1 Timóteo 1

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 ꞌU̱nj nihánj me síí cuꞌna̱j Pabló síí uun apóstol síí nataꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan yuvii̱ a. Yoꞌ me suun caꞌneꞌ Diose̱ do̱ꞌ, Jesucristó do̱ꞌ, rihanj, ne̱ Diose̱ me síí tinanii man níꞌ rihaan sayuun, ne̱ guun ya̱ rá níꞌ se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ quiꞌya̱j Jesucristó ado̱nj.
1 Paulo, apóstolo de Jesus Cristo, segundo o mandado de Deus, nosso Salvador, e do Senhor Jesus Cristo, esperança nossa,
2 ꞌYáá ꞌu̱nj yanj cartá nihánj caꞌne̱j ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ si̱j cuꞌna̱j Timoteo a. Dan me se tihaán ꞌu̱nj se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan so̱ꞌ, ne̱ cuchumán rá so̱ꞌ nana̱ yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan ase vaa ꞌo̱ taꞌníj roꞌ, da̱nj vaa yá so̱ꞌ rihanj ei.
2 a Timóteo, meu verdadeiro filho na fé: graça, misericórdia e paz, da parte de Deus, nosso Pai, e da de Cristo Jesus, nosso Senhor.
3 Dan me se a̱j neꞌén so̱ꞌ se vaa ga̱a ataa caꞌa̱nj ꞌu̱nj estadó Macedonia, ne̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa ca̱né so̱ꞌ chumanꞌ Efeso á. Dan me se me rá ꞌu̱nj cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan taꞌa̱j nij síí ma̱n Efeso se vaa se̱ tucuꞌyón nij soꞌ tucuáán ne̱ rihaan nij tinúú níꞌ mei.
3 Como te roguei, quando parti para a Macedônia, que ficasses em Éfeso, para advertires a alguns que não ensinem outra doutrina,
4 Dan me se cata̱j so̱ꞌ rihaan nij tinúú níꞌ, ne̱ a̱ se̱ cutaꞌ xre̱j nij soꞌ cuentó yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se cuentó ma̱n ga̱a naá do̱ꞌ, cuentó cheꞌé da̱j vaa daj a̱ xi̱i nij soꞌ ma̱n ga̱a naá do̱ꞌ, me yoꞌ ei. ꞌO̱ se aꞌmii unuꞌ uxrá yuvii̱ cheꞌé nana̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ ne racuíj nana̱ yoꞌ man níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ man Diose̱ maꞌ. ꞌO̱ se me rá Diose̱ ga̱a̱ nucua̱j rá níꞌ man maꞌa̱n Diose̱ ei.
4 nem se deem a fábulas ou a genealogias intermináveis, que mais produzem questões do que edificação de Deus, que consiste na fé; assim o faço agora.
5 ꞌO̱ se cheꞌé suun aꞌnéꞌ ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ me se aꞌnéꞌ ꞌu̱nj suun yoꞌ rihaan so̱ꞌ cheꞌé rej ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá níꞌ tuviꞌ níꞌ nda̱a nimán ya̱ ya̱ níꞌ nda̱a vaa cuchumán ya̱ rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ man Jesucristó ei.
5 Ora, o fim do mandamento é o amor de um coração puro, e de uma boa consciência, e de uma fé não fingida.
6 Dan me se vaa taꞌa̱j nij yuvii̱, ne̱ taꞌaa nij soꞌ yoꞌó chrej aꞌmii nij soꞌ, ne̱ dan me se riꞌ rmaꞌa̱n tiempÓ, ꞌyaj nij soꞌ, aꞌmii nij soꞌ cheꞌé yoꞌó tucuáán ei.
6 Do que desviando-se alguns, se entregaram a vãs contendas,
7 ꞌO̱ se me rá nij soꞌ gu̱un nij soꞌ maestró tucuꞌyón se‑tucua̱nj Moisés, tza̱j ne̱ naꞌvee ranꞌ nij soꞌ a̱ maꞌ. A̱ maꞌa̱n nij soꞌ ne neꞌen nana̱ tucuꞌyón nij soꞌ a̱ mei.
7 querendo ser doutores da lei e não entendendo nem o que dizem nem o que afirmam.
8 Neꞌen níꞌ se vaa sa̱ꞌ vaa se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ cataj Diose̱ rihaan Moisés da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá canoco̱ꞌ nij soꞌ man Diose̱, tza̱j ne̱ xca̱j níꞌ cuentá me cheꞌé me caꞌmii Diose̱ da̱nj á.
8 Sabemos, porém, que a lei é boa, se alguém dela usa legitimamente,
9 Neꞌen níꞌ se vaa xa̱ꞌ yuvii̱ nica̱ nimán, tza̱j ne̱ taj tucuáán achiin man yuvii̱ nica̱ nimán canoco̱ꞌ nij soꞌ Diose̱ maꞌ. ꞌO̱ se maꞌa̱n Diose̱ uun chij nimán nij soꞌ da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j nij soꞌ na̱nj á. Ma̱a̱n se cheꞌé nij yuvii̱ ꞌyaj cacunꞌ do̱ꞌ, yuvii̱ naꞌvej rá canoco̱ꞌ Diose̱ do̱ꞌ, yuvii̱ aꞌmii nana̱ nij cheꞌé Diose̱ do̱ꞌ, yuvii̱ ticaviꞌ rej do̱ꞌ, yuvii̱ ticaviꞌ nii do̱ꞌ,
9 sabendo isto: que a lei não é feita para o justo, mas para os injustos e obstinados, para os ímpios e pecadores, para os profanos e irreligiosos, para os parricidas e matricidas, para os homicidas,
10 síí ꞌyaj cacunꞌ ga̱ yoꞌó chana̱ do̱ꞌ, chii cha̱na̱ do̱ꞌ, síí otoj ga̱ chii cha̱na̱ do̱ꞌ, yuvii̱ tuꞌvéj man tuviꞌ do̱ꞌ, yuvii̱ aꞌmii nana̱ ne̱ do̱ꞌ, yuvii̱ naꞌvej rá cuno̱ nana̱ ya̱ do̱ꞌ, me cuchruj Diose̱ se‑tucua̱nj Moisés ado̱nj.
10 para os fornicadores, para os sodomitas, para os roubadores de homens, para os mentirosos, para os perjuros e para o que for contrário à sã doutrina,
11 Ina̱nj da̱nj aꞌmii se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ ꞌu̱nj me síí cuneꞌ Diose̱ nata̱ꞌ nana̱ yoꞌ rihaan yuvii̱ se vaa veꞌé uxrá yáán Diose̱, ne̱ gu̱un chij soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ei.
11 conforme o evangelho da glória do Deus bem-aventurado, que me foi confiado.
12 Nagóꞌ ꞌu̱nj graciá rihaan Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ cheꞌé se guun nu̱cuáá ꞌu̱nj quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj, quiꞌyaj soꞌ a. Dan me se nucua̱j rá soꞌ mán ꞌu̱nj, ne̱ cuneꞌ soꞌ mán ꞌu̱nj quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj rihaan soꞌ ado̱nj.
12 E dou graças ao que me tem confortado, a Cristo Jesus, Senhor nosso, porque me teve por fiel, pondo- me no ministério,
13 Asino ya̱a̱n me se nij uxrá caꞌmii ꞌu̱nj cheꞌé Jesucristó, ne̱ quiꞌyaj ndoꞌo ꞌu̱nj sayuun man soꞌ, ne̱ caꞌmii xta̱ꞌ ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj man soꞌ, tza̱j ne̱ queneꞌen Jesucristó se vaa cheꞌé se ne queneꞌe̱n yá ꞌu̱nj da̱j vaa soꞌ roꞌ, cheꞌé dan ne cuchuma̱n rá ꞌu̱nj ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj man soꞌ a. Tza̱j ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Jesucristó manj, ne̱ ne quiꞌya̱j soꞌ sayuun manj maꞌ.
13 a mim, que, dantes, fui blasfemo, e perseguidor, e opressor; mas alcancei misericórdia, porque o fiz ignorantemente, na incredulidade.
14 Tana̱nj sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj u̱u̱n Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ manj, se vaa cuchumán rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj man soꞌ, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ raj tuvij, quiꞌyaj soꞌ ado̱nj.
14 E a graça de nosso Senhor superabundou com a fé e o amor que há em Jesus Cristo.
15 Dan me se ya̱ uxrá vaa nana̱ nihánj, ne̱ taranꞌ níꞌ no̱ xcúún cuno̱ nana̱ nihánj se vaa me rá Jesucristó ti̱nanii soꞌ man nij yuvii̱ rihaan chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán nij soꞌ, ne̱ naꞌvej rá soꞌ quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun maꞌ. Cheꞌé dan caꞌnaꞌ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj ei. Dan me se noco̱o doj cacunꞌ quiꞌyáá ꞌu̱nj rihaan cacunꞌ quiꞌyaj taranꞌ yoꞌó nij yuvii̱,
15 Esta é uma palavra fiel e digna de toda aceitação: que Cristo Jesus veio ao mundo, para salvar os pecadores, dos quais eu sou o principal.
16 tza̱j ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Jesucristó niꞌya̱j soꞌ manj, cheꞌé se guun rá Jesucristó se vaa xca̱j yoꞌó nij síí cuchuma̱n rá ni̱ꞌyaj man soꞌ cuentá se vaa canoco̱ꞌ nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ xꞌne̱e̱ cacunꞌ xráá nij soꞌ, ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán nij soꞌ ga̱ soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ei.
16 Mas, por isso, alcancei misericórdia, para que em mim, que sou o principal, Jesus Cristo mostrasse toda a sua longanimidade, para exemplo dos que haviam de crer nele para a vida eterna.
17 Nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj cata̱j níꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá vaa Diose̱, ne̱ soꞌ me síí gu̱un chij nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caviꞌ soꞌ maꞌ. Ne ruviꞌ soꞌ niꞌya̱j yuvii̱ maꞌ. Taj va̱j ꞌó Diose̱ maꞌ. O̱rúnꞌ soꞌ me Diose̱ ya̱ ado̱nj. Veé da̱nj ga̱a̱ ya̱ ei.
17 Ora, ao Rei dos séculos, imortal, invisível, ao único Deus seja honra e glória para todo o sempre. Amém!
18 — ausente —
18 Este mandamento te dou, meu filho Timóteo, que, segundo as profecias que houve acerca de ti, milites por elas boa milícia,
19 — ausente —
19 conservando a fé e a boa consciência, rejeitando a qual alguns fizeram naufrágio na fé.
20 Dan me se vi̱j tuviꞌ nij soꞌ me ro̱j síí cuꞌna̱j Himeneo ga̱ Alejandro síí caꞌmii nij cheꞌé Diose̱ a. Dan me se nagoꞌ yá ꞌu̱nj man ro̱j soꞌ raꞌa Satanás, ga̱a ne̱ riꞌ rá ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ xca̱j ro̱j soꞌ cuentá, ne̱ yuún cheꞌe̱ me se se̱ caꞌmii nij ro̱j soꞌ cheꞌé Diose̱ maꞌ.
20 E entre esses foram Himeneu e Alexandre, os quais entreguei a Satanás, para que aprendam a não blasfemar.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Timóteo 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.