Atos 9
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVI
1 Dan me se síí cuꞌna̱j Saulo me se ꞌo̱ guun rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ sayuun man nij síí noco̱ꞌ se na̱na̱ Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ne̱ nda̱a guun rá soꞌ cavi̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan canocoꞌ uxrá soꞌ man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó a. Ne̱ caꞌanj soꞌ rej ne̱ xrej ata̱ suun noco̱o doj,
1 Enquanto isso, Saulo ainda respirava ameaças de morte contra os discípulos do Senhor. Dirigindo-se ao sumo sacerdote,
2 ne̱ naxca̱j soꞌ yanj actá rihaan xrej, ne̱ yanj actá yoꞌ roꞌ, caꞌa̱nj chumanꞌ Damasco rihaan nij síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés a. Ne̱ taj xnaꞌanj yanj yoꞌ rihaan nij soꞌ se vaa sese nari̱ꞌ Saulo man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó, ne̱ se snóꞌo se chana̱ se no̱ xcúún soꞌ nu̱míj soꞌ man nij soꞌ ne̱ caꞌa̱nj ni̱caj soꞌ man nij soꞌ nda̱a chumanꞌ Jerusalén caxri̱i̱ soꞌ man nij soꞌ tagaꞌ a.
2 pediu-lhe cartas para as sinagogas de Damasco, de maneira que, caso encontrasse ali homens ou mulheres que pertencessem ao Caminho, pudesse levá-los presos para Jerusalém.
3 Dan me se nica̱j Saulo yanj, ne̱ va̱j soꞌ chrej, ne̱ quinichrunꞌ soꞌ chumanꞌ Damasco yoꞌ, ne̱ taj niꞌyón cuchuguu̱n nu̱ꞌ xta̱ꞌ nu̱ꞌ anica̱j rej nicu̱nꞌ soꞌ a.
3 Em sua viagem, quando se aproximava de Damasco, de repente brilhou ao seu redor uma luz vinda do céu.
4 Ga̱a ne̱ quinij soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ dan me se cuno Saulo se vaa cataj yoꞌo̱ soꞌ rihaan soꞌ:
4 Ele caiu por terra e ouviu uma voz que lhe dizia: "Saulo, Saulo, por que você me persegue? "
5 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Saulo man síí caꞌmii rihaan soꞌ, cataj soꞌ:
5 Saulo perguntou: "Quem és tu, Senhor? " Ele respondeu: "Eu sou Jesus, a quem você persegue.
6 Tza̱j ne̱ na̱xaga̱a̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ nda̱a chumanꞌ Damasco, ga̱a ne̱ cata̱j nii rihaan so̱ꞌ da̱j qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan Saulo a.
6 Levante-se, entre na cidade; alguém lhe dirá o que você deve fazer".
7 Ne̱ nij snóꞌo va̱j chrej ga̱ Saulo me se canicunꞌ nij soꞌ, ne̱ a̱ doj nana̱ ne caꞌmi̱i̱ nij soꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ cuno nij soꞌ nana̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ taj a̱ ꞌó rasu̱u̱n ne queneꞌe̱n nij soꞌ a̱ maꞌ.
7 Os homens que viajavam com Saulo pararam emudecidos; ouviam a voz mas não viam ninguém.
8 Ne̱ Saulo me se naxuma̱a̱n soꞌ, ne̱ nuxraꞌ soꞌ rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ taj se quiꞌyáꞌ queneꞌe̱n soꞌ maꞌ. Yu̱u̱n cheꞌe̱ caráán rihaan soꞌ na̱nj ado̱nj. Ga̱a ne̱ quitaꞌaa yoꞌó nij soꞌ raꞌa soꞌ, ne̱ racuíj nij soꞌ man Saulo chéé Saulo, ne̱ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Damasco a.
8 Saulo levantou-se do chão e, abrindo os olhos, não conseguia ver nada. E eles o levaram pela mão até Damasco.
9 Ne̱ quisíj vaꞌnu̱j güii ne caꞌve̱e queneꞌe̱n soꞌ maꞌ. Ne̱ ne cha̱ soꞌ ne̱ ne coꞌo̱ soꞌ na a̱ maꞌ.
9 Por três dias ele esteve cego, não comeu nem bebeu.
10 Dan me se chumanꞌ Damasco roꞌ, yáán ꞌo̱ síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó, ne̱ Ananías cuꞌna̱j soꞌ a. Ne̱ naquiꞌyaa Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a:
10 Em Damasco havia um discípulo chamado Ananias. O Senhor o chamou numa visão: "Ananias! " "Eis-me aqui, Senhor", respondeu ele.
11 Ga̱a ne̱ cataj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan Ananías a:
11 O Senhor lhe disse: "Vá à casa de Judas, na rua chamada Direita, e pergunte por um homem de Tarso chamado Saulo. Ele está orando;
12 ne̱ dan me se ga̱a cachíín niꞌya̱j soꞌ ne̱ naquiꞌyaa ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Ananías rihaan soꞌ, quiꞌyáj ado̱nj. Ne̱ catúj Ananías yoꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cutaꞌ raꞌa soꞌ raa̱ Saulo, cheꞌé rej caꞌve̱e curuvi̱ꞌ uún rihaan soꞌ qui̱ꞌyáj a ―taj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan Ananías a.
12 numa visão viu um homem chamado Ananias chegar e impor-lhe as mãos para que voltasse a ver".
13 Ga̱a ne̱ cataj Ananías rihaan Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a:
13 Respondeu Ananias: "Senhor, tenho ouvido muita coisa a respeito desse homem e de todo o mal que ele tem feito aos teus santos em Jerusalém.
14 ne̱ nihánj me se veé da̱nj nica̱j soꞌ yanj actá cheꞌé rej nu̱míj soꞌ man cunuda̱nj núj si̱j achíín niꞌya̱j rihaan so̱ꞌ, quiꞌyaj nij xrej ata̱ suun noco̱o doj ado̱nj ―taj Ananías a.
14 Ele chegou aqui com autorização dos chefes dos sacerdotes para prender todos os que invocam o teu nome".
15 Ga̱a ne̱ cataj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ a:
15 Mas o Senhor disse a Ananias: "Vá! Este homem é meu instrumento escolhido para levar o meu nome perante os gentios e seus reis, e perante o povo de Israel.
16 ꞌO̱ se ꞌu̱nj me síí cata̱j xnaꞌanj rihaan soꞌ cheꞌé nu̱ꞌ sayuun no̱ xcúún soꞌ quira̱nꞌ soꞌ, cheꞌé yan nata̱ꞌ soꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌej ado̱nj ―taj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan Ananías a.
16 Mostrarei a ele o quanto deve sofrer pelo meu nome".
17 Dan me se caꞌanj Ananías, ne̱ catúj soꞌ rá veꞌ yoꞌ, ne̱ cutaꞌ raꞌa soꞌ raa̱ Saulo, ne̱ cataj soꞌ:
17 Então Ananias foi, entrou na casa, impôs as mãos sobre Saulo e disse: "Irmão Saulo, o Senhor Jesus, que lhe apareceu no caminho por onde você vinha, enviou-me para que você volte a ver e seja cheio do Espírito Santo".
18 Nu̱ꞌ caꞌmii soꞌ da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ cayuu ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan Saulo, ne̱ ase vaa ꞌo̱ nuj catu̱nꞌ roꞌ, da̱nj vaa se cayuu rihaan soꞌ, ne̱ curuviꞌ rihaan Saulo, ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ, ne̱ cataꞌ ne soꞌ a.
18 Imediatamente, algo como escamas caiu dos olhos de Saulo e ele passou a ver novamente. Levantando-se, foi batizado
19 Ne̱ chá soꞌ chraa, ne̱ nariꞌ nucuaj rá soꞌ a.
19 e, depois de comer, recuperou as forças. Saulo passou vários dias com os discípulos em Damasco.
20 ne̱ nu̱ꞌ caꞌanj soꞌ nij veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa Jesucristó roꞌ, taꞌníí ya̱ Diose̱ me soꞌ a.
20 Logo começou a pregar nas sinagogas que Jesus é o Filho de Deus.
21 Ne̱ cunuda̱nj nij síí cuno se na̱na̱ Saulo roꞌ, caráyaꞌa̱nj ndoꞌo nij soꞌ se na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
21 Todos os que o ouviam ficavam perplexos e perguntavam: "Não é ele o homem que procurava destruir em Jerusalém aqueles que invocam este nome? E não veio para cá justamente para levá-los presos aos chefes dos sacerdotes? "
22 Tza̱j ne̱ doj a̱ nucua̱j nataꞌ soꞌ se na̱na̱ Jesucristó rihaan nij yuvii̱ israelitá ya̱nj chumanꞌ Damasco, ne̱ veꞌé tihaa̱n soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa Jesucristó me síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, ne̱ nda̱a cunuu dínj tuꞌva nij soꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
22 Todavia, Saulo se fortalecia cada vez mais e confundia os judeus que viviam em Damasco, demonstrando que Jesus é o Cristo.
23 Dan me se cachén queꞌe̱e̱ güii, ga̱a ne̱ cavii raa̱ nij yuvii̱ israelitá da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ caꞌve̱e ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Saulo a.
23 Decorridos muitos dias, os judeus decidiram de comum acordo matá-lo,
24 Tza̱j ne̱ xcaj Saulo cuentá da̱j guun rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ man soꞌ, ne̱ dan me se nuvi̱i niga̱nꞌ tumé ndoꞌo nij yuvii̱ israelitá taꞌyaa chingá yahi̱j ta̱j rej atúj yuvii̱ chumanꞌ yoꞌ, cheꞌé rej me rá nij soꞌ nari̱ꞌ nij soꞌ man Saulo ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Saulo, rá nij soꞌ a.
24 mas Saulo ficou sabendo do plano deles. Dia e noite eles vigiavam as portas da cidade a fim de matá-lo.
25 Cheꞌé dan nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Saulo roꞌ, caꞌnéé nij soꞌ man Saulo rá ꞌo̱ scaa xi̱j, ne̱ rej nii̱ tacuachén nij soꞌ man Saulo rque taꞌyaa leꞌe̱j ta̱j chingá yahij aráán tuꞌva chumanꞌ, ne̱ tananij nij soꞌ man Saulo rihaan yoꞌóó xeꞌ, ne̱ dan me se quinanii soꞌ a.
25 Mas os seus discípulos o levaram de noite e o fizeram descer num cesto, através de uma abertura na muralha.
26 Dan me se cuchiꞌ Saulo chumanꞌ Jerusalén, ne̱ guun rá soꞌ cunu̱u chre̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó, tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ cunuda̱nj nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Saulo a. ꞌO̱ se ne cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ se na̱na̱ Saulo se vaa si̱j tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó me soꞌ a.
26 Quando chegou a Jerusalém, tentou reunir-se aos discípulos, mas todos estavam com medo dele, não acreditando que fosse realmente um discípulo.
27 Cheꞌé dan nica̱j síí cuꞌna̱j Bernabé man soꞌ, caꞌanj soꞌ rihaan maꞌa̱n nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ se na̱na̱ soꞌ, ne̱ nataꞌ Bernabé rihaan nij soꞌ da̱j guun ga̱a queneꞌen Saulo man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱a va̱j soꞌ chrej ne̱ caꞌmii soꞌ ga̱ Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ nataꞌ uún Bernabé da̱j quiꞌyaj Saulo chumanꞌ Damasco ga̱a caꞌmii natáj soꞌ, ne̱ ne cuchuꞌvi̱ꞌ soꞌ a̱ doj caꞌmi̱i̱ natáj soꞌ rihaan nij yuvii̱ cheꞌé Jesucristó, taj Bernabé a.
27 Então Barnabé o levou aos apóstolos e lhes contou como, no caminho, Saulo vira o Senhor, que lhe falara, e como em Damasco ele havia pregado corajosamente em nome de Jesus.
28 Dan me se guun cheꞌe̱ nij soꞌ veꞌé caꞌmii nij soꞌ ga̱ Saulo, ne̱ ꞌo̱ va̱j soꞌ ga̱ nij soꞌ a. Ne̱ caꞌmii natáj soꞌ se na̱na̱ Jesucristó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén, ne̱ a̱ doj ne cuchuꞌvi̱ꞌ soꞌ, ne̱ nucua̱j caꞌmii natáj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a.
28 Assim, Saulo ficou com eles, e andava com liberdade em Jerusalém, pregando corajosamente em nome do Senhor.
29 Dan me se caꞌmii soꞌ ga̱ nij síí israelitá aꞌmii xnaꞌánj griego, ne̱ canó tuviꞌ nij soꞌ ga̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ nij soꞌ roꞌ, guun rá ticavi̱ꞌ man soꞌ a.
29 Falava e discutia com os judeus de fala grega, mas estes tentavam matá-lo.
30 Dan me se xcaj nij tinu̱j nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó cuentá se vaa guun rá yoꞌó nij síí israelitá ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Saulo, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Saulo nda̱a chumanꞌ Cesarea, ga̱a ne̱ caꞌnéé nij soꞌ man soꞌ nda̱a chumanꞌ Tarso a.
30 Sabendo disso, os irmãos o levaram para Cesaréia e o enviaram para Tarso.
31 Veé dan me se dínj yáán cunuda̱nj nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj nu̱ꞌ estadó Judea do̱ꞌ, Galilea do̱ꞌ, Samaria do̱ꞌ a. Dan me se caráj cochro̱j ndoꞌo nij soꞌ rihaan Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ cheꞌé dan veꞌé doj nariꞌ nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ se tucua̱nj soꞌ a. Ne̱ Nimán Diose̱ tucuꞌyón man nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun ri̱i̱ ndoꞌo nij soꞌ doj a.
31 A igreja passava por um período de paz em toda a Judéia, Galiléia e Samaria. Ela se edificava e, encorajada pelo Espírito Santo, crescia em número, vivendo no temor do Senhor.
32 Dan me se chéé síí cuꞌna̱j Pedró nu̱ꞌ rej ne̱ nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man Diose̱, ne̱ dan me se cuchiꞌ soꞌ nda̱a rihaan tinúú nij soꞌ ne̱ chumanꞌ Lida,
32 Viajando por toda parte, Pedro foi visitar os santos que viviam em Lida.
33 ne̱ chumanꞌ Lida roꞌ, nariꞌ soꞌ ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Eneas, ne̱ soꞌ me se a̱j quisíj tu̱nj ya̱ yoꞌ yoꞌo̱ naj soꞌ rihaan yuvéé, ne̱ ꞌo̱ síí taj se ꞌyáꞌ cache̱e̱ me soꞌ,
33 Ali encontrou um paralítico chamado Enéias, que estava acamado fazia oito anos.
34 ne̱ dan me se cataj Pedró rihaan soꞌ:
34 Disse-lhe Pedro: "Enéias, Jesus Cristo vai curá-lo! Levante-se e arrume a sua cama". Ele se levantou imediatamente.
35 Ga̱a ne̱ queneꞌen cunuda̱nj nij síí ya̱nj chumanꞌ Lida do̱ꞌ, nij síí ya̱nj taa cuꞌna̱j Sarón do̱ꞌ, nda̱a vaa nahuun sa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Eneas yoꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan canica̱j nimán nij soꞌ canocoꞌ nij soꞌ man Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
35 Todos os que viviam em Lida e Sarona o viram e se converteram ao Senhor.
36 Dan me se chumanꞌ Jope yáán ꞌo̱ chana̱ tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó, ne̱ Tabita cuꞌna̱j noꞌ xnaꞌánj hebreo, ne̱ Dorcas me se chuvi̱i noꞌ xnaꞌánj griego a. Ne̱ chana̱ quiꞌyaj ina̱nj se sa̱ꞌ me noꞌ, ne̱ rqué ndoꞌo noꞌ rasu̱u̱n man nij síí nique̱,
36 Em Jope havia uma discípula chamada Tabita, que em grego é Dorcas, que se dedicava a praticar boas obras e dar esmolas.
37 ne̱ güii dan me se canó chiꞌii̱ man noꞌ, ne̱ quiranꞌ ndoꞌo noꞌ, ne̱ caviꞌ noꞌ a. Ne̱ tucuane nii man noꞌ, ne̱ cuchruj nii man noꞌ rque veꞌ nataꞌ,
37 Naqueles dias ela ficou doente e morreu, e seu corpo foi lavado e colocado num quarto do andar superior.
38 ne̱ dan me se nichru̱nꞌ na̱j chumanꞌ Lida ga̱ chumanꞌ Jope, ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Jope se vaa va̱j Pedró chumanꞌ Lida yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé nij soꞌ man vi̱j snóꞌo cuchi̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan Pedró a. Dan me se cuchiꞌ ro̱j soꞌ rihaan Pedró, ne̱ cataj ro̱j soꞌ:
38 Lida ficava perto de Jope, e quando os discípulos ouviram falar que Pedro estava em Lida, mandaram-lhe dois homens dizer-lhe: "Não se demore em vir até nós".
39 Ga̱a ne̱ naxuma̱a̱n Pedró, ne̱ caꞌanj soꞌ cuaj ga̱ ro̱j soꞌ a. Ne̱ ga̱a cuchiꞌ nij soꞌ chumanꞌ Jope, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Pedró rá veꞌ nataꞌ na̱j chana̱ caviꞌ cuꞌna̱j Dorcas, ne̱ caꞌnaꞌ cunuda̱nj nij chana̱ caviꞌ nica̱ rihaan Pedró, ne̱ taꞌvee nij noꞌ, ne̱ tihaa̱n nij chana̱ rihaan Pedró cunuda̱nj nij yatzíj quiꞌyaj Dorcas ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ noꞌ a.
39 Pedro foi com eles e, quando chegou, foi levado para o quarto do andar superior. Todas as viúvas o rodearam, chorando e mostrando-lhe os vestidos e outras roupas que Dorcas tinha feito quando ainda estava com elas.
40 Dan me se quirii Pedró man cunuda̱nj nij noꞌ xeꞌ, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo soꞌ rihaan Diose̱ a. Ga̱a ne̱ canica̱j soꞌ, cataj soꞌ rihaan cúú man chana̱ a:
40 Pedro mandou que todos saíssem do quarto; depois, ajoelhou-se e orou. Voltando-se para a mulher morta, disse: "Tabita, levante-se". Ela abriu os olhos e, vendo Pedro, sentou-se.
41 ne̱ quitaꞌaa Pedró raꞌa noꞌ, ne̱ naxuma̱a̱n noꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. Ga̱a ne̱ canacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ nij chana̱ caviꞌ nica̱ do̱ꞌ, yoꞌó nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man Diose̱ do̱ꞌ, ne̱ tihaa̱n soꞌ man níí cuꞌna̱j Dorcas rihaan nij soꞌ se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún noꞌ a.
41 Tomando-a pela mão, ajudou-a a pôr-se de pé. Então, chamando os santos e as viúvas, apresentou-a viva.
42 Dan me se cuchiꞌ nana̱ cheꞌé Dorcas rihaan cunuda̱nj nij síí ne̱ chumanꞌ Jope, ne̱ cheꞌé dan queꞌe̱e̱ nij síí ma̱n Jope cuchumán rá niꞌya̱j man Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
42 Este fato se tornou conhecido em toda a cidade de Jope, e muitos creram no Senhor.
43 Dan me se guun ra̱a̱n Pedró queꞌe̱e̱ güii chumanꞌ Jope, ne̱ dan me se tucuá ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón caranꞌ soꞌ queꞌe̱e̱ güii, ne̱ síí naquiꞌyaj laru̱u nuj xcuu me Simón yoꞌ a.
43 Pedro ficou em Jope durante algum tempo, com um curtidor de couro chamado Simão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.