João 3
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH
1 Dan me se vaa yoꞌo̱ síí fariseo cuꞌna̱j Nicodemo, ne̱ síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá me soꞌ a.
1 Havia um fariseu chamado Nicodemos, que era líder dos judeus.
2 Dan me se rej nii̱ caꞌnaꞌ soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ:
2 Uma noite ele foi visitar Jesus e disse: — Rabi, nós sabemos que o senhor é um mestre que Deus enviou, pois ninguém pode fazer esses milagres se Deus não estiver com ele.
3 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
3 Jesus respondeu:
4 Dan me se xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Nicodemo man Jesucristó, cataj soꞌ:
4 Nicodemos perguntou: — Como é que um homem velho pode nascer de novo? Será que ele pode voltar para a barriga da sua mãe e nascer outra vez?
5 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó:
5 Jesus disse:
6 ꞌO̱ se sese na̱nj yuvii̱ quiꞌyaj caꞌngaa níꞌ, ne̱ na̱nj yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me níꞌ, tza̱j ne̱ sese caꞌnga̱a̱ níꞌ quiꞌya̱j Nimán Diose̱, ne̱ ase vaa sa̱ꞌ Nimán Diose̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ sa̱ꞌ nimán níꞌ na̱nj ado̱nj.
6 Quem nasce de pais humanos é um ser de natureza humana; quem nasce do Espírito é um ser de natureza espiritual.
7 Se̱ caráyaꞌa̱nj tiháꞌ so̱ꞌ se vaa cataj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se no̱ xcúún nij soj caꞌnga̱a̱ ya̱ uún nij soj ado̱nj.
7 Por isso não fique admirado porque eu disse que todos vocês precisam nascer de novo.
8 Dan me se xca̱j so̱ꞌ cuentá ni̱ꞌyaj so̱ꞌ nana̱ a. Avii nana̱ yoꞌ, ne̱ cayu̱j ꞌyaj yoꞌ, tza̱j ne̱ ne neꞌén so̱ꞌ me rej avii yoꞌ ꞌnaꞌ yoꞌ, ne̱ ne neꞌén so̱ꞌ me rej caꞌanj yoꞌ maꞌ. Ne̱ ase vaa nana̱ roꞌ, da̱nj vaa Nimán Diose̱, ne̱ dan me se sese cunuu sa̱ꞌ nimán yoꞌo̱ soꞌ quiꞌyaj Nimán Diose̱, ne̱ taj neꞌénꞌ asa̱ꞌ caꞌvee cunuu sa̱ꞌ nimán soꞌ quiꞌyaj Nimán Diose̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Nicodemo yoꞌ a.
8 O vento sopra onde quer, e ouve-se o barulho que ele faz, mas não se sabe de onde ele vem, nem para onde vai. A mesma coisa acontece com todos os que nascem do Espírito.
9 Veé dan, ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Nicodemo, cataj soꞌ:
9 — Como pode ser isso? — perguntou Nicodemos.
10 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj uún Jesucristó man soꞌ, cataj Jesucristó:
10 Jesus respondeu:
11 Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa xa̱ꞌ núj, tza̱j ne̱ cheꞌé ina̱nj se vaa neꞌen núj aꞌmii núj ne̱ cheꞌé se vaa queneꞌen núj nataꞌ núj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ne amán rá nij soj nana̱ aꞌmii núj maꞌ.
11 Pois eu afirmo ao senhor que isto é verdade: nós falamos daquilo que sabemos e contamos o que temos visto, mas vocês não querem aceitar a nossa mensagem.
12 Dan me se na̱nj cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá soj maꞌ. Asa̱ꞌ caꞌve̱e cuchuma̱n rá soj sese cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rej xta̱ꞌ ga̱.
12 Se vocês não creem quando falo das coisas deste mundo, como vão crer se eu falar das coisas do céu?
13 ꞌO̱ se taj va̱j síí cavii rej xta̱ꞌ nanij rihaan yoꞌóó cata̱j xnaꞌanj rihaan soj da̱j vaa nij rasu̱u̱n ma̱n rej xta̱ꞌ maꞌ. Ma̱a̱n o̱rúnꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ roꞌ, me síí ꞌnaꞌ rej xta̱ꞌ nanij rihaan yoꞌóó nihánj, ne̱ cheꞌé dan ma̱ꞌanj me síí gu̱un nucua̱j cata̱j xnaꞌanj rihaan soj cheꞌé rej xta̱ꞌ ado̱nj.
13 Ninguém subiu ao céu, a não ser o
14 Dan me se ase vaa tacavii síí cuꞌna̱j Moisés xcuáá aga̱ꞌ raa̱ chruun rej tacaan roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j nii manj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, ne̱ ta̱cavii nii manj raa̱ ꞌo̱ chruun,
14 — Assim como Moisés, no deserto, levantou a cobra de bronze numa estaca, assim também o Filho do Homem tem de ser levantado,
15 ne̱ nda̱a síj, ga̱a ne̱ taranꞌ nij síí cuchuma̱n rá ni̱ꞌyaj manj roꞌ, ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Nicodemo a.
15 para que todos os que crerem nele tenham a vida eterna.
16 Dan me se ꞌe̱e̱ uxrá rá Diose̱ niꞌya̱j Diose̱ man níꞌ si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ nda̱ꞌ se o̱rúnꞌ taꞌníí Diose̱, tza̱j ne̱ rqué u̱u̱n Diose̱ taꞌníí soꞌ yoꞌ, caꞌna̱ꞌ taꞌníí soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ cataj Diose̱ se vaa nij yuvii̱ amán rá niꞌya̱j man taꞌníí soꞌ roꞌ, se̱ caviꞌ nij soꞌ daj chiha̱a̱ míj maꞌ. Tana̱nj cane̱ nij soꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj.
16 Porque Deus amou o mundo tanto, que deu o seu único Filho, para que todo aquele que nele crer não morra, mas tenha a vida eterna.
17 ꞌO̱ se ne caꞌne̱j Diose̱ taꞌníí soꞌ cheꞌé rej cuta̱ꞌ taꞌníí soꞌ cacunꞌ xráá nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj maꞌ. Tana̱nj caꞌnéé Diose̱ man taꞌníí soꞌ rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé rej ti̱nanii taꞌníí soꞌ man nij yuvii̱ rihaan chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán nij soꞌ ado̱nj.
17 Pois Deus mandou o seu Filho para salvar o mundo e não para julgá-lo.
18 Níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man taꞌníí Diose̱ me se taj va̱j sayuun quira̱nꞌ níꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ síí ne amán rá niꞌya̱j man soꞌ roꞌ, a̱j cataj Diose̱ se vaa ya̱ quira̱nꞌ soꞌ sayuun na̱nj á. Cheꞌé se ne cuchuma̱n ya̱ rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ o̱rúnꞌ ya̱ taꞌníí Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan quira̱nꞌ ya̱ soꞌ sayuun ado̱nj.
18 — Aquele que crê no Filho não é julgado; mas quem não crê já está julgado porque não crê no Filho único de Deus.
19 Dan me se nihánj me cacunꞌ tumé nij síí quira̱nꞌ sayuun yoꞌ a. ꞌO̱ se a̱j caꞌnaꞌ Jesucristó rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ ase vaa ꞌo̱ yaꞌan chuguu̱n vaa soꞌ, tza̱j ne̱ caranꞌ ina̱nj rá nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cache̱e̱ nij soꞌ rej rmi̱ꞌ, ne̱ ne caꞌve̱j rá nij soꞌ quinichru̱nꞌ nij soꞌ rihaan yaꞌan chuguu̱n yoꞌ a. ꞌO̱ se chiꞌi̱i̱ ndoꞌo vaa se quiꞌyaj nij soꞌ ado̱nj.
19 E é assim que o julgamento é feito: Deus mandou a luz ao mundo, mas as pessoas preferiram a escuridão porque fazem o que é mau.
20 Dan me se nu̱ꞌ yuvii̱ ꞌyaj se chiꞌi̱i̱ roꞌ, ta̱j riꞌyunj nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ yaꞌan chuguu̱n yoꞌ, ne̱ ne ꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan yaꞌan chuguu̱n yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se naꞌvej rá nij soꞌ curuvi̱ꞌ se vaa ꞌyaj nij soꞌ maꞌ.
20 Pois todos os que fazem o mal odeiam a luz e fogem dela, para que ninguém veja as coisas más que eles fazem.
21 Tza̱j ne̱ nij síí me rá canoco̱ꞌ nana̱ ya̱ roꞌ, ꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan yaꞌan chuguu̱n yoꞌ, ne̱ dan me se ga̱a ꞌyaj nij soꞌ da̱nj, ne̱ ruviꞌ se vaa ꞌyaj nij soꞌ, ne̱ síí noco̱ꞌ man Diose̱ me nij soꞌ, ne̱ Diose̱ racuíj man nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa ꞌyaj nij soꞌ a.
21 Mas os que vivem de acordo com a verdade procuram a luz, a fim de que possa ser visto claramente que as suas ações são feitas de acordo com a vontade de Deus.
22 Dan me se ga̱a quisíj nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó do̱ꞌ, nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ do̱ꞌ, chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caꞌanj nij soꞌ ne̱ nij soꞌ chumanꞌ leꞌe̱j nii na̱j estadó Judea, ne̱ veé dan va̱j nij soꞌ cutaꞌ ne nij soꞌ man yuvii̱ do̱ꞌ a.
22 Depois disso, Jesus e os seus discípulos foram para a região da Judeia. Ele ficou algum tempo com eles ali e batizava as pessoas.
23 Ne̱ síí cuꞌna̱j Juan roꞌ, ne chumanꞌ cuꞌna̱j Enón, ne̱ utaꞌ ne soꞌ man yuvii̱ uún a. ꞌO̱ se nichru̱nꞌ naj chumanꞌ Enón ga̱ chumanꞌ Salim, ne̱ ma̱n uxrá na cata̱ꞌ ne yuvii̱ rej yoꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ uxrá yuvii̱, ne̱ ataꞌ ne nij yuvii̱ ado̱nj.
23 João também estava batizando em Enom, perto de Salim, porque lá havia muita água.
24 ꞌO̱ se ataa doj caxri̱i̱ nii tagaꞌ man síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ ga̱a̱ ei.
24 (João ainda não tinha sido preso.)
25 Veé dan, ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan caꞌmii cunuꞌ nij soꞌ ga̱ ꞌo̱ síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá cheꞌé nana̱ cataj xnaꞌanj síí cuꞌna̱j Moisés, se vaa da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ naꞌya̱ꞌ yuvii̱, ga̱a ne̱ caꞌve̱e gu̱un niha̱ꞌ rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man nij soꞌ a.
25 Alguns discípulos de João tiveram uma discussão com um judeu sobre a cerimônia de purificação .
26 Veé dan, ne̱ cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan rihaan maꞌa̱n Juan, ne̱ cataj nij soꞌ:
26 Eles foram dizer a João: — Mestre, aquele homem que estava com o senhor no outro lado do rio Jordão está batizando as pessoas. O senhor falou sobre ele, lembra? E todos estão indo atrás dele.
27 Ga̱a ne̱ cataj Juan:
27 João respondeu: — Ninguém pode ter alguma coisa se ela não for dada por Deus.
28 ꞌO̱ se a̱j cuno maꞌa̱n soj nana̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nuveé si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mej a. Ma̱a̱n se ꞌu̱nj me síí caꞌnéé Diose̱ caꞌna̱ꞌ asino ya̱a̱n rihaan síí ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun ei.
28 Vocês são testemunhas de que eu disse: “Eu não sou o Messias , mas fui enviado adiante dele.”
29 Ase vaa síí xcaj man chana̱ ne̱ naraꞌa̱a roꞌ, vaa soꞌ, ne̱ ase vaa tuviꞌ síí naraꞌa̱a roꞌ, da̱nj vaa ꞌu̱nj, ne̱ nicúnꞌ ꞌu̱nj unó ꞌu̱nj se vaa aꞌmii soꞌ, ne̱ uun niha̱ꞌ uxrá raj, ꞌyaj nana̱ aꞌmii síí naraꞌa̱a, ne̱ cheꞌé dan me uun niha̱ꞌ uxrá raj ado̱nj.
29 Num casamento, o noivo é aquele a quem a noiva pertence. O amigo do noivo está ali, e o escuta, e se alegra quando ouve a voz dele. Assim também o que está acontecendo com Jesus me faz ficar completamente alegre.
30 ꞌO̱ se no̱ xcúún soꞌ gu̱un chij soꞌ doj, ne̱ ꞌu̱nj me se no̱ xcúnj gunj síí nica̱ꞌ doj rihaan soꞌ ado̱nj ―taj síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
30 Ele tem de ficar cada vez mais importante, e eu, menos importante.
31 Síí nanij rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, soꞌ me síí uun chij rihaan cunuda̱nj rasu̱u̱n ado̱nj. Nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ cheꞌé ina̱nj rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj aꞌmii nij soꞌ, ne̱ taj va̱j yoꞌó rasu̱u̱n neꞌen nij soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ síí nanij rej xta̱ꞌ roꞌ,
31 Aquele que vem de cima é o mais importante de todos, e quem vem da terra é da terra e fala das coisas terrenas. Quem vem do céu é o mais importante de todos.
32 soꞌ me síí aꞌmii cheꞌé se vaa queneꞌen soꞌ rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, cheꞌé nana̱ cuno soꞌ rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ taj va̱j síí amán rá uno se‑na̱na̱ soꞌ maꞌ.
32 Ele fala daquilo que viu e ouviu, mas ninguém aceita a sua mensagem.
33 Tza̱j ne̱ síí amán rá se‑na̱na̱ soꞌ roꞌ, soꞌ me síí taj se vaa nana̱ ya̱ me se‑na̱na̱ Diose̱ ado̱nj.
33 Quem aceita a sua mensagem dá prova de que o que Deus diz é verdade.
34 Síí caꞌnéé Diose̱ man roꞌ, me síí aꞌmii se‑na̱na̱ Diose̱ á. ꞌO̱ se rqué ndoꞌo Diose̱ Nimán Diose̱ rihaan soꞌ ado̱nj.
34 Aquele que Deus enviou diz as palavras de Deus porque Deus dá do seu Espírito sem medida.
35 ꞌE̱e̱ rá Rej soꞌ man soꞌ, cheꞌé yan taꞌni̱j Rej soꞌ me soꞌ, ne̱ rqué Rej soꞌ cunuda̱nj rasu̱u̱n man soꞌ, cheꞌé rej gu̱un chij soꞌ rihaan cunuda̱nj nij rasu̱u̱n yoꞌ ado̱nj.
35 O Pai ama o Filho e pôs tudo nas mãos dele.
36 Síí amán rá niꞌya̱j man taꞌníí Diose̱ roꞌ, soꞌ me síí veꞌé ca̱yáán ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, tza̱j ne̱ síí naꞌvej rá cuno̱ rihaan taꞌníí Diose̱ roꞌ, daj chiha̱a̱ míj se̱ cayáán soꞌ ga̱ Diose̱ maꞌ. Tana̱nj yoꞌo̱ caꞌma̱an rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man soꞌ, ne̱ yoꞌo̱ quira̱nꞌ soꞌ sayuun, quiꞌya̱j Diose̱ ado̱nj.
36 Por isso quem crê no Filho tem a vida eterna; porém quem desobedece ao Filho nunca terá a vida eterna, mas sofrerá para sempre o castigo de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.