Hebreus 10

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 ꞌO̱ se ase vaa nij se sa̱ꞌ queneꞌe̱n níꞌ rej xra̱j vaa se‑tucua̱nj Moisés, tza̱j ne̱ nuveé maꞌa̱n nij se sa̱ꞌ yoꞌ me tucuáán yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ticaviꞌ nii man xcuu, ne̱ rqué nii xcuu yoꞌ rihaan Diose̱, ne̱ ina̱nj da̱nj ꞌyaj nii ꞌo̱ yoꞌ ꞌo̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj. Dan me se taj güii yoꞌo̱ cunu̱u sa̱ꞌ ya̱ nij síí rqué rasu̱u̱n yoꞌ rihaan Diose̱ maꞌ.
1 A lei, por ser apenas a sombra dos bens futuros, não sua expressão real, é de todo impotente para aperfeiçoar aqueles que assistem aos sacrifícios que se renovam indefinidamente cada ano.
2 Dan me se xꞌnéj cacunꞌ xráá nij síí rqué xcuu rihaan Diose̱, tza̱j ne̱ queneꞌe̱n uún nij soꞌ se vaa vaa doj cacunꞌ tumé uún nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan se̱ caꞌneꞌ rá nij soꞌ ga̱ suun rqué xcuu cavi̱ꞌ rihaan Diose̱ a̱ maꞌ.
2 Realmente, se os fiéis, uma vez purificados, não tivessem mais pecado algum na consciência, não teriam cessado de oferecê-los?
3 Dan me se cheꞌé xcuu caviꞌ rqué nij soꞌ rihaan Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan ꞌo̱ yoꞌ ꞌo̱ yoꞌ me se ne quiniꞌyo̱n nij soꞌ se vaa si̱j tumé ya̱ cacunꞌ me nij soꞌ a̱ man ado̱nj.
3 Pelo contrário, pelos sacrifícios se renova cada ano a memória dos pecados.
4 ꞌO̱ se taj se qui̱ꞌyáꞌ quinavi̱j cacunꞌ tumé yuvii̱ quiꞌya̱j ton man scúj toró do̱ꞌ, ton man tana do̱ꞌ a̱ maꞌ.
4 Pois é impossível que o sangue de touros e de carneiros tire pecados.
5 Cheꞌé dan caꞌnaꞌ Jesucristó rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ caꞌmii soꞌ rihaan Diose̱, cataj soꞌ:
5 Eis por que, ao entrar no mundo, Cristo diz: Não quiseste sacrifício nem oblação, mas me formaste um corpo.
6 Dan me se ne niha̱ꞌ rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ xcuu acaa cheꞌé cacunꞌ maꞌ.
6 Holocaustos e sacrifícios pelo pecado não te agradam.
7 Dan me se cataj ꞌu̱nj: “Veé ꞌu̱nj nicunꞌ rihaan so̱ꞌ ꞌnaꞌ. Rihaan dáán so̱ꞌ yanj libró nó nana̱ aꞌmii cheꞌé ꞌu̱nj, se vaa qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj nu̱ꞌ se vaa me rá so̱ꞌ qui̱ꞌyáj, Ata̱j”, taj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ a ―taj nana̱ caꞌmii Jesucristó rihaan Diose̱ nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ a.
7 Então eu disse: Eis que venho {porque é de mim que está escrito no rolo do livro}, venho, ó Deus, para fazer a tua vontade {Sl 39,7ss}.
8 Dan me se cataj soꞌ se vaa xcuu rqué yuvii̱ rihaan Diose̱ do̱ꞌ, ꞌnúú rqué yuvii̱ rihaan Diose̱ do̱ꞌ, xcuu acaa do̱ꞌ, xcuu aviꞌ cheꞌé cacunꞌ do̱ꞌ, ne achiin rihaan Diose̱ maꞌ. Ne̱ ne niha̱ꞌ rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ rasu̱u̱n yoꞌ a̱ man ado̱nj. Ne̱ na̱nj rasu̱u̱n yoꞌ me se rqué nij síí noco̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj.
8 Disse primeiro: Tu não quiseste, tu não recebeste com agrado os sacrifícios nem as ofertas, nem os holocaustos, nem as vítimas pelo pecado {quer dizer, as imolações legais}.
9 Ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ a:
9 Em seguida, ajuntou: Eis que venho para fazer a tua vontade. Assim, aboliu o antigo regime e estabeleceu uma nova economia.
10 Ne̱ cheꞌé se yu̱u̱n cheꞌe̱ nagoꞌ Jesucristó man maꞌa̱n soꞌ rihaan Diose̱ nda̱a vaa guun rá Diose̱ quiꞌya̱j soꞌ roꞌ, cheꞌé dan a̱j cunuu sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ ado̱nj.
10 Foi em virtude desta vontade de Deus que temos sido santificados uma vez para sempre, pela oblação do corpo de Jesus Cristo.
11 Ne̱ xa̱ꞌ taranꞌ nij xrej, tza̱j ne̱ yoꞌo̱ nicunꞌ nij soꞌ ꞌyaj suun nij soꞌ rihaan Diose̱ daj a̱ güii, ne̱ na̱nj xcuu do̱ꞌ, ꞌnúú do̱ꞌ, rqué nij soꞌ rihaan Diose̱, tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ xꞌne̱e̱ cacunꞌ xráá yuvii̱ quiꞌya̱j rasu̱u̱n yoꞌ maꞌ.
11 Enquanto todo sacerdote se ocupa diariamente com o seu ministério e repete inúmeras vezes os mesmos sacrifícios que, todavia, não conseguem apagar os pecados,
12 Tza̱j ne̱ Jesucristó me se o̱rúnꞌ u̱u̱n caꞌvej soꞌ cavi̱ꞌ soꞌ cheꞌé nij yuvii̱, ne̱ yu̱u̱n caviꞌ soꞌ cheꞌé nu̱ꞌ cacunꞌ ata̱ nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj. Dan me se rqué maꞌa̱n soꞌ man soꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé nu̱ꞌ cacunꞌ tumé yuvii̱, ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán soꞌ xꞌnúú Diose̱ rej nuva̱ꞌ Diose̱ ei.
12 Cristo ofereceu pelos pecados um único sacrifício e logo em seguida tomou lugar para sempre à direita de Deus,
13 Ne̱ cuano̱ nihánj me se naꞌvi̱j u̱u̱n Jesucristó nda̱a se quiꞌya̱j canaán Diose̱ rihaan taranꞌ nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesucristó, ga̱a ne̱ quiri̱i̱ taꞌngaꞌ Jesucristó rihaan taranꞌ nij soꞌ ado̱nj.
13 onde espera de ora em diante que os seus inimigos sejam postos por escabelo dos seus pés {Sl 109,1}.
14 ꞌO̱ se o̱rúnꞌ u̱u̱n nagoꞌ soꞌ man maꞌa̱n soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cheꞌé dan yoꞌo̱ cunu̱u sa̱ꞌ nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ei.
14 Por uma só oblação ele realizou a perfeição definitiva daqueles que recebem a santificação.
15 Ne̱ maꞌa̱n Nimán Diose̱ taj xnaꞌanj uún rihaan níꞌ da̱j quira̱nꞌ níꞌ ei. Asino ya̱a̱n cataj soꞌ:
15 É o que nos confirma o testemunho do Espírito Santo. Depois de ter dito:
16 ―Dan me se ino̱ doj ga̱a̱ nana̱ naca̱ yoꞌ nana̱ tu̱cuꞌyón ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ asa̱ꞌ quisíj güii yoꞌ ado̱nj. ꞌO̱ se caꞌne̱j ꞌu̱nj xrej ꞌu̱nj nimán nij soꞌ, ne̱ cachro̱n ꞌu̱nj letrá nana̱ yoꞌ cúú raa̱ nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ queneꞌe̱n maꞌa̱n nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ ado̱nj ―taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
16 Eis a aliança que, depois daqueles dias, farei com eles - oráculo do Senhor: imprimirei as minhas leis nos seus corações e as escreverei no seu espírito,
17 Ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ:
17 acrescenta: dos seus pecados e das suas iniqüidades já não mais me lembrarei {Jr 31,33s}.
18 Ne̱ cheꞌé se a̱j caráj xꞌnaa Diose̱ cheꞌé cacunꞌ tumé níꞌ roꞌ, cheꞌé dan caꞌneꞌ rá níꞌ ga̱ suun rqué rasu̱u̱n rihaan Diose̱ cheꞌé cacunꞌ na̱nj ado̱nj.
18 Ora, onde houve plena remissão dos pecados não há por que oferecer sacrifício por eles.
19 Dan me se cheꞌé se cayanj ton man Jesucristó roꞌ, cheꞌé dan taj cheꞌé cuchuꞌvi̱ꞌ níꞌ catu̱u̱ níꞌ rá rej gue̱e̱ xta̱ꞌ a̱ maꞌ. Dan me se taj cheꞌé cuchuꞌvi̱ꞌ níꞌ canicu̱nꞌ níꞌ rihaan maꞌa̱n Diose̱, man tinu̱j, man nocoj.
19 Por esse motivo, irmãos, temos ampla confiança de poder entrar no santuário eterno, em virtude do sangue de Jesus,
20 ꞌO̱ se caviꞌ nee̱ man Jesucristó, ne̱ ina̱nj da̱nj caꞌnúj soꞌ chrej naca̱ rihaan níꞌ catu̱u̱ níꞌ rihaan Diose̱, ne̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj.
20 pelo caminho novo e vivo que nos abriu através do véu, isto é, o caminho de seu próprio corpo.
21 Ne̱ xrej sa̱ꞌ uxrá me uún Jesucristó cheꞌé níꞌ si̱j noco̱ꞌ man Diose̱ na̱nj ei.
21 E dado que temos um Sumo-sacerdote estabelecido sobre a casa de Deus,
22 Cheꞌé dan no̱ xcúún níꞌ cuchi̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cheꞌé se amán rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ man Jesucristó, cheꞌé dan gu̱un ya̱ uxrá rá níꞌ se vaa caꞌve̱e canoco̱ꞌ sa̱ꞌ níꞌ man Diose̱, ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ rá taranꞌ níꞌ ei. Dan me se ꞌo̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ rá taranꞌ níꞌ, cheꞌé yan quisíj nanó rá níꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé níꞌ, ne̱ cunuu sa̱ꞌ ya̱ nimán níꞌ, quiꞌyaj níꞌ, ga̱a canocoꞌ níꞌ man Jesucristó na̱nj chugua̱nj. Ne̱ cataꞌ ne níꞌ rque na sa̱ꞌ, ne̱ cunuu sa̱ꞌ ya̱ nee̱ man níꞌ na̱nj ado̱nj.
22 acheguemo-nos a ele com coração sincero, com plena firmeza da fé, o mais íntimo da alma isento de toda mácula de pecado e o corpo lavado com a água purificadora {do batismo}.
23 Ne̱ yoꞌo̱ cuchuma̱n rá níꞌ se vaa ya̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ, ne̱ se̱ guun vi̱j rá níꞌ daj chiha̱a̱ míj mei. ꞌO̱ se vaa cheꞌé ga̱a̱ nucua̱j rá níꞌ man síí cataj se vaa sa̱ꞌ quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé níꞌ á.
23 Conservemo-nos firmemente apegados à nossa esperança, porque é fiel aquele cuja promessa aguardamos.
24 Ne̱ xca̱j níꞌ cuentá cheꞌé tinúú níꞌ da̱j quiꞌya̱j níꞌ ne̱ sa̱ꞌ doj cunu̱u ꞌe̱e̱ rá nij tinúú níꞌ man tuviꞌ soꞌ, ne̱ doj a̱ quiꞌya̱j suun nij tinúú níꞌ suun sa̱ꞌ cheꞌé Diose̱ a.
24 Olhemos uns pelos outros para estímulo à caridade e às boas obras.
25 Ne̱ se̱ tanáj níꞌ tucuáán nuu chre̱ꞌ níꞌ ga̱ tinúú níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se vaa yuvii̱ ne nocoꞌ tucuáán yoꞌ, tza̱j ne̱ no̱ xcúún soj nago̱ꞌ soj chrej nucua̱j man tinúú soj ga̱a nuu chre̱ꞌ soj ei. Ne̱ ya̱j roꞌ, me se doj a̱ cunu̱u chre̱ꞌ soj, cheꞌé yan neꞌen soj se vaa nichru̱nꞌ quisi̱j güii caꞌna̱ꞌ uún Jesucristó rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj.
25 Não abandonemos a nossa assembléia, como é costume de alguns, mas admoestemo-nos mutuamente, e tanto mais quando vedes aproximar-se o Grande Dia.
26 ꞌO̱ se sese a̱j canocoꞌ níꞌ nana̱ ya̱ nana̱ nariꞌ níꞌ, ga̱a ne̱ sese quiri̱i̱ nimán níꞌ quiꞌya̱j níꞌ cacunꞌ, ne̱ taj va̱j yoꞌó se vaa quiꞌya̱j níꞌ ga̱a ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa Diose̱ uún cheꞌé cacunꞌ tumé níꞌ a̱ maꞌ.
26 Depois de termos recebido e conhecido a verdade, se a abandonarmos voluntariamente, já não haverá sacrifício para expiar este pecado.
27 Dan me se nique̱ níꞌ, ne̱ vaa güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé níꞌ, ne̱ ga̱a̱ yoꞌo̱ yaꞌan, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ uxrá rá yaꞌan yoꞌ cha̱ yaꞌan yoꞌ man nij síí ta̱j riꞌyunj man Diose̱ na̱nj ado̱nj.
27 Só teremos que esperar um juízo tremendo e o fogo ardente que há de devorar os rebeldes.
28 Xa̱ꞌ nij síí noco̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés, tza̱j ne̱ sese ꞌyaj ꞌo̱ tuviꞌ nij soꞌ cacunꞌ, ne̱ sese vaa vi̱j vaꞌnu̱j síí queneꞌen se vaa ꞌyaj soꞌ cacunꞌ, ne̱ se̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá nii man soꞌ a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se aviꞌ soꞌ cuaj, ꞌyaj nii na̱nj á.
28 Se alguém transgredir a Lei de Moisés - e isto provado com duas ou três testemunhas -, deverá ser morto sem misericórdia.
29 Ne̱ nij uxrá doj ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ síí ta̱j riꞌyunj man maꞌa̱n taꞌníí Diose̱ ado̱nj. ꞌO̱ se ton man Jesucristó roꞌ, quiꞌyaj cunuu sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ ne̱ yoꞌo̱ canocoꞌ níꞌ chrej sa̱ꞌ cuchruj Diose̱ cheꞌé níꞌ ei. Tza̱j ne̱ taj yuꞌvee nó ton yoꞌ, rá nij síí tanáj xco̱ se‑na̱na̱ Jesucristó a̱ maꞌ. Ne̱ quij aꞌmii nij soꞌ rihaan Nimán Diose̱ síí quiꞌyaj ndoꞌo se lu̱j cheꞌé níꞌ ei.
29 Quanto pior castigo julgais que merece quem calcar aos pés o Filho de Deus, profanar o sangue da aliança, em que foi santificado, e ultrajar o Espírito Santo, autor da graça!
30 ꞌO̱ se a̱j neꞌen níꞌ da̱j caꞌmii Diose̱, cataj Diose̱:
30 Pois bem sabemos quem é que disse: Minha é a vingança; eu a exercerei {Dt 32,35}. E ainda: O Senhor julgará o seu povo {Sl 134,14}.
31 Dan me se cuchuꞌvi̱ꞌ ndoꞌo vaa me se vaa quira̱nꞌ nij síí tanáj raꞌa Diose̱ vaa iꞌna̱ꞌ ya̱ ado̱nj.
31 É horrendo cair nas mãos de Deus vivo.
32 Dan me se cu̱nuû rá soj da̱j quiꞌyaj soj ga̱a guun cheꞌe̱ soj canocoꞌ soj man Jesucristó ei. Dan me se ga̱a guun cheꞌe̱ soj canocoꞌ soj man Jesucristó, ne̱ síí xcaj cuentá me soj, ne̱ guun nucua̱j soj quiranꞌ soj sayuun, ne̱ yoꞌo̱ raan canocoꞌ soj man Jesucristó chugua̱nj.
32 Lembrai-vos dos dias de outrora, logo que fostes iluminados. Quão longas e dolorosas lutas sustentastes.
33 Ne̱ queneꞌen yuvii̱ da̱j si̱j me soj, ne̱ nachriꞌ nij yuvii̱ niꞌya̱j nij yuvii̱ man soj, ne̱ quiꞌyaj nij yuvii̱ sayuun man soj, ne̱ guun tuvi̱ꞌ soj ga̱ yoꞌó nij síí ranꞌ sayuun yoꞌ a.
33 Seja tornando-vos alvo de toda espécie de opróbrios e humilhações, seja tomando moralmente parte nos sofrimentos daqueles que os tiveram que suportar.
34 ꞌO̱ se cunuu ꞌe̱e̱ rá soj man tinúú soj nij síí ꞌni̱j tagaꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ rá soj niꞌya̱j soj se vaa caꞌnéj yuvii̱ siꞌyaj soj cheꞌé se si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me soj a. ꞌO̱ se neꞌen soj se vaa sa̱ꞌ doj vaa siꞌyaj soj rasu̱u̱n nica̱j soj rej xta̱ꞌ, ne̱ rasu̱u̱n yoꞌ me se daj chiha̱a̱ míj se̱ quinavij rasu̱u̱n yoꞌ a̱ man ado̱nj.
34 Não só vos compadecestes dos encarcerados, mas aceitastes com alegria a confiscação dos vossos bens, pela certeza de possuirdes riquezas muito melhores e imperecíveis.
35 Dan me se se̱ gaa cuchuꞌvi̱ꞌ soj canoco̱ꞌ soj man Jesucristó, ne̱ se̱ caꞌneꞌ rá soj maꞌ. Ne̱ ꞌo̱ veé da̱nj ga̱a̱ rá soj nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ei. Cheꞌé yan aꞌnéé nucua̱j nimán soj roꞌ, vaa güii, ne̱ noco̱o ya̱ vaa rasu̱u̱n quiri̱ꞌ soj ei.
35 Não percais esta convicção a que está vinculada uma grande recompensa,
36 ꞌO̱ se vaa cheꞌé ga̱a̱ ina̱j nimán soj, ne̱ yoꞌo̱ quiꞌya̱j soj se vaa me rá Diose̱ quiꞌya̱j soj, ne̱ vaa güii naca̱j soj nu̱ꞌ se vaa cataj Diose̱ naca̱j soj chugua̱nj.
36 pois vos é necessária a perseverança para fazerdes a vontade de Deus e alcançardes os bens prometidos.
37 Dan me se danj Diose̱ taj se vaa nichru̱nꞌ caꞌna̱ꞌ síí caꞌna̱ꞌ, ne̱ se̱ guun ra̱a̱n soꞌ maꞌ.
37 Ainda um pouco de tempo - sem dúvida, bem pouco -, e o que há de vir virá e não tardará.
38 Ne̱ síí sa̱ꞌ rihaan Diose̱ roꞌ, ma̱a̱n cheꞌé se amán rá soꞌ roꞌ, cheꞌé dan yoꞌo̱ ca̱yáán soꞌ ga̱ Diose̱ ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese ca̱nica̱j soꞌ rej xco̱ soꞌ, ne̱ se̱ gaa niha̱ꞌ rá Diose̱ queneꞌe̱n Diose̱ man soꞌ a̱ maꞌ, taj danj Diose̱ a.
38 Meu justo viverá da fé. Porém, se ele desfalecer, meu coração já não se agradará dele {Hab 2,3s}.
39 Tza̱j ne̱ nuveé si̱j anica̱j rmaꞌa̱n rej xco̱ me níꞌ maꞌ. Cheꞌé dan se̱ quiriꞌ níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se si̱j nucua̱j rá man Diose̱ me níꞌ, ne̱ cheꞌé dan quinani̱i̱ nimán níꞌ rihaan sayuun ado̱nj.
39 Não somos, absolutamente, de perder o ânimo para nossa ruína; somos de manter a fé, para nossa salvação!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.