Lucas 13
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NAA
1 Güii dan me se mán taꞌa̱j nij yuvii̱, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó cheꞌé da̱j quiranꞌ taꞌa̱j nij síí ma̱n estadó Galilea ga̱a mán nij soꞌ ticaviꞌ nij soꞌ xcuu rihaan Diose̱ ga̱a ne̱ curiha̱nj nij tanuu ꞌyaj suun rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, ne̱ ticaviꞌ nij tanuu man nij síí ma̱n estadó Galilea yoꞌ a.
1 Naquela mesma ocasião, estavam ali algumas pessoas que falaram para Jesus a respeito dos galileus cujo sangue Pilatos havia misturado com os sacrifícios que os mesmos realizavam.
2 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ nataꞌ nana̱ yoꞌ a:
2 Então Jesus lhes disse:
3 Taj maꞌ. Tza̱j ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa sese se̱ canica̱j nimán soj ta̱náj soj chrej chiꞌi̱i̱, ne̱ vaa güii quiri̱ꞌ nu̱ꞌ soj ne̱ quira̱nꞌ soj nda̱a vaa quiranꞌ nij soꞌ ado̱nj.
3 Digo a vocês que não eram; se, porém, não se arrependerem, todos vocês também perecerão.
4 ”Ne̱ xa̱ꞌ xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j nij síí caviꞌ ga̱a canee veꞌ nataꞌ xca̱a̱n cuꞌna̱j Siloé xráá nij soꞌ, ga̱a ne̱ si̱j tumé doj cacunꞌ rihaan cunuda̱nj nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén me nij soꞌ, rá soj ga̱a̱ naꞌ.
4 E, quanto àqueles dezoito sobre os quais desabou a torre de Siloé e os matou, vocês pensam que eles eram mais culpados do que todos os outros moradores de Jerusalém?
5 Taj maꞌ. Tza̱j ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa sese se̱ canica̱j nimán soj ta̱náj soj chrej chiꞌi̱i̱, ne̱ vaa güii quiri̱ꞌ nu̱ꞌ soj ne̱ quira̱nꞌ soj nda̱a vaa quiranꞌ nij soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
5 Digo a vocês que não eram; mas, se não se arrependerem, todos vocês também perecerão.
6 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj a:
6 E Jesus contou a seguinte parábola:
7 Cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan síí ꞌyaj suun rque xnaa̱ soꞌ: “Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Síj vaꞌnu̱j ya̱ yoꞌ ꞌnáꞌ ꞌu̱nj nanóꞌ ꞌu̱nj chruj higó raa̱ chruun nihánj, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó chruj nuviꞌ raa̱ chruun nihánj cha̱ꞌ maꞌ. Caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ne̱ taj cheꞌé canicu̱nꞌ rmaꞌa̱n yoꞌ rihaan toꞌój a̱ maꞌ”, taj soꞌ rihaan síí ꞌyaj suun rque naa̱ uvá yoꞌ a.
7 Então disse ao homem que cuidava da vinha: “Já faz três anos que venho procurar fruto nesta figueira e não encontro nada. Portanto, corte-a! Por que ela ainda está ocupando inutilmente a terra?”
8 Tza̱j ne̱ síí ꞌyaj suun rque naa̱ uvá yoꞌ roꞌ, cataj rihaan soꞌ a: “Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ da̱j o̱rúnꞌ gue̱e̱ yoꞌ cuano̱ ta̱náj níꞌ man chruun nihánj, ne̱ cana̱a̱ ꞌu̱nj nu̱ꞌ anica̱j tacóó chruun yoꞌ, ne̱ ca̱raá ꞌu̱nj yaꞌluj tacóó chruun yoꞌ, señor.
8 Mas o homem que cuidava da vinha respondeu: “Senhor, deixe-a ainda este ano, até que eu escave ao redor dela e ponha estrume.
9 Xraj, ne̱ sese yoꞌ natu̱u̱ roꞌ, ne̱ cuma̱n chruj raa̱ chruun yoꞌ, ne̱ quina̱j chruun yoꞌ, quiꞌya̱j níꞌ a. Se taj, ne̱ caꞌne̱ꞌ cachri̱j níꞌ man chruun yoꞌ ei”, taj síí ꞌyaj suun naa̱ uvá yoꞌ rihaan síí siꞌya̱j chruun yoꞌ a. ―Dan me cuentó nanó Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
9 Se vier a dar fruto, muito bem. Se não der fruto, o senhor poderá cortá-la.”
10 Dan me se ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se tucuꞌyón Jesucristó rihaan nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nii se‑tucua̱nj Moisés,
10 Num sábado, Jesus estava ensinando numa das sinagogas.
11 ne̱ dan me se rá veꞌ yoꞌ roꞌ, nicu̱nꞌ ꞌo̱ chana̱ guun lacu̱u xráá, ne̱ nana̱ chre̱e ya̱nj nimán noꞌ roꞌ, me quiꞌyaj guun lacu̱u xráá noꞌ a. Ne̱ a̱j quisíj xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j yoꞌ quiranꞌ noꞌ da̱nj a. Dan me se ne caꞌve̱e canicu̱nꞌ caya̱ noꞌ a̱ maꞌ.
11 E chegou ali uma mulher possuída de um espírito de enfermidade, havia já dezoito anos; ela andava encurvada, sem poder se endireitar de modo nenhum.
12 Dan me se queneꞌen Jesucristó man noꞌ, ne̱ canacúún soꞌ man noꞌ, cataj soꞌ:
12 Ao vê-la, Jesus a chamou e lhe disse:
13 ne̱ cutaꞌ soꞌ raꞌa soꞌ xráá noꞌ a.
13 E, impondo-lhe as mãos, ela imediatamente se endireitou e dava glória a Deus.
14 Tza̱j ne̱ caꞌmaan rá síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ tucuꞌyón nii se‑tucua̱nj Moisés, cheꞌé se güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me güii quiꞌyaj conoꞌó Jesucristó man chana̱ yoꞌ a. Cheꞌé dan cataj síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ yoꞌ rihaan nij yuvii̱ a:
14 O chefe da sinagoga, indignado por ver que Jesus curava no sábado, disse à multidão: — Há seis dias em que se deve trabalhar. Venham nesses dias para serem curados, mas não no sábado.
15 Ga̱a ne̱ cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan nij tuvi̱ꞌ síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ a:
15 Porém o Senhor lhe respondeu:
16 Ne̱ nihánj me nicu̱nꞌ chana̱ nihánj, ne̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j Abraham me noꞌ, ne̱ nihánj me quisíj xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j yoꞌ numíj síí cuꞌna̱j Satanás man noꞌ, ne̱ caꞌve̱e se güii naránj rá níꞌ me güii cuanꞌ, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo nache̱ níꞌ man noꞌ raꞌa síí cuꞌna̱j Satanás ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ yoꞌ a.
16 Por que motivo não se devia livrar deste cativeiro, em dia de sábado, esta filha de Abraão, a quem Satanás trazia presa há dezoito anos?
17 Ne̱ ga̱a quisíj caꞌmii soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ guun naꞌa̱j cunuda̱nj nij síí guun rá cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cheꞌé cunuda̱nj nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj soꞌ a.
17 Tendo Jesus dito estas palavras, todos os seus adversários ficaram envergonhados. Entretanto, o povo se alegrava por todos os feitos gloriosos que Jesus realizava.
18 Cheꞌé dan cataj Jesucristó a:
18 Jesus disse:
19 Dan me se ase vaa achij caân cuêj mostazá xlá roꞌ, da̱nj ga̱a̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se nica̱j yoꞌo̱ soꞌ man caân cuêj mostazá xlá ne̱ caxríj soꞌ caân yoꞌ rque toꞌóó soꞌ, ne̱ dan me se xraꞌ caân yoꞌ, ne̱ cachij yoꞌ, ne̱ asa̱ꞌ cachij yoꞌ, ne̱ ase vaa ꞌo̱ chruun roꞌ, da̱nj vaa yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cayuu nij xtâj va̱j rej xta̱ꞌ raa̱ cuêj yoꞌ, ne̱ quiꞌyaj nij xoꞌ saca̱ꞌ nij xoꞌ raa̱ cuêj yoꞌ ado̱nj. ―Da̱nj caꞌmii Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
19 É semelhante a um grão de mostarda, que um homem plantou na sua horta; e cresceu e fez-se árvore; e as aves do céu se aninharam nos seus ramos.
20 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó a:
20 Disse mais:
21 Dan me se naquiꞌya̱j níꞌ ꞌo̱ chana̱ caxríj yoꞌóó levadura rque cunj hariná ga̱a ꞌyaj noꞌ rachrúún a. Dan me se ase vaa ꞌo̱ chana̱, ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j noꞌ ꞌo̱ vaꞌnu̱j ya̱ agaꞌ yoꞌóó hariná, ne̱ caxríj ndoꞌo noꞌ yoꞌóó levadura, ne̱ caxríj yuve̱ noꞌ man yoꞌ nda̱a navij naraa ndoꞌo nana̱ rque yoꞌ a. Ase vaa uun chij yoꞌóó levadura yoꞌ rihaan cunj hariná roꞌ, da̱nj ga̱a̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. ―Da̱nj caꞌmii Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
21 É semelhante ao fermento que uma mulher pegou e misturou em três medidas de farinha, até ficar tudo levedado.
22 Ga̱a ne̱ va̱j Jesucristó cachén soꞌ nij chumanꞌ noco̱o do̱ꞌ, nij chumanꞌ raꞌa̱ do̱ꞌ, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ rihaan nij yuvii̱ a. Ne̱ da̱nj na̱nj nichrunꞌ soꞌ nichrunꞌ soꞌ chumanꞌ Jerusalén a.
22 Jesus passava por cidades e aldeias, ensinando e caminhando para Jerusalém.
23 Ne̱ xnáꞌanj yoꞌo̱ soꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ:
23 E alguém lhe perguntou: — Senhor, são poucos os que são salvos?
24 ―Ase vaa taꞌyaa chru̱j ndoꞌo vaa rej cache̱n yuvii̱ catu̱u̱ yuvii̱ rihaan Diose̱ ado̱nj. Quiꞌya̱j nucua̱j soj nimán soj cheꞌé rej catu̱u̱ soj rej yoꞌ ei. Cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa gu̱un ndoꞌo rá nij yuvii̱ catu̱u̱ nij soꞌ rej yoꞌ, tza̱j ne̱ se̱ guun nucua̱j nij soꞌ catu̱u̱ nij soꞌ maꞌ.
24 Jesus respondeu:
25 Ne̱ asa̱ꞌ quisíj canicunꞌ caya̱ síí tucua̱ veꞌ yoꞌ ne̱ caráán soꞌ taꞌyaa, ga̱a ne̱ soj roꞌ, canicu̱nꞌ xeꞌ, ne̱ gu̱un cheꞌe̱ soj ti̱caꞌmii soj taꞌyaa, ne̱ cata̱j soj: “Naꞌnu̱u̱ so̱ꞌ taꞌyaa catu̱u̱ núj, Señor”, cata̱j soj, ga̱a ne̱ cata̱j ꞌu̱nj rihaan soj: “Ne neꞌen uxraj me rej cavii soj a̱ maꞌ”, cata̱j ꞌu̱nj rihaan soj ga̱a̱ na̱nj ado̱nj.
25 Quando o dono da casa se tiver levantado e fechado a porta, e vocês, do lado de fora, começarem a bater, dizendo: “Senhor, abra a porta para nós”, ele responderá: “Não sei de onde vocês são.”
26 Ga̱a ne̱ gu̱un cheꞌe̱ soj cata̱j soj: “Chá núj chraa do̱ꞌ, coꞌo núj na ga̱ so̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ tucuꞌyón so̱ꞌ se‑na̱na̱ so̱ꞌ chiháán núj na̱nj á”, cata̱j soj rihanj á.
26 Então vocês dirão: “Comíamos e bebíamos com o senhor. Além disso, o senhor ensinava em nossas ruas.”
27 Ga̱a ne̱ cata̱j uún ꞌu̱nj rihaan soj: “Ne neꞌen uxraj me rej cavii cunuda̱nj soj si̱j ꞌyaj ina̱nj cacunꞌ a̱ maꞌ. Naxu̱u̱n soj man soj rihanj á”, cata̱j ꞌu̱nj rihaan soj a.
27 Mas ele dirá a vocês: “Não sei de onde vocês são; afastem-se de mim, vocês todos que praticam o mal.”
28 ”Ne̱ rej caꞌa̱nj soj me se rej taꞌve̱e ndoꞌo yuvii̱ me yoꞌ, ne̱ nda̱a cha̱ ru̱j maꞌa̱n yuvii̱ cúú yanꞌ yuvii̱, ne̱ queneꞌe̱n soj man síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ, man cunuda̱nj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, se vaa ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ queneꞌe̱n soj se vaa a̱j quiriꞌíj nii man soj xeꞌ na̱nj ado̱nj.
28 Ali haverá choro e ranger de dentes, quando vocês virem Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no Reino de Deus, mas vocês lançados fora.
29 Ne̱ güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, caꞌna̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱ ma̱n cunu̱ꞌ chumii̱, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ rihaan se‑mesa̱ Diose̱, ne̱ cha̱ nij soꞌ chraa ado̱nj.
29 Muitos virão do Oriente e do Ocidente, do Norte e do Sul e tomarão lugar à mesa no Reino de Deus.
30 Ne̱ nij síí ne gu̱un chij rihaan chumii̱ nihánj me se xta̱ꞌ roꞌ, gu̱un chij nij soꞌ a. Ne̱ nij síí guun chij ndoꞌo rihaan chumii̱ nihánj me se rej xta̱ꞌ roꞌ, gu̱un nij soꞌ síí noco̱ꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
30 Porém, de fato, há últimos que serão primeiros, e primeiros que serão últimos.
31 Ne̱ güii dan me se cuchiꞌ do̱j nij síí fariseo rihaan Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ a:
31 Naquela mesma hora, alguns fariseus vieram para dizer a Jesus: — Vá embora daqui, porque Herodes quer matá-lo.
32 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
32 Ele, porém, lhes respondeu:
33 Tza̱j ne̱ vaa cheꞌé quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj cuanꞌ ne̱ aꞌyuj ne̱ yataj, ne̱ rque vaꞌnu̱j güii quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj cheꞌé xrej ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ cu̱riha̱nj ꞌu̱nj estadó nihánj ei. ꞌO̱ se taj cheꞌé cavi̱ꞌ ꞌo̱ síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rej yaníj yoꞌó chumanꞌ, ne̱ veé chumanꞌ Jerusalén cavi̱ꞌ soꞌ ga̱a caꞌve̱e ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
33 Porém, preciso caminhar hoje, amanhã e depois, porque não se espera que um profeta morra fora de Jerusalém.
34 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó a:
34 — Jerusalém, Jerusalém! Você mata os profetas e apedreja os que lhe são enviados! Quantas vezes eu quis reunir os seus filhos, como a galinha ajunta os do seu próprio ninho debaixo das asas, mas vocês não quiseram!
35 Ya̱j me se cu̱tumé maꞌa̱n soj man soj na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa rej rihaan níꞌ roꞌ, se̱ queneꞌen uún soj manj maꞌ. Tza̱j ne̱ nda̱a güii caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj queneꞌe̱n soj manj, ne̱ cata̱j soj: “Veꞌé uxrá ꞌnaꞌ síí aꞌnéé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ei”, cata̱j soj a ―taj Jesucristó niꞌya̱j soꞌ man nij síí ma̱n Jerusalén yoꞌ a.
35 Eis que a casa de vocês ficará deserta. E eu afirmo a vocês que não me verão mais, até que venham a dizer: “Bendito o que vem em nome do Senhor!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.