Atos 18
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NAA
1 Cachén doj, ga̱a ne̱ cavii Pabló chumanꞌ Atenas, caꞌanj soꞌ nda̱a chumanꞌ Corinto a.
1 Depois disso, deixando Atenas, Paulo foi a Corinto.
2 Tiha̱j yu̱u̱n nariꞌ tuviꞌ soꞌ ga̱ ꞌo̱ síí israelitá cuꞌna̱j Aquila, ne̱ xa̱ꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ si̱j cavii rej cuꞌna̱j Ponto me soꞌ, ne̱ ga̱a cayáán soꞌ chumanꞌ Romá, ne̱ caꞌneꞌ síí nica̱j suun emperador cuꞌna̱j Claudio suun se vaa cavi̱i̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá chumanꞌ Romá caꞌa̱nj yaníj nij soꞌ a. Cheꞌé dan cavii soꞌ ga̱ nica̱ soꞌ chana̱ cuꞌna̱j Priscila yoꞌóó noco̱o cuꞌna̱j Italia, ne̱ cheꞌé dan si̱j caꞌnaꞌ naca̱ chumanꞌ Corinto me ro̱j soꞌ a. Dan me se cuchiꞌ Pabló rihaan ro̱j soꞌ,
2 Lá, encontrou um judeu chamado Áquila, natural do Ponto, recentemente chegado da Itália, com Priscila, sua mulher, porque o imperador Cláudio havia decretado que todos os judeus deviam sair de Roma. Paulo aproximou-se deles.
3 ne̱ cheꞌé se cuya̱a̱n vaa suun ꞌyaj suun Pabló ga̱ suun ꞌyaj suun ro̱j soꞌ roꞌ, cheꞌé dan caranꞌ Pabló ga̱ ro̱j soꞌ, ne̱ quiꞌyaj suun soꞌ ga̱ ro̱j soꞌ a.
3 E, como tinham o mesmo ofício, passou a morar com eles e ali trabalhava. O ofício deles era fazer tendas.
4 Ne̱ daj a̱ nij güii cueta̱nꞌ naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se caꞌmii soꞌ ga̱ nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés, ne̱ cuchumán rá do̱j síí israelitá do̱ꞌ, do̱j síí yaníj aꞌmii xnaꞌánj griego do̱ꞌ, ga̱a cuno nij soꞌ se na̱na̱ soꞌ a.
4 E todos os sábados Paulo falava na sinagoga, persuadindo tanto judeus como gregos.
5 Dan me se ga̱a cavii síí cuꞌna̱j Silas ga̱ Timoteo estadó Macedonia caꞌnaꞌ ro̱j soꞌ chumanꞌ Corinto, ne̱ yoꞌo̱ caꞌnéé nimán Pabló nata̱ꞌ soꞌ se na̱na̱ Diose̱ rihaan nij yuvii̱, ne̱ ina̱nj cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa Jesucristó me síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun a.
5 Quando Silas e Timóteo chegaram da Macedônia, Paulo se entregou totalmente à palavra, testemunhando aos judeus que Jesus é o Cristo.
6 Tza̱j ne̱ caꞌmii canó tuviꞌ nij yuvii̱ israelitá ga̱ Pabló, ne̱ quij caꞌmii nij soꞌ cheꞌé Pabló a. Cheꞌé dan tucuayuu soꞌ yoꞌóó tachru̱u̱ no̱ rihaan saga̱nꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a:
6 Como eles se opuseram e blasfemaram, Paulo sacudiu as roupas e disse-lhes: — Que o sangue de vocês caia sobre a cabeça de vocês! Eu estou limpo dele e, a partir de agora, vou para os gentios.
7 Ga̱a ne̱ cavii soꞌ rej mán nij soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ veꞌ tucuá ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Titó Justo, ne̱ soꞌ roꞌ, me ꞌo̱ síí yaníj ne̱ ꞌo̱ síí aráj gue̱e̱ rihaan Diose̱ me soꞌ, ne̱ veꞌ tucuá soꞌ roꞌ, ne rej xꞌnu̱j veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés a.
7 Saindo dali, entrou na casa de um homem chamado Tício Justo, que era temente a Deus; a casa dele ficava ao lado da sinagoga.
8 Dan me se ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Crispo síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés roꞌ, me ꞌo̱ soꞌ, ne̱ cuchumán rá nu̱ꞌ nij tucua̱ soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan nij síí ma̱n Corinto se vaa síí cuꞌna̱j Crispo me síí cuchumán rá niꞌya̱j man Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ cheꞌé dan cuchumán rá uún queꞌe̱e̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cataꞌ ne cunuda̱nj nij soꞌ a.
8 Crispo, o chefe da sinagoga, creu no Senhor, com toda a sua casa; também muitos dos coríntios, ouvindo, creram e foram batizados.
9 Ne̱ rej nii̱ me se naquiꞌyaa Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan Pabló, ne̱ cataj soꞌ a:
9 Certa noite Paulo teve uma visão em que o Senhor lhe disse:
10 ꞌO̱ se va̱j ꞌu̱nj ga̱ so̱ꞌ, ne̱ taj va̱j síí go̱ꞌ mán so̱ꞌ ne̱ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ mán so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ma̱n uxrá yuvii̱ ma̱n chumanꞌ nihánj canoco̱ꞌ manj ado̱nj ―taj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan Pabló a.
10 porque eu estou com você, e ninguém ousará lhe fazer mal, pois tenho muito povo nesta cidade.
11 Ga̱a ne̱ dan me se quináj Pabló ꞌo̱ yoꞌ táá yanéé, tucuꞌyón soꞌ se na̱na̱ Diose̱ rihaan nij síí ma̱n chumanꞌ Corinto yoꞌ a.
11 Assim, Paulo permaneceu em Corinto um ano e seis meses, ensinando entre eles a palavra de Deus.
12 Dan me se yoꞌ dan me se síí cuꞌna̱j Galión me síí nica̱j suun gobernador uun chij rihaan chumanꞌ Corinto yoꞌ a. Ne̱ naxuma̱a̱n yuvii̱ israelitá, ne̱ yoꞌo̱ me nimán nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Pabló, ne̱ caꞌanj ni̱caj nij soꞌ man Pabló rihaan síí nica̱j suun cuꞌna̱j Galión yoꞌ, cheꞌé rej naquiꞌya̱j cu̱u soꞌ cheꞌé Pabló a.
12 Quando Gálio era procônsul da Acaia, os judeus, de comum acordo, se levantaram contra Paulo e o levaram ao tribunal,
13 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ:
13 dizendo: — Este homem quer persuadir as pessoas a adorar a Deus de um modo contrário à lei.
14 Da̱j doj tzínꞌ se cavii nana̱ tuꞌva Pabló, tza̱j ne̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Galión me síí caꞌmii rihaan nij yuvii̱ israelitá yoꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
14 Quando Paulo ia falar, Gálio disse aos judeus: — Se fosse, de fato, alguma injustiça ou crime de maior gravidade, ó judeus, eu teria motivo para acolher a queixa que vocês estão trazendo.
15 Sese taj, ga̱a ne̱ cheꞌé ina̱nj se na̱na̱ soj do̱ꞌ, cheꞌé se tucua̱nj soj do̱ꞌ, araa soj cacunꞌ xráá soꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan maꞌa̱n soj no̱ xcúún caꞌne̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé soꞌ na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se xa̱ꞌ ꞌu̱nj nihánj, tza̱j ne̱ naꞌvej uxrá raj naquiꞌya̱j cuú ꞌu̱nj cheꞌé rasu̱u̱n vaa da̱nj maꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Galión rihaan nij yuvii̱ israelitá yoꞌ a.
15 Mas como é uma questão de palavras, de nomes e da própria lei de vocês, resolvam isso vocês mesmos; eu não quero ser juiz dessas coisas!
16 Ga̱a ne̱ quirii soꞌ man cunuda̱nj nij soꞌ tucuá suun a.
16 E os expulsou do tribunal.
17 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa cunuda̱nj nij yuvii̱ man síí cuꞌna̱j Sóstenes síí ꞌni̱j raꞌa man veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ se tucua̱nj Moisés, ne̱ goꞌ nij soꞌ chruun xráá soꞌ rihaan tucuá suun a. Tza̱j ne̱ ne rihu̱u̱n rá síí cuꞌna̱j Galión yoꞌ ga̱a quiꞌyaj nij soꞌ da̱nj a̱ maꞌ.
17 Então todos agarraram Sóstenes, o chefe da sinagoga, e começaram a espancá-lo diante do tribunal; Gálio, todavia, não se incomodava com estas coisas.
18 Dan me se guun queꞌe̱e̱ doj güii guun ra̱a̱n Pabló ga̱ nij tinúú níꞌ síí ne̱ chumanꞌ Corinto, ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌa̱nj soꞌ, ne̱ cavii soꞌ rque rihoo chéé rihaan na, ne̱ caꞌanj soꞌ nda̱a estadó cuꞌna̱j Siria, ne̱ caꞌanj chana̱ cuꞌna̱j Priscila do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Aquila do̱ꞌ, ga̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ asino ya̱a̱n caca ca̱an nii raa̱ Pabló, quiꞌyaj Pabló, ga̱a va̱j nij soꞌ chumanꞌ Cencrea, cheꞌé se a̱j cataꞌ tuꞌva soꞌ ꞌo̱ nana̱ rihaan Diose̱ a.
18 Paulo ficou ainda muitos dias em Corinto. Por fim, despedindo-se dos irmãos, navegou para a Síria, levando em sua companhia Priscila e Áquila. Antes de embarcar, rapou a cabeça em Cencreia, porque tinha feito um voto.
19 Dan me se cuchiꞌ nij soꞌ chumanꞌ Efeso, ne̱ tanáj Pabló man ro̱j soꞌ chumanꞌ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ catúj maꞌa̱n soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés, ne̱ caꞌmii soꞌ ga̱ nij yuvii̱ cheꞌé se na̱na̱ Diose̱ a.
19 Quando chegaram a Éfeso, Paulo deixou ali Priscila e Áquila. Ele, porém, entrando na sinagoga, pregava aos judeus.
20 Ne̱ cachíín niꞌya̱j nij síí ma̱n chumanꞌ Efeso se vaa gu̱un ra̱a̱n soꞌ doj chiháán nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j soꞌ a.
20 Pediram-lhe que ficasse mais algum tempo, mas Paulo não quis.
21 Tza̱j ne̱ cataj soꞌ:
21 Ao se despedir, disse: — Se Deus quiser, virei visitá-los outra vez. E, embarcando, partiu de Éfeso.
22 Dan me se caꞌanj soꞌ nda̱a chumanꞌ Cesarea, ne̱ cavii soꞌ caꞌanj ni̱ꞌyaj soꞌ man xꞌneꞌ nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Jerusalén a. Ga̱a ne̱ nanij soꞌ nda̱a chumanꞌ Antioquía a.
22 Chegando a Cesareia, foi logo para Jerusalém. E, tendo saudado a igreja, seguiu para Antioquia.
23 Ne̱ guun ra̱a̱n soꞌ do̱j chumanꞌ Antioquía, ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ nda̱a vaa naj ꞌo̱ ꞌo̱ chumanꞌ na̱j estadó Galacia do̱ꞌ, estadó Frigia do̱ꞌ, ne̱ nariꞌ nucuaj rá cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó ya̱nj nij chumanꞌ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
23 Havendo passado ali algum tempo, saiu, atravessando sucessivamente a região da Galácia e Frígia, fortalecendo todos os discípulos.
24 Dan me se vaa ꞌo̱ síí israelitá cuꞌna̱j Apolos, ne̱ si̱j cavii chumanꞌ Alejandría me soꞌ, ne̱ si̱j veꞌé ndoꞌo aꞌmii me soꞌ, ne̱ sa̱ꞌ uxrá nariꞌ soꞌ danj Diose̱ a. Dan me se caꞌanj soꞌ nda̱a chumanꞌ Efeso a.
24 Nesse meio-tempo, chegou a Éfeso um judeu, natural de Alexandria, chamado Apolo, homem eloquente e poderoso nas Escrituras.
25 Ne̱ a̱j nariꞌ soꞌ se tucua̱nj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ guun ndoꞌo rá nimán soꞌ, ne̱ cheꞌé dan nica̱ nataꞌ soꞌ ne̱ tucuꞌyón soꞌ se na̱na̱ Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. Tza̱j ne̱ ataa xca̱j soꞌ cuentá se vaa no̱ xcúún yuvii̱ cata̱ꞌ ne yuvii̱ cheꞌé Jesucristó, ne̱ ina̱nj queneꞌen soꞌ da̱j quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Juan ga̱a cutaꞌ ne Juan man yuvii̱ a.
25 Ele era instruído no caminho do Senhor; e, sendo fervoroso de espírito, falava e ensinava com precisão a respeito de Jesus, conhecendo apenas o batismo de João.
26 Dan me se guun cheꞌe̱ soꞌ veꞌé caꞌmii natáj soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá ma̱n chumanꞌ Efeso se tucua̱nj Moisés a. Ne̱ cuno chana̱ cuꞌna̱j Priscila do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Aquila do̱ꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j tuviꞌ ro̱j soꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ nica̱ doj ne̱ sa̱ꞌ doj tucuꞌyón ro̱j soꞌ se tucua̱nj Diose̱ man Apolos a.
26 Apolo começou a falar ousadamente na sinagoga. Quando Priscila e Áquila o ouviram falar, levaram-no consigo e, com mais exatidão, lhe expuseram o caminho de Deus.
27 Dan me se guun rá síí cuꞌna̱j Apolos cache̱n soꞌ nda̱a estadó Acaya, ga̱a ne̱ doj a̱ nariꞌ nucuaj soꞌ quiꞌyaj nij tinúú níꞌ síí ma̱n chumanꞌ Efeso, ne̱ quiꞌyaj nij soꞌ yanj cartá naya̱a̱ nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó ma̱n estadó Acaya, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa veꞌé ni̱caj tuviꞌ nij síí ma̱n Acaya ga̱ síí cuꞌna̱j Apolos yoꞌ a. Ga̱a ne̱ ga̱a cuchiꞌ síí cuꞌna̱j Apolos nda̱a estadó Acaya, ne̱ racuíj ndoꞌo soꞌ man nij tinúú níꞌ síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó cheꞌé se lu̱j quiꞌyaj Diose̱ a.
27 Quando ele resolveu percorrer a Acaia, os irmãos o animaram e escreveram aos discípulos para que o recebessem bem. Tendo chegado, Apolo auxiliou muito aqueles que, mediante a graça, haviam crido;
28 ꞌO̱ se cuna̱j uxrá tihaa̱n soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá ne amán rá niꞌya̱j man Jesucristó se vaa taj danj Diose̱ se vaa Jesucristó me síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, ne̱ caꞌmii canó tuviꞌ soꞌ ga̱ nij soꞌ rej ma̱n ndoꞌo nij yuvii̱, ne̱ quiꞌyaj canaán se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Apolos rihaan se na̱na̱ nij síí israelitá yoꞌ a.
28 porque, com grande poder, convencia publicamente os judeus, provando, por meio das Escrituras, que Jesus é o Cristo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.