Hebreus 11
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NAA
1 Vaa se ne ruviꞌ niꞌya̱j yuvii̱, tza̱j ne̱ guun ya̱ rá níꞌ se vaa ya̱ vaa nu̱ꞌ nij rasu̱u̱n yoꞌ ei. Tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man Diose̱ me nij síí amán rá se vaa ya̱ vaa nu̱ꞌ nij rasu̱u̱n yoꞌ chugua̱nj.
1 Ora, a fé é a certeza de coisas que se esperam, a convicção de fatos que não se veem.
2 Ne̱ nij síí ma̱n ga̱a naá roꞌ, amán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ Diose̱, ne̱ cheꞌé dan ga̱a naá cataj Diose̱ se vaa síí sa̱ꞌ me nij soꞌ ei.
2 Pois, pela fé, os antigos obtiveram bom testemunho.
3 Xa̱ꞌ maꞌa̱n níꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se amán rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan xcaj níꞌ cuentá se vaa caꞌmii Diose̱, ga̱a ne̱ guun nu̱ꞌ nij chumii̱, quiꞌyaj soꞌ ado̱nj. Dan me se nica̱j Diose̱ rasu̱u̱n ne ruviꞌ, ne̱ quiꞌyaj Diose̱ nu̱ꞌ rasu̱u̱n ruviꞌ niꞌya̱j níꞌ ado̱nj.
3 Pela fé, entendemos que o universo foi formado pela palavra de Deus, de maneira que o visível veio a existir das coisas que não são visíveis.
4 Xa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Abel, tza̱j ne̱ cheꞌé se cuchumán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan sa̱ꞌ doj vaa se rqué soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ tinúú soꞌ Caín me se nij doj vaa rasu̱u̱n rqué soꞌ man Diose̱ ado̱nj. Cheꞌé dan cataj Diose̱ se vaa sa̱ꞌ vaa nimán síí cuꞌna̱j Abel, niꞌya̱j Diose̱ cheꞌé nij rasu̱u̱n rqué síí cuꞌna̱j Abel rihaan Diose̱ a. Dan me se cheꞌé se cuchumán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan ya̱j taj xnaꞌanj yuvii̱ cheꞌé soꞌ da̱j quiꞌyaj soꞌ ga̱a naá na̱nj ado̱nj.
4 Pela fé, Abel ofereceu a Deus um sacrifício mais excelente do que Caim, pelo qual obteve testemunho de ser justo, tendo a aprovação de Deus quanto às suas ofertas. Por meio da fé, mesmo depois de morto, ainda fala.
5 Xa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Enoc, tza̱j ne̱ cheꞌé se cuchumán ndoꞌo rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan vaa iꞌna̱ꞌ soꞌ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ rej xta̱ꞌ rej ya̱nj Diose̱, ne̱ ne caꞌve̱j rá Diose̱ cavi̱ꞌ soꞌ maꞌ. Dan me se nanoꞌ ndoꞌo nii man soꞌ, tza̱j ne̱ ne nari̱ꞌ nii man soꞌ a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se naxca̱j nu̱ꞌ Diose̱ man soꞌ caꞌanj soꞌ rej xta̱ꞌ na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se ga̱a ataa cavi̱i̱ soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ cheꞌé soꞌ se vaa guun niha̱ꞌ uxrá rá Diose̱ niꞌya̱j Diose̱ man soꞌ, cheꞌé se síí sa̱ꞌ guun soꞌ rihaan Diose̱ ei.
5 Pela fé, Enoque foi levado a fim de não passar pela morte; não foi achado, porque Deus o havia levado. Pois, antes de ser levado, obteve testemunho de que havia agradado a Deus.
6 Tza̱j ne̱ síí ne amán rá niꞌya̱j man Diose̱ roꞌ, daj chiha̱a̱ míj se̱ guun niha̱ꞌ rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se síí me rá cuchi̱ꞌ rihaan Diose̱ roꞌ, no̱ xcúún soꞌ cuchuma̱n rá soꞌ se vaa ya̱ vaa Diose̱, ne̱ vaa cheꞌé cuchuma̱n rá soꞌ se vaa na̱ruꞌvee maꞌa̱n Diose̱ rihaan nij síí nano̱ꞌ ya̱ man Diose̱ ei.
6 De fato, sem fé é impossível agradar a Deus, porque é necessário que aquele que se aproxima de Deus creia que ele existe e que recompensa os que o buscam.
7 Dan me se síí cuꞌna̱j Noé, tza̱j ne̱ cheꞌé se cuchumán ndoꞌo rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan, nda̱ꞌ se ataa queneꞌe̱n soꞌ da̱j ga̱a̱ sayuun quiꞌya̱j Diose̱ man chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se veꞌé cuno soꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan soꞌ, ne̱ cheꞌé dan quiꞌyaj soꞌ rihoo xi̱j chéé rihaan na, ne̱ cheꞌé dan me quinanii nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ rihaan sayuun yoꞌ ado̱nj. Ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se cuchumán ya̱ rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱, cheꞌé dan cutaꞌ soꞌ cacunꞌ ya̱ xráá nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ se vaa ne caꞌve̱j rá nij yuvii̱ cuno̱ nij yuvii̱ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ guun maꞌa̱n soꞌ síí sa̱ꞌ niꞌya̱j Diose̱ ado̱nj.
7 Pela fé, Noé, divinamente instruído a respeito de acontecimentos que ainda não se viam e sendo temente a Deus, construiu uma arca para a salvação de sua família. Assim, ele condenou o mundo e se tornou herdeiro da justiça que vem da fé.
8 Dan me se síí cuꞌna̱j Abraham uún me se cheꞌé se cuchumán ndoꞌo rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan cuno soꞌ rihaan Diose̱ ga̱a canacúún Diose̱ man soꞌ, ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ rej rque̱ Diose̱ yoꞌóó gu̱un toꞌo̱j soꞌ vaa güii a. Dan me se a̱ doj ne queneꞌe̱n soꞌ me rej cuchi̱ꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ ne gu̱un vi̱j rá soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se cavii soꞌ caꞌanj soꞌ ado̱nj.
8 Pela fé, Abraão, quando chamado, obedeceu, a fim de ir para um lugar que devia receber como herança; e partiu sem saber para onde ia.
9 Dan me se ma̱a̱n cheꞌé se cuchumán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan cavii soꞌ chiháán soꞌ caꞌanj soꞌ rej cataj xnaꞌanj Diose̱ se vaa gu̱un toꞌo̱j soꞌ ei. Ne̱ ga̱a cuchiꞌ soꞌ yoꞌóó yoꞌ, ne̱ toꞌo̱j yoꞌó yuvii̱ me yoꞌóó yoꞌ, tza̱j ne̱ veé da̱nj quináj síí cuꞌna̱j Abraham yoꞌ, ne̱ cutaꞌ soꞌ veꞌ mantá, ne̱ yáán soꞌ ga̱ taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, taꞌnij siꞌno̱ soꞌ síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ a. Taranꞌ nij soꞌ me síí gu̱un toꞌo̱j yoꞌ, cataj Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham a.
9 Pela fé, peregrinou na terra da promessa como em terra alheia, habitando em tendas com Isaque e Jacó, herdeiros com ele da mesma promessa.
10 Da̱nj quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Abraham, cuno soꞌ rihaan Diose̱, cheꞌé se si̱j naꞌvi̱j ndoꞌo ca̱yáán yoꞌó chumanꞌ noco̱o chumanꞌ na̱j rej xta̱ꞌ me soꞌ a. Ne̱ nuveé ve̱ꞌ mantá u̱u̱n me chumanꞌ yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se raan ndoꞌo vaa tacóó nu̱ꞌ veꞌ na̱j chumanꞌ yoꞌ ei. ꞌO̱ se maꞌa̱n Diose̱ cuchruj chumanꞌ yoꞌ, ne̱ maꞌa̱n Diose̱ quiꞌyaj nu̱ꞌ chumanꞌ yoꞌ ado̱nj.
10 Porque Abraão aguardava a cidade que tem fundamentos, da qual Deus é o arquiteto e construtor.
11 Dan me se cheꞌé se cuchumán rá síí cuꞌna̱j Abraham niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan nda̱ꞌ se chana̱ itu̱un me nica̱ soꞌ chana̱ cuꞌna̱j Sará, ne̱ nda̱ꞌ se chii nga̱ me maꞌa̱n soꞌ, tza̱j ne̱ guun nucua̱j rá soꞌ man Diose̱ se vaa caꞌnga̱a̱ taꞌníí soꞌ, cheꞌé se cuchumán rá soꞌ se vaa Diose̱ me síí quiꞌya̱j nu̱ꞌ se vaa cataj xnaꞌanj maꞌa̱n Diose̱ rihaan soꞌ ado̱nj.
11 Pela fé, também, a própria Sara, apesar de não poder ter filhos e já ser idosa, recebeu poder para ser mãe, pois considerou fiel aquele que lhe havia feito a promessa.
12 Dan me se nda̱ꞌ se da̱j doj cavi̱ꞌ síí chii nga̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ xnaꞌanj ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ ase vaa queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij yatiꞌ ma̱n rej xta̱ꞌ roꞌ, da̱nj vaa guun queꞌe̱e̱ uxrá nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ nij síí israelitá yoꞌ, ne̱ dan me se ase vaa na̱j yoꞌóó chru̱u̱ tuꞌva na yaꞌa̱nj roꞌ, cunuda̱nj vaa xnaꞌanj nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
12 Por isso, também de um só homem, praticamente morto, saiu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como a areia que está na praia do mar.
13 Dan me se yoꞌo̱ cuchumán rá taranꞌ nij síí ma̱n ga̱a naá niꞌya̱j nij soꞌ Diose̱ nda̱a se caviꞌ taranꞌ nij soꞌ ei. Ne̱ ne quiri̱ꞌ maꞌa̱n nij soꞌ se vaa cataj xnaꞌanj Diose̱ se vaa rque̱ Diose̱ rihaan nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa vaa güii quiꞌya̱j Diose̱ cunuda̱nj yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ se vaa nuveé chiha̱nj nij soꞌ me chumii̱ nihánj maꞌ. Ma̱a̱n se va̱j u̱u̱n nij soꞌ do̱j rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ síí ma̱n yoꞌó chumii̱ me nij soꞌ, cataj maꞌa̱n nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
13 Todos estes morreram na fé. Não obtiveram as promessas, mas viram-nas de longe e se alegraram com elas, confessando que eram estrangeiros e peregrinos na terra.
14 Ne̱ síí aꞌmii da̱nj me se nataꞌ nij soꞌ se vaa nanoꞌ uxrá nij soꞌ yoꞌó chumii̱ gu̱un chiha̱nj nij soꞌ ei.
14 Porque os que falam desse modo manifestam estar procurando uma pátria.
15 Ne̱ sese guun rá nij soꞌ se vaa si̱j chiha̱nj chumii̱ nihánj me nij soꞌ, ne̱ gaa yaꞌnúj rihaan nij soꞌ na̱nica̱j nij soꞌ chiháán nij soꞌ chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ ne gu̱un rá nij soꞌ da̱nj maꞌ.
15 E, se, na verdade, se lembrassem daquela de onde saíram, teriam oportunidade de voltar.
16 ꞌO̱ se guun ndoꞌo rá nij soꞌ cane̱ nij soꞌ chumanꞌ sa̱ꞌ doj chumanꞌ na̱j rej xta̱ꞌ ei. Ne̱ sese taj va̱j chumanꞌ sa̱ꞌ ca̱yáán nij soꞌ vaa güii, ne̱ gu̱un naꞌa̱j Diose̱ ga̱a̱ na̱nj ei. Tza̱j ne̱ taj cheꞌé gu̱un naꞌa̱j Diose̱ maꞌ. ꞌO̱ ya̱ vaa chumanꞌ noco̱o ca̱yáán nij soꞌ, quiꞌyaj Diose̱ ei.
16 Mas, agora, desejam uma pátria superior, isto é, celestial. Por isso, Deus não se envergonha deles, de ser chamado o seu Deus, porque lhes preparou uma cidade.
17 Ne̱ cheꞌé se cuchumán rá síí cuꞌna̱j Abraham niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan ga̱a guun rá Diose̱ queneꞌe̱n Diose̱ sese raan ya̱ nocoꞌ soꞌ man Diose̱, ne̱ caꞌvej rá síí cuꞌna̱j Abraham ticavi̱ꞌ soꞌ rihaan Diose̱ man o̱rúnꞌ taꞌníí soꞌ Isaac síí rqué maꞌa̱n Diose̱ man soꞌ a. Dan me se da̱nj quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Abraham yoꞌ, cheꞌé se me ndoꞌo rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱ a. Ne̱ Isaac me síí rqué Diose̱ guun taꞌni̱j síí cuꞌna̱j Abraham, nda̱a vaa cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan soꞌ se vaa ga̱a̱ taꞌníí soꞌ a.
17 Pela fé, Abraão, quando posto à prova, ofereceu Isaque. Aquele que acolheu as promessas de Deus estava a ponto de sacrificar o seu único filho,
18 Dan me se cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham se vaa cuma̱n ndoꞌo taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham quiꞌya̱j síí cuꞌna̱j Isaac yoꞌ a.
18 do qual havia sido dito: “A sua descendência virá por meio de Isaque.”
19 Ne̱ nda̱ꞌ se guun ndoꞌo rá síí cuꞌna̱j Abraham caꞌnga̱a̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ, tza̱j ne̱ caꞌvej rá soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ man síí cuꞌna̱j Isaac rihaan Diose̱ na̱nj chugua̱nj. ꞌO̱ se guun rá soꞌ se vaa gu̱un nucua̱j Diose̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún yuvii̱ quiꞌya̱j Diose̱ asa̱ꞌ caviꞌ yuvii̱, rá soꞌ a. Dan me se ya̱ uxrá, ne̱ da̱j doj se caviꞌ síí cuꞌna̱j Isaac, quiꞌyaj Abraham, tza̱j ne̱ caráán Diose̱ rihaan soꞌ, ne̱ tanáj uún Diose̱ man síí cuꞌna̱j Isaac rihaan síí cuꞌna̱j Abraham a.
19 Abraão considerou que Deus era poderoso até para ressuscitar Isaque dentre os mortos, de onde também figuradamente o recebeu de volta.
20 Dan me se síí cuꞌna̱j Isaac me se cheꞌé se cuchumán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan cataj soꞌ se vaa quiꞌya̱j Diose̱ se lu̱j cheꞌé ro̱j taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j Jacob ga̱ síí cuꞌna̱j Esaú a. Ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ da̱j ga̱a̱ quira̱nꞌ ro̱j taꞌníí soꞌ rej rihaan ro̱j soꞌ a.
20 Pela fé, igualmente Isaque abençoou Jacó e Esaú, a respeito de coisas que ainda estavam para vir.
21 Dan me se síí cuꞌna̱j Jacob me se cheꞌé se cuchumán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan ga̱a nichru̱nꞌ cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa quiꞌya̱j Diose̱ se lu̱j cheꞌé ro̱j taꞌníí síí cuꞌna̱j José, ne̱ dan me se ruꞌmaan soꞌ se‑garro̱té soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ quinaꞌvíj ndoꞌo soꞌ rihaan Diose̱ a.
21 Pela fé, Jacó, quando estava para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e, apoiado sobre a extremidade do seu bordão, adorou a Deus.
22 Ne̱ dan me se síí cuꞌna̱j José me se cheꞌé se cuchumán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱, cheꞌé dan ga̱a nichru̱nꞌ cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ nuchruj ra̱a̱ soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá ga̱ cúú man soꞌ asa̱ꞌ curiha̱nj nij soꞌ Egiptó vaa güii, ne̱ cheꞌé dan cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa asa̱ꞌ cavii nij síí israelitá rej Egiptó, ne̱ quiri̱i̱ nij soꞌ cúú man maꞌa̱n soꞌ ni̱caj nij soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ, cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a.
22 Pela fé, José, próximo do seu fim, fez menção do êxodo dos filhos de Israel, bem como deu ordens a respeito de seus próprios ossos.
23 Dan me se Moisés me se cheꞌé se cuchumán rá nij tuviꞌ síí cuꞌna̱j Moisés niꞌya̱j nij soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan vaꞌnu̱j ya̱ yavii caxríj yuve̱ nij soꞌ man Moisés ga̱a caꞌngaa soꞌ a. Da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ cheꞌé se queneꞌen nij soꞌ se vaa veꞌé ndoꞌo vaa neꞌej yoꞌ a. Ne̱ ne cuchuꞌvi̱ꞌ nij soꞌ rihaan síí nica̱j suun rey síí cataj xnaꞌanj se vaa cavi̱ꞌ nu̱ꞌ taꞌníí nij soꞌ neꞌej sno̱ꞌo cunii a̱ maꞌ.
23 Pela fé, Moisés, depois de nascer, foi escondido por seus pais durante três meses, porque viram que era um menino bonito e não temeram o decreto do rei.
24 Cheꞌé se cuchumán rá maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Moisés niꞌya̱j soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan ga̱a cachij soꞌ, ne̱ ne caꞌve̱j rá soꞌ cata̱j yuvii̱ se vaa taꞌnij siꞌno̱ síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Faraón me soꞌ maꞌ.
24 Pela fé, Moisés, sendo homem feito, recusou ser chamado filho da filha de Faraó,
25 ꞌO̱ se caꞌnéé nimán soꞌ quira̱nꞌ soꞌ sayuun ga̱ nij yuvii̱ noco̱ꞌ man Diose̱ na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se sa̱ꞌ a̱ doj vaa ca̱nocóꞌ man Diose̱, rá soꞌ, ne̱ nij vaa gu̱un niha̱ꞌ ráꞌ qui̱ꞌyáꞌ cacunꞌ rihaan Diose̱ ya̱j vaa iꞌna̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj, rá soꞌ a.
25 preferindo ser maltratado junto com o povo de Deus a usufruir prazeres transitórios do pecado.
26 Dan me se vaa yuꞌvee ndoꞌo nó sayuun quira̱nꞌ soꞌ cheꞌé síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj rihaan sayuun, ne̱ taj yuꞌvee nó taranꞌ nij rasu̱u̱n sa̱ꞌ ma̱n rej cuꞌna̱j Egiptó, rá soꞌ, ne̱ veꞌé a̱ doj ca̱nocóꞌ man Diose̱, rá Moisés a. ꞌO̱ se a̱j navij nu̱ꞌ nuchruj ra̱a̱ soꞌ cheꞌé nu̱ꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ rque̱ Diose̱ man soꞌ ei.
26 Ele entendeu que ser desprezado por causa de Cristo era uma riqueza maior do que os tesouros do Egito, porque contemplava a recompensa.
27 Cheꞌé se cuchumán rá soꞌ, cheꞌé dan tanáj soꞌ Egiptó caꞌanj soꞌ, ne̱ ne cuchuꞌvi̱ꞌ soꞌ da̱j quiꞌya̱j síí nica̱j suun rey man soꞌ maꞌ. Nda̱ꞌ se ne ruviꞌ Diose̱ niꞌya̱j yuvii̱, tza̱j ne̱ ase ꞌyaj síí ruviꞌ nicu̱nꞌ Diose̱ rihaan roꞌ, da̱nj quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Moisés, yoꞌo̱ canocoꞌ soꞌ man Diose̱ ado̱nj.
27 Pela fé, Moisés abandonou o Egito, não ficando amedrontado com a ira do rei, pois permaneceu firme como quem vê aquele que é invisível.
28 Cheꞌé se cuchumán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱, cheꞌé dan cuchruj soꞌ chaꞌanj cuꞌna̱j pascuá navij rá nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa caxri̱i̱ nij soꞌ ton matzinj tuꞌva taꞌyaa rihaan tucuá nij soꞌ, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj cavi̱ꞌ taꞌníí nij soꞌ síí chava̱ꞌ quiꞌya̱j se‑mo̱zó Diose̱ síí ꞌyaj aviꞌ ndoꞌo yuvii̱, taj Moisés rihaan nij soꞌ a.
28 Pela fé, celebrou a Páscoa e o derramamento do sangue, para que o exterminador não tocasse nos primogênitos dos israelitas.
29 Dan me se nij yuvii̱ israelitá me se cheꞌé se cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan guun nucua̱j nij soꞌ cachén nij soꞌ tanu̱u̱ na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Na Yaꞌa̱nj Veꞌe̱j a. Ne̱ caꞌneꞌ na yaꞌa̱nj yoꞌ man yoꞌ, ne̱ quináj yoꞌóó naco̱o̱ ina̱nj cachén nij soꞌ, quiꞌyaj Diose̱ a. Tza̱j ne̱ ga̱a guun rá nij síí ma̱n Egiptó cache̱n nij soꞌ rihaan yoꞌóó naco̱o̱ yoꞌ me se caráán na xráá nij soꞌ, ne̱ canó xráá nij soꞌ, quiꞌyaj na yoꞌ a.
29 Pela fé, os israelitas atravessaram o mar Vermelho como por terra seca. Quando os egípcios tentaram fazer o mesmo, foram engolidos pelo mar.
30 Ne̱ cheꞌé se cuchumán rá nij yuvii̱ israelitá niꞌya̱j nij soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan cachén chi̱j ya̱ güii ga̱a aman tucuachriin nij soꞌ nu̱ꞌ anica̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Jericó, ne̱ canee nu̱ꞌ chingá nicu̱nꞌ nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva chumanꞌ yoꞌ, quiꞌyaj Diose̱, cheꞌé yan cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ Diose̱ a.
30 Pela fé, ruíram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 Dan me se cheꞌé se cuchumán rá chana̱ niha̱ꞌ rá ga̱ chii chana̱ cuꞌna̱j Rahab niꞌya̱j noꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan ne cavi̱ꞌ noꞌ ga̱ yoꞌó nij síí ma̱n chiháán noꞌ síí ne caꞌve̱j rá cuno̱ rihaan Diose̱ a. Ma̱a̱n se veꞌé nacaj noꞌ man ro̱j síí israelitá síí me rá queneꞌe̱n da̱j vaa nu̱ꞌ chiháán noꞌ, ne̱ ne quiꞌya̱j noꞌ sayuun man ro̱j soꞌ a.
31 Pela fé, Raabe, a prostituta, não foi destruída com os desobedientes, porque acolheu os espias com paz.
32 Ne̱ me yoꞌó nana̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij soj, rá soj ga̱. ꞌO̱ se achén ndoꞌo orá, ꞌyáá ꞌu̱nj, ne̱ ataa cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj cheꞌé síí cuꞌna̱j Gedeón do̱ꞌ, cheꞌé síí cuꞌna̱j Barac do̱ꞌ, cheꞌé síí cuꞌna̱j Sansón do̱ꞌ, cheꞌé síí cuꞌna̱j Jefté do̱ꞌ, cheꞌé síí cuꞌna̱j David do̱ꞌ, cheꞌé síí cuꞌna̱j Samuel do̱ꞌ, cheꞌé yoꞌó taranꞌ nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, na̱nj chugua̱nj.
32 E que mais direi? Certamente me faltará o tempo necessário para falar de Gideão, de Baraque, de Sansão, de Jefté, de Davi, de Samuel e dos profetas,
33 Dan me se cheꞌé se cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan quiꞌyaj canaán nij soꞌ rihaan síí nica̱j suun rey do̱ꞌ, caꞌneꞌ sa̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ do̱ꞌ, quiriꞌ nij soꞌ se vaa cataj xnaꞌanj Diose̱ quiri̱ꞌ ya̱ nij soꞌ do̱ꞌ, guun nucua̱j nij soꞌ caráán nij soꞌ tuꞌva chuvaa̱ do̱ꞌ,
33 os quais, por meio da fé, conquistaram reinos, praticaram a justiça, obtiveram promessas, fecharam a boca de leões,
34 tinaꞌáj nij soꞌ yaꞌan yuva̱a̱ se̱ gaa na̱nj caca̱a̱ nij soꞌ quiꞌya̱j yaꞌan do̱ꞌ, quinanii nij soꞌ rihaan yuvii̱ nica̱j neê espadá me rá ticavi̱ꞌ man nij soꞌ do̱ꞌ, nariꞌ nucuaj nij soꞌ quiꞌyaj Diose̱ ga̱a ninaj nij soꞌ do̱ꞌ, guun nucua̱j nij soꞌ quiꞌyaj canaán nij soꞌ rihaan síí ma̱n yoꞌó chumanꞌ síí cunuꞌ ga̱ nij soꞌ do̱ꞌ ei.
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam de ser mortos à espada, da fraqueza tiraram força, fizeram-se poderosos na guerra, puseram em fuga exércitos estrangeiros.
35 Ne̱ vaa nij chana̱ cuchumán rá niꞌya̱j man Diose̱ se vaa ya̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún tuviꞌ nij chana̱ síí caviꞌ, ne̱ ya̱ uxrá cunuu iꞌna̱ꞌ uún tuviꞌ nij chana̱ yoꞌ ei.
35 Mulheres receberam, pela ressurreição, os seus mortos. Alguns foram torturados, não aceitando seu resgate, para obterem superior ressurreição;
36 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ me se caꞌngaꞌ naco̱o̱ yuvii̱ niꞌya̱j yuvii̱ man yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ, ne̱ goꞌ yuvii̱ cuartá xráá nij soꞌ, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ me se numíj nii agaꞌ ne̱ꞌ raꞌa nij soꞌ, ne̱ caxríj nii tagaꞌ man nij soꞌ chugua̱nj.
36 outros, por sua vez, passaram pela prova de zombarias e açoites, sim, até de algemas e prisões.
37 Yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ caviꞌ, quiꞌyaj yuvii̱ ga̱a goꞌ nij yuvii̱ yahij man nij soꞌ a. Ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ roꞌ, caꞌneꞌ agaꞌ sera̱a̱ aꞌneꞌ chruun man nij soꞌ a. Goꞌ yuvii̱ neê espadá man taꞌa̱j nij soꞌ a. Ne̱ dan me se taranꞌ nij síí sa̱ꞌ yoꞌ me se cachéé u̱u̱n nij soꞌ rej xra̱j rej rque̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ taj va̱j veꞌ sa̱ꞌ cayáán nij soꞌ maꞌ. Ne̱ ina̱nj nuj matzinj do̱ꞌ, nuj tana do̱ꞌ, cunuû nij soꞌ ei. Ne̱ síí nique̱ uxrá me nij soꞌ, ne̱ síí cachiin ndoꞌo rasu̱u̱n rihaan guun uún nij soꞌ, ne̱ síí nij uxrá quiranꞌ guun uún nij soꞌ, quiꞌyaj yuvii̱ ei.
37 Foram apedrejados, serrados ao meio, mortos ao fio da espada. Andaram como peregrinos, vestidos de peles de ovelhas e de cabras; passaram por necessidades, foram afligidos e maltratados.
38 Dan me se si̱j sa̱ꞌ uxrá me nij soꞌ, ne̱ ne nó xcúún nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ca̱yáán nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ nihánj a̱ man ado̱nj. Dan me se táá riꞌyunj yuvii̱ man nij soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ dan me se unánj nij soꞌ tucuá nij soꞌ, ne̱ va̱j nij soꞌ rej tacaan do̱ꞌ, rej quij do̱ꞌ, atúj nij soꞌ rque yuꞌuj ta̱j yuvej do̱ꞌ, rque yuꞌuj ta̱j rque yoꞌóó do̱ꞌ, ꞌyaj nij yuvii̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj.
38 O mundo não era digno deles. Andaram errantes pelos desertos, pelos montes, pelas covas, pelos antros da terra.
39 Ne̱ dan me se nda̱ꞌ se guun niha̱ꞌ rá Diose̱ niꞌya̱j Diose̱ man cunuda̱nj nij soꞌ cheꞌé se cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ Diose̱, tza̱j ne̱ ne quiri̱ꞌ nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa cataj xnaꞌanj Diose̱ se vaa quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé nij síí noco̱ꞌ man soꞌ maꞌ.
39 Todos estes, mesmo tendo obtido bom testemunho por meio da fé, não obtiveram a concretização da promessa,
40 ꞌO̱ se a̱j neꞌen Diose̱ se vaa sa̱ꞌ doj ga̱a̱ suun quiꞌya̱j suun níꞌ cheꞌé soꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne caꞌve̱j rá Diose̱ cunu̱u sa̱ꞌ ina̱nj nij síí cumán ga̱a naá yoꞌ rihaan Diose̱, ga̱a ataa cunu̱u sa̱ꞌ maꞌa̱n níꞌ rihaan soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se cheꞌé níꞌ me guun ra̱a̱n quiꞌya̱j Diose̱ nu̱ꞌ se sa̱ꞌ cheꞌé nij síí cumán ga̱a naá yoꞌ ado̱nj.
40 porque Deus tinha previsto algo melhor para nós, para que eles, sem nós, não fossem aperfeiçoados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.