Atos 20
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH
1 Dan me se ga̱a chaꞌnuu̱ nij yuvii̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ canacúún Pabló man nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó se vaa cunu̱u chre̱ꞌ nij soꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ nagoꞌ soꞌ chrej nucua̱j man nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ quitaꞌaa soꞌ raꞌa cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌa̱nj soꞌ, ne̱ veé dan cavii soꞌ ne̱ caꞌanj soꞌ nda̱a estadó Macedonia a.
1 Quando acabou a confusão, Paulo mandou chamar os irmãos e falou com eles para animá-los. Então se despediu deles e foi para a província da Macedônia.
2 Dan me se cachén soꞌ nu̱ꞌ estadó Macedonia yoꞌ, ne̱ nagoꞌ ndoꞌo soꞌ chrej nucua̱j man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó ne̱ chumanꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ nda̱a estadó cuꞌna̱j Grecia a.
2 Atravessou aquelas regiões, animando muito com as suas mensagens os cristãos. Aí chegou à província da Acaia,
3 Dan me se quisíj vaꞌnu̱j yavii guun ra̱a̱n soꞌ estadó Grecia yoꞌ, ga̱a ne̱ guun rá soꞌ cavi̱i̱ soꞌ rque rihoo chéé rihaan na ne̱ caꞌa̱nj soꞌ estadó cuꞌna̱j Siria, tza̱j ne̱ xcaj soꞌ cuentá se vaa guun rá nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun man soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé nimán soꞌ asino ya̱a̱n cache̱e̱ taco̱j soꞌ cache̱n soꞌ scaꞌnúj estadó Macedonia ga̱a ne̱ ca̱nica̱j soꞌ nda̱a estadó Siria a.
3 onde ficou três meses. Quando já estava pronto para ir à província da Síria, soube que os judeus estavam fazendo planos contra ele. Então resolveu voltar pela Macedônia.
4 Ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ nij síí cachéé ga̱ Pabló roꞌ, me síí cuꞌna̱j Sópater, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Piro me soꞌ, ne̱ síí cavii chumanꞌ Berea me soꞌ a. Ne̱ yavíj tuviꞌ nij soꞌ me síí cavii chumanꞌ Tesalónica, ne̱ Aristarco do̱ꞌ, Segundo do̱ꞌ, cuꞌna̱j ro̱j soꞌ a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Gayo, ne̱ síí cavii chumanꞌ Derbe me soꞌ a. Ne̱ vaa síí cuꞌna̱j Timoteo, ne̱ yavíj tuviꞌ nij soꞌ me síí cavii estadó Asia, ne̱ Tíquico do̱ꞌ, Trófimo do̱ꞌ, cuꞌna̱j ro̱j soꞌ a.
4 Foram com ele as seguintes pessoas: Sópatro, filho de Pirro, da cidade de Bereia; Aristarco e Segundo, de Tessalônica; Gaio, de Derbe; Timóteo; e também Tíquico e Trófimo, que eram da província da Ásia.
5 Dan me se guun ya̱a̱n nij soꞌ rihaan núj, caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Troas, ga̱a ne̱ naꞌvi̱j nij soꞌ man núj rej yoꞌ a.
5 Eles foram na frente e nos esperaram na cidade de Trôade.
6 Ga̱a ne̱ ga̱a cachén chaꞌanj chá nij yuvii̱ israelitá chraa yoꞌóó trigó, ne̱ cavii núj ꞌo̱ rihoo chéé rihaan na, ne̱ cavii núj chumanꞌ Filipos, caꞌanj núj, ne̱ cachén ꞌu̱nꞌ güii, ga̱a ne̱ cuchiꞌ núj rihaan nij soꞌ chumanꞌ Troas yoꞌ a. Ga̱a ne̱ guun ra̱a̱n núj yoꞌó chi̱j güii chumanꞌ yoꞌ a.
6 Depois da Festa dos Pães sem Fermento , nós partimos da cidade de Filipos. Cinco dias depois nos encontramos com eles em Trôade e ficamos ali uma semana.
7 Dan me se güii cotungó me se ga̱a cunuu chre̱ꞌ taranꞌ núj cuxra̱ꞌ taꞌa̱j núj rachrúún, ne̱ caꞌmii natáj Pabló nana̱ rihaan yoꞌó nij tinúú níꞌ a. ꞌO̱ se guun rá soꞌ cavi̱i̱ soꞌ ranga̱ꞌ yoꞌó güii caꞌa̱nj soꞌ níchrej, ne̱ cheꞌé dan yoꞌo̱ caꞌmii soꞌ nda̱a guun taꞌa̱j yanꞌ a.
7 No sábado à noite nós nos reunimos com os irmãos para partir o pão . Paulo falou nessa reunião e continuou falando até a meia-noite, pois ia viajar no dia seguinte.
8 Ne̱ veꞌ nataꞌ rej nuu chre̱ꞌ nij soꞌ me se ma̱n ndoꞌo agaꞌ yaꞌan chuguu̱n rá veꞌ yoꞌ a.
8 Havia muitas lamparinas acesas na sala onde nós estávamos reunidos, a qual ficava no terceiro andar da casa.
9 Dan me se táá ꞌo̱ síí tachru̱u̱ cuꞌna̱j Eutico ꞌo̱ taꞌyaa leꞌe̱j, ne̱ cheꞌé se xca̱a̱n ndoꞌo caꞌmii Pabló, ga̱a ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ ndoꞌo nej rihaan Eutico, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ cotoj soꞌ, ne̱ quinij soꞌ caꞌanj soꞌ rej ta̱j xeꞌ a. Dan me se nda̱a rej nataꞌ vaꞌnu̱j raa̱ veꞌ táá soꞌ ga̱a quinij soꞌ a. Ga̱a ne̱ nanij yoꞌó nij soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ naxca̱j nij soꞌ man soꞌ, tza̱j ne̱ a̱j caviꞌ u̱nꞌ soꞌ na̱nj á.
9 Um moço chamado Êutico estava sentado numa janela. E, como Paulo continuasse falando durante muito tempo, o sono do moço foi aumentando. De repente, ele dormiu e caiu da janela. Quando o levantaram, estava morto.
10 Ga̱a ne̱ nanij Pabló, ne̱ caꞌanj quina̱j Pabló rihaan nee̱ man síí cuꞌna̱j Eutico yoꞌ, ne̱ naꞌya̱a̱n Pabló man soꞌ, ne̱ cataj Pabló rihaan yoꞌó nij soꞌ a:
10 Então Paulo desceu, abaixou-se, abraçou o moço e disse: — Não se assustem, pois ele está vivo.
11 Ga̱a ne̱ cavii uún Pabló ga̱ yoꞌó nij soꞌ rá veꞌ nataꞌ yoꞌ, ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún chá nij soꞌ, ne̱ dan me se ga̱a quisíj chá nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii natáj soꞌ doj rihaan nij soꞌ nda̱a se quisíj güii a. Ga̱a ne̱ curiha̱nj Pabló, caꞌanj soꞌ a.
11 Em seguida Paulo subiu de novo, partiu o pão e comeu. Falou ainda muito tempo, até de manhã, e depois foi embora.
12 Dan me se cunuu iꞌna̱ꞌ uún xnii quinij, ne̱ caꞌanj nica̱j nii man soꞌ, ne̱ guun xe̱j ndoꞌo nimán taranꞌ nij soꞌ a.
12 Aí levaram o moço, vivo, para a casa dele, e isso os deixou muito animados.
13 Dan me se cavii núj rque rihoo chéé rihaan na, ne̱ táá ya̱a̱n núj rihaan Pabló, caꞌanj núj chumanꞌ cuꞌna̱j Asón a. ꞌO̱ se guun rá Pabló cache̱e̱ taco̱j soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Asón, ne̱ cheꞌé dan guun ya̱ caꞌmii Pabló ga̱ núj se vaa nari̱ꞌ tuviꞌ núj ga̱ soꞌ chumanꞌ Asón ne̱ caꞌa̱nj taranꞌ núj a.
13 Nós fomos na frente e embarcamos no navio que nos levou até o porto de Assôs, onde devíamos esperar Paulo. Ele mandou que fizéssemos isso porque queria ir por terra até lá.
14 Dan me se ga̱a nariꞌ tuviꞌ núj ga̱ Pabló chumanꞌ Asón, ne̱ cavii soꞌ rque rihoo ga̱ núj, ne̱ caꞌanj taranꞌ núj nda̱a chumanꞌ Mitilene a.
14 Quando ele se encontrou conosco em Assôs, nós o recebemos no navio e seguimos viagem até a cidade de Mitilene.
15 Ga̱a ne̱ cavii rihoo chumanꞌ Mitilene, quiꞌyaj núj, ne̱ yoꞌó güii me se cachén núj nichru̱nꞌ rej na̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Quío a. Ne̱ yoꞌó güii uún me se cuchiꞌ núj nda̱a rej cuꞌna̱j Samos, ne̱ yoꞌó güii uún me se caꞌanj núj nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Mileto a.
15 Então partimos dali e, no dia seguinte, passamos perto da ilha de Quios. No outro dia já estávamos na ilha de Samos e um dia depois chegamos ao porto de Mileto.
16 ꞌO̱ se guun ya̱ rá Pabló se vaa se̱ cachén soꞌ chumanꞌ Efeso, cheꞌé se naꞌvej rá soꞌ gu̱un ra̱a̱n soꞌ estadó Asia maꞌ. Tana̱nj guun rá soꞌ cuchi̱ꞌ raꞌya̱nj soꞌ chumanꞌ Jerusalén cheꞌé chaꞌanj Pentecostés ca̱nuû a.
16 Paulo tinha resolvido não parar na cidade de Éfeso para não ficar muito tempo na província da Ásia. Ele estava com pressa, pois queria chegar a Jerusalém, se possível, antes do dia de Pentecostes .
17 Dan me se ga̱a caranꞌ Pabló chumanꞌ Mileto, ne̱ caꞌnéé soꞌ nana̱ rihaan nij síí chij nica̱j yuꞌunj man xꞌneꞌ nij yuvii̱ cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Efeso se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ a.
17 Em Mileto Paulo mandou chamar os presbíteros da igreja de Éfeso para se encontrarem com ele.
18 Dan me se ga̱a caꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan Pabló, ne̱ cataj Pabló rihaan nij soꞌ a:
18 Quando eles chegaram, Paulo disse: — Vocês sabem como foi que passei todo o tempo que estivemos juntos, desde o primeiro dia em que cheguei à
19 ꞌO̱ vaa nica̱ꞌ nimán ꞌu̱nj nu̱u̱ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ neꞌen soj da̱j vaa taꞌveé ꞌu̱nj, ne̱ da̱j vaa quiránꞌ ꞌu̱nj sayuun cheꞌé se nuchruj ra̱a̱ nij síí israelitá quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun manj a.
19 Fiz o meu trabalho como servo do Senhor, com toda a humildade e com lágrimas. E isso apesar dos tempos difíceis que tive, por causa dos judeus que se juntavam contra mim.
20 Dan me se ne aꞌneꞌ rá ꞌu̱nj ga̱ suun natáꞌ ꞌu̱nj rihaan soj nu̱ꞌ nana̱ quiꞌya̱j cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj doj, ne̱ tucuꞌyón ꞌu̱nj nana̱ yoꞌ rihaan soj rej cuno queꞌe̱e̱ yuvii̱ caꞌmij do̱ꞌ, nda̱a rá veꞌ tucuá maꞌa̱n soj do̱ꞌ, tucuꞌyonj man soj a.
20 Vocês também sabem que fiz tudo para ajudar vocês, anunciando o evangelho e ensinando publicamente e nas casas.
21 Ne̱ ꞌo̱ xraan ina̱nj cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, rihaan nij yuvii̱ yaníj aꞌmii xnaꞌánj griego do̱ꞌ, se vaa no̱ xcúún nij soꞌ ca̱nica̱j nimán nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ man Diose̱ ne̱ cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
21 Eu disse com firmeza aos judeus e aos não judeus que eles deviam se arrepender dos seus pecados, voltar para Deus e crer no nosso Senhor Jesus.
22 ”Ne̱ nihánj me se guun ya̱ raj se vaa no̱ xcúnj caꞌa̱nj ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén, quiꞌyaj Nimán Diose̱, tza̱j ne̱ ne neꞌenj da̱j qui̱ranj sese cuchi̱j yoꞌ maꞌ.
22 Agora eu vou para Jerusalém, obedecendo ao Espírito Santo, sem saber o que vai me acontecer lá.
23 Tza̱j ne̱ neꞌén ꞌu̱nj se vaa me maꞌa̱n chumanꞌ va̱j ꞌu̱nj, ne̱ Nimán Diose̱ ꞌo̱ xraan ina̱nj taj xnaꞌanj rihaan ꞌu̱nj se vaa vaa güii, ne̱ caxri̱i̱ nii tagaꞌ manj ne̱ quiꞌya̱j nii sayuun manj na̱nj ado̱nj.
23 Sei somente que em todas as cidades o Espírito Santo tem me avisado que prisões e sofrimentos estão me esperando.
24 Tza̱j ne̱ a̱ doj ne chuꞌvíꞌ ꞌu̱nj sese nda̱a ticavi̱ꞌ nii mán ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ veꞌé ina̱nj me raj ti̱síj suun caꞌneꞌ Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihanj, ne̱ cheꞌé dan ꞌo̱ xraan ina̱nj taj xnaꞌanj ꞌu̱nj nana̱ sa̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé se lu̱j quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé taranꞌ níꞌ a.
24 Mas eu não dou valor à minha própria vida. O importante é que eu complete a minha missão e termine o trabalho que o Senhor Jesus me deu para fazer. E a missão é esta: anunciar a boa notícia da graça de Deus.
25 Ne̱ nihánj me se neꞌén ꞌu̱nj se vaa nij soj si̱j cuno nana̱ caꞌmii natáj ꞌu̱nj cheꞌé suun uun chij Diose̱ nimán yuvii̱ do̱ꞌ, rihaan chumii̱ nihánj vaa güii do̱ꞌ, a̱ ꞌó soj se̱ queneꞌen uún manj daj chiha̱a̱ míj a̱ maꞌ.
25 — Eu tenho estado entre vocês, anunciando o Reino de Deus , e agora sei que vocês não vão me ver mais.
26 Cheꞌé dan me cuano̱ ya̱j me se cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nuveé ꞌu̱nj me síí tu̱mé cacunꞌ sese caꞌa̱nj niꞌya̱ ꞌo̱ tuviꞌ soj rihaan Diose̱ maꞌ.
26 Por isso, com toda a certeza eu afirmo hoje que, se algum de vocês se perder, eu não sou o responsável.
27 ꞌO̱ se ne aꞌneꞌ rá ꞌu̱nj ga̱ suun taj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan cunuda̱nj soj nu̱ꞌ se vaa me rá Diose̱ cuno̱ soj maꞌ.
27 Pois não deixei de lhes anunciar todo o plano de Deus.
28 ”Dan me se ase vaa tumé yuvii̱ man daán yuvii̱ matzinj roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j soj, tu̱mé soj man maꞌa̱n soj do̱ꞌ, man xꞌneꞌ nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó do̱ꞌ á. Dan me se Nimán Diose̱ me síí cuneꞌ man soj ni̱caj yuꞌunj soj man xꞌneꞌ nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó a. Ne̱ dan me se quiránj Jesucristó man cunuda̱nj nij síí noco̱ꞌ xꞌneꞌ yoꞌ cheꞌé ton cavii man maꞌa̱n soꞌ ado̱nj.
28 Cuidem de vocês mesmos e de todo o rebanho que o Espírito Santo entregou aos seus cuidados, como pastores da Igreja de Deus, que ele comprou por meio do sangue do seu próprio Filho.
29 Dan me se neꞌenj se vaa asa̱ꞌ caꞌanj ꞌu̱nj, ne̱ catu̱u̱ síí chiꞌi̱i̱ scaꞌnúj soj, ne̱ ase vaa xcaꞌyanj caꞌnu̱ꞌ yuva̱a̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ nij síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ, ne̱ se̱ caráj xꞌnaa nij soꞌ man nij tinúú níꞌ nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó, ne̱ quiꞌya̱j ndoꞌo nij síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ sayuun man nij soꞌ a.
29 Pois eu sei que, depois que eu for, aparecerão lobos ferozes no meio de vocês e eles não terão pena do rebanho.
30 Ne̱ nda̱a tuviꞌ maꞌa̱n ya̱ soj me síí gu̱un cheꞌe̱ tuguáj nij soꞌ nana̱ ya̱, cheꞌé se gu̱un rá nij soꞌ canoco̱ꞌ nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó man maꞌa̱n nij soꞌ a.
30 E chegará o tempo em que alguns de vocês contarão mentiras, procurando levar os irmãos para o seu lado.
31 Cheꞌé dan yoꞌo̱ ni̱ꞌyaj soj, ne̱ xca̱j soj cuentá á. ꞌO̱ ina̱nj nanu̱j rá soj se vaa rque vaꞌnu̱j ya̱ yoꞌ me se ne caꞌne̱ꞌ raj ga̱ suun narqué chrej nucua̱j man ꞌo̱ ꞌo̱ nij soj nuvi̱i niga̱nꞌ maꞌ. Ne̱ nda̱a taꞌveé ꞌu̱nj cheꞌé soj ado̱nj.
31 Portanto, fiquem vigiando e lembrem que durante três anos, de dia e de noite, eu, chorando, não parei de ensinar cada um de vocês.
32 ”Ne̱ cuano̱ nihánj me se nucua̱j rá ꞌu̱nj man maꞌa̱n Diose̱ se vaa tu̱mé Diose̱ man soj, ne̱ nucua̱j rá ꞌu̱nj man se na̱na̱ Diose̱ se vaa cuno̱ soj nana̱ yoꞌ ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j ndoꞌo Diose̱ se lu̱j cheꞌé soj a. Dan me se sa̱ꞌ doj canoco̱ꞌ soj man Diose̱, quiꞌya̱j se na̱na̱ Diose̱ yoꞌ, ne̱ gu̱un tuvi̱ꞌ soj ga̱ cunuda̱nj yoꞌó nij síí cunuu sa̱ꞌ rihaan Diose̱, ne̱ caꞌve̱e quiri̱ꞌ soj xnaꞌanj niꞌya̱j cataꞌ tuꞌva Diose̱ ga̱a rque̱ ado̱nj.
32 — E agora eu os entrego aos cuidados de Deus e da palavra da sua graça. Pois ele pode ajudá-los a progredir espiritualmente e pode dar-lhes as bênçãos que guarda para todo o seu povo.
33 ”Dan me se ne si̱j uun ne̱ rá gu̱un siꞌya̱j siꞌyaj yoꞌó yuvii̱, se agaꞌ platá catzi̱i̱ do̱ꞌ, se agaꞌ oró míí do̱ꞌ, se yatzíj sa̱ꞌ do̱ꞌ, mé ꞌu̱nj maꞌ.
33 Não cobicei nem a prata, nem o ouro, nem as roupas de ninguém.
34 Ne̱ a̱j neꞌen maꞌa̱n nij soj se vaa ma̱ꞌanj raꞌaj nihánj quiꞌyaj suun cheꞌé rej caꞌvee quiri̱ꞌ ꞌu̱nj nij rasu̱u̱n achiin manj do̱ꞌ, achiin man nij síí chéé ga̱j do̱ꞌ a.
34 Pelo contrário, vocês sabem que eu trabalhei com as minhas próprias mãos e consegui tudo o que eu e os meus companheiros de trabalho precisávamos.
35 Cunuda̱nj quiꞌyaj suun ꞌu̱nj, cheꞌé se guun raj xca̱j soj cuentá se vaa no̱ xcúún soj quiꞌya̱j suun maꞌa̱n soj, cheꞌé rej caꞌve̱e ra̱cuíj soj man tinúú níꞌ síí achiin rasu̱u̱n man a. Ne̱ yoꞌo̱ cu̱nuû rá soj nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii maꞌa̱n Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a: “Síí rqué rasu̱u̱n rihaan tuviꞌ roꞌ, uun niha̱ꞌ rá soꞌ doj rihaan síí riꞌ rasu̱u̱n yoꞌ raꞌa tuviꞌ a”, taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a ―taj Pabló rihaan nij síí chij nica̱j yuꞌunj man xꞌneꞌ nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Efeso a.
35 Em tudo tenho mostrado a vocês que é trabalhando assim que podemos ajudar os necessitados. Lembrem das palavras do Senhor Jesus: “É mais feliz quem dá do que quem recebe.”
36 Dan me se ga̱a quisíj caꞌmii Pabló nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ ga̱ nij soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j Pabló rihaan Diose̱ ga̱ taranꞌ nij soꞌ a.
36 Quando Paulo acabou de falar, ajoelhou-se com os irmãos e orou.
37 Ga̱a ne̱ taꞌvee uxrá cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ naꞌya̱a̱n nij soꞌ man Pabló, ne̱ cachrón tuꞌva̱ nij soꞌ xruu̱ Pabló a.
37 Então todos choraram muito e abraçaram e beijaram Paulo.
38 ꞌO̱ se quinanó doj rá nij soꞌ cheꞌé se na̱na̱ Pabló nana̱ se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ queneꞌen uún nij soꞌ man Pabló maꞌ. Ga̱a ne̱ caꞌanj ta̱náj nij soꞌ man Pabló nda̱a rej cavii soꞌ rque rihoo chéé rihaan na a.
38 Estavam tristes, especialmente porque ele lhes tinha dito que nunca mais iam vê-lo. Então eles o acompanharam até o navio.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.