Lucas 7

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Quisíj caꞌmii Jesucristó nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ cuno nij yuvii̱, ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Capernaum a.
1 Quando Jesus terminou de dizer tudo isso à multidão, entrou em Cafarnaum.
2 Dan me se yáán ꞌo̱ tanuu capitán chumanꞌ yoꞌ, ne̱ síí rii taꞌngaꞌ rihaan ꞌo̱ cientó tanuu me soꞌ a. Ne̱ vaa ꞌo̱ se‑mo̱zó soꞌ síí ꞌe̱e̱ uxrá rá soꞌ man, ne̱ ranꞌ uxrá mozó yoꞌ, ne̱ da̱j doj cavi̱ꞌ soꞌ a.
2 Naquela ocasião, um escravo muito estimado de um oficial romano estava enfermo, à beira da morte.
3 Dan me se cuno tanuu capitán se vaa caꞌnaꞌ Jesucristó chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌnéé soꞌ do̱j síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá cuchi̱ꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌna̱ꞌ soꞌ tinahu̱un soꞌ se‑mo̱zó tanuu capitán yoꞌ a.
3 Quando o oficial ouviu falar de Jesus, mandou alguns líderes judeus lhe pedirem que fosse curar seu escravo.
4 Dan me se cuchiꞌ nij síí uun chij yoꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá nij soꞌ rihaan Jesucristó, cataj nij soꞌ:
4 Os líderes suplicaram insistentemente que Jesus socorresse o homem, dizendo: “Ele merece sua ajuda,
5 ꞌE̱e̱ rá soꞌ man níꞌ si̱j israelitá, ne̱ maꞌa̱n soꞌ quiꞌyaj veꞌ nuu chre̱ꞌ núj tu̱cuꞌyón núj se‑tucua̱nj Moisés ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
5 pois ama o povo judeu e até nos construiu uma sinagoga”.
6 Ne̱ caꞌanj Jesucristó ga̱ nij soꞌ, ne̱ da̱j doj cuchi̱ꞌ nij soꞌ veꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnéé tanuu capitán man tuviꞌ soꞌ caꞌa̱nj cara̱nꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ:
6 Jesus foi com eles, mas, antes de chegarem à casa, o oficial mandou alguns amigos para dizer: “Senhor, não se incomode em vir à minha casa, pois não sou digno de tamanha honra.
7 Cheꞌé dan ne quisi̱j rá maꞌa̱n soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan so̱ꞌ, taj soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se caꞌne̱ꞌ u̱u̱n so̱ꞌ suun se vaa nahu̱un se‑mo̱zó soꞌ, ga̱a ne̱ nahu̱un maꞌa̱n se‑mo̱zó soꞌ, taj soꞌ na̱nj á.
7 Não sou digno sequer de ir ao seu encontro. Basta uma ordem sua, e meu servo será curado.
8 Ne̱ cataj soꞌ se vaa vaa síí rii taꞌngaꞌ rihaan soꞌ, ne̱ rii taꞌngaꞌ soꞌ rihaan tanuu, ne̱ taj xnaꞌanj soꞌ rihaan tanuu se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ, ne̱ ꞌanj nij soꞌ, ne̱ taj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij tanuu se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ ꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ taj xnaꞌanj soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij tanuu, ne̱ veé da̱nj ꞌyaj nij tanuu ado̱nj. Ne̱ neꞌen soꞌ se vaa ase vaa rii taꞌngaꞌ soꞌ rihaan nij tanuu noco̱ꞌ man soꞌ roꞌ, da̱nj rii taꞌngaꞌ gue̱e̱ so̱ꞌ rihaan chiꞌii̱ anó man yuvii̱, taj soꞌ na̱nj á ―taj nij tuviꞌ tanuu capitán rihaan Jesucristó a.
8 Sei disso porque estou sob a autoridade de meus superiores e tenho autoridade sobre meus soldados. Só preciso dizer ‘Vão’, e eles vão, ou ‘Venham’, e eles vêm. E, se digo a meus escravos: ‘Façam isto’, eles fazem”.
9 Dan me se ga̱a cuno Jesucristó nana̱ caꞌmii tuviꞌ tanuu capitán yoꞌ, ne̱ caꞌanj rá Jesucristó, ne̱ canica̱j soꞌ cataj soꞌ rihaan nij síí noco̱ꞌ rej xco̱ soꞌ a:
9 Quando Jesus ouviu isso, ficou admirado. Voltou-se para a multidão que o seguia e disse: “Eu lhes digo a verdade: jamais vi fé como esta em Israel!”.
10 Dan me se canica̱j uún nij tuviꞌ tanuu capitán caꞌanj nij soꞌ tucuá soꞌ, ne̱ ga̱a cuchiꞌ nij soꞌ, ne̱ a̱j nahuun se‑mo̱zó tanuu capitán yoꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a.
10 E, quando os amigos do oficial voltaram para a casa dele, encontraram o escravo em perfeita saúde.
11 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó chumanꞌ cuꞌna̱j Naín ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ a.
11 Logo depois, Jesus foi com seus discípulos à cidade de Naim, e uma grande multidão o seguiu.
12 Quinichrunꞌ nij soꞌ tuꞌva chumanꞌ, ga̱a ne̱ dan me se nariꞌ tuviꞌ Jesucristó ga̱ nij síí caꞌanj cachi̱nꞌ ꞌo̱ xnangá a. Ne̱ síí caviꞌ me se o̱rúnꞌ soꞌ me taꞌníí chana̱ caviꞌ nica̱, ne̱ va̱j ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ ga̱ nii soꞌ rihaan santó a.
12 Quando ele se aproximou da porta da cidade, estava saindo o enterro do único filho de uma viúva, e uma grande multidão da cidade a acompanhava.
13 Dan me se queneꞌen Jesucristó man chana̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ man noꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
13 Quando o Senhor a viu, sentiu profunda compaixão por ela. “Não chore!”, disse ele.
14 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj Jesucristó canó raꞌa soꞌ man chrúún ta̱j xnangá, ga̱a ne̱ canicunꞌ nij síí ta̱j chihá xnangá a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí caviꞌ a:
14 Então foi até o caixão, tocou nele e os carregadores pararam. E disse: “Jovem, eu lhe digo: levante-se!”.
15 Ga̱a ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ ya̱ uún xnii, ne̱ naxaga̱a̱ soꞌ, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ xnii caꞌmii soꞌ a. Ga̱a ne̱:
15 O jovem que estava morto se levantou e começou a conversar, e Jesus o devolveu à sua mãe.
16 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj rá taranꞌ nij yuvii̱ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ se vaa veꞌé quiꞌyaj Diose̱, ga̱a ne̱ canica̱j nij soꞌ cataj nij soꞌ se vaa caꞌnéé Diose̱ ꞌo̱ síí nataꞌ se‑na̱na̱ soꞌ rihaan nij soꞌ a. Ne̱ cataj uún nij soꞌ se vaa caꞌnaꞌ Diose̱ ra̱cuíj soꞌ man nij soꞌ si̱j noco̱ꞌ man Diose̱ a.
16 Grande temor tomou conta da multidão, que louvava a Deus, dizendo: “Um profeta poderoso se levantou entre nós!” e “Hoje Deus visitou seu povo!”.
17 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan nij yuvii̱ ma̱n estadó Judea do̱ꞌ, rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ ma̱n anica̱j estadó Judea cheꞌé se vaa quiꞌyaj Jesucristó a.
17 Essa notícia sobre Jesus se espalhou por toda a Judeia e seus arredores.
18 Dan me se cuno nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan Juan a. Ga̱a ne̱ canacúún Juan man vi̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ dan me se caꞌnéé soꞌ man ro̱j soꞌ cuchi̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
18 Os discípulos de João Batista lhe contaram tudo que Jesus estava fazendo. Então João chamou dois de seus discípulos
19 Ne̱ nana̱ nihánj roꞌ, xna̱ꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó, taj síí cuꞌna̱j Juan rihaan ro̱j soꞌ a: “So̱ꞌ me síí caꞌna̱ꞌ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun naꞌ. Ase na̱ꞌvi̱j níꞌ caꞌna̱ꞌ yoꞌó soꞌ xa̱ꞌ”. Dan me nana̱ me rá síí cuꞌna̱j Juan xna̱ꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó a.
19 e os enviou ao Senhor, para lhe perguntar: “O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?”.
20 Dan me se cuchiꞌ ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj ro̱j soꞌ:
20 Os dois discípulos de João encontraram Jesus e lhe disseram: “João Batista nos enviou para lhe perguntar: ‘O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?’”.
21 Ga̱a ne̱ veé ma̱a̱n orá caꞌnaꞌ ro̱j síí caꞌnéé Juan man roꞌ, nahuun queꞌe̱e̱ ndoꞌo síí ranꞌ do̱ꞌ, curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán queꞌe̱e̱ yuvii̱ do̱ꞌ, nachuguu̱n rihaan queꞌe̱e̱ síí tuchri̱i do̱ꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a.
21 Naquela mesma hora, Jesus curou muitas pessoas de suas doenças, enfermidades e espíritos impuros, e restaurou a visão a muitos cegos.
22 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a:
22 Em seguida, disse aos discípulos de João: “Voltem a João e contem a ele o que vocês viram e ouviram: os cegos veem, os aleijados andam, os leprosos são purificados, os surdos ouvem, os mortos são ressuscitados e as boas-novas são anunciadas aos pobres”.
23 Ne̱ cata̱j uún ro̱j so̱j rihaan síí cuꞌna̱j Juan se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ quiꞌya̱j Diose̱, sese se̱ guun naꞌa̱j soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ manj a. Da̱nj caꞌmi̱i̱ ro̱j so̱j rihaan síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan yoꞌ a.
23 E disse ainda: “Felizes são aqueles que não se sentem ofendidos por minha causa”.
24 Dan me se ga̱a caꞌanj ro̱j síí caꞌanj suun cheꞌé Juan, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó caꞌmii soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ a:
24 Depois que os discípulos de João saíram, Jesus começou a falar a respeito dele para as multidões: “Que tipo de homem vocês foram ver no deserto? Um caniço que qualquer brisa agita?
25 Ma̱a̱n se da̱j ga̱a̱ soꞌ rá soj, asi̱j caꞌanj soj queneꞌe̱n soj man soꞌ ga̱. Si̱j nu̱u̱ yatzíj laru̱u ndoꞌo me soꞌ, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. ꞌO̱ se nij síí nu̱u̱ yatzíj sa̱ꞌ ndoꞌo do̱ꞌ, nij síí utunꞌ ndoꞌo saꞌanj do̱ꞌ, ya̱nj rá veꞌ tucuá síí nica̱j suun rey ado̱nj.
25 Afinal, o que esperavam ver? Um homem vestido com roupas caras? Não, quem veste roupas caras e vive no luxo mora em palácios.
26 Ma̱a̱n se da̱j ga̱a̱ síí cuꞌna̱j Juan rá soj, asi̱j caꞌanj soj queneꞌe̱n soj man soꞌ ga̱. Si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me soꞌ, rá soj naꞌ. Ya̱ uxrá ei. Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa sa̱ꞌ doj vaa soꞌ rihaan cunuda̱nj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ado̱nj.
26 Acaso procuravam um profeta? Sim, ele é mais que profeta.
27 ”ꞌO̱ se nana̱ nihánj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ roꞌ, taj xnaꞌanj cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan a: “Vaa síí caꞌanj suun cheꞌé ꞌu̱nj, ne̱ caꞌne̱j ꞌu̱nj man soꞌ quita̱j ya̱a̱n soꞌ rihaan so̱ꞌ, ne̱ nuchra̱nꞌ nimán yuvii̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ so̱ꞌ, quiꞌya̱j soꞌ a”. Da̱nj taj danj Diose̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan se vaa nuchra̱nꞌ nimán yuvii̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ síí caꞌna̱ꞌ ti̱nanii man nij yuvii̱ rihaan sayuun, quiꞌya̱j soꞌ a. Ne̱ da̱nj quiꞌyaj soꞌ ado̱nj.
27 João é o homem ao qual as Escrituras se referem quando dizem: ‘Envio meu mensageiro adiante de ti, e ele preparará teu caminho à tua frente’.
28 ”Cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa si̱j sa̱ꞌ doj rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ me síí cuꞌna̱j Juan a. A̱ ꞌó yuvii̱ ne vaa sa̱ꞌ doj rihaan soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ cuano̱ roꞌ, uun chij Diose̱ nimán yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ na̱j guun yuvii̱ gu̱un chij Diose̱ nimán roꞌ, me síí sa̱ꞌ doj rihaan síí cuꞌna̱j Juan a. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
28 Eu lhes digo: de todos que nasceram de mulher, nenhum é maior que João Batista. E, no entanto, até o menor no reino de Deus é maior que ele”.
29 Dan me se nu̱ꞌ nij yuvii̱ mán ne̱ nda̱a nij síí aꞌnéj puextó roꞌ, ga̱a cuno nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. ꞌO̱ se si̱j cataꞌ ne quiꞌyaj Juan me nij soꞌ a.
29 Todos que ouviram as palavras de Jesus, até mesmo os cobradores de impostos, concordaram que o caminho de Deus era justo, pois tinham sido batizados por João.
30 Ne̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, ne caꞌve̱j rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ da̱j me rá Diose̱ quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se nuveé si̱j cataꞌ ne quiꞌyaj Juan me nij síí naꞌvej rá maꞌ.
30 Os fariseus e mestres da lei, no entanto, rejeitaram o propósito de Deus para eles, pois recusaram o batismo de João.
31 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a:
31 “Assim, a que posso comparar o povo desta geração?”, perguntou Jesus.
32 Ase vaa xnii caꞌanj rihaan yuꞌvee ne̱ tico ga̱ tuviꞌ roꞌ, vaa soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se yáán nij xnii yoꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ aguáj nij xnii rihaan tuviꞌ xnii, taj nij xnii: “Nica̱j núj rihuu núj, goꞌ núj chraꞌ choco̱ꞌ, tza̱j ne̱ me cheꞌé ne raꞌa̱nj soj ga̱. Ne̱ goꞌ núj chraꞌ xnangá, tza̱j ne̱ me cheꞌé ne taꞌve̱e soj ga̱. Me cheꞌé ne tico soj ga̱ núj ga̱”, taj nij xnii rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
32 “Como posso descrevê-los? São como crianças que brincam na praça. Queixam-se a seus amigos: ‘Tocamos flauta, e vocês não dançaram, entoamos lamentos, e vocês não choraram’.
33 ꞌO̱ se caꞌnaꞌ Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱, ga̱a ne̱ ne cha̱ soꞌ chraa do̱ꞌ, ne coꞌo̱ soꞌ na vinó ga̱ tuviꞌ soꞌ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan taj soj se vaa nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán soꞌ, taj soj a.
33 Quando João Batista apareceu, não costumava comer e beber em público, e vocês disseram: ‘Está possuído por demônio’.
34 Ne̱ caꞌnáꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, ga̱a ne̱ niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj chá ꞌu̱nj do̱ꞌ, coꞌo ꞌu̱nj do̱ꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan taj uún soj se vaa síí cachén chá do̱ꞌ, síí cachén coꞌo do̱ꞌ, mé ꞌu̱nj, taj uún soj a. Ne̱ taj uún soj se vaa tuvíꞌ ꞌu̱nj me síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó do̱ꞌ, yoꞌó nij síí tumé cacunꞌ do̱ꞌ, taj soj a. Da̱nj tuꞌva soj, tza̱j ne̱ ne neꞌen uxrá soj maꞌ.
34 O Filho do Homem, por sua vez, come e bebe, e vocês dizem: ‘É comilão e beberrão, amigo de cobradores de impostos e pecadores’.
35 Sese xca̱j soj cuentá da̱j vaa ꞌyaj rój, ne̱ gu̱un ya̱ rá soj se vaa si̱j cu̱u raa̱ me rój ga̱ síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
35 Mas a sabedoria é comprovada pela vida daqueles que a seguem.”
36 Dan me se canacúún ꞌo̱ síí fariseo man Jesucristó cha̱ Jesucristó chraa tucuá soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán Jesucristó tucuá soꞌ cha̱ soꞌ chraa a.
36 Um dos fariseus convidou Jesus para jantar. Jesus foi à casa dele e tomou lugar à mesa.
37 Ne̱ dan me se yáán ꞌo̱ chana̱ niha̱ꞌ rá ga̱ chii chumanꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ cuno noꞌ nana̱ se vaa cuchiꞌ Jesucristó chá soꞌ chraa tucuá síí fariseo yoꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan nica̱j noꞌ ꞌo̱ agaꞌ catzi̱i̱ veꞌé ndoꞌo vaa nu̱u̱ casté gunꞌ da̱j, caꞌanj noꞌ tucuá síí fariseo yoꞌ a.
37 Quando uma mulher daquela cidade, uma pecadora, soube que ele estava jantando ali, trouxe um frasco de alabastro contendo um perfume caro.
38 Ga̱a ne̱ caꞌanj cane̱ ru̱j noꞌ nichru̱nꞌ tacóó Jesucristó, ne̱ taꞌvee uxrá noꞌ, ne̱ naꞌnuꞌ noꞌ na rihaan noꞌ tacóó Jesucristó a. Ga̱a ne̱ ma̱a̱n yuvé raa̱ noꞌ naꞌve noꞌ tacóó Jesucristó a. Cachrón tuꞌva̱ noꞌ tacóó Jesucristó, ga̱a ne̱ caxríj noꞌ casté gunꞌ da̱j tacóó soꞌ uún a.
38 Em seguida, ajoelhou-se aos pés de Jesus, chorando. As lágrimas caíram sobre os pés dele, e ela os secou com seu cabelo; e continuou a beijá-los e a derramar perfume sobre eles.
39 Dan me se ga̱a queneꞌen síí tucua̱ se vaa quiꞌyaj chana̱ man Jesucristó, ga̱a ne̱ guun rá soꞌ nana̱ nihánj niꞌya̱j soꞌ man Jesucristó a: “Sese ya̱ si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me síí nihánj, ne̱ a̱j neꞌen soꞌ da̱j cha̱na̱ me chana̱ nihánj, se vaa chana̱ ata̱ cacunꞌ me noꞌ, ne̱ ne caꞌve̱j rá soꞌ quiꞌya̱j noꞌ da̱nj ga̱ soꞌ tza̱j man ado̱nj”, guun rá síí tucua̱ yoꞌ a.
39 Quando o fariseu que havia convidado Jesus viu isso, disse consigo: “Se este homem fosse profeta, saberia que tipo de mulher está tocando nele. Ela é uma pecadora!”.
40 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
40 Jesus disse ao fariseu: “Simão, tenho algo a lhe dizer”. “Diga, mestre”, respondeu Simão.
41 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó se‑cuento̱ vi̱j síí ꞌyaj xcúún a:
41 Então Jesus lhe contou a seguinte história: “Um homem emprestou dinheiro a duas pessoas: quinhentas moedas de prata a uma delas e cinquenta à outra.
42 Tza̱j ne̱ taj saꞌanj rihaan ro̱j soꞌ na̱ruꞌvee ro̱j soꞌ rihaan ruꞌvee, ga̱a ne̱ cheꞌé dan cunuu ꞌe̱e̱ rá ruꞌvee man ro̱j soꞌ, ne̱ quinavij u̱u̱n xcúún xráá ro̱j soꞌ, quiꞌyaj ruꞌvee a. Me tuviꞌ ro̱j soꞌ cara̱nꞌ doj rá ni̱ꞌyaj man ruꞌvee, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a.
42 Como nenhum dos devedores conseguiu lhe pagar, ele generosamente perdoou ambos e cancelou suas dívidas. Qual deles o amou mais depois disso?”.
43 ―Cara̱nꞌ doj rá síí navij noco̱o doj xcúún xráá ni̱ꞌyaj soꞌ man ruꞌvee, cheꞌé rej noco̱o doj se lu̱j quiꞌyaj ruꞌvee cheꞌé soꞌ, raj a ―taj síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a.
43 Simão respondeu: “Suponho que aquele de quem ele perdoou a dívida maior”. “Você está certo”, disse Jesus.
44 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó niꞌya̱j Jesucristó man chana̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a:
44 Então voltou-se para a mulher e disse a Simão: “Veja esta mulher ajoelhada aqui. Quando entrei em sua casa, você não ofereceu água para eu lavar os pés, mas ela os lavou com suas lágrimas e os secou com seus cabelos.
45 Caꞌnaj tucuá so̱ꞌ, tza̱j ne̱ ne cachro̱n tu̱ꞌvá so̱ꞌ raꞌaj maꞌ. Tza̱j ne̱ chana̱ nihánj roꞌ, nu̱ꞌ catúj ꞌu̱nj rá veꞌ, ne̱ nu̱ꞌ cachrón tuꞌva̱ noꞌ tacój, ne̱ veé ꞌo̱ achrón tuꞌva̱ noꞌ tacój na̱nj á.
45 Você não me cumprimentou com um beijo, mas, desde a hora em que entrei, ela não parou de beijar meus pés.
46 Taj va̱j casté caxríj so̱ꞌ raj maꞌ. Tza̱j ne̱ chana̱ nihánj me níí caxríj casté gunꞌ da̱j tacój ado̱nj.
46 Você não me ofereceu óleo para ungir minha cabeça, mas ela ungiu meus pés com um perfume raro.
47 Cu̱nó so̱ꞌ caꞌmi̱j á. Ase vaa síí navij u̱u̱n xcúún ꞌu̱nꞌ cientó saꞌanj denario xráá roꞌ, da̱nj vaa noꞌ a. ꞌO̱ se nda̱ꞌ se níí tumé uxrá cacunꞌ me noꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se caráyaꞌa̱nj ndoꞌo noꞌ niꞌya̱j noꞌ manj roꞌ, cheꞌé dan neꞌen níꞌ se vaa xꞌnéj nu̱ꞌ cacunꞌ xráá noꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ síí xꞌnéj do̱j cacunꞌ xráá, tza̱j ne̱ do̱j aráyaꞌa̱nj soꞌ niꞌya̱j soꞌ manj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a.
47 “Eu lhe digo: os pecados dela, que são muitos, foram perdoados e, por isso, ela demonstrou muito amor por mim. Mas a pessoa a quem pouco foi perdoado demonstra pouco amor”.
48 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a:
48 Então Jesus disse à mulher: “Seus pecados estão perdoados”.
49 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí chá chraa tucuá Simón caꞌmii nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ, cataj nij soꞌ a:
49 Os homens que estavam à mesa diziam entre si: “Quem é esse que anda por aí perdoando pecados?”.
50 Tza̱j ne̱ canica̱j uún Jesucristó, cataj soꞌ rihaan chana̱ a:
50 E Jesus disse à mulher: “Sua fé a salvou. Vá em paz”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.