2 Coríntios 5
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC
1 Dan me se neꞌen núj se vaa ase vaa ꞌo̱ veꞌ mantá utaꞌ u̱u̱n nii ꞌo̱ orá leꞌe̱j nii ne̱ doj orá aꞌnéj nii mantá roꞌ, vaa nee̱ man núj, ne̱ ya̱nj nee̱ man núj ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ núj rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ neꞌen núj se vaa caꞌve̱e navi̱j nee̱ man núj vaa güii, ne̱ asa̱ꞌ navij yoꞌ, ga̱a ne̱ rque̱ Diose̱ yoꞌó nee̱ naca̱ cu̱nuû núj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quinavij nee̱ naca̱ yoꞌ a̱ maꞌ. Tana̱nj a̱ ca̱yáán núj rej xta̱ꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj.
1 Sabemos, com efeito, que ao se desfazer a tenda que habitamos neste mundo, recebemos uma casa preparada por Deus e não por mãos humanas, uma habitação eterna no céu.
2 ꞌO̱ se aráj chej núj, cheꞌé se me uxrá rá núj cu̱nuû núj nee̱ naca̱ yoꞌ, nee̱ quiꞌyaj Diose̱ rej xta̱ꞌ cheꞌé núj a.
2 E por isto suspiramos e anelamos ser sobrevestidos da nossa habitação celeste,
3 Ne̱ nee̱ naca̱ yoꞌ me ca̱ráán xráá núj, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj ga̱a̱ ca̱nj núj ei.
3 contanto que sejamos achados vestidos e não despidos.
4 Dan me se nuû núj nee̱ nga̱ nihánj cuano̱, ne̱ cheꞌé dan nanó rá núj, ne̱ aráj chej núj, cheꞌé se naꞌvej rá núj cavi̱ꞌ núj a̱ man ado̱nj. Dan me se naꞌvej rá núj ta̱náj núj nee̱ nu̱u̱ núj cuano̱, tza̱j ne̱ me ndoꞌo rá núj cu̱nuû núj nee̱ naca̱ yoꞌ, ne̱ veé dan me se nee̱ man núj nee̱ da̱j doj cavi̱ꞌ nihánj roꞌ, cunu̱u naca̱ uún yoꞌ, ne̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ yoꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ei.
4 Pois, enquanto permanecemos nesta tenda, gememos oprimidos: desejamos ser não despojados, mas revestidos com uma veste nova por cima da outra, de modo que o que há de mortal em nós seja absorvido pela vida.
5 Ne̱ Diose̱ me síí ꞌyaj suun nimán núj yan caꞌve̱e cunu̱u naca̱ nee̱ man núj vaa güii, ne̱ rqué soꞌ Nimán soꞌ man núj, ne̱ cheꞌé dan guun ya̱ rá núj se vaa cunu̱u naca̱ ya̱ núj ado̱nj.
5 Aquele que nos formou para este destino é Deus mesmo, que nos deu por penhor o seu Espírito.
6 Cheꞌé dan niga̱nj vaa nucua̱j nimán núj, ne̱ dan me se neꞌen núj se vaa ga̱a vaa nee̱ man núj nihánj cuano̱ roꞌ, ne̱ taj va̱j núj ne̱ rej xta̱ꞌ ga̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ maꞌ.
6 Por isso, estamos sempre cheios de confiança. Sabemos que todo o tempo que passamos no corpo é um exílio longe do Senhor.
7 ꞌO̱ se ataa qui̱taꞌaa núj se vaa rque̱ Diose̱ rihaan núj, tza̱j ne̱ amán rá núj niꞌya̱j núj man Diose̱ se vaa ya̱ vaa nana̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan núj, ne̱ cheꞌé dan uno núj rihaan soꞌ na̱nj ado̱nj.
7 Andamos na fé e não na visão.
8 Dan me se nariꞌ nucuaj nimán núj, ne̱ uun rá núj se vaa cuna̱j uxrá ga̱a̱ ta̱náj núj nee̱ man núj, ne̱ caꞌa̱nj núj ca̱yáán núj ga̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ sa̱ꞌ doj cavi̱i̱ núj asa̱ꞌ quiꞌyaj núj da̱nj ado̱nj.
8 Estamos, repito, cheios de confiança, preferindo ausentar-nos deste corpo para ir habitar junto do Senhor.
9 Cheꞌé dan me ndoꞌo rá núj gu̱un niha̱ꞌ rá síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man núj á. Caꞌve̱e se ca̱yáán núj rihaan chumii̱ nihánj, caꞌve̱e se ca̱yáán núj rej xta̱ꞌ, tza̱j ne̱ me rá núj gu̱un niha̱ꞌ rá síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man núj na̱nj ado̱nj.
9 É também por isso que, vivos ou mortos, nos esforçamos por agradar-lhe.
10 Neꞌen núj se vaa vaa güii no̱ xcúún taranꞌ níꞌ canicu̱nꞌ taranꞌ níꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ naquiꞌya̱j cu̱u soꞌ cheꞌé níꞌ a. Ga̱a ne̱ na̱ruꞌvee Jesucristó rihaan níꞌ cheꞌé se vaa quiꞌyaj níꞌ ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ níꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ sese sa̱ꞌ quiꞌyaj níꞌ, ne̱ se sa̱ꞌ na̱ruꞌvee Jesucristó rihaan níꞌ, ne̱ sese nij quiꞌyaj níꞌ, ne̱ se nij qui̱nicaj níꞌ na̱nj ado̱nj.
10 Porque teremos de comparecer diante do tribunal de Cristo. Ali cada um receberá o que mereceu, conforme o bem ou o mal que tiver feito enquanto estava no corpo.
11 Chuꞌviꞌ núj cheꞌé se neꞌen núj se vaa quiꞌya̱j síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ sayuun man nij síí tumé cacunꞌ, ne̱ cheꞌé dan nagoꞌ núj chrej nucua̱j man yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ man soꞌ, ne̱ a̱j neꞌen Diose̱ da̱j vaa nimán núj a. Ne̱ guun ya̱ rá ꞌu̱nj se vaa xca̱j maꞌa̱n nij soj cuentá da̱j vaa nimán núj na̱nj ado̱nj.
11 Compenetrados do temor do Senhor, procuramos persuadir os homens. Estamos a descoberto aos olhos de Deus, e espero que o estejamos também ante as vossas consciências.
12 Nuveé cheꞌe̱ se me rá núj caꞌmi̱i̱ núj nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé maꞌa̱n núj me aꞌmii ꞌu̱nj da̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se me rá núj gu̱un nucua̱j soj caꞌmi̱i̱ nacaj soj ni̱ꞌyaj soj man núj na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se nij síí ta̱j riꞌyunj man núj me se ina̱nj xcaj nij soꞌ cuentá da̱j ruviꞌ yuvii̱ niꞌya̱j nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne acaj nij soꞌ cuentá da̱j vaa nimán yuvii̱ maꞌ.
12 Não estamos a gabar-nos ante os vossos olhos, mas damo-vos ocasião de vos gloriardes por nossa causa. Tereis assim o que responder àqueles que se prevalecem das aparências e não do que há no coração.
13 Caꞌve̱e se snúú rmaꞌa̱n núj rá nij soꞌ, tza̱j ne̱ ina̱nj cheꞌé se noco̱ꞌ núj Diose̱ me ꞌyaj núj nda̱a vaa ꞌyaj núj, ne̱ caꞌve̱e se nuviꞌ nana̱ niha̱ꞌ nimán núj rá nij soꞌ, tza̱j ne̱ ina̱nj cheꞌé se me rá núj ra̱cuíj núj man soj me ꞌyaj núj nda̱a vaa ꞌyaj núj ado̱nj.
13 De fato, se ficamos arrebatados fora dos sentidos, é por Deus; e se raciocinamos sobriamente, é por vós.
14 ꞌO̱ se neꞌen núj se vaa ꞌe̱e̱ rá Jesucristó man cunuda̱nj yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan ꞌo̱ me rá núj cata̱j xnaꞌanj núj rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ a. ꞌO̱ se guun ya̱ rá núj se vaa o̱rúnꞌ Jesucristó me síí caviꞌ cheꞌé cunuda̱nj yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan ase vaa síí caviꞌ roꞌ, da̱nj vaa cunuda̱nj nij yuvii̱ noco̱ꞌ man soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ chrej chiꞌi̱i̱ a.
14 O amor de Cristo nos constrange, considerando que, se um só morreu por todos, logo todos morreram.
15 Ne̱ cheꞌé se cunuu sa̱ꞌ nimán nij yuvii̱ roꞌ, cheꞌé dan se̱ guun rá nij yuvii̱ se vaa vaa iꞌna̱ꞌ nij yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé yan quiꞌya̱j suun nij yuvii̱ cheꞌé maꞌa̱n nij yuvii̱ maꞌ. ꞌO̱ se ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nij soꞌ cheꞌé yan canoco̱ꞌ nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ Jesucristó me se soꞌ me síí caviꞌ cheꞌé nij soꞌ, ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ cheꞌé yan cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij yuvii̱ doj na̱nj ado̱nj.
15 Sim, ele morreu por todos, a fim de que os que vivem já não vivam para si, mas para aquele que por eles morreu e ressurgiu.
16 Cheꞌé dan me caꞌneꞌ rá núj ga̱ suun acaj cuentá nda̱a vaa ruviꞌ yuvii̱ niꞌya̱j tuviꞌ yuvii̱ á. Asi̱j rque̱ me se na̱nj yuvii̱ me Jesucristó rá núj, ne̱ ina̱nj xcaj núj cuentá nda̱a vaa ruviꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ ya̱j me se ne ꞌyaj núj da̱nj a̱ maꞌ.
16 Por isso, nós daqui em diante a ninguém conhecemos de um modo humano. Muito embora tenhamos considerado Cristo dessa maneira, agora já não o julgamos assim.
17 Ne̱ cheꞌé se cunuu sa̱ꞌ nimán núj, cheꞌé dan neꞌen núj se vaa me maꞌa̱n yuvii̱ amán rá niꞌya̱j man Jesucristó roꞌ, cunu̱u sa̱ꞌ nimán soꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ á. Ne̱ síí amán rá roꞌ, se̱ guun rá uún soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj soꞌ ga̱a rque̱ maꞌ. ꞌO̱ se síí acaj naca̱ cuentá me soꞌ ado̱nj.
17 Todo aquele que está em Cristo é uma nova criatura. Passou o que era velho; eis que tudo se fez novo!
18 Ne̱ xa̱ꞌ nu̱ꞌ nihánj, tza̱j ne̱ Diose̱ me síí ꞌyaj nu̱ꞌ nihánj cheꞌé yuvii̱, ne̱ soꞌ me síí quiꞌyaj cunuu rcuaꞌa̱a̱n níꞌ ga̱ maꞌa̱n soꞌ cheꞌé se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ caꞌneꞌ maꞌa̱n Diose̱ suun rihaan núj cata̱j xnaꞌanj núj rihaan yuvii̱ se vaa caꞌve̱e cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n nij yuvii̱ ga̱ Diose̱ ado̱nj.
18 Tudo isso vem de Deus, que nos reconciliou consigo, por Cristo, e nos confiou o ministério desta reconciliação.
19 Dan me se maꞌa̱n Diose̱ caꞌnéé man Jesucristó rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ cheꞌé se vaa quiꞌyaj Jesucristó roꞌ, cheꞌé dan caꞌve̱e cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Diose̱, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ tiri̱ꞌ Diose̱ cuentá cacunꞌ vaa rihaan nij yuvii̱ a. Ne̱ Jesucristó me síí rqué nana̱ nihánj man núj cata̱j xnaꞌanj núj nana̱ nihánj rihaan yuvii̱, quiꞌyaj uún Diose̱ ei.
19 Porque é Deus que, em Cristo, reconciliava consigo o mundo, não levando mais em conta os pecados dos homens, e pôs em nossos lábios a mensagem da reconciliação.
20 Dan me se aꞌmii núj se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan yuvii̱, ne̱ maꞌa̱n Diose̱ rqué se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan núj caꞌmi̱i̱ núj cheꞌé maꞌa̱n Diose̱, ne̱ cheꞌé dan achíín niꞌya̱j ndoꞌo núj rihaan nij yuvii̱, ne̱ aꞌmii núj nana̱ nihánj rihaan nij yuvii̱ a: “Cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n nij soj ga̱ Diose̱ ei.
20 Portanto, desempenhamos o encargo de embaixadores em nome de Cristo, e é Deus mesmo que exorta por nosso intermédio. Em nome de Cristo vos rogamos: reconciliai-vos com Deus!
21 A̱ ꞌó cacunꞌ ne tumé Jesucristó maꞌ. Tza̱j ne̱ naraa Diose̱ nu̱ꞌ cacunꞌ tumé níꞌ xráá maꞌa̱n Jesucristó, ne̱ quiranꞌ Jesucristó sayuun cheꞌé cacunꞌ yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌve̱e cunu̱u sa̱ꞌ ya̱ níꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé se si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me níꞌ ado̱nj.” Yoꞌ me nana̱ aꞌmii natáj núj rihaan yuvii̱ na̱nj ado̱nj.
21 Aquele que não conheceu o pecado, Deus o fez pecado por nós, para que nele nós nos tornássemos justiça de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.