞌ rej xco̱ na lacuaná yoꞌ, quita̱j ya̱a̱n nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ dan me se maꞌa̱n Jesucristó naꞌne̱j chrej man nij yuvii̱, taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
22 Logo em seguida, Jesus insistiu com seus discípulos que voltassem ao barco e atravessassem até o outro lado do mar, enquanto ele despedia as multidões.
23 Dan me se caꞌanj nij soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ se vaa caꞌve̱e caꞌa̱nj nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cavii o̱rúnꞌ soꞌ raa̱ quij, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a. Ne̱ da̱j doj cata̱ꞌ güii raa̱ quij, ne̱ soꞌ me se quináj soꞌ raa̱ quij yoꞌ a.
23 Depois de mandá-las para casa, Jesus subiu sozinho ao monte a fim de orar. Quando anoiteceu, ele ainda estava ali, sozinho.
24 Dan me se ga̱nꞌ uxrá va̱j rihoo nu̱u̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan na, ne̱ güéj ndoꞌo rihoo yoꞌ rihaan na, quiꞌyaj nana̱, cheꞌé se goꞌ nana̱ rej riha̱a̱n rihoo yoꞌ a.
24 Enquanto isso, os discípulos, distantes da terra firme, lutavam contra as ondas, pois um vento forte havia se levantado.
25 Dan me se yanꞌ siꞌnu̱ꞌ caꞌanj Jesucristó rej va̱j nij soꞌ, chéé taco̱j u̱u̱n soꞌ rihaan na yoꞌ, va̱j soꞌ na̱nj ado̱nj.
25 Por volta das três da madrugada, Jesus foi até eles, caminhando sobre as águas.
26 Ne̱ queneꞌen nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ se vaa chéé u̱u̱n soꞌ rihaan na, ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nimán nij soꞌ a.
26 Quando os discípulos o viram caminhando sobre as águas, ficaram aterrorizados. “É um fantasma!”, gritaram, cheios de medo.
27 Veé dan, ne̱ nu̱ꞌ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
27 Imediatamente, porém, Jesus lhes disse: “Não tenham medo! Coragem, sou eu!”.
28 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan soꞌ a:
28 Então Pedro gritou: “Se é realmente o senhor, ordene que eu vá caminhando sobre as águas até onde está!”.
29 ―Caꞌve̱e caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan Pedró a.
29 “Venha!”, respondeu Jesus. Então Pedro desceu do barco e caminhou sobre as águas em direção a Jesus.
30 Tza̱j ne̱ niꞌya̱j soꞌ na se vaa cavii ndoꞌo nana̱ yoꞌ, ne̱ cuchuꞌviꞌ soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌanj ni̱j soꞌ rque na yoꞌ a. Cheꞌé dan caguáj soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ:
30 Mas, quando reparou no vento forte e nas ondas, ficou aterrorizado, começou a afundar e gritou: “Senhor, salva-me!”.
31 Veé dan, ne̱ nu̱ꞌ quitaꞌaa Jesucristó raꞌa Pedró, ne̱ quirii Jesucristó man soꞌ rque na, ne̱ cataj Jesucristó:
31 No mesmo instante, Jesus estendeu a mão e o segurou. “Como é pequena a sua fé!”, disse ele. “Por que você duvidou?”
32 Ga̱a ne̱ catúj ro̱j soꞌ rque rihoo chéé rihaan na, ga̱a ne̱ canicunꞌ nana̱ yoꞌ a.
32 Quando entraram no barco, o vento parou.
33 Ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j nij síí ma̱n rque rihoo rihaan Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ:
33 Então os outros discípulos o adoraram e exclamaram: “De fato, o senhor é o Filho de Deus!”.
34 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ tuꞌva na lacuaná, ne̱ caꞌanj nij soꞌ rej cuꞌna̱j Genesaret a.
34 Depois de atravessarem o mar, chegaram a Genesaré.
35 Ne̱ nuu ya̱a̱n nij síí ma̱n rej yoꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌnéé nij soꞌ nana̱ rihaan cunuda̱nj nij síí ya̱nj nu̱ꞌ anica̱j se vaa caꞌnaꞌ Jesucristó a. Ne̱ nica̱j nii man cunuda̱nj nij síí ranꞌ ya̱nj rej yoꞌ caꞌnaꞌ nii rihaan Jesucristó a.
35 Quando o povo reconheceu Jesus, a notícia de sua chegada se espalhou rapidamente por toda a região, e trouxeram os enfermos para que fossem curados.
36 Ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá nij yuvii̱ rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j Jesucristó cano̱ raꞌa nij soꞌ do̱j tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ a. Ne̱ nu̱ꞌ nij síí canó raꞌa do̱j tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ roꞌ, nahuun sa̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ cuaj na̱nj ado̱nj.
36 Suplicavam que ele deixasse os enfermos apenas tocar na borda de seu manto, e todos que o tocavam eram curados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.