Lucas 16
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH
1 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a:
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Ga̱a ne̱ canacúún ruꞌvee man mayordomo, ne̱ caꞌnaꞌ mayordomo rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan mayordomo yoꞌ a: “A̱j caꞌnaꞌ nana̱ rihanj se vaa cutunꞌ ndoꞌo so̱ꞌ siꞌyáj, ne̱ ne neꞌen uxraj me cheꞌé quiꞌyáá so̱ꞌ da̱nj a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihanj da̱j quiꞌyáá so̱ꞌ ga̱a cutumé so̱ꞌ siꞌyáj á. ꞌO̱ se se̱ caꞌvee cu̱nuû so̱ꞌ doj rihanj cu̱tumé so̱ꞌ siꞌyáj a̱ maꞌ”, taj ruꞌvee rihaan mayordomo yoꞌ a.
2 Por isso ele o chamou e disse: “Eu andei ouvindo umas coisas a respeito de você. Agora preste contas da sua administração porque você não pode mais continuar como meu administrador.”
3 ”Dan me se curiha̱nj mayordomo, ne̱ guun rá soꞌ a: “Nihánj me se da̱j qui̱ꞌyáj, ne̱ caꞌne̱e̱ se‑ruꞌve̱e̱ ꞌu̱nj suun raꞌaj, ne̱ da̱j qui̱ꞌyáj cuano̱, raj a. ꞌU̱nj me se se̱ guun nu̱cuáj quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj suun ꞌe̱e̱, ne̱ naꞌa̱j ꞌu̱nj cachi̱nj ꞌu̱nj caridad, naꞌa̱j ꞌu̱nj cache̱e̱ rma̱ꞌanj na̱nj á.
3 — Aí o administrador pensou: “O patrão está me despedindo. E, agora, o que é que eu vou fazer? Não tenho forças para cavar a terra e tenho vergonha de pedir esmola.
4 Aan a. Nihánj me qui̱ꞌyáj na̱nj á. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌnéj ruꞌvee suun raꞌaj ga̱a ne̱ nuviꞌ rej caꞌa̱nj ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ canacu̱nj yoꞌó nij soꞌ manj caꞌa̱nj ꞌu̱nj tucuá yoꞌó nij soꞌ ca̱yánj a”, guun rá soꞌ a.
4 Ah! Já sei o que vou fazer… Assim, quando for mandado embora, terei amigos que me receberão nas suas casas.”
5 ”Ga̱a ne̱ canacúún soꞌ man nij síí quiꞌyaj xcúún rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ rihaan síí ta̱j ya̱a̱n rihaan yoꞌó nij soꞌ cataj soꞌ: “Me daj quiꞌyaj xcúún so̱ꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ ꞌu̱nj ga̱”, taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man síí ta̱j ya̱a̱n yoꞌ a.
5 — Então ele chamou todos os devedores do patrão e perguntou para o primeiro: “Quanto é que você está devendo para o meu patrão?”
6 Ga̱a ne̱ soꞌ cataj: “ꞌO̱ cientó tambo casté quiꞌyaj xcúnj rihaan se‑ruꞌve̱e̱ so̱ꞌ a”, taj soꞌ rihaan mayordomo yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj mayordomo yoꞌ rihaan soꞌ: “Ni̱caj so̱ꞌ dáán so̱ꞌ yanj cuentá nihánj, ti̱ríꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ne̱ raꞌya̱nj ca̱yáán so̱ꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ yoꞌó yanj naca̱, ne̱ cachro̱n so̱ꞌ rihaan yanj naca̱ se vaa vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ gue̱e̱ tambo quiꞌyaj xcúún so̱ꞌ á”, taj mayordomo yoꞌ rihaan síí ta̱j ya̱a̱n yoꞌ a.
6 — “Cem barris de azeite!” — respondeu ele.
7 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj soꞌ man yoꞌó soꞌ, cataj soꞌ: “Ne̱ so̱ꞌ ga̱. Me daj quiꞌyaj xcúún so̱ꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ ꞌu̱nj ga̱”, taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man yoꞌó soꞌ yoꞌ a. “ꞌO̱ cientó nanj ꞌnúú trigó a”, taj yoꞌó soꞌ a. “Ni̱caj so̱ꞌ dáán so̱ꞌ yanj cuentá nihánj, ti̱ríꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ yoꞌó yanj naca̱, ne̱ caꞌa̱nj chiha̱a̱ gue̱e̱ nanj cachro̱n so̱ꞌ rihaan yanj naca̱ yoꞌ á”, taj mayordomo rihaan yoꞌó soꞌ a.
7 — Para o outro ele perguntou: “E você, quanto está devendo?”
8 ”Dan me se xcaj se‑ruꞌve̱e̱ mayordomo yoꞌ cuentá se vaa quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ ndoꞌo mayordomo yoꞌ rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ caꞌmii sa̱ꞌ ruꞌvee cheꞌé mayordomo cataj ruꞌvee se vaa si̱j avii ndoꞌo raa̱ me mayordomo yoꞌ ado̱nj. Da̱nj na̱nj nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, tza̱j ne̱ ga̱a ꞌyaj suun nij soꞌ ga̱ tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ, ne̱ doj a̱ avii raa̱ nij soꞌ rihaan nij síí noco̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ na̱nj á.
8 — E o patrão desse administrador desonesto o elogiou pela sua esperteza. E Jesus continuou:
9 ”Ga̱a ne̱ cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ ꞌyaj ndoꞌo nij yuvii̱ cacunꞌ cheꞌé rej quiꞌya̱j canaán nij yuvii̱ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ soj roꞌ, vaa cheꞌé ni̱caj soj siꞌyaj soj rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ go̱ꞌ soj man yuvii̱ ga̱a ne̱ gu̱un tuvi̱ꞌ soj ga̱ nij yuvii̱, quiꞌya̱j rasu̱u̱n yoꞌ a. Ne̱ güii navi̱j nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me se a̱j quiriꞌ ndoꞌo soj tuviꞌ soj síí ca̱yáán ga̱ soj, ga̱a ne̱ veꞌé ndoꞌo ca̱yáán soj ga̱ nij tuviꞌ soj ga̱ Diose̱ rej xta̱ꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a.
9 Por isso eu digo a vocês: usem as riquezas deste mundo para conseguir amigos a fim de que, quando as riquezas faltarem, eles recebam vocês no lar eterno.
10 ꞌO̱ se síí veꞌé tumé do̱j tzinꞌ rasu̱u̱n roꞌ, soꞌ me síí gu̱un nucua̱j cu̱tumé noco̱o rasu̱u̱n, ne̱ síí ꞌyaj chiꞌi̱i̱ ga̱ do̱j rasu̱u̱n roꞌ, chiꞌi̱i̱ doj quiꞌya̱j soꞌ ga̱ noco̱o rasu̱u̱n ei.
10 Quem é fiel nas coisas pequenas também será nas grandes; e quem é desonesto nas coisas pequenas também será nas grandes.
11 Cheꞌé dan sese ne gu̱un nucua̱j soj cu̱tumé sa̱ꞌ soj nij rasu̱u̱n chiꞌi̱i̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ga̱a ne̱ me síí gu̱un rá rque̱ nij rasu̱u̱n ya̱ rihaan soj cu̱tumé soj, rá soj ga̱. Taj va̱j síí gu̱un rá quiꞌya̱j da̱nj a̱ maꞌ.
11 Pois, se vocês não forem honestos com as riquezas deste mundo, quem vai pôr vocês para tomar conta das riquezas verdadeiras?
12 Ne̱ nuveé siꞌya̱j maꞌa̱n ya̱ soj me nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a̱ man ado̱nj. Ne̱ sese ne gu̱un nucua̱j soj cu̱tumé sa̱ꞌ soj nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ me síí gu̱un rá rque̱ rihaan soj rasu̱u̱n gu̱un siꞌya̱j maꞌa̱n ya̱ soj rej xta̱ꞌ, rá soj ga̱. Taj síí gu̱un rá quiꞌya̱j da̱nj maꞌ.
12 E, se não forem honestos com o que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 ”Taj va̱j síí gu̱un nucua̱j cu̱tumé sa̱ꞌ siꞌyaj vi̱j ruꞌvee maꞌ. Sese quiꞌya̱j suun níꞌ rihaan vi̱j ruꞌvee, ne̱ nachri̱ꞌ níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man ꞌo̱ ruꞌvee yoꞌ, ne̱ cara̱nꞌ rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man yoꞌó ruꞌvee yoꞌ a. Se̱ guun nucua̱j níꞌ cara̱nꞌ rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man vi̱j ruꞌvee maꞌ. Ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j suun soj cheꞌé Diose̱ ne̱ quiꞌya̱j suun soj cheꞌé nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
13 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
14 Dan me se nij síí fariseo roꞌ, me síí aranꞌ ndoꞌo rá niꞌya̱j saꞌanj, ne̱ ga̱a cuno nij soꞌ cunuda̱nj se‑na̱na̱ Jesucristó nana̱ cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ga̱a ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
14 Os fariseus ouviram isso e zombaram de Jesus porque amavam o dinheiro.
15 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
15 Então Jesus disse a eles:
16 ”ꞌO̱ se ga̱a ataa caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ me se cuno yuvii̱ rihaan ina̱nj se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, rihaan nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, tza̱j ne̱ ya̱j me se uno ndoꞌo yuvii̱ nana̱ sa̱ꞌ nana̱ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ nimán yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ me ina̱nj rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cata̱j maꞌa̱n nij yuvii̱ da̱j quiꞌya̱j Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ ado̱nj.
16 — A
17 Tza̱j ne̱ ne nó xcúún níꞌ ta̱náj níꞌ a̱ ꞌó nana̱ rqué Diose̱ rihaan níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se caꞌve̱e a̱ doj quinavi̱j rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, caꞌve̱e a̱ doj quinavi̱j chumii̱ nihánj do̱ꞌ, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee quinavi̱j a̱ doj nana̱ rqué Diose̱ rihaan níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ maꞌ.
17 — É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que ser tirado um simples acento de qualquer palavra da Lei.
18 Dan me se sese quiriꞌi̱j yoꞌo̱ soꞌ man nica̱ soꞌ, ne̱ sese xca̱j soꞌ man yoꞌó chana̱, ne̱ cu̱tumé soꞌ cacunꞌ, ne̱ sese xca̱j yoꞌo̱ soꞌ man chana̱ quiriꞌíj chii man, ne̱ cu̱tumé soꞌ cacunꞌ uún ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
18 — Se um homem se divorciar e casar com outra mulher, comete adultério. E quem casar com a mulher divorciada também comete adultério.
19 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj a:
19 Jesus continuou:
20 Ne̱ na̱j ꞌo̱ síí nique̱ cuꞌna̱j Lázaro rihaan yoꞌóó taꞌyaa veꞌ tucuá ruꞌvee yoꞌ, ne̱ mán ndoꞌo luj xráá síí nique̱ yoꞌ,
20 Havia também um homem pobre, chamado Lázaro, que tinha o corpo coberto de feridas, e que costumavam largar perto da casa do rico.
21 ne̱ guun rá síí cuꞌna̱j Lázaro cha̱ soꞌ se quinij rihaan yoꞌóó rej chá ruꞌvee yoꞌ chraa, tza̱j ne̱ da̱j doj chuvee caꞌnaꞌ chavé luj xráá soꞌ a.
21 Lázaro ficava ali, procurando matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do homem rico. E até os cachorros vinham lamber as suas feridas.
22 ”Dan me se ga̱a quisíj güii caviꞌ síí nique̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j nij se‑mo̱zó Diose̱ man soꞌ caꞌanj soꞌ rej sa̱ꞌ, ne̱ naꞌya̱a̱n síí cuꞌna̱j Abraham man soꞌ a. Ne̱ caviꞌ ruꞌvee uún, ne̱ cachinꞌ nii man soꞌ a.
22 O pobre morreu e foi levado pelos anjos para junto de Abraão, na festa do céu. O rico também morreu e foi sepultado.
23 Dan me se caꞌanj soꞌ rihaan yaꞌan, ne̱ quiranꞌ uxrá soꞌ sayuun rihaan yaꞌan yoꞌ, ga̱a ne̱ naxca̱j soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa ga̱nꞌ ndoꞌo ne síí cuꞌna̱j Abraham, ne̱ naꞌya̱a̱n Abraham man síí cuꞌna̱j Lázaro yoꞌ a.
23 Ele sofria muito no
24 Ga̱a ne̱ canacúún soꞌ man síí cuꞌna̱j Abraham, cataj soꞌ: “Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ manj, ata̱j Abraham. Ne̱ caꞌne̱j so̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Lázaro se vaa caꞌna̱ꞌ soꞌ ne̱ ti̱guíj soꞌ raa̱ raꞌa soꞌ rque na, ne̱ tu̱cuachree soꞌ raꞌa soꞌ daa ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ cunu̱u cui̱j do̱j raj quiꞌya̱j soꞌ, ata̱j. ꞌO̱ se naꞌaan ndoꞌo manj, ꞌyaj yaꞌan nihánj na̱nj á”, taj ruꞌvee yoꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham a.
24 Então gritou: “Pai Abraão, tenha pena de mim! Mande que Lázaro molhe o dedo na água e venha refrescar a minha língua porque estou sofrendo muito neste fogo!”
25 ”Tza̱j ne̱ cataj Abraham rihaan soꞌ: “Tza̱j ne̱ nanu̱j rá so̱ꞌ, taꞌni̱j, se vaa ga̱a gaa iꞌna̱ꞌ so̱ꞌ rihaan chumii̱ ne̱ nica̱j so̱ꞌ ina̱nj rasu̱u̱n sa̱ꞌ, ne̱ Lázaro me se ina̱nj rasu̱u̱n chiꞌi̱i̱ nica̱j soꞌ na̱nj á. Ne̱ cuano̱ nihánj me se uun niha̱ꞌ nimán soꞌ, ne̱ ma̱ꞌán so̱ꞌ me se ranꞌ sayuun a.
25 — Mas Abraão respondeu: “Meu filho, lembre que você recebeu na sua vida todas as coisas boas, porém Lázaro só recebeu o que era mau. E agora ele está feliz aqui, enquanto você está sofrendo.
26 Ne̱ da̱nj ina̱nj uún, ne̱ nu̱u̱ ꞌo̱ yuꞌuj cunu̱u̱ ndoꞌo rej ne̱ níꞌ, ne̱ veé da̱nj se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ yuvii̱ ma̱n nihánj nda̱a rej ne̱ nij soj yoꞌ, ne̱ síí ma̱n yoꞌ se̱ caꞌvee caꞌna̱ꞌ rej nihánj a̱ maꞌ”, taj Abraham rihaan ruꞌvee yoꞌ a.
26 Além disso, há um grande abismo entre nós, de modo que os que querem atravessar daqui até vocês não podem, como também os daí não podem passar para cá.”
27 ”Ne̱ cataj ruꞌvee yoꞌ rihaan Abraham a: “Cheꞌé dan qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ata̱j, ne̱ caꞌne̱j so̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Lázaro caꞌa̱nj soꞌ tucuá réj,
27 — O rico disse: “Nesse caso, Pai Abraão, peço que mande Lázaro até a casa do meu pai
28 ne̱ vaa ꞌu̱nꞌ tinúj, ne̱ me rá ꞌu̱nj cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan nij soꞌ da̱j ránꞌ ꞌu̱nj nihánj, ne̱ se̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ uún rej ránꞌ ꞌu̱nj sayuun nihánj a̱ maꞌ”, taj ruꞌvee rihaan Abraham a.
28 porque eu tenho cinco irmãos. Deixe que ele vá e os avise para que assim não venham para este lugar de sofrimento.”
29 Ga̱a ne̱ cataj Abraham rihaan soꞌ a: “Vaa se‑na̱na̱ síí cuꞌna̱j Moisés do̱ꞌ, se‑na̱na̱ nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, nica̱j nij soꞌ á. Caꞌve̱e cuno̱ nij soꞌ nana̱ yoꞌ ei”, taj Abraham rihaan ruꞌvee a.
29 — Mas Abraão respondeu: “Os seus irmãos têm a
30 “Se̱ cuno nij soꞌ, man ata̱j Abraham. Tza̱j ne̱ sese caꞌa̱nj ꞌo̱ síí caviꞌ rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ ca̱nica̱j nimán nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ chrej sa̱ꞌ, raj a”, taj ruꞌvee rihaan Abraham a.
30 — “Só isso não basta, Pai Abraão!”, respondeu o rico. “Porém, se alguém ressuscitar e for falar com eles, aí eles se arrependerão dos seus pecados.”
31 ”Tza̱j ne̱ cataj Abraham rihaan soꞌ a: “Sese se̱ caꞌvej rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Moisés do̱ꞌ, rihaan nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e se cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌo̱ síí caviꞌ, tza̱j ne̱ se̱ cuchumán rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man soꞌ a̱ maꞌ”, taj Abraham rihaan ruꞌvee yoꞌ a. ―Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesucristó a.
31 — Mas Abraão respondeu: “Se eles não escutarem Moisés nem os profetas, não crerão, mesmo que alguém ressuscite.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.