Atos 22
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT
1 ―Cuno̱ soj caꞌmi̱j, tinu̱j, taꞌnuj. Ne̱ nano̱ xre̱j soj se vaa caꞌmi̱i̱ naca̱j ꞌu̱nj manj ―taj Pabló rihaan nij síí israelitá a.
1 “Irmãos e pais”, disse Paulo. “Ouçam-me enquanto apresento minha defesa.”
2 Dan me se xcaj nij yuvii̱ israelitá cuentá se vaa caꞌmii Pabló xnaꞌánj hebreo, ne̱ cheꞌé dan nda̱a dínj maꞌa̱n mán nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj uún Pabló a:
2 Quando o ouviram falar em aramaico, o silêncio foi ainda maior.
3 ―Dan me se ya̱ síí israelitá mé ꞌu̱nj, ne̱ caꞌngaa ꞌu̱nj chumanꞌ Tarso chumanꞌ na̱j estadó Cilicia a. Tza̱j ne̱ cachij ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén nihánj, ne̱ naríꞌ ꞌu̱nj noco̱ꞌ ꞌu̱nj nu̱ꞌ se tucua̱nj xi̱i níꞌ, quiꞌyaj maestró Gamaliel a. Ne̱ cuano̱ nihánj me se si̱j ya̱nj quiꞌya̱j nu̱ꞌ nda̱a vaa me rá Diose̱ mé ꞌu̱nj ase vaa ꞌyaj maꞌa̱n soj güii cuanꞌ ado̱nj.
3 Então Paulo disse: “Sou judeu, nascido em Tarso, cidade da Cilícia. Fui criado aqui em Jerusalém e educado por Gamaliel. Como aluno dele, fui instruído rigorosamente em nossas leis e nos costumes judaicos. Tornei-me muito zeloso de honrar a Deus em tudo que fazia, como vocês são hoje.
4 Ne̱ quiꞌyaj ndoꞌoj sayuun man nij yuvii̱ noco̱ꞌ se tucua̱nj Jesucristó yoꞌ, ne̱ guun ndoꞌo raj cavi̱ꞌ nij soꞌ a. Dan me se snóꞌo do̱ꞌ, chana̱ do̱ꞌ, numíj, ne̱ canúꞌ ꞌu̱nj man nij soꞌ tagaꞌ,
4 E fui ao encalço dos seguidores do Caminho, perseguindo alguns até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na prisão.
5 ne̱ xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí uun chij rihaan níꞌ do̱ꞌ, me síí cata̱j se vaa ya̱ vaa nana̱ nihánj nana̱ natáꞌ ꞌu̱nj rihaan soj ado̱nj. ꞌO̱ se maꞌa̱n nij soꞌ rqué yanj cartá rihaan ꞌu̱nj naya̱a̱ tuviꞌ níꞌ síí ma̱n chumanꞌ Damasco, ga̱a ne̱ caꞌanj ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco, ne̱ guun rá ꞌu̱nj cu̱numíj ꞌu̱nj man nij yuvii̱ noco̱ꞌ man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Damasco, cheꞌé rej caꞌna̱ꞌ nij soꞌ chumanꞌ Jerusalén nihánj ne̱ quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun, qui̱ꞌyáj ado̱nj.
5 O sumo sacerdote e todo o conselho dos líderes do povo podem confirmar isso. Recebi deles cartas para nossos irmãos judeus em Damasco que me autorizavam a trazer os seguidores do Caminho de lá para Jerusalém, em cadeias, para serem castigados.
6 ”Dan me se va̱j ꞌu̱nj chrej, ne̱ caxu̱j me ta̱ꞌ asuun, ne̱ nichrúnꞌ ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco, ga̱a ne̱ taj niꞌyón cuchuguu̱n nu̱ꞌ xta̱ꞌ nu̱ꞌ anica̱j rej nicu̱nꞌ ꞌu̱nj a.
6 “Quando me aproximava de Damasco, por volta do meio-dia, de repente uma luz muito intensa brilhou ao meu redor.
7 Ga̱a ne̱ quinij ꞌu̱nj rihaan yoꞌóó, ne̱ cunó ꞌu̱nj se vaa caꞌmii ꞌo̱ soꞌ rihanj, ne̱ cataj soꞌ: “Saulo, Saulo, me cheꞌé ꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj, ga̱”, taj síí caꞌmii rihanj, xnáꞌanj soꞌ manj a.
7 Caí no chão e ouvi uma voz que me disse: ‘Saulo, Saulo, por que você me persegue?’.
8 Ga̱a ne̱: “Me síí mé so̱ꞌ, Señorꞌ”, cataj ꞌu̱nj rihaan soꞌ, xnáꞌanj ꞌu̱nj man soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ: “ꞌU̱nj roꞌ, me Jesús síí cavii chumanꞌ Nazaret, ne̱ síí ꞌyaj ndoꞌo so̱ꞌ sayuun man mej ado̱nj”, taj soꞌ rihanj a.
8 “‘Quem és tu, Senhor?’, perguntei. “E a voz respondeu: ‘Sou Jesus, o nazareno,
9 Ga̱a ne̱ dan me se nij síí va̱j ga̱ ꞌu̱nj roꞌ, ya̱ queneꞌen nij soꞌ yaꞌan chuguu̱n rej nicu̱nꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesús rihanj a̱ maꞌ.
9 Os que me acompanhavam viram a luz, mas não entenderam a voz daquele que falava comigo.
10 Ga̱a ne̱ cataj ꞌu̱nj rihaan soꞌ a: “Da̱j qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj, rá so̱ꞌ ga̱”, taj ꞌu̱nj, xnáꞌanj ꞌu̱nj man soꞌ a. Ga̱a ne̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ roꞌ, cataj: “Na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ chumanꞌ Damasco, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cuchíꞌ so̱ꞌ yoꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj nii rihaan so̱ꞌ cheꞌé nu̱ꞌ se vaa no̱ xcúún so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á”, taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihanj a.
10 “Então perguntei: ‘Que devo fazer, Senhor?’. “E o Senhor me disse: ‘Levante-se e entre em Damasco, onde lhe dirão tudo que você deve fazer’.
11 Dan me se cheꞌé se nucua̱j ndoꞌo chuguu̱n yaꞌan yoꞌ roꞌ, cheꞌé dan ne caꞌve̱e curuvi̱ꞌ rlij rihanj, ne̱ cheꞌé dan nij síí chéé ga̱j roꞌ, quitaꞌaa nij soꞌ raꞌaj, racuíj nij soꞌ manj, ne̱ caꞌanj ꞌu̱nj catúj ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco a.
11 “A luz intensa havia me deixado cego, e meus companheiros tiveram de levar-me pela mão a Damasco.
12 ”Dan me se chumanꞌ Damasco roꞌ, yáán ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Ananías, ne̱ síí veꞌé noco̱ꞌ man Diose̱ me soꞌ, ne̱ síí quiꞌyaj nu̱ꞌ se tucua̱nj Moisés me soꞌ, ne̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá ya̱nj chumanꞌ Damasco taj se vaa si̱j sa̱ꞌ me soꞌ a.
12 Vivia ali Ananias, um homem devoto, dedicado à lei e muito respeitado por todos os judeus da cidade.
13 Dan me se caꞌnaꞌ soꞌ rihanj ne̱ canicunꞌ soꞌ xꞌnúj, ne̱ cataj soꞌ: “Nachugu̱u̱n rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ, tinu̱j Saulo”, taj soꞌ rihanj a. Ne̱ ma̱a̱n orá dan nachuguu̱n rihanj, ne̱ queneꞌenj man soꞌ a.
13 Ele veio, colocou-se ao meu lado e disse: ‘Irmão Saulo, volte a enxergar’. E, naquele mesmo instante, pude vê-lo.
14 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Ananías: “Diose̱ síí noco̱ꞌ xi̱i níꞌ ga̱a naá roꞌ, narii soꞌ mán so̱ꞌ cheꞌé rej xca̱j so̱ꞌ cuentá da̱j me rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé yuvii̱, ne̱ guun rá soꞌ que̱neꞌén so̱ꞌ man Jesucristó síí sa̱ꞌ ina̱nj ne̱ cu̱nó so̱ꞌ nana̱ caꞌmii soꞌ rihaan so̱ꞌ á.
14 “Então ele disse: ‘O Deus de nossos antepassados escolheu você para conhecer a vontade dele e para ver o Justo e ouvi-lo falar.
15 Ga̱a ne̱ guún so̱ꞌ síí neꞌen cheꞌé soꞌ, ne̱ dan me se caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ nata̱ꞌ so̱ꞌ rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ cheꞌé se vaa queneꞌén so̱ꞌ do̱ꞌ, cheꞌé nij nana̱ cunó so̱ꞌ do̱ꞌ a.
15 Você será testemunha dele, dizendo a todos o que viu e ouviu.
16 Ne̱ nihánj me se se̱ guun ra̱a̱n so̱ꞌ doj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, ne̱ cata̱ꞌ ne so̱ꞌ, ne̱ cachi̱nj ni̱ꞌyáá so̱ꞌ rihaan Jesucristó cheꞌé rej ti̱naruvii Diose̱ nu̱ꞌ cacunꞌ xráá so̱ꞌ á”, taj síí cuꞌna̱j Ananías yoꞌ rihanj a.
16 O que está esperando? Levante-se e seja batizado! Fique limpo de seus pecados invocando o nome do Senhor’.
17 ”Dan me se nanica̱j ꞌu̱nj caꞌnáꞌ ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén nihánj, ne̱ ga̱a cachíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan Diose̱, ne̱ naquiꞌyaa ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan ꞌu̱nj,
17 “Depois que voltei a Jerusalém, estava orando no templo e tive uma visão,
18 ne̱ dan me se queneꞌén ꞌu̱nj man Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ rihanj a: “Yoó so̱ꞌ cuaj, cu̱riha̱nj so̱ꞌ rque chumanꞌ Jerusalén nihánj á. ꞌO̱ se se̱ cuno nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén nana̱ nata̱ꞌ so̱ꞌ rihaan nij soꞌ cheꞌé ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihanj a.
18 na qual o Senhor me dizia: ‘Depressa! Saia de Jerusalém, pois o povo daqui não aceitará seu testemunho a meu respeito’.
19 Ga̱a ne̱ cataj ꞌu̱nj rihaan soꞌ a: “Tza̱j ne̱ a̱j neꞌen nij soꞌ se vaa ꞌu̱nj me síí catúj daj a̱ nij veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ se tucua̱nj Moisés, ne̱ quitaꞌaa ꞌu̱nj nij síí cuchumán rá niꞌya̱j mán so̱ꞌ, ne̱ canúꞌ ꞌu̱nj man nij soꞌ tagaꞌ ne̱ góꞌ ꞌu̱nj cuartá xráá nij soꞌ, Señor.
19 “E eu respondi: ‘Senhor, sem dúvida eles sabem que em cada sinagoga eu prendia e açoitava aqueles que criam em ti.
20 Ne̱ a̱j neꞌen nij soꞌ se vaa ga̱a caviꞌ síí cuꞌna̱j Esteban síí nataꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé so̱ꞌ, ne̱ ꞌu̱nj me síí ꞌo̱ vaa rá ga̱ nij síí ticaviꞌ man soꞌ, ne̱ dan me se cutumej saga̱nꞌ nij soꞌ ga̱a goꞌ nij soꞌ yahij man Esteban ado̱nj. Cheꞌé dan cuno̱ nij soꞌ se na̱na̱j na̱nj á”, taj ꞌu̱nj rihaan Jesucristó a.
20 E quando Estêvão, tua testemunha, foi morto, eu estava inteiramente de acordo. Fiquei ali e guardei os mantos que eles tiraram quando foram apedrejá-lo’.
21 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ: “Caꞌa̱nj so̱ꞌ á. ꞌO̱ se ꞌu̱nj caꞌne̱j mán so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ ga̱nꞌ rihaan nij síí yaníj a”, taj soꞌ rihanj a ―taj Pabló rihaan nij síí israelitá yoꞌ se xnaꞌa̱nj nij soꞌ a.
21 “Mas o Senhor me disse: ‘Vá, pois eu o enviarei para longe, para os gentios’”.
22 Dan me se nda̱a dan caꞌmii Pabló nana̱ yoꞌ, ne̱ nanó xre̱j nij síí israelitá se na̱na̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ ga̱a canica̱j soꞌ caꞌmii soꞌ cheꞌé nij síí yaníj, ga̱a ne̱ canica̱j uún nij soꞌ, nucua̱j caguáj nij soꞌ, cataj nij soꞌ:
22 A multidão ouviu Paulo até ele dizer essa palavra. Então começaram a gritar: “Fora com esse sujeito! Ele não merece viver!”.
23 Dan me se caguáj ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ quirii nij soꞌ roto̱ nij soꞌ, ne̱ tamanꞌ ndoꞌo nij soꞌ yoꞌóó tachru̱u̱ xta̱ꞌ cheꞌé se caꞌmaan ndoꞌo rá nij soꞌ a.
23 Gritavam, arrancavam seus mantos e jogavam poeira para o alto.
24 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ síí uun chij suun rihaan nij tanuu se vaa caꞌa̱nj ni̱caj nij soꞌ man Pabló rá cuarteé ne̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ go̱ꞌ nij soꞌ cuartá xráá Pabló, cheꞌé rej cata̱j xnaꞌanj soꞌ me cheꞌé caguáj nij yuvii̱ da̱nj niꞌya̱j nij soꞌ man Pabló a.
24 O comandante trouxe Paulo para dentro e ordenou que ele fosse açoitado e interrogado a fim de descobrir por que a multidão tinha ficado tão furiosa.
25 Dan me se nica̱j nij tanuu nuj xca̱a̱n, numíj nij tanuu man Pabló, ne̱ ga̱a quiꞌyaj nij soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ caꞌmii Pabló rihaan ꞌo̱ síí nicu̱nꞌ rej nicu̱nꞌ soꞌ, ne̱ tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu me soꞌ, ne̱ dan me se cataj Pabló rihaan soꞌ a:
25 Quando amarravam Paulo para açoitá-lo, ele disse ao oficial que estava ali: “A lei permite açoitar um cidadão romano sem que ele tenha sido julgado?”.
26 Ga̱a cuno tanuu yoꞌ nana̱ caꞌmii Pabló rihaan soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan síí uun chij rihaan cunuda̱nj nij tanuu, ne̱ cataj soꞌ:
26 Ao ouvir isso, o oficial foi ao comandante e perguntou: “O que o senhor está fazendo? Este homem é cidadão romano!”.
27 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ tanuu uun chij yoꞌ rihaan Pabló, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man Pabló, cataj soꞌ:
27 O comandante perguntou a Paulo: “Diga-me, você é cidadão romano?”. Ele respondeu: “Sim, eu sou”.
28 Ga̱a ne̱ cataj tanuu uun chij yoꞌ rihaan Pabló a:
28 “Eu também”, disse o comandante. “E paguei caro por minha cidadania!” Paulo respondeu: “Mas eu sou cidadão de nascimento”.
29 Nu̱ꞌ caꞌmii soꞌ da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ caꞌanj yaníj nij tanuu guun rá go̱ꞌ cuartá xráá Pabló a. Ne̱ maꞌa̱n tanuu uun chij rihaan nij soꞌ cuchuꞌviꞌ, cheꞌé se xcaj soꞌ cuentá se vaa si̱j romanó me Pabló ne̱ a̱j numíj soꞌ man Pabló a.
29 Quando os soldados que estavam prestes a interrogar Paulo ouviram que ele era cidadão romano, retiraram-se de imediato. Até mesmo o comandante ficou com medo ao saber que Paulo era cidadão romano, pois tinha mandado amarrá-lo.
30 Ne̱ rangaꞌ yoꞌó güii me se tanuu uun chij rihaan cunuda̱nj nij tanuu roꞌ, guun ya̱ rá soꞌ xca̱j soꞌ cuentá me cheꞌé guun rá nij síí israelitá cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Pabló a. Cheꞌé dan caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa nache̱ nij tanuu man Pabló, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa cunu̱u chre̱ꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nu̱ꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, quiꞌya̱j nij soꞌ juntá a. Ga̱a ne̱ catúj Pabló rej ma̱n nij soꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ canicunꞌ Pabló tanu̱u̱ rihaan nij soꞌ a.
30 No dia seguinte, o comandante ordenou que os principais sacerdotes se reunissem com o conselho dos líderes do povo. Queria descobrir exatamente qual era o problema, por isso soltou Paulo e mandou que o trouxessem diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.