Gálatas 2

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Dan me se cachén xcaꞌa̱nj yoꞌ ga̱a curiha̱nj ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ canica̱j uún ꞌu̱nj caꞌanj ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén ga̱ síí cuꞌna̱j Bernabé, ne̱ dan me se nica̱j núj man síí cuꞌna̱j Titó caꞌanj núj rej yoꞌ a.
1 Catorze anos depois, eu voltei para Jerusalém com Barnabé e levei Tito comigo.
2 Dan me se caꞌanj ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén, cheꞌé se cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan ꞌu̱nj se vaa me rá Diose̱ caꞌa̱nj ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij tinúú níꞌ síí israelitá da̱j vaa nana̱ sa̱ꞌ nana̱ caꞌmii natáj ꞌu̱nj rihaan nij soj si̱j yaníj a. Tza̱j ne̱ quirii yaníj ꞌu̱nj man nij síí uun chij doj rihaan nij soꞌ, ne̱ natáꞌ ꞌu̱nj rihaan maꞌa̱n ina̱nj nij soꞌ cheꞌé nana̱ aꞌmii natáj ꞌu̱nj rihaan nij soj a. Dan me se me rá ꞌu̱nj xca̱j sa̱ꞌ nij síí uun chij yoꞌ cuentá da̱j vaa se‑na̱na̱j, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj tiri̱ꞌ nij soꞌ nu̱ꞌ suun quiꞌyaj suun ꞌu̱nj cheꞌé Jesucristó a.
2 Voltei para lá porque Deus me revelou que eu devia fazer isso. Ali, numa reunião particular com os líderes da igreja, eu expliquei a eles a mensagem do evangelho que anuncio aos não judeus. Eu não queria que o trabalho que tinha feito e estava fazendo fosse um trabalho perdido.
3 Ne̱ nicu̱nꞌ síí cuꞌna̱j Titó ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ nda̱ꞌ se nuveé si̱j israelitá me soꞌ, tza̱j ne̱ ne quiꞌya̱j nij síí ma̱n Jerusalén fuerzá man soꞌ cata̱ꞌ taꞌngaꞌ man soꞌ maꞌ.
3 Tito estava comigo, mas ele não foi obrigado a circuncidar-se , embora ele não seja judeu.
4 Tza̱j ne̱ do̱j nij síí tihaꞌ yuꞌunj, ne̱ dan me se taj nij soꞌ se vaa tinúú níꞌ me nij soꞌ, tza̱j ne̱ nuveé tinu̱j níꞌ me nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se tuꞌva rmaꞌa̱n nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Dan me se catúj yuve̱ nij soꞌ rej nuu chre̱ꞌ núj, ne̱ me rá nij soꞌ queneꞌe̱n yuve̱ nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j núj a. Tza̱j ne̱ xa̱ꞌ níꞌ si̱j canocoꞌ man Jesucristó, tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj ne nó xcúún níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés a̱ maꞌ. Cheꞌé dan guun rá nij soꞌ xca̱j nij soꞌ cuentá da̱j ꞌyaj níꞌ, ga̱a ne̱ ti̱haa̱n uún nij soꞌ man níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ nana̱ noco̱ꞌ nij soꞌ, rá a̱ nij soꞌ a.
4 Porém alguns tinham se juntado ao nosso grupo, fazendo de conta que eram irmãos na fé, e queriam circuncidá-lo. Eram homens que tinham entrado para o grupo como espiões a fim de espiar a liberdade que temos por estarmos unidos com Cristo Jesus e para nos tornar escravos de novo.
5 Tza̱j ne̱ núj me se a̱ ꞌó xcoꞌ nii ne cuno̱ núj rihaan nij soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se guun rá núj se vaa veꞌé ya̱ quina̱j nu̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ ya̱ rihaan soj, rá núj ado̱nj.
5 Mas em nenhum momento nós cedemos, pois queríamos que vocês tivessem o verdadeiro evangelho.
6 Dan me se ase vaa síí uun chij vaa taꞌa̱j nij síí ma̱n Jerusalén, rá nii, tza̱j ne̱ taj va̱j síí sa̱ꞌ doj rihaan tuviꞌ, rá ꞌu̱nj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se ꞌo̱ cuya̱a̱n vaa cunuda̱nj yuvii̱ rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj. Dan me se nij síí uun chij yoꞌ roꞌ, ne cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ a̱ doj nana̱ rihaan ꞌu̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se cuna̱j vaa nana̱ caꞌmii natáj ꞌu̱nj, taj nij soꞌ a.
6 E aqueles que pareciam ser os líderes da igreja — digo isso porque para mim não importa o que eles eram, pois Deus não julga pela aparência — aqueles líderes, repito, não me deram nenhuma ideia nova.
7 — ausente —
7 Pelo contrário, eles viram que Deus me tinha dado a responsabilidade de anunciar o evangelho aos não judeus, assim como tinha dado a Pedro a responsabilidade de anunciá-lo aos judeus.
8 — ausente —
8 Pois pelo poder de Deus fui feito apóstolo para anunciar o evangelho aos não judeus, assim como Pedro foi feito apóstolo para anunciar o evangelho aos judeus.
9 Ne̱ queneꞌen síí cuꞌna̱j Santiagó do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Pedró do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, se vaa quiꞌyaj ndoꞌo Diose̱ se lu̱j cheꞌé ꞌu̱nj do̱ꞌ, cheꞌé síí cuꞌna̱j Bernabé do̱ꞌ, se vaa guun nu̱cuáá ꞌu̱nj nata̱ꞌ ꞌu̱nj se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan yuvii̱, quiꞌyaj Diose̱, ne̱ guun ya̱ nu̱ꞌ rá nij soꞌ se vaa Diose̱ me síí caꞌneꞌ suun rihaan núj ei. Dan me se síí uun chij rihaan nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ma̱n Jerusalén me nij soꞌ, tza̱j ne̱ guun ya̱ rá nij soꞌ se vaa tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ me núj, ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n vaa suun vaa rihaan núj ga̱ suun vaa rihaan nij soꞌ, rá nij soꞌ a. Dan me se ne̱ nata̱ꞌ nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ tana̱nj núj uún, ne̱ nata̱ꞌ núj rihaan nij síí yaníj, cataj nij soꞌ uún a.
9 Por isso Tiago, Pedro e João, que eram considerados os líderes da igreja, reconheceram que Deus me tinha dado essa tarefa especial. E, como sinal de que éramos todos companheiros, eles deram a mim e a Barnabé um aperto de mãos. E todos nós combinamos que eu e Barnabé iríamos trabalhar entre os não judeus e eles, entre os judeus.
10 Tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ ya̱ rasu̱u̱n me cachíín niꞌya̱j ndoꞌo nij soꞌ rihaan núj se vaa asino̱ nij síí nique̱ me ra̱cuíj núj, taj nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ tumé ndoꞌo núj man nij síí nique̱, ne̱ asino̱ yoꞌ me ꞌyaj núj chéé núj ei.
10 Eles nos pediram só uma coisa: que lembrássemos dos pobres das igrejas deles, e isso eu sempre tenho procurado fazer.
11 Cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ cuchiꞌ síí cuꞌna̱j Pedró chumanꞌ cuꞌna̱j Antioquía a. Tza̱j ne̱ quiꞌyaj soꞌ do̱j se nij, ne̱ tumé soꞌ cacunꞌ cheꞌé se nij quiꞌyaj soꞌ, rá ꞌu̱nj, ne̱ cheꞌé dan caꞌmii riha̱a̱n yaj ga̱ soꞌ rihaan cunuda̱nj yuvii̱, ne̱ cataj ꞌu̱nj se vaa tumé soꞌ cacunꞌ cheꞌé se vaa quiꞌyaj soꞌ a.
11 Porém, quando Pedro veio para Antioquia da Síria, eu fiquei contra ele em público porque ele estava completamente errado.
12 Dan me se ga̱a caꞌnaꞌ soꞌ chumanꞌ Antioquía, ne̱ xcaj soꞌ cuentá se vaa caꞌve̱e cha̱ soꞌ chraa ga̱ nij yuvii̱ yaníj, ne̱ da̱nj quiꞌyaj soꞌ, ne̱ chá soꞌ chraa ga̱ nij soꞌ chugua̱nj. Tza̱j ne̱ ga̱a namán nij síí caꞌnaꞌ suun quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Santiagó chumanꞌ nihánj, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ Pedró caꞌmi̱i̱ nij síí ma̱n Jerusalén síí taj se vaa no̱ xcúún cunuda̱nj nij snóꞌo noco̱ꞌ man Diose̱ cata̱ꞌ taꞌngaꞌ man nij soꞌ a. Dan me se chuꞌviꞌ Pedró se vaa xca̱j nij soꞌ cuentá se vaa chá soꞌ chraa ga̱ nij yuvii̱ yaníj, ne̱ cata̱j nij soꞌ se vaa ne nó xcúún soꞌ quiꞌya̱j soꞌ da̱nj, rá soꞌ, ne̱ cheꞌé dan me caꞌneꞌ rá soꞌ ga̱ rej chá chraa ga̱ nij yuvii̱ yaníj, ne̱ naxuun yaníj soꞌ man soꞌ rihaan nij yuvii̱ yaníj na̱nj ado̱nj.
12 De fato, antes de chegarem ali alguns homens mandados por Tiago, Pedro tomava refeições com os irmãos não judeus. Mas, depois que aqueles homens chegaram, ele não queria mais tomar refeições com os não judeus porque tinha medo dos que eram a favor de circuncidar os não judeus.
13 Queneꞌen maꞌa̱n soꞌ se vaa caꞌve̱e cha̱ soꞌ chraa ga̱ nij yuvii̱ yaníj, tza̱j ne̱ nuveé si̱j ꞌo̱ vaa rá ga̱ nana̱ aꞌmii me soꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ ase vaa quiꞌyaj soꞌ roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌyaj uún taranꞌ nij yuvii̱ israelitá, ne̱ nda̱a síí cuꞌna̱j Bernabé quiꞌyaj cacunꞌ ga̱ nij soꞌ se vaa caꞌneꞌ rá soꞌ ga̱ rej chá chraa ga̱ nij yuvii̱ yaníj na̱nj ado̱nj.
13 E também os outros irmãos judeus começaram a agir como hipócritas, do mesmo modo que Pedro. E até Barnabé se deixou levar pela hipocrisia deles.
14 Dan me se xcaj ꞌu̱nj cuentá se vaa ne raan nocoꞌ nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ ya̱ maꞌ. Dan me se caꞌmii yá ꞌu̱nj rihaan Pedró, ne̱ cuno taranꞌ nij soꞌ, ne̱ cataj ꞌu̱nj:
14 Quando vi que eles não estavam agindo direito, de acordo com a verdade do evangelho , eu disse a Pedro na presença de todos: “Você é judeu, mas não está vivendo como judeu e sim como não judeu. Então, como é que você quer obrigar os não judeus a viverem como judeus?”
15 Dan me se yuvii̱ israelitá me níꞌ á. Nuveé yuvi̱i̱ yaníj yuvii̱ ꞌyaj ndoꞌo cacunꞌ me níꞌ maꞌ.
15 O fato é que nós somos judeus de nascimento e não “pecadores não judeus”, como eles são chamados.
16 Tza̱j ne̱ neꞌen níꞌ se vaa nda̱ꞌ se veꞌé nocoꞌ yoꞌo̱ soꞌ se‑tucua̱nj Moisés, tza̱j ne̱ se̱ cunuu sa̱ꞌ maꞌa̱n soꞌ rihaan Diose̱ maꞌ. ꞌO̱ se cunu̱u sa̱ꞌ ya̱ soꞌ rihaan Diose̱ sese cuchuma̱n rá soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man Jesucristó ado̱nj. Dan me se cuchumán rá maꞌa̱n níꞌ niꞌya̱j níꞌ Jesucristó, yan cunu̱u sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱, tza̱j ne̱ se̱ cunuu sa̱ꞌ níꞌ, quiꞌya̱j se‑tucua̱nj Moisés maꞌ. Ina̱nj da̱nj taj danj Diose̱ á. A̱ ꞌó yuvii̱ se̱ cunuu sa̱ꞌ rihaan Diose̱ quiꞌya̱j se‑tucua̱nj Moisés maꞌ, taj uún danj Diose̱ ado̱nj.
16 Mas sabemos que todos são aceitos por Deus somente pela fé em Jesus Cristo e não por fazerem o que a lei manda. Assim nós também temos crido em Cristo Jesus a fim de sermos aceitos por Deus pela nossa fé em Cristo e não por fazermos o que a lei manda. Pois ninguém é aceito por Deus por fazer o que a lei manda.
17 ꞌO̱ se níꞌ me se canocoꞌ níꞌ man Jesucristó, ga̱a ne̱ caꞌve̱e xꞌne̱e̱ cacunꞌ xráá níꞌ quiꞌya̱j soꞌ, rá níꞌ, tza̱j ne̱ ꞌo̱ se veé da̱nj ꞌyaj níꞌ cacunꞌ ta̱ꞌ rasuun chiha̱ꞌ. Me cheꞌé ꞌyaj níꞌ da̱nj ga̱. ꞌO̱ se Cristó me síí caꞌneꞌ suun quiꞌya̱j níꞌ cacunꞌ, rá so̱ꞌ naꞌ. Taj maꞌ. ―Nu̱ꞌ nana̱ nihánj me nana̱ caꞌmii ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Pedró ado̱nj.
17 Ao procurarmos ser aceitos por Deus por estarmos unidos com Cristo, fica claro que somos “pecadores” como os não judeus. Mas será que isso quer dizer que Cristo trabalha em favor do pecado? Claro que não!
18 Dan me se ma̱ꞌán ꞌu̱nj me síí tiriꞌ chrej canoco̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ veé dan, ga̱a ne̱ sese gu̱un cheꞌe̱ uún ꞌu̱nj naquiꞌya̱j sa̱ꞌ uún ꞌu̱nj man chrej yoꞌ, ne̱ dan me se maꞌa̱n ina̱nj yá ꞌu̱nj me síí tumé cacunꞌ ga̱a̱ na̱nj ado̱nj.
18 Se eu, depois de ter destruído a lei, começar a construí-la de novo como meio de ser aceito por Deus, aí, sim, fica claro que eu havia quebrado a lei.
19 Asi̱j rque̱ me se canocóꞌ ꞌu̱nj tucuáán yoꞌ, tza̱j ne̱ quiriꞌ rá ꞌu̱nj, quiꞌyaj tucuáán yoꞌ, ne̱ ya̱j me se ase vaa caviꞌ Jesucristó rihaan rcutze̱ roꞌ, da̱nj vaa cavíꞌ ꞌu̱nj rihaan tucuáán yoꞌ chugua̱nj. Ne̱ ya̱j me se ina̱nj cheꞌé Diose̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ei.
19 Pois, quanto à lei, estou morto, morto pela própria lei, a fim de viver para Deus. Eu fui morto com Cristo na cruz.
20 Cheꞌé se amán rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj Jesucristó roꞌ, ma̱a̱n cheꞌé dan vaa iꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ei. Ya̱j me se nuvé ꞌu̱nj me síí ya̱nj cuano̱ maꞌ. ꞌO̱ se Jesucristó me síí ya̱nj nimanj, ne̱ cheꞌé dan vaa iꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj cuano̱ ei. Cheꞌé se amán rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj man taꞌníí Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan ina̱nj nocóꞌ ꞌu̱nj man soꞌ ga̱a chéé ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Ne̱ dan me se ma̱a̱n cheꞌé se cunuu ꞌe̱e̱ uxrá rá soꞌ mán ꞌu̱nj roꞌ, cheꞌé dan caꞌneꞌ gue̱e̱ rá soꞌ caviꞌ soꞌ rihaan rcutze̱ cheꞌé ꞌu̱nj na̱nj ado̱nj.
20 Assim já não sou eu quem vive, mas Cristo é quem vive em mim. E esta vida que vivo agora, eu a vivo pela fé no Filho de Deus, que me amou e se deu a si mesmo por mim.
21 Ne̱ naꞌvej rá ꞌu̱nj ta̱náj yaníj ꞌu̱nj se lu̱j quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé ꞌu̱nj maꞌ. ꞌO̱ se vaa cheꞌé ya̱ quiꞌyaj Diose̱ se lu̱j ado̱nj. Dan me se sese caꞌve̱e ya̱ navi̱j cacunꞌ cheꞌé quiꞌya̱j se‑tucua̱nj Moisés, ga̱a ne̱ caviꞌ u̱u̱n maꞌa̱n Jesucristó vaa ga̱a̱ a̱j naꞌ. Taj maꞌ. ꞌO̱ se ne cavi̱ꞌ u̱u̱n soꞌ mei.
21 Eu me recuso a rejeitar a graça de Deus. Pois, se é por meio da lei que as pessoas são aceitas por Deus, então a morte de Cristo não adiantou nada!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.