1 Pedro 3
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH
1 Ase vaa no̱ xcúún mozó cuno̱ mozó rihaan se‑ruꞌve̱e̱ mozó roꞌ, da̱nj vaa no̱ xcúún soj cha̱na̱ cuno̱ soj rihaan nica̱ soj á. Ga̱a ne̱ caꞌve̱e se naꞌvej rá nica̱ taꞌa̱j soj cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, tza̱j ne̱ cheꞌé se veꞌé ndoꞌo ꞌyaj soj rihaan nica̱ soj roꞌ, cheꞌé dan gu̱un rá nica̱ soj canoco̱ꞌ nij soꞌ man Diose̱ ga̱ soj chugua̱nj. Dan me se caꞌve̱e se se̱ guun rá nica̱ soj caꞌmi̱i̱ natáj soj rihaan nij soꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se veꞌé ndoꞌo ꞌyaj maꞌa̱n soj, cheꞌé dan gu̱un rá nica̱ soj canoco̱ꞌ nij soꞌ man Diose̱ ei.
1 Assim também você, esposa, deve obedecer ao seu marido a fim de que, se ele não crê na mensagem de Deus, seja levado a crer pelo modo de você agir. Não será preciso dizer nada
2 Dan me se xca̱j nij soꞌ cuentá se vaa chana̱ aráj cochro̱j rihaan nica̱ me soj, ne̱ nuveé cha̱na̱ niha̱ꞌ rá me soj a.
2 porque ele verá como a conduta de você é honesta e respeitosa.
3 Se̱ caráyaꞌa̱nj ndoꞌo soj cha̱na̱ cheꞌé rej ni̱quee sa̱ꞌ soj maꞌ. Se̱ nanó rá soj cheꞌé rej da̱j ga̱a̱ yuvé raa̱ soj do̱ꞌ, cheꞌé caquíí canoco̱ꞌ xréé soj do̱ꞌ, cheꞌé ticuu cu̱nuû chihá soj do̱ꞌ, cheꞌé yatzíj tuꞌve̱e̱ cu̱nuû soj do̱ꞌ maꞌ. Se̱ guun rá soj se vaa veꞌé ga̱a̱ soj quiꞌya̱j rasu̱u̱n da̱nj maꞌ.
3 Não procure ficar bonita usando enfeites, penteados exagerados, joias ou vestidos caros.
4 Dan me se xca̱j soj cuentá cheꞌé nimán maꞌa̱n soj cheꞌé rej ga̱a̱ sa̱ꞌ nimán soj á. ꞌO̱ se veꞌé ga̱a̱ nimán soj, ne̱ dínj ga̱a̱ nimán soj, ne̱ nimán soj me se daj chiha̱a̱ míj se̱ quiriꞌ yoꞌ maꞌ. Ne̱ veꞌé ga̱a̱ soj, ga̱a ne̱ cara̱nꞌ rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man soj ado̱nj.
4 Pelo contrário, a beleza de você deve estar no coração, pois ela não se perde; ela é a beleza de um espírito calmo e delicado, que tem muito valor para Deus.
5 Da̱nj quiꞌyaj nij chana̱ canocoꞌ man Diose̱ cumán ga̱a naá, ne̱ nucua̱j rá nij noꞌ man Diose̱, ne̱ veꞌé cuno nij noꞌ rihaan nica̱ nij noꞌ, cheꞌé rej veꞌé ga̱a̱ nij noꞌ a.
5 Porque era assim que costumavam se enfeitar as mulheres do passado, as mulheres que eram dedicadas a Deus e que punham a sua esperança nele. Elas eram obedientes ao seu marido.
6 Ne̱ da̱nj quiꞌyaj chana̱ cuꞌna̱j Sará, ne̱ veꞌé cuno noꞌ rihaan nica̱ noꞌ síí cuꞌna̱j Abraham, ne̱: “Síí chij”, cataj noꞌ niꞌya̱j noꞌ man soꞌ a. Dan me se sese sa̱ꞌ ina̱nj quiꞌya̱j soj, ne̱ sese a̱ ꞌó xcoꞌ se̱ cuchuꞌviꞌ soj, ga̱a ne̱ gu̱un soj taꞌnij siꞌno̱ níí cuꞌna̱j Sará uún chugua̱nj.
6 Sara foi assim; ela obedecia a Abraão e o chamava de “meu senhor”. Você será agora sua filha se praticar o bem e não tiver medo de nada.
7 Ne̱ tana̱nj soj sno̱ꞌo uún, ne̱ xca̱j soj cuentá me se achiin man nica̱ soj, ne̱ veꞌé ca̱yáán soj ga̱ noꞌ ei. Xca̱j soj cuentá se vaa nucua̱j soj doj rihaan noꞌ, ne̱ cheꞌé dan veꞌé quiꞌya̱j soj ga̱ noꞌ á. Ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa ꞌo̱ cuya̱a̱n ca̱yáán chana̱ rihaan Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a. Sese veꞌé quiꞌya̱j soj, ne̱ se̱ guun vi̱j rá soj ga̱a achíín niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ maꞌ.
7 Também você, marido, na vida em comum com a esposa, reconheça que a mulher é o sexo mais fraco e que por isso deve ser tratada com respeito. Porque a esposa também vai receber, junto com você, o dom da vida, que é dado por Deus. Aja assim para que nada atrapalhe as orações de vocês.
8 Da̱j yoꞌó nana̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj, ne̱ dan me se cuya̱a̱n ga̱a̱ nimán taranꞌ soj ga̱ tuviꞌ soj, ne̱ dan me se ase ꞌe̱e̱ rá soj tinúú aꞌngaa soj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj man tuviꞌ soj yoꞌó nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó á. Ra̱cuíj soj man nij síí ranꞌ sayuun, ne̱ ga̱a̱ nica̱ꞌ nimán soj ei.
8 Finalmente, que todos vocês tenham o mesmo modo de pensar e de sentir. Amem uns aos outros e sejam educados e humildes uns com os outros.
9 Caꞌve̱e se quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ yuvii̱ man soj, tza̱j ne̱ se̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ soj man nij yuvii̱ maꞌ. Caꞌve̱e se caꞌmi̱i̱ chre̱e yuvii̱ cheꞌé soj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌmii chre̱e soj cheꞌé nij yuvii̱ maꞌ. Tana̱nj veꞌé caꞌmi̱i̱ soj ga̱ nij yuvii̱ ei. ꞌO̱ se canacúún Diose̱ man soj, cheꞌé rej quiꞌya̱j soj da̱nj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e caꞌmi̱i̱ lu̱j Diose̱ cheꞌé maꞌa̱n soj chugua̱nj.
9 Não paguem mal com mal, nem ofensa com ofensa. Pelo contrário, paguem a ofensa com uma bênção porque, quando Deus os chamou , ele prometeu dar uma bênção a vocês.
10 ꞌO̱ se nana̱ nihánj nó rihaan danj Diose̱, taj yoꞌ se vaa: “Sese me rá yoꞌo̱ soꞌ gu̱un niha̱ꞌ rá soꞌ ca̱yáán soꞌ, ne̱ sese me rá soꞌ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ, ne̱ se̱ caꞌmii soꞌ nana̱ nij se̱ caꞌmii soꞌ nana̱ ne̱ se̱ caꞌmii soꞌ nana̱ chre̱e do̱ꞌ maꞌ.
10 Como dizem as Escrituras Sagradas : “Quem quiser gozar a vida e ter dias felizes não fale coisas más e não conte mentiras.
11 Naxu̱u̱n soꞌ man soꞌ rihaan suun chiꞌi̱i̱, ne̱ ina̱nj se sa̱ꞌ quiꞌya̱j soꞌ á. Dan me se nano̱ꞌ ndoꞌo soꞌ rej caꞌve̱e ca̱yáán dínj soꞌ ga̱ tuviꞌ soꞌ, ne̱ yoꞌo̱ canoco̱ꞌ soꞌ man chrej dínj yoꞌ a.
11 Afaste-se do mal e faça o bem; procure a paz e faça tudo para alcançá-la.
12 ꞌO̱ se niꞌya̱j ndoꞌo Diose̱ da̱j ranꞌ nij síí vaa sa̱ꞌ, ne̱ nanó xre̱j Diose̱ nu̱ꞌ nana̱ achíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ ta̱j riꞌyunj Diose̱ niꞌya̱j Diose̱ man nij síí ꞌyaj chiꞌi̱i̱ a”, taj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ a.
12 Pois o Senhor olha com atenção as pessoas honestas e ouve os seus pedidos, porém é contra os que fazem o mal.”
13 Ne̱ se̱ guun rá yuvii̱ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ yuvii̱ man soj, sese si̱j niha̱ꞌ rá quiꞌya̱j sa̱ꞌ me soj maꞌ.
13 Se, de fato, vocês quiserem fazer o bem, quem lhes fará o mal?
14 Tza̱j ne̱ caꞌve̱e se quira̱nꞌ soj sayuun cheꞌé se si̱j vaa sa̱ꞌ ina̱nj me soj, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé gu̱un niha̱ꞌ rá soj chugua̱nj. ꞌO̱ se vaa güii cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj ado̱nj. Cheꞌé dan se̱ nanó rá soj, ne̱ se̱ cuchuꞌviꞌ soj cheꞌé se vaa quiꞌya̱j yuvii̱ man soj maꞌ.
14 Como vocês serão felizes se tiverem de sofrer por fazerem o que é certo! Não tenham medo de ninguém, nem fiquem preocupados.
15 Cara̱a̱ cochro̱j soj ni̱ꞌyaj soj man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ei. Xca̱j soj cuentá da̱j ga̱a̱ caꞌmi̱i̱ soj ga̱ me maꞌa̱n síí xnáꞌanj man soj me cheꞌé me guun rá soj se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj quiꞌya̱j Diose̱ vaa güii a.
15 Tenham no coração de vocês respeito por Cristo e o tratem como Senhor. Estejam sempre prontos para responder a qualquer pessoa que pedir que expliquem a esperança que vocês têm.
16 Veꞌé nata̱ꞌ soj rihaan nij síí xnáꞌanj man soj, ne̱ se̱ naquiꞌyaj xta̱ꞌ soj nimán soj asa̱ꞌ nataꞌ soj se‑na̱na̱ Diose̱ maꞌ. A̱ ꞌó xcoꞌ se̱ quiꞌyaj soj cacunꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ nij síí nachriꞌ niꞌya̱j man soj si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó cheꞌé se veꞌé ina̱nj ꞌyaj soj me se gu̱un naꞌa̱j nij soꞌ cheꞌé nana̱ quij tuꞌva maꞌa̱n nij soꞌ ado̱nj.
16 Porém façam isso com educação e respeito. Tenham sempre a consciência limpa. Assim, quando vocês forem insultados, os que falarem mal da boa conduta de vocês como seguidores de Cristo ficarão envergonhados.
17 Ne̱ sese caꞌve̱j rá Diose̱ ne̱ sese quira̱nꞌ níꞌ sayuun cheꞌé se quiꞌyaj sa̱ꞌ níꞌ, ne̱ cuna̱j quira̱nꞌ níꞌ sayuun ei. Tza̱j ne̱ sese ma̱a̱n cheꞌé se quiꞌyaj níꞌ cacunꞌ ne̱ quira̱nꞌ níꞌ sayuun, ne̱ nij uxrá vaa quira̱nꞌ níꞌ sayuun ga̱a̱ ei.
17 Porque é melhor sofrer por fazer o bem, se for esta a vontade de Deus, do que por fazer o mal.
18 Tza̱j ne̱ Jesucristó me se nda̱ꞌ se taj cacunꞌ tumé soꞌ, tza̱j ne̱ ga̱a cachéé soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ quiranꞌ ndoꞌo soꞌ sayuun cheꞌé cacunꞌ tumé níꞌ si̱j tumé cacunꞌ, cheꞌé rej caꞌve̱e nucui̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ chugua̱nj. Dan me se caviꞌ ma̱a̱n nee̱ man Jesucristó, tza̱j ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ nimán soꞌ ado̱nj.
18 Pois o próprio Cristo sofreu uma vez por todas pelos pecados, um homem bom em favor dos maus, para levar vocês a Deus. Ele morreu no corpo, mas foi ressuscitado no espírito,
19 Ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ caꞌmi̱i̱ natáj soꞌ rihaan nij nana̱ chre̱e ꞌni̱j tagaꞌ rmi̱ꞌ a.
19 e no espírito foi e pregou aos espíritos que estavam presos .
20 Ne̱ nij nana̱ chre̱e me se ne caꞌve̱j rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ rihaan Diose̱ ga̱a naá ga̱a cayáán síí cuꞌna̱j Noé ado̱nj. Dan me se Noé me se ꞌyaj soꞌ rihoo ne̱ aꞌmii natáj soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ se vaa cama̱nꞌ uxrá, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá nij yuvii̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ caráj xꞌnaa Diose̱ cheꞌé nij yuvii̱, ne̱ naꞌvi̱j ndoꞌo Diose̱ ca̱nica̱j nimán nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne ca̱nica̱j nimán nij soꞌ, ne̱ canó xráá nij soꞌ ga̱a caꞌnaꞌ na yaꞌa̱nj a. Ne̱ da̱j yoꞌó tu̱nj gue̱e̱ yuvii̱ catúj rque rihoo, ne̱ quinanii nij soꞌ rihaan na yaꞌa̱nj, quiꞌyaj na yoꞌ na̱nj ado̱nj.
20 Estes eram os espíritos daqueles que não tinham obedecido a Deus, quando ele ficou esperando com paciência nos dias em que Noé estava construindo a barca. As poucas pessoas que estavam nela, oito ao todo, foram salvas pela água.
21 Ne̱ veé na me se ꞌyaj nanii níꞌ rihaan sayuun yoꞌ ya̱j ei. Na ataꞌ ne níꞌ me yoꞌ chugua̱nj. Nuveé cheꞌe̱ rej guun rá níꞌ güe̱j nacaj xráá níꞌ cataꞌ ne níꞌ maꞌ. Cheꞌé rej cataj níꞌ rihaan Diose̱ se vaa guun rá níꞌ se vaa navi̱j chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán níꞌ ne̱ ina̱nj se sa̱ꞌ guun rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ rej rihaan níꞌ me se cheꞌé dan cataꞌ ne níꞌ ado̱nj. Ne̱ ina̱nj cheꞌé se cunuu iꞌna̱ꞌ uún Jesucristó ga̱a caviꞌ soꞌ roꞌ, cheꞌé dan caꞌve̱e quinani̱i̱ níꞌ si̱j cataꞌ ne rihaan sayuun chugua̱nj.
21 Aquela água representava o batismo, que agora salva vocês. Esse batismo não é lavar a sujeira do corpo, mas é o compromisso feito com Deus, o qual vem de uma consciência limpa. Essa salvação vem por meio da ressurreição de Jesus Cristo,
22 Dan me se quisíj cunuu iꞌna̱ꞌ uún Jesucristó, ga̱a ne̱ quinanꞌ soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ xꞌnúú Diose̱ rej nuva̱ꞌ Diose̱ yáán soꞌ cuano̱, ne̱ uun chij soꞌ rihaan cunuda̱nj nij se‑mo̱zó Diose̱ do̱ꞌ, rihaan nu̱ꞌ nij nana̱ uun chij rihaan nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj do̱ꞌ, rihaan yoꞌó nij síí ma̱n rej xta̱ꞌ ado̱nj.
22 que foi para o céu e está do lado direito de Deus, governando os anjos, as autoridades e os poderes do céu .
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Pedro 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.