Lucas 6

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 ꞌO̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá cachén Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rque ꞌo̱ naa̱ ꞌnúú trigó a. Ne̱ cuta nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó do̱j caa trigó, ne̱ tuguáj raꞌa nij soꞌ caa, ga̱a ne̱ chá nij soꞌ do̱j trigó a.
1 E sucedeu que, num dia de sábado, passava Jesus pelas searas; e seus discípulos iam colhendo espigas e, debulhando-as com as mãos, as comiam.
2 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj taꞌa̱j síí fariseo man nij soꞌ, cataj nij soꞌ:
2 Alguns dos fariseus, porém, perguntaram; Por que estais fazendo o que não é lícito fazer nos sábados?
3 Tza̱j ne̱ cataj maꞌa̱n Jesucristó rihaan nij síí fariseo a:
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nem ao menos tendes lido o que fez Davi quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 ga̱a ne̱ catúj soꞌ rá nuvií, ne̱ chá soꞌ rachrúún ta̱j rihaan se‑mesa̱ Diose̱ a. Ne̱ goꞌ uún soꞌ chá nij tuviꞌ soꞌ uún a. Ne̱ ne nó xcúún nij soꞌ cha̱ nij soꞌ rachrúún yoꞌ, ma̱a̱n se o̱rúnꞌ nij xrej nó xcúún cha̱ rachrúún yoꞌ a. Tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se rque nij soꞌ naꞌaan uxrá, ga̱a ne̱ chá nij soꞌ rachrúún yoꞌ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ne cata̱j Diose̱ se vaa tumé síí cuꞌna̱j David cacunꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo a.
4 Como entrou na casa de Deus, tomou os pães da proposição, dos quais não era lícito comer senão só aos sacerdotes, e deles comeu e deu também aos companheiros?
5 Ga̱a ne̱ canica̱j soꞌ, cataj uún soꞌ a:
5 Também lhes disse: O Filho do homem é Senhor do sábado.
6 Dan me se yoꞌó güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá roꞌ, catúj Jesucristó rque ꞌo̱ veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ a. Ne̱ dan me se yáán ꞌo̱ snóꞌo rá veꞌ yoꞌ, ne̱ nacoo̱ raꞌa soꞌ rej nuva̱ꞌ soꞌ a.
6 Ainda em outro sábado entrou na sinagoga, e pôs-se a ensinar. Estava ali um homem que tinha a mão direita atrofiada.
7 Ne̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, yáán nij soꞌ rá veꞌ, ne̱ tumé uxrá nij soꞌ man Jesucristó sese nahu̱un yuvii̱ quiꞌya̱j soꞌ ga̱a güii naránj rá nij soꞌ a. Da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ cheꞌé rej guun rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó a.
7 E os escribas e os fariseus observavam-no, para ver se curaria em dia de sábado, para acharem de que o acusar.
8 Tza̱j ne̱ queneꞌen Jesucristó se vaa guun rá nij soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí nacoo̱ raꞌa a:
8 Mas ele, conhecendo-lhes os pensamentos, disse ao homem que tinha a mão atrofiada: Levanta-te, e fica em pé aqui no maio. E ele, levantando-se, ficou em pé.
9 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí nanó chiꞌi̱i̱ rá a:
9 Disse-lhes, então, Jesus: Eu vos pergunto: É lícito no sábado fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou tirá-la?
10 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rque veꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí nacoo̱ raꞌa a:
10 E olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. Ele assim o fez, e a mão lhe foi restabelecida.
11 Tza̱j ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés ga̱ nij síí fariseo, ne̱ guun rá nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ nij soꞌ man Jesucristó a.
11 Mas eles se encheram de furor; e uns com os outros conferenciam sobre o que fariam a Jesus.
12 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó rej quij, caꞌanj cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a. Niga̱nꞌ quináj soꞌ quij cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
12 Naqueles dias retirou-se para o monte a fim de orar; e passou a noite toda em oração a Deus.
13 Rangaꞌ, ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó man cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ narii Jesucristó man chuvi̱j nij soꞌ gu̱un nij soꞌ apóstol nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ a.
13 Depois do amanhecer, chamou seus discípulos, e escolheu doze dentre eles, aos quais deu também o nome de apóstolos:
14 ꞌO̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ tucuꞌnáj Jesucristó Pedró man soꞌ a. Yoꞌó soꞌ me tinúú Pedró síí cuꞌna̱j Andrés a. Yoꞌó nij soꞌ me Jacobo do̱ꞌ, Juan do̱ꞌ, Felipé do̱ꞌ, Bartolomé do̱ꞌ,
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Mateo do̱ꞌ, Tomás do̱ꞌ, Jacobo taꞌníí Alfeo do̱ꞌ a. Yoꞌó soꞌ uún me Simón, ne̱ tuviꞌ nij síí me rá cunu̱ꞌ ga̱ gobiernó ne̱ Romá me soꞌ a.
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 Yoꞌó soꞌ me Judas tinúú Jacobo, ne̱ yoꞌó soꞌ uún me Judas Iscariote síí tacuachén man Jesucristó rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesucristó a.
16 Judas, filho de Tiago; e Judas Iscariotes, que veio a ser o traidor.
17 Dan me se nanij Jesucristó ga̱ chuvi̱j nij apóstol yoꞌ taa rque̱ doj, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ ꞌo̱ rej vaa ta̱a, ne̱ noco̱o doj síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ mán ga̱ soꞌ a. Ne̱ caꞌnaꞌ ndoꞌo yuvii̱ cavii chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, yuvii̱ cavii yoꞌó nij chumanꞌ na̱j estadó Judea do̱ꞌ, yuvii̱ cavii rej tuꞌva na yaꞌa̱nj rej na̱j chumanꞌ Tiro ga̱ chumanꞌ Sidón do̱ꞌ a.
17 E Jesus, descendo com eles, parou num lugar plano, onde havia não só grande número de seus discípulos, mas também grande multidão do povo, de toda a Judéia e Jerusalém, e do litoral de Tiro e de Sidom, que tinham vindo para ouvi-lo e serem curados das suas doenças;
18 Ne̱ guun rá nij yuvii̱ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ guun rá nij síí ranꞌ nahu̱un nij soꞌ a. Ne̱ vaa nij yuvii̱ nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, ne̱ sayu̱u̱n ndoꞌo quiranꞌ nij yuvii̱, quiꞌyaj nana̱ chre̱e, tza̱j ne̱ quirii Jesucristó nana̱ chre̱e nu̱u̱ nimán nij soꞌ, ne̱ cunuu sa̱ꞌ nij soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a.
18 e os que eram atormentados por espíritos imundos ficavam curados.
19 Ga̱a ne̱ guun rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cano̱ raꞌa nij soꞌ xráá Jesucristó cheꞌé se cavii ndoꞌo se nucua̱j man Jesucristó, ne̱ nahuun sa̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱, quiꞌyaj Jesucristó a.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe; porque saía dele poder que curava a todos.
20 Ga̱a ne̱ naxca̱j Jesucristó rihaan soꞌ niꞌya̱j soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
20 Então, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
21 ”Cavi̱i̱ sa̱ꞌ taranꞌ soj si̱j naꞌaan rque cuano̱ ado̱nj. Vaa güii quiri̱ꞌ soj se cha̱ soj ado̱nj.
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
22 ”Ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ndoꞌo soj sese quita̱j riꞌyunj yuvii̱ man soj do̱ꞌ, sese quiri̱i̱ yaníj yuvii̱ man soj do̱ꞌ, sese caꞌmi̱i̱ yuvii̱ nana̱ nij rihaan soj do̱ꞌ, sese nachri̱ꞌ yuvii̱ ni̱ꞌyaj yuvii̱ man soj se vaa si̱j chiꞌi̱i̱ me soj do̱ꞌ, cheꞌé se me soj síí noco̱ꞌ manj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ado̱nj. Ne̱ queneꞌe̱n soj se vaa ya̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj ado̱nj.
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem, e quando vos expulsarem da sua companhia, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como indigno, por causa do Filho do homem.
23 Ga̱a ne̱ güii quira̱nꞌ soj da̱nj me se no̱ xcúún soj gu̱un niha̱ꞌ uxrá rá soj ne̱ güe̱j ndoꞌo soj, cheꞌé se uxrá na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soj asa̱ꞌ cuchiꞌ soj rej xta̱ꞌ ado̱nj. ꞌO̱ se ase vaa ꞌyaj nij yuvii̱ man soj roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌyaj xi̱i nij yuvii̱ man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá uún ado̱nj.
23 Regozijai-vos nesse dia e exultai, porque eis que é grande o vosso galardão no céu; pois assim faziam os seus pais aos profetas.
24 ”Tza̱j ne̱ nique̱ ndoꞌo soj si̱j ruꞌvee na̱nj á. Soj si̱j ruꞌvee me se a̱j quiriꞌ soj nu̱ꞌ se sa̱ꞌ ni̱caj soj, ne̱ taj va̱j doj se sa̱ꞌ rque̱ Diose̱ man soj a̱ maꞌ.
24 Mas ai de vós que sois ricos! porque já recebestes a vossa consolação.
25 ”Nique̱ soj si̱j vaa raan rque cuano̱ na̱nj á. Vaa güii quinaꞌa̱an rque soj ado̱nj.
25 Ai de vós, os que agora estais fartos! porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides! porque vos lamentareis e chorareis.
26 ”Ne̱ nique̱ soj si̱j veꞌé ina̱nj aꞌmii cunuda̱nj yuvii̱ cheꞌé na̱nj á. ꞌO̱ se ase vaa veꞌé ina̱nj aꞌmii nij yuvii̱ cheꞌé soj roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj caꞌmii xi̱i nij yuvii̱ cheꞌé nij síí tihaꞌ yuꞌunj se vaa si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me nij soꞌ ga̱a naá a ―taj Jesucristó rihaan cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
26 Ai de vós, quando todos os homens vos louvarem! porque assim faziam os seus pais aos falsos profetas.
27 Canica̱j Jesucristó, cataj soꞌ a:
27 Mas a vós que ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam,
28 Veꞌé caꞌmi̱i̱ soj rihaan nij síí aꞌmii quij rihaan soj, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ cheꞌé nij síí ꞌyaj se nij man soj a.
28 bendizei aos que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
29 Sese vaa síí coxro ni̱chrej xruú so̱ꞌ, ne̱ caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ coxro̱ soꞌ níchrej xruú so̱ꞌ uún a. Sese vaa síí caꞌnéj se‑ro̱to̱ so̱ꞌ, ne̱ caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ caꞌne̱e̱ soꞌ se‑co̱toó so̱ꞌ uún a.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, não lhe negues também a túnica.
30 Ne̱ me maꞌa̱n yuvii̱ achíín niꞌya̱j rasu̱u̱n rihaan soj, ne̱ go̱ꞌ soj rasu̱u̱n yoꞌ man nij soꞌ ei. Sese vaa yuvii̱ caꞌnéj siꞌyaj soj, ne̱ se̱ nachinꞌ soj siꞌyaj soj maꞌ.
30 Dá a todo o que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho reclames.
31 Dan me se da̱j se uun rá soj quiꞌya̱j sa̱ꞌ yuvii̱ rihaan soj roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌya̱j sa̱ꞌ soj rihaan yuvii̱ á.
31 Assim como quereis que os homens vos façam, do mesmo modo lhes fazei vós também.
32 ”Dan me se ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj man cunuda̱nj yuvii̱ ei. Sese ꞌe̱e̱ rá soj man ina̱nj nij síí ꞌe̱e̱ rá man soj, ga̱a ne̱ me cheꞌé na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soj, rá soj ga̱. ꞌO̱ se nda̱a nij síí chiꞌi̱i̱ roꞌ, ꞌe̱e̱ rá nij soꞌ man nij síí ꞌe̱e̱ rá man nij soꞌ na̱nj á.
32 Se amardes aos que vos amam, que mérito há nisso? Pois também os pecadores amam aos que os amam.
33 Ne̱ quiꞌya̱j soj se lu̱j rihaan cunuda̱nj yuvii̱ ei. ꞌO̱ se sese quiꞌya̱j soj se lu̱j rihaan ina̱nj síí ꞌyaj se lu̱j rihaan soj, ga̱a ne̱ me cheꞌé na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soj, rá soj ga̱. ꞌO̱ se nda̱a nij síí chiꞌi̱i̱ roꞌ, ꞌyaj nij soꞌ se lu̱j rihaan tuviꞌ nij soꞌ si̱j ꞌyaj se lu̱j rihaan nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que mérito há nisso? Também os pecadores fazem o mesmo.
34 Me maꞌa̱n yuvii̱ ra̱cuíj soj saꞌanj, ne̱ se̱ guun rá soj naca̱j uún soj se‑saꞌa̱nj soj maꞌ. Sese ra̱cuíj soj saꞌanj man ina̱nj síí na̱ruꞌvee rihaan soj, ga̱a ne̱ me cheꞌé na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soj, rá soj ga̱. ꞌO̱ se nda̱a maꞌa̱n nij síí chiꞌi̱i̱ roꞌ, racuíj nij soꞌ saꞌanj man nij tuviꞌ soꞌ si̱j na̱ruꞌvee rihaan soꞌ ado̱nj.
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais receber, que mérito há nisso? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 ”Dan me se ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj man nij síí ta̱j riꞌyunj niꞌya̱j man soj, ne̱ quiꞌya̱j soj se lu̱j rihaan nij síí nachriꞌ man soj, ne̱ ra̱cuíj soj saꞌanj man yuvii̱, ne̱ se̱ guun rá soj naca̱j uún soj se‑saꞌa̱nj soj maꞌ. Ne̱ vaa güii, ne̱ narque̱ uxrá Diose̱ se sa̱ꞌ man soj, ne̱ taꞌníí Diose̱ síí sa̱ꞌ ndoꞌo me soj ga̱a̱ ado̱nj. ꞌO̱ se Diose̱ me síí ꞌyaj se lu̱j rihaan nda̱a síí ne neꞌen me se uun se lu̱j do̱ꞌ, rihaan nda̱a síí chiꞌi̱i̱ do̱ꞌ, ado̱nj.
35 Amai, porém a vossos inimigos, fazei bem e emprestai, nunca desanimado; e grande será a vossa recompensa, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os integrantes e maus.
36 Ase vaa ꞌe̱e̱ rá Rej níꞌ Diose̱ man daj a̱ nij yuvii̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj man daj a̱ nij yuvii̱ uún ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
36 Sede misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 Ne̱ canica̱j Jesucristó cataj soꞌ a:
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; perdoai, e sereis perdoados.
38 Go̱ꞌ soj rasu̱u̱n man tuviꞌ soj, ne̱ Diose̱ me síí narque̱ rasu̱u̱n rihaan soj uún ado̱nj. Soꞌ me síí sa̱ꞌ ndoꞌo rá, ne̱ adi̱ꞌ se ꞌyaj síí sa̱ꞌ rá tuꞌvéj ꞌnúú ne̱ araa navii soꞌ rihaan tane̱j roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ Diose̱ ga̱ soj, ne̱ doj a̱ narque̱ Diose̱ rasu̱u̱n sa̱ꞌ man soj ado̱nj. Ase vaa ꞌyaj gue̱e̱ soj ga̱ tuviꞌ soj roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ Diose̱ ga̱ soj uún ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando vos deitarão no regaço; porque com a mesma medida com que medis, vos medirão a vós.
39 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó se‑cuento̱ ro̱j síí tuchri̱i rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a:
39 E propôs-lhes também uma parábola: Pode porventura um cego guiar outro cego? não cairão ambos no barranco?
40 Da̱nj na̱nj uún, ne̱ ꞌo̱ xnii tucuꞌyón se̱ guun nucua̱j soꞌ queneꞌe̱n soꞌ doj rihaan se‑maestro̱ soꞌ maꞌ. Ne̱ caꞌve̱e se uxrá tu̱cuꞌyón soꞌ, tza̱j ne̱ veé ase vaa neꞌen se‑maestro̱ soꞌ roꞌ, veé da̱nj queneꞌe̱n maꞌa̱n soꞌ na̱nj ado̱nj.
40 Não é o discípulo mais do que o seu mestre; mas todo o que for bem instruído será como o seu mestre.
41 Me cheꞌé guun chre̱e rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ niꞌya nu̱u̱ rihaan tinúú so̱ꞌ ga̱. Ne̱ ne niꞌya̱j so̱ꞌ chruun ma̱nj nu̱u̱ rihaan ma̱ꞌán so̱ꞌ a.
41 Por que vês o argueiro no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
42 Asa̱ꞌ caꞌve̱e cata̱j so̱ꞌ rihaan tinúú so̱ꞌ: “Rque̱ so̱ꞌ rihaan so̱ꞌ quiri̱i̱ ꞌu̱nj niꞌya á”. Se̱ guun a̱ doj cata̱j so̱ꞌ da̱nj ti̱háꞌ so̱ꞌ man tinúú so̱ꞌ maꞌ. Asino quiri̱i̱ so̱ꞌ chruun ma̱nj nu̱u̱ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ a̱j ruviꞌ sa̱ꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiri̱i̱ so̱ꞌ niꞌya nu̱u̱ rihaan tinúú so̱ꞌ ado̱nj. Dan me se ase vaa aráán niꞌya rihaan yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa aráán rihaan yuvii̱ ꞌyaj cacunꞌ ata̱ yuvii̱ ne̱ naꞌvee xca̱j sa̱ꞌ nij yuvii̱ cuentá man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não vendo tu mesmo a trave que está no teu? Hipócrita! tira primeiro a trave do teu olho; e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, cataj soꞌ:
43 Porque não há árvore boa que dê mau fruto nem tampouco árvore má que dê bom fruto.
44 Ma̱a̱n chruj ma̱n raa̱ chruun roꞌ, ꞌyaj neꞌen níꞌ da̱j chru̱un me yoꞌ ado̱nj. Taj rutzi̱ꞌ mán raa̱ chruun tanj yangíj maꞌ. Ne̱ taj rcoo mán raa̱ chruun tanj xcua̱a maꞌ.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois dos espinheiros não se colhem figos, nem dos abrolhos se vindimam uvas.
45 Dan me se síí sa̱ꞌ roꞌ, ma̱n ndoꞌo se sa̱ꞌ nimán soꞌ, ne̱ aꞌmii soꞌ ina̱nj nana̱ sa̱ꞌ ado̱nj. Síí chiꞌi̱i̱ roꞌ, ma̱n ndoꞌo se quij nimán soꞌ, ne̱ aꞌmii soꞌ ina̱nj nana̱ chiꞌi̱i̱ ado̱nj. ꞌO̱ se ase vaa se ma̱n nimán yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa nana̱ aꞌmii yuvii̱ na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem; e o homem mau, do seu mau tesouro tira o mal; pois do que há em abundância no coração, disso fala a boca.
46 Canica̱j Jesucristó, cataj soꞌ nana̱ nihánj a:
46 E por que me chamais: Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu vos digo?
47 Cuano̱ nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj da̱j si̱j me síí ꞌnaꞌ nanó xre̱j nana̱ aꞌmij, ne̱ ꞌyaj soꞌ nda̱a vaa taj se‑na̱na̱j a.
47 Todo aquele que vem a mim, e ouve as minhas palavras, e as pratica, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
48 Ase vaa ꞌo̱ síí cuneꞌ veꞌ tucuá rihaan ꞌo̱ yuvej vaa soꞌ a. Cunu̱u̱ ndoꞌo váán soꞌ rej cuchru̱j soꞌ tacóó veꞌ, ne̱ raan ndoꞌo yáán veꞌ, ꞌyaj soꞌ a. Caꞌve̱e se maa̱n na̱na̱ yuva̱a̱ cu̱riha̱nj go̱ꞌ xráá veꞌ, ne̱ caꞌve̱e se cavi̱i̱ chráá, ne̱ caꞌna̱ꞌ na xe̱e̱ go̱ꞌ na xe̱e̱ tacóó veꞌ, tza̱j ne̱ se̱ naxruꞌ veꞌ, quiꞌya̱j na xe̱e̱ maꞌ. Da̱nj vaa síí uno se‑na̱na̱j a.
48 É semelhante ao homem que, edificando uma casa, cavou, abriu profunda vala, e pôs os alicerces sobre a rocha; e vindo a enchente, bateu com ímpeto a torrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque tinha sido bem edificada.
49 Tza̱j ne̱ ino̱ vaa síí nanó xre̱j nana̱ aꞌmij tza̱j ne̱ ne ꞌyaj nda̱a vaa taj se‑na̱na̱j maꞌ. Ase vaa ꞌo̱ síí ꞌyaj veꞌ nij vaa soꞌ a. Ne váán cunu̱u̱ soꞌ rej cuchru̱j soꞌ tacóó veꞌ rihaan yoꞌóó maꞌ. Cheꞌé dan yáán cuanꞌ u̱u̱n tucuá soꞌ a. Sese cu̱riha̱nj maa̱n na̱na̱ yuva̱a̱, ne̱ go̱ꞌ yoꞌ xráá veꞌ, ne̱ sese cavi̱i̱ chráá, ne̱ caꞌna̱ꞌ na xe̱e̱ go̱ꞌ na xe̱e̱ tacóó veꞌ, ga̱a ne̱ cane̱e̱ gue̱e̱ veꞌ na̱nj á. Nu̱ꞌ cane̱e̱ veꞌ yoꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ cunuu sa̱ꞌ yoꞌ a̱ maꞌ. Da̱nj vaa síí ne uno se‑na̱na̱j ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a torrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.