Marcos 3
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVI
1 Ga̱a ne̱ natúj Jesucristó rá veꞌ tucuꞌyón nij síí israelitá se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ dan me se yáán ꞌo̱ snóꞌo nacoo̱ raꞌa rá veꞌ yoꞌ a.
1 Noutra ocasião ele entrou na sinagoga, e estava ali um homem com uma das mãos atrofiada.
2 Ne̱ nij síí fariseo me se yáán nij soꞌ rá veꞌ yoꞌ, ne̱ tumé uxrá nij soꞌ man Jesucristó sese nahu̱un yuvii̱ quiꞌya̱j soꞌ ga̱a güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá a. Da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ cheꞌé rej guun rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó a.
2 Alguns deles estavam procurando um motivo para acusar Jesus; por isso o observavam atentamente, para ver se ele iria curá-lo no sábado.
3 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí nacoo̱ raꞌa a:
3 Jesus disse ao homem da mão atrofiada: "Levante-se e venha para o meio".
4 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij síí fariseo yoꞌ, cataj soꞌ, ne̱:
4 Depois Jesus lhes perguntou: "O que é permitido fazer no sábado: o bem ou o mal, salvar a vida ou matar? " Mas eles permaneceram em silêncio.
5 Ga̱a ne̱ caꞌmaan rá Jesucristó, ne̱ niꞌya̱j soꞌ man nij síí fariseo yoꞌ a. ꞌO̱ se nanó ndoꞌo rá soꞌ cheꞌé nij soꞌ se vaa síí nichra̱j ndoꞌo nimán me nij soꞌ a.
5 Irado, olhou para os que estavam à sua volta e, profundamente entristecido por causa dos seus corações endurecidos, disse ao homem: "Estenda a mão". Ele a estendeu, e ela foi restaurada.
6 Ga̱a ne̱ curiha̱nj nij síí fariseo yoꞌ, ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí noco̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Herodes, ne̱ caꞌanj nij soꞌ rej yaníj, ne̱ guun rá taranꞌ nij soꞌ da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ cavi̱ꞌ Jesucristó a.
6 Então os fariseus saíram e começaram a conspirar com os herodianos contra Jesus, sobre como poderiam matá-lo.
7 Ga̱a ne̱ cavii Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rej yoꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ tuꞌva na lacuaná a. Ne̱ canocoꞌ uxrá yuvii̱ man soꞌ a. Dan me se síí ma̱n estadó Galilea do̱ꞌ,
7 Jesus retirou-se com os seus discípulos para o mar, e uma grande multidão vinda da Galiléia o seguia.
8 síí ma̱n estadó Judea do̱ꞌ, síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, síí ma̱n estadó Idumea do̱ꞌ, síí ma̱n rej rne̱j chráá cuꞌna̱j Jordán do̱ꞌ, síí ma̱n chumanꞌ Tiro do̱ꞌ, síí ma̱n chumanꞌ Sidón do̱ꞌ, cuno nij soꞌ nana̱ da̱j quiꞌyaj Jesucristó cheꞌé nij síí ranꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ ndoꞌo nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
8 Quando ouviram a respeito de tudo o que ele estava fazendo, muitas pessoas procedentes da Judéia, de Jerusalém, da Iduméia e das regiões do outro lado do Jordão e dos arredores de Tiro e de Sidom foram atrás dele.
9 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ se vaa quiꞌya̱j chuvi̱i nij soꞌ ꞌo̱ rihoo chéé rihaan na catu̱u̱ soꞌ, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj curuꞌma̱an nij yuvii̱ man soꞌ, taj soꞌ a.
9 Por causa da multidão, ele disse aos discípulos que lhe preparassem um pequeno barco, para evitar que o comprimissem.
10 ꞌO̱ se nahuun sa̱ꞌ uxrá yuvii̱, quiꞌyaj Jesucristó, nda̱a síj, ga̱a ne̱ taranꞌ nij síí ranꞌ roꞌ, canocoꞌ uxrá nij soꞌ man Jesucristó cheꞌé rej caꞌve̱e cano̱ raꞌa nij soꞌ man soꞌ ga̱a ne̱ nahu̱un sa̱ꞌ nij soꞌ, rá nij soꞌ a.
10 Pois ele havia curado a muitos, de modo que os que sofriam de doenças ficavam se empurrando para conseguir tocar nele.
11 Ne̱ nij síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán roꞌ, ga̱a queneꞌen nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌanj quina̱j nij soꞌ rihaan yoꞌóó tacóó Jesucristó, ne̱ cataj nij nana̱ chre̱e se vaa:
11 Sempre que os espíritos imundos o viam, prostravam-se diante dele e gritavam: "Tu és o Filho de Deus".
12 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ ndoꞌo Jesucristó suun rihaan nij nana̱ chre̱e se vaa se̱ guun nata̱ꞌ nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ cheꞌé soꞌ a.
12 Mas ele lhes dava ordens severas para que não dissessem quem ele era.
13 Ga̱a ne̱ cavii Jesucristó xráá quij, ne̱ canacúún soꞌ man nij síí me rá soꞌ caꞌna̱ꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
13 Jesus subiu a um monte e chamou a si aqueles que ele quis, os quais vieram para junto dele.
14 Ga̱a ne̱ quinarii Jesucristó man chuvi̱j nij soꞌ se vaa gu̱un nij soꞌ apóstol nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ a. ꞌO̱ se guun rá soꞌ se vaa cache̱e̱ chuvi̱j nij soꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ guun rá soꞌ caꞌne̱j soꞌ man chuvi̱j nij soꞌ caꞌmi̱i̱ natáj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ a.
14 Escolheu doze, designando-os como apóstolos, para que estivessem com ele, os enviasse a pregar
15 Ne̱ guun rá soꞌ nago̱ꞌ soꞌ suun uun chij raꞌa nij soꞌ cheꞌé rej caꞌve̱e nahu̱un sa̱ꞌ nij síí ranꞌ ne̱ quiri̱i̱ nij soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱ a.
15 e tivessem autoridade para expulsar demônios.
16 Dan me se cuneꞌ Jesucristó man síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ tucuꞌnáj soꞌ Pedró man Simón a.
16 Estes são os doze que ele escolheu: Simão, a quem deu o nome de Pedro;
17 Ne̱ cuneꞌ soꞌ man síí cuꞌna̱j Jacobo taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo, ne̱ cuneꞌ soꞌ man tinúú Jacobo síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ tucuꞌnáj soꞌ Boanerges man ro̱j soꞌ, ne̱ nana̱ “Boanerges” roꞌ, taj se vaa ase vaa taꞌníí yaꞌanj tuꞌvi̱i vaa ro̱j soꞌ a.
17 Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão, aos quais deu o nome de Boanerges, que significa filhos do trovão;
18 Ne̱ cuneꞌ soꞌ man síí cuꞌna̱j Andrés do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Felipé do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Bartolomé do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Mateo do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Tomás do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Jacobo taꞌníí síí cuꞌna̱j Alfeo do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Tadeo do̱ꞌ a. Ne̱ cuneꞌ soꞌ man yoꞌó síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ tuviꞌ nij síí me rá cunu̱ꞌ ga̱ gobiernó ma̱n Romá me soꞌ a.
18 André; Filipe; Bartolomeu; Mateus; Tomé; Tiago, filho de Alfeu; Tadeu; Simão, o zelote,
19 Ne̱ cuneꞌ Jesucristó man síí cuꞌna̱j Judas Iscariote, ne̱ soꞌ me síí tacuachén man Jesucristó rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesucristó a.
19 e Judas Iscariotes, que o traiu.
20 Ga̱a ne̱ cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo uún nij yuvii̱ rihaan soꞌ, ne̱ dan me se guun chru̱j ndoꞌo rihaan Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, quiꞌyaj nij yuvii̱, ne̱ nda̱a ne ga̱a̱ yaꞌnúj rihaan Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cha̱ nij soꞌ chraa, quiꞌyaj nij yuvii̱ a.
20 Então Jesus entrou numa casa, e novamente reuniu-se ali uma multidão, de modo que ele e os seus discípulos não conseguiam nem comer.
21 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan nij tuviꞌ Jesucristó da̱j ranꞌ soꞌ ꞌyaj nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj nij tuviꞌ Jesucristó qui̱taꞌaa nij soꞌ man Jesucristó a. ꞌO̱ se guun rá nij tuviꞌ Jesucristó se vaa guun snu̱j Jesucristó a.
21 Quando seus familiares ouviram falar disso, saíram para apoderar-se dele, pois diziam: "Ele está fora de si".
22 Ga̱a ne̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés síí cavii chumanꞌ Jerusalén roꞌ, cataj nij soꞌ se vaa síí chre̱e uun chij síí cuꞌna̱j Beelzebú nuû nimán Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan guun nucua̱j Jesucristó quiri̱i̱ Jesucristó nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ quiꞌyaj síí chre̱e uun chij yoꞌ, taj nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a.
22 E os mestres da lei que haviam descido de Jerusalém diziam: "Ele está com Belzebu! Pelo príncipe dos demônios é que ele expulsa demônios".
23 Ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó man nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ nanó soꞌ do̱j cuentó rihaan nij soꞌ, ne̱ dan me se cataj soꞌ, ne̱:
23 Então Jesus os chamou e lhes falou por parábolas: "Como pode Satanás expulsar Satanás?
24 Neꞌen soj se vaa sese vaa ꞌo̱ nación, ne̱ sese xraꞌ taꞌa̱j nij síí uun chij rihaan nación yoꞌ ne̱ cunu̱ꞌ maꞌa̱n nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ nu̱ꞌ nación yoꞌ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ na̱nj ado̱nj.
24 Se um reino estiver dividido contra si mesmo, não poderá subsistir.
25 Ne̱ sese unuꞌ taꞌa̱j nij yuvii̱ ma̱n ꞌo̱ barrió ga̱ tuviꞌ yuvii̱ síí ma̱n maꞌa̱n barrió yoꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ barrió yoꞌ, quiꞌya̱j nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
25 Se uma casa estiver dividida contra si mesma, também não poderá subsistir.
26 Cheꞌé dan me sese unuꞌ síí chre̱e síí cuꞌna̱j Satanás ga̱ tuviꞌ maꞌa̱n soꞌ, ne̱ sese ra̱cuíj síí chre̱e mán ꞌu̱nj quiri̱i̱ ꞌu̱nj nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un chij síí chre̱e yoꞌ sese navi̱j tuviꞌ soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se quiri̱ꞌ nu̱ꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj.
26 E se Satanás se opuser a si mesmo e estiver dividido, não poderá subsistir; chegou o seu fim.
27 ”Ne̱ sese me rá yoꞌo̱ soꞌ catu̱u̱ soꞌ rá veꞌ tucuá síí ruꞌvee quiꞌya̱j itu̱u̱ soꞌ siꞌyaj síí ruꞌvee yoꞌ, ne̱ asino nu̱míj soꞌ man síí ruꞌvee yoꞌ, ga̱a ne̱ ca̱nica̱j soꞌ catzi̱j soꞌ tucuá síí ruꞌvee yoꞌ ei. Ne̱ ase vaa ꞌyaj síí atúj tucuá síí ruꞌvee roꞌ, da̱nj ꞌyáj man síí chre̱e yoꞌ chugua̱nj. Dan me se numíj ꞌu̱nj man soꞌ, ne̱ cuano̱ nihánj aꞌnéj ꞌu̱nj man nu̱ꞌ nij síí ꞌni̱j raꞌa soꞌ ado̱nj.
27 De fato, ninguém pode entrar na casa do homem forte e levar dali os seus bens, sem que antes o amarre. Só então poderá roubar a casa dele.
28 ”Cata̱j xnaꞌanj yá yá ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa nu̱ꞌ cacunꞌ tumé yuvii̱ do̱ꞌ, me maꞌa̱n nana̱ chiꞌi̱i̱ caꞌmi̱i̱ yuvii̱ do̱ꞌ, caꞌve̱e tinavi̱j Diose̱ cacunꞌ yoꞌ cheꞌé nij yuvii̱ a.
28 Eu lhes asseguro que todos os pecados e blasfêmias dos homens lhes serão perdoados,
29 Tza̱j ne̱ sese nachri̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man Nimán Diose̱, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quinavij cacunꞌ yoꞌ xráá soꞌ a̱ maꞌ. Tana̱nj quita̱j cacunꞌ yoꞌ xráá soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj.
29 mas quem blasfemar contra o Espírito Santo nunca terá perdão: é culpado de pecado eterno".
30 ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés, cheꞌé se a̱j cataj nij soꞌ se vaa nana̱ chre̱e nuû nimán soꞌ a.
30 Jesus falou isso porque eles estavam dizendo: "Ele está com um espírito imundo".
31 Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nii Jesucristó do̱ꞌ, tinúú Jesucristó do̱ꞌ, ne̱ nicu̱nꞌ nij soꞌ xeꞌ rihaan veꞌ nu̱u̱ Jesucristó, ne̱ caꞌnéé nij soꞌ nana̱ rihaan Jesucristó se vaa cu̱riha̱nj soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rej nicu̱nꞌ nij soꞌ a.
31 Então chegaram a mãe e os irmãos de Jesus. Ficando do lado de fora, mandaram alguém chamá-lo.
32 Ne̱ yáán ndoꞌo yuvii̱ nu̱ꞌ anica̱j rej ne̱ Jesucristó, ne̱ cataj nii rihaan Jesucristó a:
32 Havia muita gente assentada ao seu redor; e lhe disseram: "Tua mãe e teus irmãos estão lá fora e te procuram".
33 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí nataꞌ rihaan soꞌ se vaa:
33 "Quem é minha mãe, e quem são meus irmãos? ", perguntou ele.
34 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man nij síí ya̱nj nu̱ꞌ anica̱j rej ne̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a:
34 Então olhou para os que estavam assentados ao seu redor e disse: "Aqui estão minha mãe e meus irmãos!
35 Yuvii̱ uno rihaan Diose̱ roꞌ, ase vaa tinúú ꞌu̱nj do̱ꞌ, ase vaa raꞌvij ꞌu̱nj do̱ꞌ, ase vaa nií ꞌu̱nj do̱ꞌ, vaa nij soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó a.
35 Quem faz a vontade de Deus, este é meu irmão, minha irmã e minha mãe".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.