Gálatas 4
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT
1 Ne̱ neꞌen soj da̱j vaa xnii, se vaa vaa güii, ne̱ gu̱un siꞌya̱j xnii nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n tucuá rej xnii ei. Tza̱j ne̱ ga̱a xnii me soꞌ, ne̱ ase vaa mozó roꞌ, da̱nj vaa soꞌ tucuá rej soꞌ ga̱a yáán rej soꞌ ei.
1 Portanto, pensem da seguinte forma: enquanto não atingir a idade adequada, o herdeiro não está numa posição muito melhor que a de um escravo, apesar de ser dono de todos os bens.
2 Dan me se vaa yuvii̱ tumé man xnii da̱j quiꞌya̱j xnii, ne̱ ina̱nj da̱nj vaa tumé nii man xnii nda̱a se cachi̱j ya̱ xnii, ga̱a ne̱ vaa güii caꞌve̱j rá rej xnii qui̱taꞌaa xnii rasu̱u̱n ma̱n tucuá xnii ei.
2 Deve obedecer a seus tutores e administradores até a idade determinada por seu pai.
3 Ne̱ ase vaa xnii ataa cachi̱j roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj vaa maꞌa̱n níꞌ ga̱a rque̱, ne̱ ina̱nj neꞌen níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ man nij yaꞌanj uun chij rihaan chumii̱ nihánj a.
3 O mesmo acontecia conosco. Éramos como crianças; éramos escravos dos princípios básicos deste mundo.
4 Tza̱j ne̱ quisíj güii me rá Diose̱ rque̱ Diose̱ nu̱ꞌ se sa̱ꞌ rihaan níꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé Diose̱ taꞌníí soꞌ caꞌna̱ꞌ taꞌníí soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ cuchruj ꞌo̱ chana̱ man taꞌníí Diose̱, ne̱ síí noco̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés me nu̱ꞌ nij tuvi̱ꞌ soꞌ ga̱a cayáán soꞌ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
4 Mas, quando chegou o tempo certo, Deus enviou seu Filho, nascido de uma mulher e sob a lei.
5 Dan me se me rá Jesucristó ra̱cuíj soꞌ man taranꞌ níꞌ si̱j noco̱ꞌ tucuáán noco̱ꞌ yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, se vaa caꞌve̱e ta̱náj níꞌ tucuáán noco̱ꞌ yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱, ne̱ ni̱caj níꞌ nu̱ꞌ se sa̱ꞌ me rá Diose̱ rque̱ Diose̱ rihaan taꞌníí Diose̱ ei. Ne̱ da̱nj me rá Jesucristó quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé níꞌ chugua̱nj.
5 Assim o fez para resgatar a nós que estávamos sob a lei, a fim de nos adotar como seus filhos.
6 Cuano̱ nihánj me se taꞌníí Diose̱ me nij soj ei. Cheꞌé dan caꞌnéé Diose̱ man Nimán taꞌníí soꞌ nimán níꞌ, ne̱ cheꞌé dan me: “Ata̱j chij. Rej núj mé so̱ꞌ á”, taj níꞌ, aguáj níꞌ, ꞌyaj Nimán taꞌníí soꞌ ei.
6 E, porque nós somos seus filhos, Deus enviou ao nosso coração o Espírito de seu Filho, e por meio dele clamamos: “ Aba , Pai”.
7 Cheꞌé dan me nuveé mo̱zó me soj rihaan Diose̱ cuano̱ nihánj maꞌ. Ase vaa mozó vaa soj ga̱a rque̱, tza̱j ne̱ xa̱ꞌ ya̱j, nahuun soj taꞌníí Diose̱, ne̱ vaa güii naca̱j soj nu̱ꞌ se sa̱ꞌ rque̱ Diose̱ rihaan nij taꞌníí soꞌ ado̱nj.
7 Agora você já não é escravo, mas filho de Deus. E, uma vez que é filho, Deus o tornou herdeiro dele.
8 Ga̱a rque̱ me se ne neꞌen ya̱ soj da̱j vaa Diose̱ maꞌ. Cheꞌé dan me quiꞌyaj suun soj rihaan yaꞌanj uun chij rihaan rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ nuveé yaꞌa̱nj ya̱ me nij yaꞌanj quiꞌyaj suun soj rihaan maꞌ.
8 Antes de conhecerem a Deus, vocês eram escravos de supostos deuses que, na verdade, nem existem.
9 Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se neꞌen nij soj man maꞌa̱n ya̱ Diose̱ ei. Tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj cata̱j ꞌu̱nj se vaa neꞌen Diose̱ man nij soj chugua̱nj. Sese a̱j neꞌen soj man maꞌa̱n ya̱ Diose̱, ga̱a ne̱ me cheꞌé ca̱nica̱j uún soj canoco̱ꞌ soj man nij yaꞌanj uun chij rihaan rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ga̱. Neꞌen soj se vaa se̱ guun nucua̱j nij soꞌ ra̱cuíj nij soꞌ man soj maꞌ. Taj yuꞌvee a̱ ꞌó xcoꞌ nó maꞌa̱n nij soꞌ maꞌ. Me cheꞌé me rá uún soj quiꞌya̱j suun soj rihaan nij soꞌ ga̱.
9 Agora que conhecem a Deus, ou melhor, agora que Deus os conhece, por que desejam voltar atrás e tornar-se novamente escravos dos frágeis e inúteis princípios básicos deste mundo?
10 Ne̱ navij rá soj güii gue̱e̱ do̱ꞌ, navij rá soj chaꞌanj cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ yavii do̱ꞌ, vaa dió gue̱e̱ rihaan soj do̱ꞌ, vaa yoꞌ gue̱e̱ rihaan soj do̱ꞌ ga̱. Me cheꞌé ꞌyaj soj da̱nj ga̱.
10 Vocês insistem em guardar certos dias, meses, estações ou anos.
11 Nanó ndoꞌo rá ꞌu̱nj se vaa ꞌyaj soj, ne̱ nanó rá ꞌu̱nj se vaa quiri̱ꞌ rmaꞌa̱n nu̱ꞌ suun quiꞌyaj suun ꞌu̱nj tucuꞌyón ꞌu̱nj se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ man nij soj na̱nj chugua̱nj.
11 Temo por vocês. Talvez meu árduo trabalho em seu favor tenha sido inútil.
12 Ase vaa ꞌu̱nj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ gue̱e̱ soj, ése̱ nda̱a adi̱ꞌ se vaa soj roꞌ, da̱nj vaa gue̱e̱ ꞌu̱nj, tinu̱j, nocoj. Cheꞌé dan me da̱j se ꞌyaj gue̱j cuano̱ roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ soj ei. Nuveé cheꞌe̱ se quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ soj manj maꞌ. Tana̱nj a̱, ne̱ ina̱nj veꞌé quiꞌyaj soj ga̱a cayáán ꞌu̱nj ga̱ soj ei.
12 Irmãos, peço-lhes que sejam como eu, pois eu também sou como vocês. E vocês não me trataram mal
13 A̱j neꞌen soj se vaa cheꞌé se canó chiꞌii̱ manj, cheꞌé dan natáꞌ ꞌu̱nj se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan soj ga̱a asino ya̱a̱n ei.
13 e certamente se lembram de que eu estava doente quando lhes anunciei as boas-novas pela primeira vez.
14 Ne̱ ga̱a quiránꞌ ꞌu̱nj rihaan soj me se ne nachri̱ꞌ soj ni̱ꞌyaj soj manj maꞌ. Tana̱nj a̱, ne̱ caráyaꞌa̱nj ndoꞌo soj niꞌya̱j soj manj, ne̱ nda̱a adi̱ꞌ veꞌé ꞌyaj nii ga̱ ꞌo̱ se‑mo̱zó Diose̱ roꞌ, da̱nj quiꞌyaj soj, ga̱a ne̱ veꞌé ndoꞌo caꞌmii soj ga̱j ei. Ne̱ ase vaa maꞌa̱n ya̱ Jesucristó roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj vaa ꞌu̱nj, rá soj,
14 Embora minha saúde precária fosse uma tentação para me rejeitarem, vocês não me desprezaram nem me mandaram embora. Ao contrário, acolheram-me e cuidaram de mim como se eu fosse um anjo de Deus, ou mesmo o próprio Cristo Jesus.
15 ne̱ cheꞌé dan me guun niha̱ꞌ uxrá rá nij soj ne̱ veꞌé uxrá cuno soj nana̱ caꞌmij, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ uxrá rá soj manj na̱nj ado̱nj. Dan me se cata̱j yáꞌ ta̱ꞌ asuun, ne̱ sese guun nucua̱j nij soj quiri̱i̱ soj rlij rihaan soj cu̱nuû yoꞌ rihanj, ne̱ caꞌvej rá soj quiꞌya̱j soj da̱nj, nda̱ꞌ rasu̱u̱n na̱nj chugua̱nj. Tza̱j ne̱ ya̱j me se me cheꞌé ne niha̱ꞌ rá soj ga̱a uno soj nana̱ aꞌmij cuano̱ ga̱.
15 Que aconteceu com a alegria que vocês demonstraram naquela ocasião? Estou certo de que, se fosse possível, teriam arrancado os próprios olhos e os teriam dado a mim.
16 Ma̱a̱n cheꞌé se caꞌmij nana̱ ya̱ ya̱ rihaan soj, cheꞌé dan mej síí ta̱j riꞌyunj man soj, rá soj na̱nj naꞌ. Taj maꞌ.
16 Acaso me tornei inimigo de vocês porque lhes digo a verdade?
17 Dan me se aráyaꞌa̱nj uxrá yoꞌó nij soꞌ man soj, tza̱j ne̱ ne cuna̱j daj chiha̱a̱ míj ꞌyaj nij soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se me rá nij soꞌ ta̱náj xco̱ soj nana̱ noco̱ꞌ níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man Jesucristó, ne̱ ina̱nj maꞌa̱n nij soꞌ canoco̱ꞌ soj, rá nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
17 Esses falsos mestres estão extremamente ansiosos para agradá-los, mas suas intenções não são boas. Querem afastá-los de mim para que dependam deles.
18 Sese veꞌé ꞌyaj yuvii̱ ga̱ soj, ne̱ cuna̱j uxrá sese cara̱yaꞌa̱nj nij yuvii̱ man soj, rá ꞌu̱nj á. Tza̱j ne̱ yoꞌo̱ da̱nj quiꞌya̱j nij soꞌ, sese ya̱ me sa̱ꞌ rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij soj ei. Tza̱j ne̱ taj maꞌ. Me cheꞌé ga̱a yáán ꞌu̱nj ga̱ soj, ga̱a ne̱ uun cheꞌe̱ nij soꞌ ꞌyaj nij soꞌ se sa̱ꞌ ga̱ soj ga̱. Nuveé se̱ sa̱ꞌ ꞌyaj nij soꞌ ga̱ soj man chugua̱nj.
18 Se alguém deseja agradá-los, muito bem; mas que o faça sempre, e não só quando estou com vocês.
19 Dan me se ase vaa taꞌníí ꞌu̱nj neꞌej roꞌ, da̱nj vaa nij soj, tinu̱j, nocoj. Cuano̱ nihánj me se uun cheꞌe̱ uún ꞌu̱nj nanó ndoꞌo raj cheꞌé soj nda̱a vaa nanó raj ga̱a rque̱, ne̱ me rá ꞌu̱nj se vaa nari̱ꞌ sa̱ꞌ ya̱ soj se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ ya̱ ei. Dan me se ase vaa nanó rá chana̱ nichru̱nꞌ cuchru̱j neꞌej cheꞌé se ne neꞌen noꞌ sese caꞌnga̱a̱ sa̱ꞌ taꞌníí noꞌ roꞌ, da̱nj vaa nanó rá ꞌu̱nj cheꞌé soj cuano̱ chugua̱nj. Ne̱ veé ina̱nj da̱nj nanó ndoꞌo rá uún ꞌu̱nj cheꞌé nij soj nda̱a nari̱ꞌ ya̱ ya̱ soj nda̱a vaa quiꞌyaj maꞌa̱n ya̱ Jesucristó na̱nj ei.
19 Ó meus filhos queridos, sinto como se estivesse passando outra vez pelas dores de parto por sua causa, e elas continuarão até que Cristo seja plenamente desenvolvido em vocês.
20 ꞌO̱ se ꞌvee, ne̱ nda̱a cuano̱ ca̱yáán yá ꞌu̱nj ga̱ soj, ga̱a ne̱ caꞌmi̱i̱ maꞌa̱n yá ꞌu̱nj ga̱ soj, raj ei. Tza̱j ne̱ ne neꞌen yaj da̱j nano̱ raj cheꞌé soj a̱ mei.
20 Gostaria de poder estar aí com vocês para lhes falar em outro tom. Mas, distante como estou, não sei o que mais fazer para ajudá-los.
21 Me rá ꞌu̱nj cata̱j ya̱ soj ꞌo̱ nana̱ rihanj ei. Me rá nij soj canoco̱ꞌ soj se‑tucua̱nj Moisés, tza̱j ne̱ neꞌen soj da̱j taj nana̱ cachrón Moisés rihaan yanj yoꞌ naꞌ.
21 Digam-me, vocês que desejam viver debaixo da lei: acaso sabem o que a lei diz de fato?
22 Dan me se cachrón Moisés nana̱ nihánj rihaan yanj, se vaa vaa vi̱j taꞌníí síí cuꞌna̱j Abraham sno̱ꞌo cunii, ne̱ yoꞌo̱ taꞌníí soꞌ me neꞌej cuchruj mozó cha̱na̱ nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ yoꞌó taꞌníí soꞌ me neꞌej cuchruj maꞌa̱n nica̱ soꞌ a. Xa̱ꞌ nica̱ soꞌ, tza̱j ne̱ nuveé mo̱zó me chana̱ nica̱ soꞌ maꞌ. Nica̱ ya̱ soꞌ me yoꞌ ado̱nj.
22 De acordo com as Escrituras, Abraão teve dois filhos, um nascido de uma escrava e outro de sua esposa, que era livre.
23 Dan me se neꞌej cuchruj mozó cha̱na̱ roꞌ, me se ase vaa aꞌngaa na̱j guun neꞌej roꞌ, da̱nj vaa caꞌngaa soꞌ a. Tza̱j ne̱ xa̱ꞌ neꞌej cuchruj maꞌa̱n nica̱ Abraham, tza̱j ne̱ a̱j cataꞌ tuꞌva Diose̱ da̱j quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé soꞌ asi̱j ga̱a ataa caꞌnga̱a̱ soꞌ a.
23 O filho da escrava nasceu segundo a vontade humana; o filho da mulher livre nasceu segundo a promessa.
24 — ausente —
24 Essas duas mulheres ilustram duas alianças. A primeira, Hagar, representa o monte Sinai, onde o povo recebeu a lei que o escravizou.
25 — ausente —
25 E Hagar, que é o monte Sinai, na Arábia, representa a Jerusalém de agora, pois ela e seus filhos vivem sob a escravidão da lei.
26 Tza̱j ne̱ síí ma̱n yoꞌó chumanꞌ Jerusalén chumanꞌ na̱j rej xta̱ꞌ me níꞌ, ne̱ nuveé mo̱zó me níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se a̱j guun ni̱i níꞌ man chumanꞌ Jerusalén na̱j rej xta̱ꞌ ado̱nj.
26 A segunda, Sara, representa a Jerusalém celestial. Ela é a mulher livre, e é nossa mãe.
27 Nihánj me nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ a: “Ga̱a̱ niha̱ꞌ nimán so̱ꞌ, cha̱na̱ itu̱un á. Ataa cuchru̱j so̱ꞌ neꞌej, tza̱j ne̱ ga̱a̱ niha̱ꞌ uxrá nimán so̱ꞌ á. ꞌO̱ ruún so̱ꞌ cuano̱, tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ doj a̱ ga̱a̱ taꞌníí so̱ꞌ rihaan taꞌníí chana̱ otoj ga̱ snóꞌo ado̱nj”. Ina̱nj da̱nj aꞌmii danj Diose̱ cheꞌé nica̱ Abraham chana̱ cuchruj man síí cuꞌna̱j Isaac a.
27 Como dizem as Escrituras: “Alegre-se, mulher sem filhos, você que nunca deu à luz! Grite de alegria, você que nunca esteve em trabalho de parto! Pois a abandonada agora tem mais filhos que a mulher que vive com o marido”.
28 Ne̱ ase vaa taꞌníí noꞌ síí cuꞌna̱j Isaac roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj vaa nij soj, tinu̱j, nocoj. Soj me neꞌej se vaa cataj ya̱ Diose̱ caꞌnga̱a̱ ya̱ ei. Ne̱ ase vaa cavii sa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Isaac roꞌ, da̱nj cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj uún ei.
28 E vocês, irmãos, são filhos da promessa, como Isaque.
29 Neꞌen nij soj se vaa xnii caꞌngaa maꞌa̱n taꞌníí yoꞌó chana̱ roꞌ, me se ta̱j riꞌyunj ndoꞌo soꞌ man neꞌej tucua̱ ya̱ veꞌ chugua̱nj. Dan me se taꞌngaꞌ da̱nj ranꞌ gue̱e̱ níꞌ cuano̱ nihánj, ne̱ dan me se ꞌyaj ndoꞌo nij yuvii̱ noco̱ꞌ maꞌa̱n se‑tucua̱nj Moisés sayuun man níꞌ si̱j cunuu sa̱ꞌ nimán cheꞌé Nimán Diose̱ chugua̱nj.
29 Ismael, o filho nascido da vontade humana, perseguiu Isaque, o filho nascido do poder do Espírito, e o mesmo ocorre agora.
30 Tza̱j ne̱ xca̱j níꞌ cuentá me taj danj Diose̱ ei. Dan me se taj yoꞌ se vaa: “Quiri̱i̱ so̱ꞌ man ro̱j taꞌni̱j mozó cha̱na̱ caꞌa̱nj yaníj ro̱j taꞌni̱j noꞌ á. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ taꞌníí nica̱ so̱ꞌ níí ne uun mozó me síí gu̱un síí siꞌya̱j nu̱ꞌ siꞌyáá so̱ꞌ vaa güii ei. Ne̱ xa̱ꞌ taꞌníí chana̱ uun mozó, tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj ne nó xcúún taꞌníí mozó cha̱na̱ yoꞌ quiri̱ꞌ yoꞌ taꞌa̱j siꞌyáá so̱ꞌ maꞌ”. Dan me se da̱nj vaa nana̱ caꞌmii Diose̱ rihaan Abraham nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ a.
30 Mas o que dizem as Escrituras sobre isso? “Livre-se da escrava e do filho dela, pois o filho da escrava não será herdeiro junto com o filho da mulher livre.”
31 Dan me se nuveé taꞌni̱j mozó cha̱na̱ me níꞌ, man tinu̱j, man nocoj. Nuveé yuvi̱i̱ ꞌyaj suun ndoꞌo canoco̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés me níꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se ase vaa taꞌníí chana̱ ne uun mozó roꞌ, da̱nj vaa níꞌ, ne̱ a̱ ꞌó tucuáán ne nó xcúún níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ a̱ maꞌ.
31 Portanto, irmãos, não somos filhos da escrava; somos filhos da mulher livre.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.