Atos 16
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC
1 Dan me se cuchiꞌ síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas chumanꞌ Derbe do̱ꞌ, chumanꞌ Listra do̱ꞌ a. Ne̱ chumanꞌ Listra roꞌ, yáán ꞌo̱ síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó, ne̱ Timoteo cuꞌna̱j soꞌ a. Ne̱ nii Timoteo me chana̱ israelitá cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó, ne̱ rej Timoteo me síí yaníj aꞌmii xnaꞌánj griego a.
1 Chegou a Derbe e depois a Listra. Havia ali um discípulo, chamado Timóteo, filho de uma judia cristã, mas de pai grego,
2 Ne̱ síí sa̱ꞌ me Timoteo, taj nij tinúú soꞌ síí ne̱ chumanꞌ Listra do̱ꞌ, chumanꞌ Iconio do̱ꞌ a.
2 que gozava de ótima reputação junto dos irmãos de Listra e de Icônio.
3 Dan me se guun rá Pabló se vaa caꞌa̱nj Timoteo ga̱ soꞌ a. Ne̱ cutaꞌ Pabló taꞌngaꞌ man soꞌ, cheꞌé se neꞌen cunuda̱nj nij síí israelitá ya̱nj rej yoꞌ se vaa si̱j yaníj me rej soꞌ ne̱ cheꞌé dan nuviꞌ taꞌngaꞌ cataꞌ man soꞌ maꞌ.
3 Paulo quis que ele fosse em sua companhia. Ao tomá-lo consigo, circuncidou-o, por causa dos judeus daqueles lugares, pois todos sabiam que o seu pai era grego.
4 Dan me se ga̱a cachén nij soꞌ nu̱ꞌ nij chumanꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó se vaa cuno̱ nij yuvii̱ se na̱na̱ nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man do̱ꞌ, yoꞌó nij síí uun chij ya̱nj chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, nana̱ naquiꞌyaj cu̱u nij soꞌ cheꞌé nij síí yaníj a.
4 Nas cidades pelas quais passavam, ensinavam que observassem as decisões que haviam sido tomadas pelos apóstolos e anciãos em Jerusalém.
5 Ne̱ xa̱ꞌ nij xꞌneꞌ nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó, tza̱j ne̱ doj a̱ canocoꞌ nij soꞌ se tucua̱nj Jesucristó, ne̱ doj a̱ cunuu ri̱i̱ nij xꞌneꞌ daj a̱ güii a.
5 Assim as igrejas eram confirmadas na fé, e cresciam em número dia a dia.
6 Dan me se caráán Nimán Diose̱ chrej rihaan nij soꞌ nata̱ꞌ nij soꞌ se na̱na̱ Diose̱ estadó cuꞌna̱j Asia, ne̱ cheꞌé dan cachén nij soꞌ rej cuꞌna̱j Frigia do̱ꞌ, rej cuꞌna̱j Galacia do̱ꞌ a.
6 Atravessando em seguida a Frígia e a província da Galácia, foram impedidos pelo Espírito Santo de anunciar a palavra de Deus na {província da} Ásia.
7 Ga̱a ne̱ va̱j nij soꞌ chrej nda̱a rej cuꞌna̱j Misia, ga̱a ne̱ guun rá nij soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ estadó cuꞌna̱j Bitinia a. Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, quiꞌyaj Nimán Diose̱ maꞌ.
7 Ao chegarem aos confins da Mísia, tencionavam seguir para a Bitínia, mas o Espírito de Jesus não o permitiu.
8 Cheꞌé dan cachén nij soꞌ rej cuꞌna̱j Misia, ne̱ nanij nij soꞌ nda̱a chumanꞌ Troas a.
8 Depois de haverem atravessado rapidamente a Mísia, desceram a Trôade.
9 Ne̱ dan me se rej nii̱ naquiꞌyaa ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan Pabló, quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ dan me se nicu̱nꞌ ꞌo̱ síí ne̱ estadó Macedonia niꞌya̱j Pabló, ne̱ canacúún snóꞌo yoꞌ man Pabló, cataj soꞌ:
9 De noite, Paulo teve uma visão: um macedônio, em pé, diante dele, lhe rogava: Passa à Macedônia, e vem em nosso auxílio!
10 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nanó rá caꞌa̱nj ranꞌ núj da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j núj ne̱ caꞌve̱e caꞌa̱nj núj nda̱a estadó Macedonia a. ꞌO̱ se cachríj rá ya̱ núj se vaa Diose̱ me síí caꞌneꞌ suun rihaan núj nata̱ꞌ núj se na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan nij síí ne̱ estadó Macedonia yoꞌ a.
10 Assim que teve essa visão, procuramos partir para a Macedônia, certos de que Deus nos chamava a pregar-lhes o Evangelho.
11 Dan me se chumanꞌ Troas roꞌ, cavii núj rihoo chéé rihaan na, ne̱ ꞌo̱ chrej caꞌanj núj cuchiꞌ núj nda̱a rej cuꞌna̱j Samotracia a. Ne̱ yoꞌó güii caꞌanj núj rque rihoo nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Neápolis a.
11 Embarcados em Trôade, fomos diretamente à Samotrácia e no outro dia a Neápolis;
12 Ga̱a ne̱ cavii núj chumanꞌ yoꞌ, caꞌanj núj chumanꞌ cuꞌna̱j Filipos a. Ne̱ chumanꞌ Filipos roꞌ, me chumanꞌ noco̱o na̱j estadó Macedonia, ne̱ chumanꞌ cuchruj nij síí cavii Romá me yoꞌ a. Dan me se guun ra̱a̱n núj do̱j güii chumanꞌ Filipos yoꞌ,
12 e dali a Filipos, que é a cidade principal daquele distrito da Macedônia, uma colônia {romana}. Nesta cidade nos detivemos por alguns dias.
13 ne̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá curiha̱nj núj taꞌyaa xi̱j rej atúj yuvii̱ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌanj núj tuꞌva ꞌo̱ chráá a. ꞌO̱ se guun rá núj se vaa rej yoꞌ me rej cunuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱ a. Dan me se cayáán núj rihaan yoꞌóó, ne̱ caꞌmii núj ga̱ nij chana̱ cunuu chre̱ꞌ rej yoꞌ,
13 No sábado, saímos fora da porta para junto do rio, onde pensávamos haver lugar de oração. Aí nos assentamos e falávamos às mulheres que se haviam reunido.
14 ne̱ yáán ꞌo̱ chana̱ cuꞌna̱j Lidia, ne̱ noꞌ roꞌ, me chana̱ ránj natuꞌvéj yatzíj mantá tintá sa̱ꞌ ina̱nj, ne̱ chana̱ cavii chumanꞌ Tiatira me noꞌ, ne̱ chana̱ yaníj aráj gue̱e̱ rihaan Diose̱ me noꞌ a. Dan me se cuno noꞌ se na̱na̱ Pabló, ne̱ racuíj ndoꞌo Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ man noꞌ se vaa caꞌvee cuchumán rá noꞌ se na̱na̱ Pabló yoꞌ a.
14 Uma mulher, chamada Lídia, da cidade dos tiatirenos, vendedora de púrpura, temente a Deus, nos escutava. O Senhor abriu-lhe o coração, para atender às coisas que Paulo dizia.
15 Ga̱a ne̱ cataꞌ ne nij tucua̱ noꞌ a. Ga̱a ne̱ canacúún noꞌ man núj, cataj noꞌ:
15 Foi batizada juntamente com a sua família e fez-nos este pedido: Se julgais que tenho fé no Senhor, entrai em minha casa e ficai comigo. E obrigou-nos a isso.
16 Dan me se yoꞌó güii caꞌanj uún núj rej cachi̱nj niꞌya̱j núj rihaan Diose̱, ne̱ nariꞌ tuviꞌ ꞌo̱ chana̱ ya̱a̱n ga̱ núj, ne̱ nu̱u̱ ꞌo̱ nana̱ chre̱e nimán noꞌ, ne̱ quiꞌyaj canaán ndoꞌo nij síí uun chij rihaan noꞌ saꞌanj, quiꞌyaj noꞌ ga̱a quirii noꞌ suerté cheꞌé yuvii̱ a.
16 Certo dia, quando íamos à oração, eis que nos veio ao encontro uma moça escrava que tinha o espírito de Pitão, a qual com as suas adivinhações dava muito lucro a seus senhores.
17 Dan me se canocoꞌ ndoꞌo noꞌ man núj ga̱ Pabló, ne̱ caguáj noꞌ, cataj noꞌ:
17 Pondo-se a seguir a Paulo e a nós, gritava: Estes homens são servos do Deus Altíssimo, que vos anunciam o caminho da salvação.
18 Dan me se guun queꞌe̱e̱ güii quiꞌyaj noꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ guun rmi̱i̱ Pabló, quiꞌyaj noꞌ, ne̱ cheꞌé dan canica̱j soꞌ caꞌmii soꞌ rihaan nana̱ chre̱e nu̱u̱ nimán noꞌ, cataj soꞌ:
18 Repetiu isto por muitos dias. Por fim, Paulo enfadou-se. Voltou-se para ela e disse ao espírito: Ordeno-te em nome de Jesus Cristo que saias dela. E na mesma hora ele saiu.
19 Dan me se nij síí uun chij rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ me se xcaj nij soꞌ cuentá se vaa cheꞌé se curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán chana̱ yoꞌ roꞌ, cheꞌé dan se̱ caꞌvee quiꞌya̱j canaán nij soꞌ doj saꞌanj quiꞌya̱j chana̱ ya̱a̱n yoꞌ, rá nij soꞌ a. Cheꞌé dan quitaꞌaa nij soꞌ man Pabló ga̱ Silas, ne̱ nucua̱j ri̱i̱ nii man ro̱j soꞌ caꞌanj nij soꞌ yuꞌvee nda̱a rihaan nij síí nica̱j suun uun chij rihaan chumanꞌ yoꞌ a.
19 Vendo seus amos que se lhes esvaecera a esperança do lucro, pegaram Paulo e Silas e levaram-nos ao foro, à presença das autoridades.
20 Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man ro̱j síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas rihaan ro̱j cuese̱ uun chij rihaan chumanꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ a:
20 Em seguida, apresentaram-nos aos magistrados, acusando: Estes homens são judeus; amotinam a nossa cidade.
21 ꞌO̱ se nataꞌ ro̱j soꞌ tucuáán naca̱ rihaan núj, ne̱ nuveé tucua̱nj no̱ xcúún níꞌ ni̱caj níꞌ me tucuáán yoꞌ cheꞌé se síí noco̱ꞌ gobiernó ne̱ Romá me níꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan ro̱j cuese̱ uun chij rihaan chumanꞌ yoꞌ a.
21 E pregam um modo de vida que nós, romanos, não podemos admitir nem seguir.
22 Ga̱a ne̱ ꞌo̱ cuniha̱a̱n guun rá nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ ndoꞌo nij soꞌ man Pabló ga̱ Silas a. Ga̱a ne̱ nucua̱j cuxuun ro̱j cuese̱ saga̱nꞌ Pabló ga̱ Silas nda̱a se quitzinꞌ yatzéj, ne̱ caꞌneꞌ ro̱j cuese̱ suun rihaan nij tanuu se vaa go̱ꞌ ndoꞌo nij tanuu rutzii̱ xráá ro̱j soꞌ a.
22 O povo insurgiu-se contra eles. Os magistrados mandaram arrancar-lhes as vestes para açoitá-los com varas.
23 Ne̱ ga̱a quisíj cayuun ro̱j soꞌ, ne̱ tagüéj nij tanuu man ro̱j soꞌ rá tagaꞌ, ne̱ caꞌneꞌ ro̱j cuese̱ yoꞌ suun rihaan síí tumé tagaꞌ se vaa cu̱tumé uxrá soꞌ man ro̱j soꞌ a.
23 Depois de lhes terem feito muitas chagas, meteram-nos na prisão, mandando ao carcereiro que os guardasse com segurança.
24 Dan me se ga̱a cuno síí tumé tagaꞌ nana̱ yoꞌ, ne̱ canuꞌ soꞌ man ro̱j soꞌ rá ꞌo̱ veꞌ rej rque̱ tagaꞌ yoꞌ, ne̱ caxríj soꞌ tacóó ro̱j soꞌ rque yuꞌuj ta̱j rque caj a.
24 Este, conforme a ordem recebida, meteu-os na prisão inferior e prendeu-lhes os pés ao cepo.
25 Dan me se rej nii̱ ya̱nꞌ achíín niꞌya̱j ndoꞌo ro̱j síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas ne̱ achráá ro̱j soꞌ chraꞌ rihaan Diose̱, ne̱ uno nij síí ma̱n tagaꞌ se vaa ꞌyaj ro̱j soꞌ,
25 Pela meia-noite, Paulo e Silas rezavam e cantavam um hino a Deus, e os prisioneiros os escutavam.
26 ne̱ dan me se cachén ndoꞌo yuún, ne̱ nda̱a nasquiꞌ ndoꞌo tacóó veꞌ tagaꞌ yoꞌ, ne̱ xꞌnúj nu̱ꞌ nij taꞌyaa ta̱j rihaan tagaꞌ yoꞌ, ne̱ nache nu̱ꞌ agaꞌ ne̱ꞌ nu̱u̱ chihá raꞌa cunuda̱nj nij síí ꞌni̱j tagaꞌ yoꞌ a.
26 Subitamente, sentiu-se um terremoto tão grande que se abalaram até os fundamentos do cárcere. Abriram-se logo todas as portas e soltaram-se as algemas de todos.
27 Ne̱ nanuû rá síí tumé tagaꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa táá yaꞌnúj u̱u̱n nij taꞌyaa, ga̱a ne̱ guun rá soꞌ se vaa a̱j cunánj nij síí ma̱n tagaꞌ, ne̱ cheꞌé dan quirii soꞌ taneê soꞌ neê espadá, ne̱ da̱j doj se ticavi̱ꞌ soꞌ man maꞌa̱n soꞌ a.
27 Acordou o carcereiro e, vendo abertas as portas do cárcere, supôs que os presos haviam fugido. Tirou da espada e queria matar-se.
28 Tza̱j ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj síí cuꞌna̱j Pabló rihaan soꞌ, cataj Pabló:
28 Mas Paulo bradou em alta voz: Não te faças nenhum mal, pois estamos todos aqui.
29 Ga̱a ne̱ canacúún síí tumé tagaꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ ni̱caj nii yaꞌan chugu̱u̱n rihaan soꞌ, ne̱ yo̱o ndoꞌo catúj soꞌ rá tagaꞌ, ne̱ riꞌíj ndoꞌo man soꞌ cheꞌé se chuꞌviꞌ soꞌ, ne̱ cayáán ru̱j soꞌ nda̱a canó tuꞌva soꞌ rihaan yoꞌóó rihaan ro̱j síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas a.
29 Então o carcereiro pediu luz, entrou e lançou-se trêmulo aos pés de Paulo e Silas.
30 Dan me se caꞌanj nica̱j soꞌ man ro̱j soꞌ xeꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man ro̱j soꞌ, cataj soꞌ:
30 Depois os conduziu para fora e perguntou-lhes: Senhores, que devo fazer para me salvar?
31 Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ:
31 Disseram-lhe: Crê no Senhor Jesus e serás salvo, tu e tua família.
32 Ga̱a ne̱ nataꞌ ro̱j soꞌ se na̱na̱ Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan nu̱ꞌ nij tucua̱ soꞌ a.
32 Anunciaram-lhe a palavra de Deus, a ele e a todos os que estavam em sua casa.
33 Dan me se rej nii̱ me yoꞌ, ne̱ ma̱a̱n orá dan nica̱j síí tumé tagaꞌ yoꞌ man ro̱j soꞌ, ne̱ naꞌnuꞌ soꞌ xráá ro̱j soꞌ rej canó rutzii̱, ne̱ nu̱ꞌ quiꞌyaj soꞌ da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ cataꞌ ne nu̱ꞌ nij tucua̱ soꞌ a.
33 Então, naquela mesma hora da noite, ele cuidou deles e lavou-lhes as chagas. Imediatamente foi batizado, ele e toda a sua família.
34 Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j soꞌ man ro̱j soꞌ rej xra̱j rej ne̱ maꞌa̱n soꞌ, ne̱ goꞌ soꞌ se chá cha̱ ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se guun niha̱ꞌ uxrá rá nij tucua̱ soꞌ, cheꞌé se cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Diose̱ a.
34 Em seguida, ele os fez subir para sua casa, pôs-lhes a mesa e alegrou-se com toda a sua casa por haver crido em Deus.
35 Ga̱a ne̱ rej ranga̱ꞌ me se caꞌnéé ro̱j cuese̱ man misión tagaꞌ, ne̱ cataj nij misión rihaan síí tumé tagaꞌ a:
35 Quando amanheceu, os magistrados mandaram os lictores dizer: Solta esses homens.
36 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ síí tumé tagaꞌ yoꞌ rihaan Pabló, ne̱ nataꞌ soꞌ se na̱na̱ nij misión rihaan Pabló, cataj soꞌ:
36 O carcereiro transmitiu essa mensagem a Paulo: Os magistrados mandaram-me dizer que vos ponha em liberdade. Saí, pois, e ide em paz.
37 Ga̱a ne̱ cataj Pabló rihaan nij misión a:
37 Mas Paulo replicou: Sem nenhum julgamento nos açoitaram publicamente, a nós que somos cidadãos romanos, e meteram-nos no cárcere, e agora nos lançam fora ocultamente... Não há de ser assim! Mas venham e soltem-nos pessoalmente!
38 Dan me se nataꞌ nij misión se na̱na̱ Pabló rihaan ro̱j cuese̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo ro̱j soꞌ ga̱a cuno ro̱j soꞌ nana̱ se vaa si̱j romanó me Pabló ga̱ Silas a.
38 Os lictores deram parte dessas palavras aos magistrados. Estes temeram, ao ouvir dizer que eram romanos.
39 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ ro̱j cuese̱ tagaꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii sa̱ꞌ ro̱j soꞌ ga̱ ro̱j síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas a. Ga̱a ne̱ quitáá ya̱a̱n ro̱j cuese̱ rihaan ro̱j soꞌ curiha̱nj ro̱j soꞌ tagaꞌ, ne̱ veꞌé cachíín niꞌya̱j ro̱j cuese̱ rihaan Pabló ga̱ Silas se vaa quiꞌya̱j ro̱j soꞌ se ndoꞌo, cu̱riha̱nj ro̱j soꞌ chumanꞌ yoꞌ a.
39 Foram e lhes falaram brandamente. Pedindo desculpas, rogavam-lhes que se retirassem da cidade.
40 Dan me se ga̱a quisíj curiha̱nj ro̱j soꞌ tagaꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ tucuá chana̱ cuꞌna̱j Lidia a. Ga̱a ne̱ ga̱a queneꞌen ro̱j soꞌ man nij tinúú nij soꞌ síí noco̱ꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌmii ro̱j soꞌ ga̱ nij soꞌ, ne̱ cunuu xe̱j nimán nij soꞌ quiꞌyaj se na̱na̱ ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ curiha̱nj ro̱j soꞌ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ a.
40 Saindo do cárcere, entraram em casa de Lídia, onde reviram e consolaram os irmãos. Depois partiram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.