Lucas 5

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Dan me se ꞌo̱ güii canicunꞌ Jesucristó tuꞌva na lacuaná cuꞌna̱j Genesaret, ne̱ cuchiꞌ uxrá yuvii̱ rej nicu̱nꞌ soꞌ, ne̱ cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo nij soꞌ cheꞌé se guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ a. Dan me se nda̱a raan maꞌa̱n mán nij soꞌ xꞌnúú Jesucristó a.
1 Estando Jesus à beira do lago de Genesaré, grandes multidões se apertavam em volta dele para ouvir a palavra de Deus.
2 Dan me se queneꞌen Jesucristó vi̱j rihoo na̱j tuꞌva na lacuaná, ne̱ síí uta xcuaj me nij síí siꞌya̱j rihoo yoꞌ, ne̱ tanáj nij soꞌ se‑riho̱o̱ nij soꞌ ꞌo̱ orá nii, ne̱ caꞌanj naꞌnu̱ꞌ nij soꞌ xnánj nij soꞌ a.
2 Ele notou que, junto à praia, havia dois barcos vazios, deixados por pescadores que lavavam suas redes.
3 Dan me se catúj Jesucristó rá ꞌo̱ rihoo, ne̱ se‑riho̱o̱ síí cuꞌna̱j Simón me yoꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Simón se vaa quiꞌya̱j soꞌ se ndoꞌo cuxu̱u̱n soꞌ rihoo caꞌa̱nj rihoo yoꞌ do̱j rihaan na a. Ga̱a ne̱ cayáán Jesucristó rque rihoo, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ ma̱n tuꞌva na a.
3 Entrou num dos barcos e pediu a Simão, seu dono, que o afastasse um pouco da praia. Então sentou-se no barco e dali ensinou as multidões.
4 Quisíj tucuꞌyón Jesucristó man nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Simón, ne̱:
4 Quando terminou de falar, disse a Simão: “Agora vá para onde é mais fundo e lancem as redes para pescar”.
5 Tza̱j ne̱ cataj Simón rihaan Jesucristó, ne̱:
5 Simão respondeu: “Mestre, trabalhamos duro a noite toda e não pegamos nada. Mas, por ser o senhor quem nos pede, vou lançar as redes novamente”.
6 Dan me se caꞌanj ti̱guíj uún nij tuvi̱ꞌ Simón nanj rá na, ne̱ quiriꞌ uxrá nij soꞌ xcuaj nda̱a quisinꞌ maꞌa̱n xnánj nij soꞌ, quiꞌyaj xcuaj a.
6 Dessa vez, as redes ficaram tão cheias de peixes que começaram a se rasgar.
7 Cheꞌé dan canacúún nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ síí nu̱u̱ rque yoꞌó rihoo, cheꞌé rej guun rá nij soꞌ ra̱cuíj tuviꞌ nij soꞌ man nij soꞌ a. Dan me se caꞌnaꞌ nij tuviꞌ nij soꞌ yan nicu̱nꞌ nij soꞌ, ne̱ caraa uxrá nij soꞌ xcuaj rque ro̱j rihoo a. Ne̱ uxrá caraa ro̱j rihoo, ne̱ da̱j doj se caꞌanj ni̱j ro̱j rihoo rque na na̱nj á.
7 Então pediram ajuda aos companheiros do outro barco, e logo os dois barcos estavam tão cheios de peixes que quase afundaram.
8 Dan me se queneꞌen Simón Pedró se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ caꞌanj canicu̱nꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ:
8 Quando Simão Pedro se deu conta do que havia acontecido, caiu de joelhos diante de Jesus e disse: “Por favor, Senhor, afaste-se de mim, porque sou homem pecador”.
9 Dan me se caꞌanj ndoꞌo rá nij tuvi̱ꞌ Simón se vaa quiriꞌ uxrá nij soꞌ xcuaj a.
9 Pois ele e seus companheiros ficaram espantados com a quantidade de peixes que haviam pescado,
10 Ne̱ caꞌanj rá síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, cheꞌé xcuaj a. Ne̱ tuvi̱ꞌ Simón me ro̱j soꞌ, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo me ro̱j soꞌ a. Ne̱ dan me se cataj Jesucristó rihaan Simón, ne̱:
10 assim como seus sócios, Tiago e João, filhos de Zebedeu. Jesus respondeu a Simão: “Não tenha medo! De agora em diante, você será pescador de gente”.
11 Ga̱a ne̱ nica̱j nij soꞌ se‑riho̱o̱ nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ nda̱a tuꞌva na a. Ga̱a ne̱ tanáj nij soꞌ cunuda̱nj nij rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌanj nij soꞌ ga̱ soꞌ a.
11 E, assim que chegaram à praia, deixaram tudo e seguiram Jesus.
12 Dan me se ꞌo̱ güii caranꞌ Jesucristó ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ cuchiꞌ ꞌo̱ síí ranꞌ ndoꞌo luj riꞌyuj rihaan soꞌ a. Ga̱a queneꞌen síí ranꞌ yoꞌ man Jesucristó, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ:
12 Num povoado, Jesus encontrou um homem coberto de lepra. Quando o homem viu Jesus, prostrou-se com o rosto em terra e suplicou para ser curado, dizendo: “Se o senhor quiser, pode me curar e me deixar limpo”.
13 Ga̱a ne̱ cutaꞌ Jesucristó raꞌa Jesucristó raa̱ síí ranꞌ, ne̱ cataj Jesucristó:
13 Jesus estendeu a mão e o tocou. “Eu quero”, respondeu. “Seja curado e fique limpo!” No mesmo instante, a lepra desapareceu.
14 Dan me se caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan síí nahuun yoꞌ, ne̱ se̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan a̱ ꞌó yuvii̱ cheꞌé se vaa quiranꞌ soꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan soꞌ a:
14 Então Jesus o instruiu a não contar a ninguém o que havia acontecido. “Vá e apresente-se ao sacerdote para que ele o examine”, ordenou. “Leve a oferta que a lei de Moisés exige pela sua purificação. Isso servirá como testemunho.”
15 Tza̱j ne̱ chaꞌnuu̱ ndoꞌo nana̱ cheꞌé se vaa quiranꞌ síí nahuun yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ rej va̱j Jesucristó a. Guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ guun rá nij síí ranꞌ xꞌne̱e̱ chiꞌii̱ xráá nij soꞌ uún a.
15 Mas as notícias a seu respeito se espalhavam ainda mais, e grandes multidões vinham para ouvi-lo e para ser curadas de suas enfermidades.
16 Tza̱j ne̱ naxuun Jesucristó man soꞌ rihaan nij yuvii̱, ne̱ caꞌanj soꞌ rej tacaan, ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo soꞌ rihaan Diose̱ a.
16 Ele, porém, se retirava para lugares isolados, a fim de orar.
17 ꞌO̱ güii me se ne̱ Jesucristó rá ꞌo̱ veꞌ, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man yuvii̱, ne̱ ne̱ do̱j síí fariseo ga̱ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rá veꞌ yoꞌ, ne̱ mán síí cavii chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, yoꞌó nij chumanꞌ na̱j estadó Judea do̱ꞌ, nij chumanꞌ na̱j estadó Galilea do̱ꞌ, mán ga̱ nij soꞌ rá veꞌ yoꞌ a. Ne̱ Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ roꞌ, racuíj ndoꞌo man Jesucristó, ne̱ nahuun ndoꞌo nij síí ranꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a.
17 Certo dia, enquanto Jesus ensinava, alguns fariseus e mestres da lei estavam sentados por perto. Eles vinham de todos os povoados da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor para curar estava sobre Jesus.
18 Dan me se táá ꞌo̱ síí naꞌvee cache̱e̱ rihaan yuvéé, ne̱ táá chiha̱ nii man soꞌ caꞌnaꞌ nii rihaan Jesucristó a. Tza̱j ne̱ ma̱n ndoꞌo yuvii̱ rá veꞌ ne̱ Jesucristó, ne̱ nanoꞌ nij soꞌ rej catu̱u̱ nij soꞌ rá veꞌ cuchru̱j nij soꞌ man síí ranꞌ rihaan Jesucristó a.
18 Alguns homens vieram carregando um paralítico numa maca. Tentaram levá-lo para dentro da casa, até Jesus,
19 Tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ caꞌve̱e cache̱n nij soꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱ a. Cheꞌé dan cavii nij soꞌ xráá veꞌ, ne̱ cayaꞌ nij soꞌ yuꞌuj xráá veꞌ, cheꞌé rej caꞌve̱e ti̱nanij nij soꞌ man síí ranꞌ rihaan Jesucristó a.
19 mas não conseguiram, por causa da multidão. Então subiram ao topo da casa e removeram uma parte do teto. Em seguida, baixaram o paralítico na maca até o meio da multidão, bem na frente dele.
20 Ga̱a queneꞌen Jesucristó se vaa cuchumán uxrá rá nij tuvi̱ꞌ síí ranꞌ yoꞌ se vaa caꞌve̱e nahu̱un soꞌ quiꞌya̱j Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí ranꞌ yoꞌ, ne̱:
20 Ao ver a fé que eles tinham, Jesus disse ao paralítico: “Homem, seus pecados estão perdoados”.
21 Ne̱ cuno nij síí fariseo cuno nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés cuno nana̱ caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ nana̱ nihánj ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a:
21 Mas os fariseus e mestres da lei pensavam: “Quem ele pensa que é? Isso é blasfêmia! Somente Deus pode perdoar pecados!”.
22 Queneꞌen Jesucristó da̱j nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
22 Jesus, sabendo o que pensavam, perguntou: “Por que vocês questionam essas coisas em seu coração?
23 Tuꞌva rma̱ꞌán ꞌu̱nj se vaa navij cacunꞌ xráá síí nihánj, rá soj a̱ naꞌ. Caꞌve̱e cata̱j u̱u̱n níꞌ navij cacunꞌ xráá síí nihánj naꞌ. Ase caꞌve̱e doj cata̱j níꞌ na̱xagaa soꞌ, ne̱ cache̱e̱ soꞌ cuaj, cata̱j níꞌ xa̱ꞌ.
23 O que é mais fácil dizer: ‘Seus pecados estão perdoados?’ ou ‘Levante-se e ande’?
24 Dan me se me rá ꞌu̱nj xca̱j soj cuentá se vaa síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej ne̱ no̱ xcúún ꞌu̱nj ti̱navíí ꞌu̱nj cacunꞌ xráá nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
24 Mas eu lhes mostrarei que o Filho do Homem tem autoridade na terra para perdoar pecados”. Então disse ao paralítico: “Levante-se, pegue sua maca e vá para casa”.
25 Nu̱ꞌ da̱nj tuꞌva Jesucristó, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ naxaga̱a̱ síí ranꞌ yoꞌ niꞌya̱j taranꞌ nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ nacué soꞌ tuvéé soꞌ, ga̱a ne̱ nanꞌ soꞌ tucuá soꞌ, ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii soꞌ cheꞌé Diose̱ a.
25 De imediato, à vista de todos, o homem se levantou, pegou sua maca e foi para casa louvando a Deus.
26 Dan me se caꞌanj rá taranꞌ nij yuvii̱ ma̱n rá veꞌ yoꞌ, ne̱ cataj nij yuvii̱ se vaa veꞌé uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱, ne̱ cataj nij yuvii̱ se vaa:
26 Todos ficaram muitos admirados e, cheios de temor, louvaram a Deus, exclamando: “Hoje vimos coisas maravilhosas!”.
27 Quisíj nahuun síí ranꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó xeꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ man ꞌo̱ síí aꞌnéj puextó cuꞌna̱j Leví a. Ne̱ ne̱ síí cuꞌna̱j Leví ꞌo̱ veꞌ aꞌnéj nii puextó man yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱:
27 Depois disso, Jesus saiu da cidade e viu um cobrador de impostos chamado Levi sentado no local onde se coletavam impostos. “Siga-me”, disse-lhe Jesus,
28 Ga̱a ne̱ tanáj Leví man cunuda̱nj rasu̱u̱n nica̱j soꞌ, ne̱ naxuma̱a̱n soꞌ, canocoꞌ soꞌ man Jesucristó, caꞌanj soꞌ a.
28 e Levi se levantou, deixou tudo e o seguiu.
29 Ga̱a ne̱ canuû ndoꞌo chaꞌanj noco̱o tucuá Leví cheꞌé Jesucristó, quiꞌyaj Leví a. Ne̱ ma̱n queꞌe̱e̱ ndoꞌo tuviꞌ soꞌ síí aꞌnéj puextó do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ yoꞌó yuvii̱ do̱ꞌ, mán tucuá Leví, ne̱ ne̱ nij soꞌ ga̱ nij tuvi̱ꞌ Jesucristó a.
29 Mais tarde, Levi ofereceu um banquete em sua casa, em honra de Jesus. Muitos cobradores de impostos e outros convidados comeram com eles,
30 Dan me se ma̱n nij síí fariseo do̱ꞌ, síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés noco̱ꞌ man nij síí fariseo do̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii chiꞌi̱i̱ nij soꞌ cheꞌé Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó a. Dan me se cataj nij síí fariseo ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés:
30 mas os fariseus e mestres da lei se queixaram aos discípulos: “Por que vocês comem e bebem com cobradores de impostos e pecadores?”.
31 Ga̱a ne̱ dan me se cataj maꞌa̱n Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
31 Jesus lhes respondeu: “As pessoas saudáveis não precisam de médico, mas sim os doentes.
32 ꞌO̱ se ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj canacu̱nj ꞌu̱nj man síí sa̱ꞌ maꞌ. Cheꞌe̱ nij síí tumé cacunꞌ caꞌnaj se vaa ca̱nica̱j nimán nij soꞌ ne̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ se‑na̱na̱j ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese síí sa̱ꞌ me soj, rá soj, ne̱ nuveé si̱j canacu̱nj ꞌu̱nj man me soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
32 Não vim para chamar os justos, mas sim os pecadores, para que se arrependam”.
33 Ga̱a ne̱ nij síí fariseo ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés me se cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a:
33 Algumas pessoas disseram a Jesus: “Os discípulos de João Batista jejuam e oram com frequência, e os discípulos dos fariseus também. Por que os seus vivem comendo e bebendo?”.
34 Ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ:
34 Jesus respondeu: “Por acaso os convidados de um casamento jejuam enquanto festejam com o noivo?
35 Tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un yaníj ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ, quiꞌya̱j yuvii̱, ga̱a ne̱ nano̱ rá nij síí nihánj, ga̱a ne̱ toco̱ꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a.
35 Um dia, porém, o noivo lhes será tirado, e então jejuarão”.
36 Ga̱a ne̱ caꞌmii Jesucristó yoꞌó nana̱ rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ:
36 Jesus também lhes apresentou a seguinte ilustração: “Ninguém rasgaria um pedaço de tecido de uma roupa nova para remendar uma roupa velha. Se o fizesse, estragaria a roupa nova, e o remendo não se ajustaria à roupa velha.
37 Ne̱ dan me se ase vaa nuj nga̱ nuj araa nii na vinó vaa uún soj a. Ne̱ se̱ caꞌvee tu̱cuꞌyón ꞌu̱nj se‑tucua̱nj ꞌu̱nj man soj maꞌ. ꞌO̱ se ase vaa na vinó naca̱ vaa nana̱ tucuꞌyón ꞌu̱nj, ne̱ se̱ guun cara̱a yuvii̱ na vinó naca̱ rque nuj nga̱ maꞌ. Sese da̱nj quiꞌya̱j yuvii̱, ne̱ cuya̱nj na vinó cunu̱u xe̱e̱ na vinó, ne̱ se̱ cacuá nuj nga̱ maꞌ. Cheꞌé dan canu̱u̱ yoꞌ, ne̱ caya̱nj na vinó rihaan yoꞌóó a.
37 “E ninguém colocaria vinho novo em velhos recipientes de couro. Os recipientes velhos se arrebentariam, deixando vazar o vinho e estragando o recipiente.
38 Cheꞌé dan araa nii na vinó naca̱ rque nuj naca̱, ne̱ ꞌo̱ mán sa̱ꞌ na vinó rque nuj yoꞌ a. Cheꞌé dan ina̱nj rihaan síí naca̱ síí ne nocoꞌ tucuáán nga̱ tu̱cuꞌyón ꞌu̱nj se‑na̱na̱j na̱nj ado̱nj.
38 Vinho novo deve ser guardado em recipientes novos.
39 Ne̱ taj síí gu̱un rá coꞌo̱ na vinó naca̱, sese a̱j coꞌo soꞌ na vinó nga̱ maꞌ. ꞌO̱ se sa̱ꞌ doj vaa na nga̱, cata̱j soꞌ na̱nj á. Ne̱ da̱nj vaa gue̱e̱ soj, ina̱nj tucuáán nga̱ nocoꞌ soj, ne̱ cheꞌé dan naꞌvej soj canoco̱ꞌ soj tucuáán naca̱ na̱nj ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ a.
39 E ninguém que bebe o vinho velho escolhe beber o vinho novo, pois diz: ‘O vinho velho é melhor’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.