Gálatas 5

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs BKJ

Sair da comparação
1 Ma̱a̱n se a̱j caꞌnéj Jesucristó nu̱ꞌ suun ta̱j xráá níꞌ, ne̱ cheꞌé dan vaa yaꞌnúj rihaan níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ man Diose̱ cuano̱ ei. Cheꞌé dan me caꞌne̱j nucuaj soj nimán soj, ne̱ se̱ caꞌvej uún soj quiꞌya̱j suun soj suun uun mozó a̱ maꞌ. Se̱ guun rá soj canoco̱ꞌ soj nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés a̱ maꞌ.
1 Firmemo-nos, portanto, na liberdade com que Cristo nos libertou; não nos submetamos outra vez ao jugo da escravidão.
2 Xca̱j nij soj cuentá se vaa nihánj me nana̱ taj xnaꞌanj ma̱ꞌán ꞌu̱nj si̱j cuꞌna̱j Pabló rihaan soj ei. Dan me se sese cuta̱ꞌ nii taꞌngaꞌ man soj, ne̱ taj yuꞌvee nó Jesucristó rihaan soj vaa ga̱a̱ a̱ maꞌ.
2 Eis que eu, Paulo, vos declaro, que se vós vos circuncidardes, de nada vos servirá Cristo.
3 Nihánj me cata̱j xnaꞌanj uún ꞌu̱nj rihaan soj se vaa taranꞌ nij snóꞌo aꞌvej rá cuta̱ꞌ nii taꞌngaꞌ man roꞌ, no̱ xcúún nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés ado̱nj.
3 E testifico novamente, a todo homem que for circuncidado, ele está obrigado a observar toda a lei.
4 Taꞌa̱j nij soj me rá canoco̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ nij soꞌ rihaan Diose̱, rá nij soꞌ, tza̱j ne̱ nuveé si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me síí ꞌyaj da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se síí tanáj xco̱ se lu̱j quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé níꞌ me nij soꞌ ado̱nj.
4 Cristo torna-se sem efeito para vós que procurais a justificação pela lei; vós decaístes da graça.
5 Xa̱ꞌ níꞌ, tza̱j ne̱ nu̱u̱ Nimán Diose̱ nimán níꞌ, ne̱ amán rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ man Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan me guun ya̱ rá níꞌ se vaa vaa güii cunu̱u sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱, ne̱ yoꞌo̱ naꞌvi̱j níꞌ nda̱a se quisi̱j ya̱ güii yoꞌ ado̱nj.
5 Porque nós, pelo Espírito, aguardamos a esperança da justiça pela fé.
6 Xa̱ꞌ níꞌ si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me se taj se ꞌyaj sese quita̱j taꞌngaꞌ man níꞌ, taj se ꞌyaj sese se̱ quitáá taꞌngaꞌ man níꞌ, taj se ꞌyaj maꞌ. ꞌO̱ se amán rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ man Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan cunuu ꞌe̱e̱ rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ man tinúú níꞌ, ne̱ cheꞌé ro̱j yoꞌ me cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ ado̱nj.
6 Porque, em Jesus Cristo, nem a circuncisão nem a incircuncisão valem alguma coisa, mas a fé que opera pelo amor.
7 Ga̱a rque̱ me se a̱j sa̱ꞌ uxrá nocoꞌ soj man Diose̱ tza̱j nihaꞌ. Me síí caráán chrej rihaan soj se̱ cuchumán rá soj cuno̱ soj nana̱ ya̱ ya̱j ga̱.
7 Corríeis bem; quem, pois, vos impediu para que não obedecêsseis à verdade?
8 Xa̱ꞌ nana̱ uno soj cuano̱, tza̱j ne̱ nuveé Dio̱se̱ me síí caꞌmii nana̱ yoꞌ rihaan soj maꞌ. Dan me se xa̱ꞌ Diose̱, tza̱j ne̱ yoꞌo̱ canacúún soꞌ man soj canoco̱ꞌ soj man o̱rúnꞌ ya̱ soꞌ ado̱nj.
8 Esta persuasão não vem daquele que vos chama.
9 Neꞌen nij soj se vaa yoꞌóó cuꞌna̱j levadura se ꞌyaj namij rque rachrúún, me se do̱j tzinꞌ yoꞌ araa nii rque cunj, tza̱j ne̱ namij rque cunuda̱nj cunj, ꞌyaj yoꞌ, ne̱ ase vaa yoꞌóó cuꞌna̱j levadura roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj vaa nana̱ ne̱ uno soj ado̱nj. Dan me se do̱j tzinꞌ nana̱ ne̱ uno soj, tza̱j ne̱ caꞌa̱nj niꞌya̱ queꞌe̱e̱ nij soj, quiꞌya̱j nana̱ ne̱ yoꞌ ei.
9 Um pouco de fermento leveda toda a massa.
10 Dan me se ꞌu̱nj me se yoꞌo̱ amán raj niꞌya̱j ꞌu̱nj man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ se vaa yoꞌo̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ rá soj ga̱ ꞌu̱nj chugua̱nj. Ne̱ síí aꞌmii yoꞌó nana̱ roꞌ, tza̱j ne̱ ꞌyaj chru̱j soꞌ rihaan soj se vaa se̱ canocoꞌ sa̱ꞌ soj man Diose̱ chugua̱nj. Cheꞌé yan ꞌyaj soꞌ da̱nj roꞌ, cheꞌé dan quira̱nꞌ soꞌ sayuun, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ado̱nj. Me maꞌa̱n si̱j me soꞌ, tza̱j ne̱ ya̱ quira̱nꞌ soꞌ sayuun, quiꞌya̱j Diose̱ ei.
10 Tenho confiança em vós, por meio do Senhor, que de maneira alguma mudareis de opinião; mas aquele que vos perturbar será julgado por isto, seja quem for.
11 Aꞌmii natáj ma̱ꞌán ꞌu̱nj rihaan yuvii̱ se vaa cuta̱ꞌ nii taꞌngaꞌ man yuvii̱, rá soj naꞌ. Taj, man tinu̱j, man nocoj. Sese da̱nj vaa nana̱ aꞌmii natáj ꞌu̱nj, ne̱ ne gu̱un naꞌa̱j yuvii̱ cuno̱ yuvii̱ nana̱ se vaa caviꞌ Jesucristó rihaan rcutze̱ asuun sa̱j maꞌ. Tza̱j ne̱ guun naꞌa̱j nij yuvii̱ ei. Ne̱ ma̱a̱n cheꞌé dan ꞌyaj ndoꞌo nij yuvii̱ sayuun manj ado̱nj.
11 E eu, irmãos, se ainda prego a circuncisão, por que, então, ainda sofro perseguição? Assim, a ofensa da cruz teria cessado.
12 Dan me se vaa cheꞌé cata̱j níꞌ se vaa nij síí ꞌyaj sayuun man soj roꞌ, ꞌo̱ se veé, ne̱ vaa cheꞌé caꞌne̱ꞌ nij soꞌ nu̱ꞌ nee̱ man maꞌa̱n nij soꞌ vaa tza̱j ado̱nj.
12 Bom seria que fossem cortados, aqueles que vos perturbam.
13 Dan me se canacúún Diose̱ man nij soj gu̱un niha̱ꞌ nimán soj canoco̱ꞌ soj man soꞌ, tinu̱j, nocoj. Tza̱j ne̱ se̱ guun rá soj se vaa caꞌve̱e quiꞌya̱j soj náá guun se me rá nee̱ man maꞌa̱n soj quiꞌya̱j soj maꞌ. Tana̱nj cunu̱u ꞌe̱e̱ rá soj tinúú soj, ne̱ yoꞌo̱ quiꞌya̱j suun soj cheꞌé tinúú soj ei.
13 Porque vós, irmãos, fostes chamados à liberdade. Apenas não useis da liberdade para dar ocasião à carne, mas para servir uns aos outros em amor.
14 Dan me se ꞌo̱ cuya̱a̱n ya̱ vaa nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés ga̱ o̱rúnꞌ nana̱ nihánj chugua̱nj: “Adi̱ꞌ se ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man yoꞌó yuvii̱ á”. Ne̱ nihánj me nana̱ no̱ xcúún níꞌ cuno̱ níꞌ, ne̱ sese da̱nj quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ síí ꞌyaj nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés me ya̱ níꞌ ado̱nj. A̱ ꞌó nana̱ se̱ cachiin cuno̱ uún níꞌ, sese da̱nj quiꞌya̱j níꞌ a̱ maꞌ.
14 Porque toda a lei é cumprida em uma só palavra, nesta: Amarás ao teu próximo como a ti mesmo.
15 Tza̱j ne̱ sese cunu̱ꞌ soj do̱ꞌ, sese gu̱un xco̱j ruva̱a̱ rá soj ni̱ꞌyaj soj tuviꞌ soj do̱ꞌ, sese quiꞌya̱j soj sayuun man tuviꞌ soj do̱ꞌ, ne̱ dan me se tadó uxrá soj ei. ꞌO̱ se sese da̱nj uun rá soj, ne̱ quiri̱ꞌ cunuda̱nj tuviꞌ soj, quiꞌya̱j soj na̱nj chugua̱nj.
15 Mas se vos mordeis e vos devorais uns aos outros, vede que não acabeis por vos destruirdes uns aos outros.
16 Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa yoꞌo̱ cuno̱ soj aꞌmii Nimán Diose̱ ga̱a chéé soj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ sese ina̱nj da̱nj quiꞌya̱j soj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ guun quiꞌya̱j soj se vaa me rá nee̱ man maꞌa̱n soj quiꞌya̱j soj maꞌ.
16 Isto vos digo: Andeis no Espírito, e não satisfareis os desejos da carne.
17 Dan me se ino̱ uxrá vaa se me rá nee̱ man níꞌ quiꞌya̱j yoꞌ ga̱ se me rá Nimán Diose̱ quiꞌya̱j yoꞌ ei. Dan me se ino̱ me rá ꞌo̱ ꞌo̱ ro̱j yoꞌ ei. Sese me rá níꞌ cuno̱ níꞌ rihaan Nimán Diose̱, ne̱ aráán nee̱ man níꞌ chrej rihaan níꞌ cuno̱ níꞌ rihaan Diose̱ chugua̱nj. Ne̱ sese me rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ se nij me rá nee̱ man níꞌ quiꞌya̱j yoꞌ, ne̱ aráán Nimán Diose̱ chrej rihaan níꞌ se̱ quiꞌyaj níꞌ da̱nj maꞌ. Ne̱ unuꞌ Nimán Diose̱ ga̱ nee̱ man níꞌ, ne̱ caꞌve̱e se me rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ nda̱a vaa me rá maꞌa̱n níꞌ quiꞌya̱j níꞌ, tza̱j ne̱ se̱ guun nucua̱j níꞌ quiꞌya̱j níꞌ da̱nj a̱ man ado̱nj.
17 Porque os desejos da carne se opõem aos do Espírito, e os do Espírito contra os da carne, pois opõem-se um ao outro, a fim de que não consigais fazer o que quereis.
18 Tza̱j ne̱ sese noco̱ꞌ soj man Nimán Diose̱, ne̱ taj cheꞌé canoco̱ꞌ soj se‑tucua̱nj Moisés a̱ mei.
18 Porém, se deixardes que o Espírito vos guie, já não estais sob a lei.
19 Dan me se a̱j neꞌen soj da̱j vaa rasu̱u̱n me rá nee̱ man maꞌa̱n soj quiꞌya̱j yoꞌ ei. Me rá yoꞌ quiꞌya̱j yoꞌ cacunꞌ ga̱ yoꞌó chana̱ do̱ꞌ, me rá yoꞌ quiꞌya̱j yoꞌ se nij ndoꞌo do̱ꞌ, me rá yoꞌ quiꞌya̱j yoꞌ se naꞌa̱j ndoꞌo do̱ꞌ,
19 Ora, as obras da carne são manifestas e aqui estão: Adultério, fornicação, impureza, lascívia,
20 quinaꞌvi̱j soj rihaan yaꞌanj acój yuvii̱ do̱ꞌ, me rá uún yoꞌ caꞌmi̱i̱ soj ga̱ síí chru̱u̱n nano̱ꞌ soꞌ chrej cheꞌé soj do̱ꞌ, uun xco̱j ruva̱a̱ rá soj niꞌya̱j soj tinúú soj do̱ꞌ, unuꞌ soj ga̱ tinúú soj do̱ꞌ, axríj yuva̱a̱ soj man tinúú soj do̱ꞌ, ina̱nj me rá ꞌo̱ ꞌo̱ soj cavi̱i̱ sa̱ꞌ uún soj do̱ꞌ, uxraꞌ taꞌa̱j nij soj man nij soj do̱ꞌ,
20 idolatria, feitiçaria, ódio, discórdia, rivalidade, ira, porfia, rebeliões, heresias,
21 uun xco̱j ruva̱a̱ rá soj niꞌya̱j soj tinúú soj do̱ꞌ, achráá ndoꞌo soj chraꞌ xno̱ ga̱ tuviꞌ soj do̱ꞌ, ne̱ dan me se queꞌe̱e̱ doj tuviꞌ cacunꞌ nihánj ꞌyaj uún soj, ꞌyaj nee̱ man maꞌa̱n soj na̱nj ado̱nj. A̱j cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj, ne̱ cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj uún ꞌu̱nj rihaan soj se vaa yuvii̱ ꞌyaj da̱nj roꞌ, daj chiha̱a̱ míj se̱ cayáán nij soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ.
21 invejas, homicídios, bebedeiras, orgias e outras coisas semelhantes. A respeito dessas coisas vos falo, como já vos falei outrora, que os que praticam tais coisas não hão de herdar o reino de Deus.
22 Tza̱j ne̱ sese ina̱nj rihaan Nimán Diose̱ cuno̱ níꞌ, ne̱ cunu̱u ꞌe̱e̱ rá níꞌ tuviꞌ níꞌ do̱ꞌ, gu̱un niha̱ꞌ rá níꞌ do̱ꞌ, ga̱a̱ xe̱j nimán níꞌ do̱ꞌ, ga̱a̱ ina̱j nimán níꞌ do̱ꞌ, veꞌé quiꞌya̱j níꞌ rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, yoꞌo̱ cuchuma̱n rá níꞌ do̱ꞌ,
22 Mas o fruto do Espírito é: Amor, alegria, paz, paciência, benignidade, bondade, fé,
23 síí niꞌya̱nj aꞌmii gu̱un níꞌ do̱ꞌ, veꞌé cu̱tumé níꞌ man níꞌ da̱j quiꞌya̱j maꞌa̱n níꞌ do̱ꞌ, quiꞌya̱j Nimán Diose̱ ei. Ina̱nj da̱nj ga̱a̱ níꞌ sese veꞌé cuno̱ níꞌ rihaan Nimán Diose̱ na̱nj ado̱nj. Yoꞌ me sese quiꞌya̱j níꞌ nda̱a vaa taj nana̱ nihánj, ne̱ taj cacunꞌ quita̱j xráá níꞌ quiꞌya̱j nana̱ nihánj a̱ maꞌ.
23 brandura, temperança; contra essas coisas não há lei.
24 Dan me se níꞌ si̱j a̱j canocoꞌ man Jesucristó roꞌ, me se a̱j ticaviꞌ Jesucristó man nu̱ꞌ se chiꞌi̱i̱ ma̱n nimán níꞌ, ga̱a caviꞌ soꞌ rihaan rcutze̱, ne̱ dan me se quisíj quiꞌyaj nee̱ man níꞌ cacunꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quiꞌyaj uún níꞌ se chiꞌi̱i̱ me rá nee̱ man níꞌ quiꞌya̱j yoꞌ a̱ maꞌ.
24 Pois aqueles que são de Cristo já crucificaram a carne com as paixões e concupiscências.
25 Dan me se cheꞌé se cunuu sa̱ꞌ nimán níꞌ, quiꞌyaj Nimán Diose̱, cheꞌé dan yoꞌo̱ cuno̱ níꞌ nu̱ꞌ se vaa cata̱j xnaꞌanj Nimán Diose̱ rihaan níꞌ ei.
25 Se vivemos pelo Espírito, andemos também no Espírito.
26 Se̱ caꞌmii xta̱ꞌ níꞌ a̱ ꞌó xcoꞌ a̱ maꞌ. Se̱ caꞌmii raꞌyunj níꞌ rihaan tinúú níꞌ a̱ maꞌ. Se̱ guun xco̱j ruva̱a̱ rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ tinúú níꞌ a̱ maꞌ.
26 Não sejamos ávidos da vanglória, provocando uns aos outros, invejando uns aos outros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.