Filipenses 2

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ya̱ ya̱ nariꞌ nucuaj nimán níꞌ, ꞌyaj Jesucristó, rá soj naꞌ. Ya̱ ya̱ uun niha̱ꞌ nimán níꞌ, ꞌyaj tinúú níꞌ síí ꞌe̱e̱ rá man níꞌ, rá soj naꞌ. Ya̱ ya̱ veꞌé mán nu̱ꞌ nij tinu̱j níꞌ, ꞌyaj Nimán Diose̱, rá soj naꞌ. Ya̱ ya̱ nuu ꞌe̱e̱ rá níꞌ si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó man tinúú níꞌ síí quiranꞌ sayuun, rá soj naꞌ. Dan me se nana̱ nihánj roꞌ, me ya̱ uxrá vaa na̱nj ado̱nj.
1 Se me é possível, pois, alguma consolação em Cristo, algum caridoso estímulo, alguma comunhão no Espírito, alguma ternura e compaixão,
2 Cheꞌé dan quiꞌya̱j soj nda̱a vaa taj nana̱ nihánj, ga̱a ne̱ gu̱un niha̱ꞌ uxrá raj, ne̱ dan me se cuya̱a̱n ga̱a̱ nimán soj ga̱ tinúú soj, ne̱ cunu̱u ꞌe̱e̱ rá soj man tinúú soj, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ uxrá raj ado̱nj.
2 completai a minha alegria, permanecendo unidos. Tende um mesmo amor, uma só alma e os mesmos pensamentos.
3 Se̱ guun xco̱j ruva̱a̱ rá soj ni̱ꞌyaj soj tinúú soj maꞌ. Se̱ guun rá soj se vaa cata̱j tinúú soj se vaa sa̱ꞌ uxrá vaa maꞌa̱n soj maꞌ. Tza̱j ne̱ ga̱a̱ nica̱ꞌ nimán soj, cata̱j soj se vaa sa̱ꞌ doj vaa tinúú soj rihaan maꞌa̱n soj á.
3 Nada façais por espírito de partido ou vanglória, mas que a humildade vos ensine a considerar os outros superiores a vós mesmos.
4 Se̱ caráyaꞌa̱nj soj man ina̱nj maꞌa̱n soj maꞌ. Tza̱j ne̱ cara̱yaꞌa̱nj ꞌo̱ ꞌo̱ soj man tinúú soj á.
4 Cada qual tenha em vista não os seus próprios interesses, e sim os dos outros.
5 Ase vaa rá maꞌa̱n Jesucristó roꞌ, da̱nj ga̱a̱ rá maꞌa̱n soj uún á.
5 Dedicai-vos mutuamente a estima que se deve em Cristo Jesus.
6 Ne̱ Jesucristó me se Diose̱ ya̱ me soꞌ, ne̱ soꞌ me síí no̱ xcúún gu̱un chij ndoꞌo, tza̱j ne̱ ne gu̱un niha̱ꞌ ndoꞌo rá soꞌ gu̱un chij soꞌ maꞌ.
6 Sendo ele de condição divina, não se prevaleceu de sua igualdade com Deus,
7 Tana̱nj a̱ tanáj soꞌ nu̱ꞌ suun uun chij yoꞌ, ne̱ guun soꞌ yuvii̱ guun soꞌ se‑mo̱zó yuvii̱ guun soꞌ, ne̱ ase vaa yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa soꞌ ga̱a caꞌnaꞌ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
7 mas aniquilou-se a si mesmo, assumindo a condição de escravo e assemelhando-se aos homens.
8 Dan me se cunuu nica̱ꞌ nimán soꞌ, ne̱ cuno soꞌ caꞌmii Diose̱, ne̱ nda̱a caꞌvej rá soꞌ cachro̱n nii man soꞌ rihaan rcutze̱ ya̱, ne̱ veé da̱nj me nó soꞌ ga̱a caviꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj.
8 E, sendo exteriormente reconhecido como homem, humilhou-se ainda mais, tornando-se obediente até a morte, e morte de cruz.
9 Cheꞌé dan guun chij ndoꞌo soꞌ rej xta̱ꞌ, quiꞌyaj Diose̱, ne̱ guun soꞌ síí gue̱e̱ doj rihaan cunuda̱nj yuvii̱, quiꞌyaj uún Diose̱ na̱nj ado̱nj.
9 Por isso Deus o exaltou soberanamente e lhe outorgou o nome que está acima de todos os nomes,
10 Cheꞌé dan vaa güii, ne̱ canicu̱nꞌ ru̱j cunuda̱nj nij síí ma̱n xta̱ꞌ do̱ꞌ, nij síí ma̱n rihaan chumii̱ do̱ꞌ, nij síí ma̱n rej rque yoꞌóó do̱ꞌ, asa̱ꞌ cuno nij soꞌ se‑chuvi̱i Jesucristó,
10 para que ao nome de Jesus se dobre todo joelho no céu, na terra e nos infernos.
11 ne̱ cata̱j ya̱ nij soꞌ se vaa maꞌa̱n Jesucristó me síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ queneꞌe̱n nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Rej níꞌ Diose̱ ado̱nj.
11 E toda língua confesse, para a glória de Deus Pai, que Jesus Cristo é Senhor.
12 Cheꞌé dan cuno̱ soj caꞌmi̱j, tinu̱j, nocoj. Ga̱a cayáán ꞌu̱nj ga̱ soj, ne̱ cuno soj nu̱ꞌ nana̱ caꞌmij, ne̱ quiꞌyaj suun uxrá soj cheꞌé rej quinavi̱j nu̱ꞌ chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán soj, ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ nimán soj a. Cuano̱ nihánj me se nda̱ꞌ se nuvíꞌ ꞌu̱nj yáán ga̱ soj, tza̱j ne̱ me rá ꞌu̱nj doj cuno̱ soj a. Ase ꞌyaj xnii ga̱a chuꞌviꞌ xnii niꞌya̱j xnii rej xnii roꞌ, da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j soj cuchuꞌvi̱ꞌ soj ni̱ꞌyaj soj Diose̱, ne̱ doj a̱ quiꞌya̱j suun soj cheꞌé rej quinavi̱j nu̱ꞌ chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán soj, ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ nimán soj rihaan Diose̱ á.
12 Assim, meus caríssimos, vós que sempre fostes obedientes, trabalhai na vossa salvação com temor e tremor, não só como quando eu estava entre vós, mas muito mais agora na minha ausência.
13 Diose̱ me síí ꞌyaj suun nimán soj yan gu̱un rá soj cuno̱ soj se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ soꞌ me síí quiꞌya̱j gu̱un nucua̱j soj quiꞌya̱j soj nu̱ꞌ se vaa me rá soꞌ quiꞌya̱j soj ado̱nj.
13 Porque é Deus quem, segundo o seu beneplácito, realiza em vós o querer e o executar.
14 A̱ ꞌó güii se̱ caꞌmii tuꞌva yuve̱ soj cheꞌé tinúú soj maꞌ. Ina̱nj veꞌé quiꞌya̱j suun soj ga̱ tinúú soj á.
14 Fazei todas as coisas sem murmurações nem críticas,
15 Ne̱ gu̱un soj síí sa̱ꞌ, ne̱ taj cacunꞌ cu̱tumé soj rihaan Diose̱ mei. Ne̱ nda̱ꞌ se chéé soj ga̱ yuvii̱ vaa quij nimán ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, tza̱j ne̱ veꞌé cuno̱ soj rihaan Diose̱, ne̱ yoꞌo̱ ya̱ gu̱un taꞌni̱j Diose̱ man soj chugua̱nj. Dan me se ase vaa veꞌé ndoꞌo vaa chuguu̱n yatiꞌ rej xta̱ꞌ roꞌ, da̱nj veꞌé uxrá queneꞌe̱n yuvii̱ man soj va̱j soj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱
15 a fim de serdes irrepreensíveis e inocentes, filhos de Deus íntegros no meio de uma sociedade depravada e maliciosa, onde brilhais como luzeiros no mundo,
16 raan canoco̱ꞌ soj se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ ꞌyaj vaa iꞌna̱ꞌ nimán níꞌ, ga̱a ne̱ gu̱un niha̱ꞌ raj ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj man soj ga̱a güii caꞌna̱ꞌ uún Jesucristó rihaan chumii̱ nihánj, cheꞌé se queneꞌe̱n soꞌ se vaa quiꞌyaj suun uxraj tucuꞌyonj man soj ne̱ cavii sa̱ꞌ nu̱ꞌ suun quiꞌyaj sunj a.
16 a ostentar a palavra da vida. Dessa forma, no dia de Cristo, sentirei alegria em não ter corrido em vão, em não ter trabalhado em vão.
17 Ne̱ nda̱ꞌ se nda̱a ayanj maꞌa̱n ton manj cheꞌé sayuun ránꞌ ꞌu̱nj cheꞌé se me ndoꞌo raj yoꞌo̱ cuchuma̱n rá soj ni̱ꞌyaj soj Diose̱, tza̱j ne̱ gu̱un niha̱ꞌ ndoꞌo raj, ne̱ tu̱cuachenj do̱j se niha̱ꞌ nu̱u̱ nimanj nimán soj ei.
17 Ainda que tenha de derramar o meu sangue sobre o sacrifício em homenagem à vossa fé, eu me alegro e vos felicito.
18 Ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá soj uún, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj cheꞌé soj a.
18 Vós outros, também, alegrai-vos e regozijai-vos comigo.
19 Me rá ꞌu̱nj caꞌne̱j ꞌu̱nj man síí cuꞌna̱j Timoteo cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan soj, sese caꞌve̱j rá Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ cuchi̱ꞌ soꞌ a. Ne̱ ca̱nica̱j soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rihanj, ne̱ cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihanj da̱j quiranꞌ soj, ga̱a ne̱ gu̱un niha̱ꞌ raj a.
19 Espero no Senhor Jesus enviar-vos dentro em breve Timóteo, para que me traga notícias vossas e eu me sinta reconfortado.
20 O̱rúnꞌ soꞌ me síí nanó ndoꞌo rá cheꞌé soj da̱j ranꞌ soj, ne̱ taj va̱j yoꞌó síí sa̱ꞌ ase sa̱ꞌ o̱rúnꞌ soꞌ maꞌ.
20 Pois não há ninguém como ele, tão unido comigo em sentimento, que com tão sincera afeição se interesse por vós.
21 Tza̱j ne̱ yoꞌó nij soꞌ roꞌ, ina̱nj cheꞌé maꞌa̱n nij soꞌ aráyaꞌa̱nj nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne aráyaꞌa̱nj nij soꞌ cheꞌé Jesucristó maꞌ.
21 Todos os demais buscam os próprios interesses e não os de Jesus Cristo.
22 Tza̱j ne̱ a̱j neꞌen soj se vaa síí sa̱ꞌ uxrá me síí cuꞌna̱j Timoteo, ne̱ da̱j se ꞌyaj xnii ꞌyaj suun xnii ga̱ rej xnii roꞌ, da̱nj vaa ꞌyaj Timoteo ꞌyaj suun soꞌ cheꞌé se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱j ei.
22 Quanto a ele, conheceis a sua inabalável fidelidade: tal como um filho ao pai, ele se dedica, comigo, ao serviço do Evangelho.
23 Cheꞌé dan xca̱j ꞌu̱nj cuentá da̱j qui̱ránꞌ ꞌu̱nj rej riha̱a̱n, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ caꞌne̱j ꞌu̱nj man soꞌ cuchi̱ꞌ soꞌ rej ya̱nj soj a.
23 É ele que eu pretendo enviar-vos, logo que eu puder entrever o desfecho da minha causa.
24 Ne̱ nucua̱j rá ꞌu̱nj man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ se vaa raꞌya̱nj cuchi̱ꞌ ma̱ꞌanj rihaan soj ado̱nj.
24 Aliás, confio no Senhor que também eu irei visitar-vos em breve.
25 Vaa cheꞌé ndoꞌo caꞌne̱j ꞌu̱nj man tinúú níꞌ síí cuꞌna̱j Epafrodito cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan soj vaa na̱nj ei. Soꞌ me síí quiꞌyaj suun ndoꞌo ga̱j rej ma̱n síí ta̱j riꞌyunj man níꞌ, ne̱ maꞌa̱n nij soj me síí caꞌnéé man soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rque̱ soꞌ se vaa achiin manj,
25 Julguei necessário enviar-vos nosso irmão Epafrodito, meu companheiro de labor e de lutas, que designastes para assistir-me em minhas necessidades.
26 ne̱ me ndoꞌo rá soꞌ queneꞌe̱n uún soꞌ man nij soj na̱nj ado̱nj. Dan me se nanó rá soꞌ se vaa cuno soj nana̱ cheꞌé soꞌ se vaa canó chiꞌii̱ man soꞌ ado̱nj.
26 Ele estava com saudades de todos vós e visivelmente preocupado, por terdes tido notícia da sua doença.
27 Ya̱ da̱j doj se caviꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Diose̱ man soꞌ, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Diose̱ mán ꞌu̱nj do̱ꞌ, ne̱ ne cavi̱ꞌ soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se sese caviꞌ síí cuꞌna̱j Epafrodito, ne̱ nanó ndoꞌo raj na̱nj ei.
27 De fato esteve mal, às portas da morte! Mas Deus teve compaixão dele, e não somente dele, mas também de mim, para que eu não tivesse aflição sobre aflição.
28 Cheꞌé dan raꞌya̱nj caꞌne̱j ꞌu̱nj man soꞌ cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan soj, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá soj queneꞌe̱n soj man soꞌ, ne̱ cheꞌé dan se̱ nanó rá ꞌu̱nj cheꞌé soj maꞌ.
28 Esta é a razão por que procurei enviá-lo antes, para que, vendo-o, novamente vos alegreis e eu também fique menos preocupado.
29 Cheꞌé dan asa̱ꞌ cuchiꞌ soꞌ, ne̱ ga̱a̱ niha̱ꞌ ndoꞌo rá soj caꞌmi̱i̱ soj ga̱ soꞌ ei. Dan me se ya̱ tinúú níꞌ si̱j noco̱ꞌ man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ me soꞌ ei. Cara̱a̱ cochro̱j soj rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ꞌyaj nda̱a vaa ꞌyaj síí cuꞌna̱j Epafrodito yoꞌ ei.
29 Portanto, acolhei-o no Senhor com toda a alegria e tratai com grande estima homens assim.
30 ꞌO̱ se da̱j doj se caviꞌ soꞌ cheꞌé suun quiꞌyaj suun soꞌ cheꞌé Jesucristó na̱nj ado̱nj. Dan me se caꞌnéé nimán soꞌ cavi̱ꞌ soꞌ cheꞌé se nayón soꞌ rihaan soj racuíj soꞌ manj na̱nj chugua̱nj.
30 Porque foi pela causa de Cristo que esteve próximo da morte, e arriscou a própria vida, para prestar-me os serviços que vós não podíeis prestar em pessoa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Filipenses 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.