2 Coríntios 8
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARIB
1 Ne̱ cata̱j xnaꞌanj núj rihaan soj cheꞌé se lu̱j quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man Diose̱ ma̱n estadó Macedonia, tinu̱j, nocoj.
1 Também, irmãos, vos fazemos conhecer a graça de Deus que foi dada às igrejas da Macedônia;
2 Dan me se quiranꞌ uxrá nij soꞌ sayuun, tza̱j ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá nij soꞌ, ne̱ nda̱ꞌ se síí nique̱ ndoꞌo me nij soꞌ, tza̱j ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ quiri̱i̱ nij soꞌ saꞌanj rihaan tinúú nij soꞌ síí nique̱ a. Nda̱ꞌ rá se ꞌyaj síí ruꞌvee ꞌyaj nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
2 como, em muita prova de tribulação, a abundância do seu gozo e sua profunda pobreza abundaram em riquezas da sua generosidade.
3 Dan me se cavii raa̱ maꞌa̱n nij soꞌ rque̱ nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa guun nucua̱j nij soꞌ rque̱ nij soꞌ ei. Nuveé si̱j quirii saꞌanj me nij soꞌ vaa, tza̱j ne̱ quirii nij soꞌ noco̱o saꞌanj ado̱nj.
3 Porque, dou-lhes testemunho de que, segundo as suas posses, e ainda acima das suas posses, deram voluntariamente,
4 Ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá nij soꞌ rihaan núj se vaa quiꞌya̱j núj se ndoꞌo caꞌve̱j núj quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj yoꞌó tinúú níꞌ síí quirii saꞌanj rihaan yoꞌó nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man Diose̱,
4 pedindo-nos, com muito encarecimento, o privilégio de participarem deste serviço a favor dos santos;
5 ne̱ doj a̱ quiꞌyaj nij soꞌ rihaan se vaa me rá núj quiꞌya̱j nij soꞌ na̱nj chugua̱nj. Dan me se asino ya̱a̱n guun rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa me rá síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ guun rá uún nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa me rá núj quiꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ dan me se sa̱ꞌ uxrá cuno nij soꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj.
5 e não somente fizeram como nós esperávamos, mas primeiramente a si mesmos se deram ao Senhor, e a nós pela vontade de Deus;
6 Cheꞌé dan cataj xnaꞌanj núj rihaan síí cuꞌna̱j Titó se vaa cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan soj si̱j ne̱ chumanꞌ Corinto, ne̱ cata̱j soꞌ se vaa ase vaa quiꞌyaj nij síí ma̱n estadó Macedonia roꞌ, da̱nj ga̱a̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j maꞌa̱n nij soj uún, ga̱a ne̱ quisi̱j quirii taranꞌ soj saꞌanj rihaan nij síí nique̱ yoꞌ ei.
6 de maneira que exortamos a Tito que, assim como antes tinha começado, assim também completasse entre vós ainda esta graça.
7 Dan me se ꞌyaj suun ndoꞌo nij soj nu̱ꞌ suun sa̱ꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ soj me se veé da̱nj síí nucua̱j ndoꞌo rá man Jesucristó me soj do̱ꞌ, síí aꞌmii sa̱ꞌ me soj do̱ꞌ, síí avii raa̱ me soj do̱ꞌ, síí niha̱ꞌ rá quiꞌya̱j suun me soj do̱ꞌ, síí ꞌe̱e̱ rá man núj me soj do̱ꞌ ei. Cheꞌé dan gu̱un soj síí rii ndoꞌo saꞌanj rihaan tinúú á.
7 Ora, assim como abundais em tudo: em fé, em palavra, em ciência, em todo o zelo, no vosso amor para conosco, vede que também nesta graça abundeis.
8 Se̱ caꞌnéꞌ ꞌu̱nj suun rihaan soj da̱j quiꞌya̱j soj maꞌ. Ma̱a̱n se me rá ꞌu̱nj xca̱j ꞌu̱nj cuentá sese ya̱ ya̱ ꞌe̱e̱ rá soj tinúú soj nda̱a vaa ꞌe̱e̱ rá nij síí ma̱n Macedonia tinúú nij soꞌ a.
8 Não digo isto como quem manda, mas para provar, mediante o zelo de outros, a sinceridade de vosso amor;
9 ꞌO̱ se a̱j neꞌen soj se vaa quiꞌyaj ndoꞌo Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ se lu̱j cheꞌé níꞌ á. Dan me se ruꞌve̱e̱ ndoꞌo soꞌ ga̱a cayáán soꞌ rej xta̱ꞌ, tza̱j ne̱ naquiꞌyaj nique̱ soꞌ man soꞌ ne̱ caꞌnaꞌ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé níꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé se da̱nj quiꞌyaj soꞌ roꞌ, cheꞌé dan cavi̱i̱ sa̱ꞌ doj níꞌ na̱nj ado̱nj.
9 pois conheceis a graça de nosso Senhor Jesus Cristo, que, sendo rico, por amor de vós se fez pobre, para que pela sua pobreza fôsseis enriquecidos.
10 Ma̱a̱n se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj se vaa me raj quiꞌya̱j soj á. Neꞌen soj se vaa yoꞌ cachén quiꞌyaj suun ndoꞌo soj, ne̱ guun cheꞌe̱ soj racuíj soj man nij síí nique̱, ne̱ cheꞌé dan cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj doj, sese
10 E nisto dou o meu parecer; pois isto vos convém a vós que primeiro começastes, desde o ano passado, não só a participar mas também a querer;
11 tinavi̱j soj suun guun cheꞌe̱ soj ei. Dan me se ase vaa ya̱ ya̱ guun niha̱ꞌ rá soj ra̱cuíj soj asi̱j tacóó ga̱a guun cheꞌe̱ soj roꞌ, veé da̱nj gu̱un rá soj tinavi̱j soj nu̱ꞌ suun yoꞌ, ne̱ ra̱cuíj soj saꞌanj gu̱un nucua̱j soj man nij síí nique̱ ei.
11 agora, pois, levai a termo a obra, para que, assim como houve a prontidão no querer, haja também o cumprir segundo o que tendes.
12 Sese ya̱ ya̱ rii nimán soj rque̱ soj saꞌanj yoꞌ, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá Diose̱ naca̱j Diose̱ saꞌanj gu̱un nucua̱j soj rque̱ soj a. Se̱ cataj Diose̱ rque̱ soj doj saꞌanj, sese se̱ guun nucua̱j soj quiꞌya̱j soj da̱nj maꞌ.
12 Porque, se há prontidão de vontade, é aceitável segundo o que alguém tem, e não segundo o que não tem.
13 Nuveé cheꞌe̱ se me rá núj cunu̱u nique̱ soj ne̱ cunu̱u ruꞌve̱e̱ yoꞌó yuvii̱ me aꞌmii núj da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se me rá núj cuya̱a̱n ga̱a̱ nu̱ꞌ nij tinu̱j níꞌ ado̱nj.
13 Pois digo isto não para que haja alívio para outros e aperto para vós,
14 Ma̱a̱n se cuano̱ nihánj roꞌ, vaa ndoꞌo saꞌanj rihaan soj, ne̱ nique̱ ndoꞌo yoꞌó tinúú níꞌ, ne̱ cheꞌé dan no̱ xcúún soj ra̱cuíj soj man nij soꞌ ei. Ne̱ xraj, ne̱ cachi̱in saꞌanj rihaan soj, ne̱ sese vaa saꞌanj rihaan yoꞌó tinúú níꞌ, ne̱ ra̱cuíj nij soꞌ man soj, ga̱a ne̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ nij tinu̱j níꞌ a.
14 mas para que haja igualdade, suprindo, neste tempo presente, na vossa abundância a falta dos outros, para que também a abundância deles venha a suprir a vossa falta, e assim haja igualdade;
15 Ne̱ ase vaa nana̱ nihánj roꞌ, da̱nj vaa nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ cheꞌé nij yuvii̱ israelitá, taj yoꞌ: “Ne quina̱j se chá rihaan síí vaa ndoꞌo se chá rihaan maꞌ. Tana̱nj uún, ne̱ ne cachi̱in se chá rihaan síí vaa do̱j se chá rihaan maꞌ”, taj nana̱ yoꞌ a.
15 como está escrito: Ao que muito colheu, não sobrou; e ao que pouco colheu, não faltou.
16 Nagoꞌ uxrá núj graciá rihaan Diose̱, cheꞌé se ase vaa me ndoꞌo rá núj ra̱cuíj núj man soj roꞌ, da̱nj vaa guun ndoꞌo rá síí cuꞌna̱j Titó ra̱cuíj soꞌ man soj, quiꞌyaj Diose̱ chugua̱nj.
16 Mas, graças a Deus, que pôs no coração de Tito a mesma solicitude por vós;
17 Dan me se cuno soꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj núj rihaan soꞌ se vaa caꞌa̱nj soꞌ chiháán soj, tza̱j ne̱ guun niha̱ꞌ rá maꞌa̱n soꞌ ra̱cuíj soꞌ man soj, ne̱ cheꞌé dan quirii nimán soꞌ caꞌa̱nj soꞌ, ne̱ dan me se caꞌa̱nj soꞌ chiháán soj a.
17 pois, com efeito, aceitou a nossa exortação; mas sendo sobremodo zeloso, foi por sua própria vontade que partiu para vós.
18 Ne̱ cuchi̱ꞌ yoꞌó tinúú níꞌ ga̱ síí cuꞌna̱j Titó, ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, me síí aꞌmii natáj ndoꞌo se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan veꞌé aꞌmii taranꞌ nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó niꞌya̱j nij soꞌ man soꞌ ei.
18 E juntamente com ele enviamos o irmão cujo louvor no evangelho se tem espalhado por todas as igrejas;
19 Ne̱ caꞌneꞌ taranꞌ nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó suun rihaan soꞌ caꞌa̱nj soꞌ ga̱ núj ra̱cuíj soꞌ man núj ta̱cuachén núj saꞌanj yoꞌ rihaan nij síí nique̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ uxrá veꞌé caꞌmi̱i̱ yuvii̱ cheꞌé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ doj rá maꞌa̱n núj quiꞌya̱j suun núj suun yoꞌ chugua̱nj.
19 e não só isto, mas também foi escolhido pelas igrejas para ser nosso companheiro de viagem no tocante a esta graça que por nós é ministrada para glória do Senhor e para provar a nossa boa vontade;
20 Tza̱j ne̱ naꞌvej rá núj cata̱j yuvii̱ se vaa caxríj yuve̱ núj taꞌa̱j saꞌanj maꞌ.
20 assim evitando que alguém nos censure com referência a esta abundância, que por nós é ministrada;
21 ꞌO̱ se nuchruj ra̱a̱ núj da̱j quiꞌya̱j núj ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man núj, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá yuvii̱ uún ni̱ꞌyaj nij yuvii̱ man núj ado̱nj.
21 pois zelamos o que é honesto, não só diante do Senhor, mas também diante dos homens.
22 Ne̱ caꞌne̱j uún núj man yoꞌó tinúú níꞌ ga̱ ro̱j soꞌ á. Guun queꞌe̱e̱ uxrá queneꞌen núj se vaa si̱j ya̱ ya̱ me rá quiꞌya̱j suun me soꞌ, ne̱ ya̱j roꞌ, guun ya̱ rá soꞌ se vaa ya̱ ya̱ ra̱cuíj soj man nij síí nique̱, ne̱ cheꞌé dan niha̱ꞌ doj rá soꞌ quiꞌya̱j suun soꞌ cheꞌé soj na̱nj ado̱nj.
22 Com eles enviamos também outro nosso irmão, o qual muitas vezes e em muitas coisas já experimentamos ser zeloso, mas agora muito mais zeloso ainda pela muita confiança que vós tem.
23 Dan me se xa̱ꞌ tinúꞌ Titó, tza̱j ne̱ síí ꞌyaj suun ga̱ ꞌu̱nj me soꞌ, ꞌyaj suun soꞌ cheꞌé maꞌa̱n soj, ne̱ yavíj ro̱j tinúú níꞌ roꞌ, síí cuneꞌ nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó cu̱tumé saꞌanj yoꞌ me ro̱j soꞌ, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ yuvii̱ cheꞌé Jesucristó, quiꞌya̱j ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj.
23 Quanto a Tito, ele é meu companheiro e cooperador para convosco; quanto a nossos irmãos, são mensageiros das igrejas, glória de Cristo.
24 Cheꞌé dan ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj man nij soꞌ, ne̱ veꞌé ndoꞌo quiꞌya̱j soj ga̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ quisi̱j ya̱ ꞌunj nana̱ veꞌé caꞌmii núj cheꞌé soj rihaan nij soꞌ, ne̱ queneꞌe̱n taranꞌ nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó da̱j quiꞌya̱j soj ei.
24 Portanto mostrai para com eles, perante a face das igrejas, a prova do vosso amor, e da nossa glória a vosso respeito.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.