2 Coríntios 11
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT
1 Me rá ꞌu̱nj caꞌve̱j rá soj caꞌmi̱i̱ snu̱j ꞌu̱nj do̱j rihaan soj ei. ꞌO̱ se da̱nj vaa maꞌa̱n, tza̱j ne̱ ꞌo̱ se cara̱a̱ xꞌnaa soj do̱j chugua̱nj. Dan me se yoꞌo̱ da̱nj quiꞌya̱j soj na̱nj á.
1 Espero que vocês suportem um pouco mais de minha insensatez. Por favor, continuem a ser pacientes comigo,
2 Dan me se ase vaa me ndoꞌo rá Diose̱ cu̱tumé Diose̱ man soj roꞌ, da̱nj vaa me rá ꞌu̱nj cu̱tumé ꞌu̱nj man soj ei. ꞌO̱ se ase vaa yoꞌo̱ chana̱ ya̱a̱n taj cacunꞌ tumé roꞌ, da̱nj vaa cunuda̱nj nij soj rihaan ꞌu̱nj, ne̱ cataj ꞌu̱nj rihaan Jesucristó se vaa ya̱ naca̱j soꞌ man soj canoco̱ꞌ soj man o̱rúnꞌ soꞌ, taj ꞌu̱nj rihaan soꞌ ei.
2 pois o cuidado que tenho com vocês vem do próprio Deus. Eu os prometi como noiva pura a um único marido, Cristo.
3 Tza̱j ne̱ chuꞌvíꞌ ꞌu̱nj se vaa ase vaa tihaꞌ yuꞌunj xcuáá man chana̱ cuꞌna̱j Eva ga̱a naá roꞌ, da̱nj ga̱a̱ tiha̱ꞌ yuꞌunj síí chre̱e man soj, ne̱ se̱ guun nucua̱j soj xca̱j sa̱ꞌ soj cuentá, ga̱a ne̱ ta̱náj xco̱ soj man nana̱ sa̱ꞌ nariꞌ soj ga̱a canocoꞌ soj man Jesucristó, raj na̱nj ado̱nj.
3 No entanto, temo que sua devoção pura e completa a Cristo seja corrompida de algum modo, como Eva foi enganada pela astúcia da serpente.
4 ꞌO̱ se caꞌve̱e se caꞌna̱ꞌ me maꞌa̱n yoꞌó soꞌ rihaan soj, ne̱ caꞌve̱e se nata̱ꞌ soꞌ yoꞌó nana̱ rihaan soj cheꞌé Jesucristó, ne̱ caꞌve̱e se ino̱ doj ga̱a̱ se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ se‑na̱na̱ núj, tza̱j ne̱ nuveé si̱j rihuun rá me soj a̱ maꞌ. Ase raꞌya̱nj tanáj xco̱ soj Nimán Diose̱ canoco̱ꞌ soj yoꞌó nana̱ xe̱e̱.
4 Vocês aceitam de boa vontade o que qualquer um lhes diz, mesmo que anuncie um Jesus diferente daquele que lhes anunciamos, ou um espírito diferente daquele que vocês receberam, ou boas-novas diferentes daquelas em que vocês creram.
5 Taj cheꞌé tiha̱ꞌ yuꞌunj nij síí caꞌnaꞌ man soj maꞌ. ꞌO̱ se si̱j sa̱ꞌ ndoꞌo me nij soꞌ, rá soj, ne̱ apóstol cuneꞌ Jesucristó man me nij soꞌ, rá soj, tza̱j ne̱ nuveé si̱j sa̱ꞌ doj me nij soꞌ rihaan ꞌu̱nj, rá ꞌu̱nj a̱ maꞌ.
5 Contudo, não me considero em nada inferior aos tais “superapóstolos” que ensinam essas coisas.
6 Nda̱ꞌ se ataa nari̱ꞌ sa̱ꞌ ꞌu̱nj caꞌmi̱i̱ natáj ꞌu̱nj rihaan soj, tza̱j ne̱ a̱j neꞌen soj se vaa si̱j avii raa̱ mej, ne̱ nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj núj veꞌé quiꞌyaj núj, queneꞌen cunuda̱nj soj na̱nj ado̱nj.
6 Posso não ter a técnica de um grande orador, mas não me falta conhecimento. Deixamos isso bem claro a vocês de todas as formas possíveis.
7 Neꞌen soj se vaa ne caꞌne̱e̱ ꞌu̱nj saꞌanj man soj ga̱a caꞌmii natáj ꞌu̱nj se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan soj maꞌ. Ne̱ dan me se nuu ni̱qué ꞌu̱nj doj, tza̱j ne̱ cavii sa̱ꞌ soj doj ado̱nj. Cheꞌé dan nij quiꞌyáá ꞌu̱nj, rá soj naꞌ. Cacunꞌ me se vaa quiꞌyáj, rá soj naꞌ.
7 Será que fiz mal quando me humilhei e os honrei anunciando-lhes as boas-novas de Deus sem esperar nada em troca?
8 Ne̱ nica̱j ꞌu̱nj saꞌanj rqué nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó síí ma̱n yoꞌó chumanꞌ, ne̱ cutúnꞌ ꞌu̱nj saꞌanj yoꞌ yan gu̱un nu̱cuáá ꞌu̱nj quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj cheꞌé soj na̱nj ado̱nj.
8 Para servir vocês sem lhes ser pesado, tomei contribuições de outras igrejas que eram mais pobres que vocês.
9 Ne̱ ga̱a cayáán ꞌu̱nj ga̱ soj, ne̱ ga̱a cachiin rasu̱u̱n mán ꞌu̱nj, ne̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n ne cachi̱nj ꞌu̱nj man soj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se nij tinúú níꞌ nij síí caꞌnaꞌ estadó Macedonia roꞌ, rqué nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa cachiin manj, ne̱ dan me se ne cara̱a̱ chrúú ꞌu̱nj a̱ doj rihaan soj a̱ maꞌ. Dan me se veé da̱nj qui̱ꞌyáj rej riha̱a̱n, ne̱ se̱ caráj chrúj rihaan soj, raj man ado̱nj.
9 E, quando estive com vocês e não tinha o suficiente para me sustentar, não fui um peso para ninguém, pois os irmãos que vieram da Macedônia trouxeram tudo de que eu precisava. Nunca fui um peso para vocês, e nunca serei.
10 Cheꞌé se ya̱nj Jesucristó ga̱ ꞌu̱nj, cheꞌé dan neꞌen soj se vaa ya̱ vaa nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj rihaan soj, ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa se̱ guun daj chiha̱a̱ míj cata̱j yuvii̱ ma̱n estadó ma̱n soj se vaa quitaꞌaj se‑saꞌa̱nj soj maꞌ.
10 Tão certo como a verdade de Cristo está em mim, ninguém em toda a Acaia jamais me impedirá de me orgulhar disso.
11 Me cheꞌé tuꞌvaj da̱nj, rá soj ga̱. Da̱nj tuꞌvaj cheꞌé se ne ꞌe̱e̱ raj man soj, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. ꞌO̱ se Diose̱ me síí neꞌen se vaa ya̱ ya̱ ꞌe̱e̱ rá ꞌu̱nj man soj ei.
11 Por quê? Por que não os amo? Deus sabe quanto os amo!
12 Tza̱j ne̱ neꞌen soj se vaa me rá yoꞌó nij soꞌ cata̱j nij soꞌ se vaa ꞌo̱ cuya̱a̱n vaa se ꞌyaj núj ga̱ se ꞌyaj nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan ase vaa ꞌyáá ꞌu̱nj cuano̱ roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj xra̱j, ne̱ se̱ caꞌnéj ꞌu̱nj saꞌanj man soj maꞌ. Ne̱ se̱ caꞌvee cata̱j nij soꞌ se vaa ꞌo̱ cuya̱a̱n ꞌyaj nij soꞌ ga̱ núj a̱ maꞌ.
12 Assim, continuarei a fazer o que sempre tenho feito. Com isso, frustrarei aqueles que procuram uma oportunidade de se orgulhar de realizar um trabalho como o nosso.
13 Dan me se taj nij soꞌ se vaa me nij soꞌ apóstol cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ se‑na̱na̱ soꞌ, tza̱j ne̱ aꞌmii ne̱ nij soꞌ, ne̱ dan me se ꞌyaj suun nij soꞌ rihaan soj, tza̱j ne̱ tihaꞌ yuꞌunj nij soꞌ man soj na̱nj ado̱nj. Ne̱ ase vaa apóstol cuneꞌ Jesucristó man roꞌ, da̱nj vaa nij soꞌ rihaan soj a.
13 Esses indivíduos são falsos apóstolos, obreiros enganosos disfarçados de apóstolos de Cristo.
14 Tza̱j ne̱ taj se ꞌyaj sese cuchumán rá soj niꞌya̱j soj man nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se maꞌa̱n síí chre̱e cuꞌna̱j Satanás naquiꞌyaj ino̱ man, ne̱ naquiꞌyaj síí chre̱e yoꞌ man yoꞌ yoꞌo̱ se‑mo̱zó Diose̱ chuguu̱n ndoꞌo, ne̱ tihaꞌ yuꞌunj soꞌ man soj na̱nj ado̱nj.
14 Mas não me surpreendo. Até mesmo Satanás se disfarça de anjo de luz.
15 Ne̱ ase vaa ꞌyaj síí chre̱e roꞌ, da̱nj ꞌyaj uún nij soꞌ a. Cheꞌé dan, nuveé se yaꞌa̱nj tihaꞌ me yoꞌ, sese neꞌen nij síí ꞌyaj suun cheꞌé síí cuꞌna̱j Satanás quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj a̱ maꞌ. Caꞌve̱e natuna̱ nij soꞌ man maꞌa̱n nij soꞌ gu̱un nij soꞌ síí ꞌyaj suun cheꞌé rej cunu̱u sa̱ꞌ nimán yuvii̱ ei. Tza̱j ne̱ cheꞌé se ꞌyaj ndoꞌo nij soꞌ sayuun roꞌ, cheꞌé dan uxrá quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj.
15 Portanto, não é de admirar que seus servos também finjam ser servos da justiça. No fim, receberão o castigo que suas obras merecem.
16 Dan me se cata̱j xnaꞌanj uún ꞌu̱nj rihaan soj se vaa se̱ guun cata̱j soj se vaa si̱j snúú mé ꞌu̱nj maꞌ. Caꞌve̱e se si̱j snúú ya̱ ya̱ mé ꞌu̱nj rá soj, tza̱j ne̱ veꞌé naca̱j soj manj, ne̱ veꞌé cuno̱ soj nana̱ caꞌmi̱j, ne̱ caꞌmi̱i̱ xta̱ꞌ ꞌu̱nj do̱j cheꞌé ma̱ꞌanj nda̱a ase vaa ꞌyaj yoꞌó nij soꞌ ei.
16 Volto a dizer: não pensem que sou insensato, mas, se o fizerem, aceitem-me como insensato, para que eu também me orgulhe um pouco.
17 (Nuveé na̱na̱ rqué síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan ꞌu̱nj me nana̱ nihánj nana̱ caꞌmi̱i̱ ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ maꞌ. Tana̱nj cheꞌé se snúú rma̱ꞌanj, don caꞌmi̱i̱ ꞌu̱nj nana̱ nihánj rihaan soj na̱nj ei.)
17 Não expresso esse meu orgulho como algo que vem do Senhor, mas como um insensato o faria.
18 Dan me se cheꞌé se queꞌe̱e̱ yuvii̱ aꞌmii xta̱ꞌ cheꞌé se vaa quiꞌyaj maꞌa̱n nij soꞌ roꞌ, cheꞌé dan caꞌmi̱i̱ xta̱ꞌ ma̱ꞌán ꞌu̱nj do̱j rihaan soj ga̱a̱ ei.
18 Uma vez que outros se orgulham de suas realizações humanas, farei o mesmo.
19 ꞌO̱ se neꞌén ꞌu̱nj se vaa síí avii ndoꞌo raa̱ me soj, rá maꞌa̱n soj, ne̱ cheꞌé dan ne neꞌen soj se vaa si̱j snúú me nij síí caꞌnaꞌ rihaan soj, ne̱ cheꞌé dan niha̱ꞌ rá soj veꞌé cuno̱ soj rihaan nij soꞌ a.
19 Afinal, vocês se consideram sábios, mas suportam de boa vontade os insensatos.
20 Ne̱ nda̱ꞌ se rii taꞌngaꞌ ndoꞌo nij soꞌ rihaan soj do̱ꞌ, nda̱ꞌ se aꞌnéj nij soꞌ nu̱ꞌ siꞌyaj soj do̱ꞌ, nda̱ꞌ se tihaꞌ yuꞌunj nij soꞌ man soj do̱ꞌ, nda̱ꞌ se sa̱ꞌ doj vaa nij soꞌ rihaan soj rá nij soꞌ do̱ꞌ, nda̱ꞌ se ase vaa síí oxro xruu̱ soj vaa nij soꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ veꞌé uno soj rihaan nij soꞌ á.
20 Aceitam que outros os escravizem, devorem seus bens, se aproveitem de vocês, os menosprezem e lhes batam no rosto.
21 Cheꞌé dan guun naꞌa̱j núj do̱j tzinꞌ rihaan soj, cheꞌé se ne gu̱un nucua̱j núj quiꞌya̱j núj se nij yoꞌ rihaan soj a̱ mei. ꞌO̱ se cheꞌé se ne quisi̱j rá núj quiꞌya̱j quij núj roꞌ, cheꞌé dan sa̱ꞌ doj vaa yoꞌó nij soꞌ, rá soj asanj.
21 Envergonho-me de dizer que fomos “fracos” demais para agir desse modo! Em qualquer coisa que eles se atrevem a se orgulhar (mais uma vez falo como insensato), eu também me atrevo.
22 Dan me se yuvii̱ israelitá me nij soꞌ, taj nij soꞌ naꞌ. ꞌO̱ se veé da̱nj si̱j israelitá me ma̱ꞌanj uún na̱nj á. Noco̱ꞌ xnaꞌanj tuvi̱ꞌ nij soꞌ ga̱ síí cuꞌna̱j Abraham síí cane ga̱a naá, taj nij soꞌ naꞌ. ꞌO̱ se veé da̱nj si̱j noco̱ꞌ xnaꞌanj tuvi̱ꞌ ga̱ soꞌ mej uún na̱nj ei.
22 Eles são hebreus? Eu também sou. São israelitas? Eu também sou. São descendentes de Abraão? Eu também sou.
23 ꞌYaj suun nij soꞌ cheꞌé Jesucristó, taj nij soꞌ naꞌ. ꞌO̱ se veé da̱nj quiꞌyaj suun gaa ꞌu̱nj do̱ꞌ, na̱nj á. ꞌO̱ se nihánj me nana̱ snu̱j cata̱j ꞌu̱nj rihaan soj se vaa ꞌu̱nj me síí ꞌyaj suun doj cheꞌé Jesucristó rihaan nij soꞌ na̱nj ei. Dan me se ꞌu̱nj nihánj roꞌ, me síí quiꞌnij doj tagaꞌ cheꞌé Jesucristó rihaan nij soꞌ do̱ꞌ, uxrá goꞌ nii cuartá xráá ꞌu̱nj cheꞌé Jesucristó do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ güii da̱j doj se cavíꞌ ꞌu̱nj cheꞌé Jesucristó do̱ꞌ,
23 São servos de Cristo? Sei que dou a impressão de estar louco, mas digo que tenho servido muito mais. Trabalhei com mais dedicação, fui encarcerado com mais frequência, perdi a conta de quantas vezes fui açoitado e, em várias ocasiões, enfrentei a morte.
24 quisíj ꞌu̱nꞌ ya̱ quitaꞌaa nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá manj, ne̱ ico̱ xnu̱ꞌ caꞌa̱nj ya̱ goꞌ nij soꞌ cuartá xráj a.
24 Cinco vezes recebi dos líderes judeus os trinta e nove açoites.
25 Vaꞌnu̱j goꞌ nii chruun xráj a. Ne̱ yu̱u̱n goꞌ nii yahij manj a. Quisíj vaꞌnu̱j quiriꞌ rihoo va̱j ꞌu̱nj rihaan na yaꞌa̱nj, ne̱ caꞌanj cunu̱u̱ rihoo yoꞌ rque na yaꞌa̱nj, ne̱ ꞌo̱ güii ꞌo̱ yanꞌ quitáá ꞌu̱nj rihaan na yaꞌa̱nj cunu̱u̱ ndoꞌo ya̱ a.
25 Três vezes fui golpeado com varas. Fui apedrejado uma vez. Três vezes sofri naufrágio. Certa ocasião, passei uma noite e um dia no mar, à deriva.
26 Dan me se a̱j cachéé ndoꞌoj nu̱ꞌ nij chrej, ne̱ vaa ndoꞌo sayuun quiránꞌ ꞌu̱nj rihaan chráá do̱ꞌ, cheꞌé síí itu̱u̱ do̱ꞌ, cheꞌé nij síí israelitá ne nocoꞌ man Jesucristó do̱ꞌ, cheꞌé nij síí yaníj do̱ꞌ, cheꞌé yuvii̱ ya̱nj chumanꞌ do̱ꞌ, cheꞌé nij yuvii̱ ya̱nj quij do̱ꞌ, cheꞌé na yaꞌa̱nj do̱ꞌ, cheꞌé síí tihaꞌ yuꞌunj manj se vaa tinúj me nij soꞌ do̱ꞌ á.
26 Realizei várias jornadas longas. Enfrentei perigos em rios e com assaltantes. Enfrentei perigos de meu próprio povo, bem como dos gentios. Enfrentei perigos em cidades, em desertos e no mar. E enfrentei perigos por causa de homens que se diziam irmãos, mas não eram.
27 Dan me se a̱j su̱u̱n ndoꞌo quiránꞌ ꞌu̱nj rihaan nij sayuun, ne̱ queꞌe̱e̱ yanꞌ ne caꞌve̱e coto̱j, ne̱ taꞌa̱j güii me se quinaꞌaan ndoꞌo rquej, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j güii canacoo̱ ndoꞌoj na, ne̱ quisíj queꞌe̱e̱ ndoꞌo ne quiri̱j chraa cha̱j, ne̱ taꞌa̱j güii me se goꞌ ndoꞌo ya̱ nuvij xráj, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j güii me se ne quiri̱ꞌ yá ꞌu̱nj yatzíj ca̱ráán xráá ꞌu̱nj uún, ne̱ dan me se vaa ca̱nj yá ꞌu̱nj nda̱ꞌ rasu̱u̱n na̱nj á.
27 Tenho trabalhado arduamente, horas a fio, e passei muitas noites sem dormir. Passei fome e senti sede, e muitas vezes fiquei em jejum. Tremi de frio por não ter roupa suficiente para me agasalhar.
28 Tza̱j ne̱ se̱ caꞌmii ꞌu̱nj cheꞌé yoꞌó sayuun quiránꞌ ꞌu̱nj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se nihánj nanó rá ꞌu̱nj cheꞌé cunuda̱nj nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó ma̱n ꞌo̱ ꞌo̱ chumanꞌ a.
28 Além disso tudo, sobre mim pesa diariamente a preocupação com todas as igrejas.
29 Sese ne nucua̱j nimán yoꞌo̱ tinúú níꞌ, ne̱ ase vaa ranꞌ nimán soꞌ roꞌ, da̱nj ranꞌ nimanj, ne̱ sese quiꞌyaj yoꞌo̱ tinúú níꞌ cacunꞌ, ne̱ uun naꞌa̱j uxrá ma̱ꞌanj ado̱nj.
29 Quem está fraco, que eu também não sinta fraqueza? Quem se deixa levar pelo caminho errado, que a indignação não me consuma?
30 Dan me se, sese me rá soj caꞌmi̱i̱ xta̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ ina̱nj cata̱j xnaꞌanj yaj se vaa ne gu̱un nucua̱j ma̱ꞌanj quiꞌya̱j suun ma̱ꞌanj a̱ maꞌ.
30 Portanto, se devo me orgulhar, prefiro que seja das coisas que mostram como sou fraco.
31 Diose̱ Rej Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ roꞌ, neꞌen se vaa aꞌmii yá ꞌu̱nj, ne̱ veꞌé uxrá caꞌmi̱i̱ níꞌ cheꞌé soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ei.
31 Deus, o Pai de nosso Senhor Jesus, que é digno de louvor eterno, sabe que não estou mentindo.
32 Ga̱a caꞌanj ꞌu̱nj chumanꞌ cuꞌna̱j Damasco roꞌ, ne̱ síí nica̱j suun ꞌyaj suun cheꞌé rey cuꞌna̱j Aretas roꞌ, caráán soꞌ rej atúj yuvii̱ chumanꞌ, cheꞌé yan guun rá soꞌ qui̱taꞌaa soꞌ manj,
32 Quando estava em Damasco, o governador sob o rei Aretas pôs guardas às portas da cidade para me capturar.
33 tza̱j ne̱ naꞌnúj nij tuvíꞌ ꞌu̱nj yoꞌo̱ taꞌyaa nii ta̱j chraan nicu̱nꞌ nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌnéé nij soꞌ rá ꞌo̱ scaa manj, ne̱ tinanij nij soꞌ rej xeꞌ manj, ne̱ dan me se curiha̱nj ꞌu̱nj chumanꞌ yoꞌ, ne̱ quinanii ꞌu̱nj rihaan síí nica̱j suun yoꞌ ei.
33 Para escapar dele, tive de ser baixado num cesto grande, de uma janela no muro da cidade.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.