1 Coríntios 10
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH
1 Me raj xca̱j nij soj cuentá cheꞌé xi̱i núj si̱j israelitá nij síí cumán ga̱a naá, ga̱a ne̱ queneꞌe̱n soj me cheꞌé canoco̱ꞌ raan níꞌ man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, tinu̱j, nocoj. Xi̱i núj si̱j israelitá nij síí cumán ga̱a naá roꞌ, me se caráán ngaa rihaan güii xráá cunuda̱nj nij soꞌ, quiꞌyaj Diose̱, ne̱ cachén sa̱ꞌ nij soꞌ tanu̱u̱ na yaꞌa̱nj, ne̱ canó nij soꞌ nda̱a rej xco̱ na yaꞌa̱nj, quiꞌyaj Diose̱,
1 Irmãos, eu quero que vocês lembrem do que aconteceu com os nossos antepassados que seguiram Moisés. Todos foram protegidos pela nuvem e passaram pelo mar Vermelho.
2 ne̱ ga̱a cachén nij yuvii̱ israelitá rej caráán ngaa rihaan güii xráá nij soꞌ do̱ꞌ, ga̱a cachén sa̱ꞌ nij soꞌ nda̱a rej xco̱ na yaꞌa̱nj do̱ꞌ, ne̱ yoꞌ me cataꞌ ne nij soꞌ vaa, ne̱ cunuu rcuaꞌa̱a̱n nij soꞌ ga̱ síí cuꞌna̱j Moisés, ne̱ canocoꞌ cunuda̱nj nij soꞌ man Diose̱ ga̱ síí cuꞌna̱j Moisés ei.
2 Como seguidores de Moisés, eles foram batizados na nuvem e no mar.
3 Ne̱ vaa se rqué Jesucristó rihaan nij soꞌ chá cunuda̱nj nij soꞌ,
3 Todos comeram da mesma comida espiritual
4 ne̱ vaa na rqué Jesucristó rihaan nij soꞌ coꞌo cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ rqué Jesucristó cunuda̱nj rasu̱u̱n cachiin man nee̱ man nij soꞌ do̱ꞌ, man nimán nij soꞌ do̱ꞌ, na̱nj ado̱nj. Dan me se cachéé Jesucristó ga̱ nij soꞌ me rej maꞌa̱n va̱j nij soꞌ, ne̱ ase vaa yuvej quixraꞌ cavii na coꞌo nij yuvii̱ israelitá roꞌ, da̱nj vaa Jesucristó rihaan nimán nij soꞌ, rqué Jesucristó nu̱ꞌ se vaa cachiin man nimán nij soꞌ ado̱nj.
4 e beberam da mesma bebida espiritual. Pois bebiam daquela rocha espiritual que ia com eles; e a rocha era Cristo.
5 Tza̱j ne̱ ne gu̱un niha̱ꞌ uxrá rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man queꞌe̱e̱ nij soꞌ maꞌ. Do̱j tzinꞌ tuviꞌ nij soꞌ me síí sa̱ꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cheꞌé dan caviꞌ nu̱ꞌ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ rej tacaan, quiꞌyaj Diose̱ ei.
5 Mas Deus não ficou contente com a maioria deles, e por isso eles morreram, e os seus corpos ficaram espalhados no deserto.
6 Xca̱j ra̱a̱ níꞌ da̱j quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá ga̱a naá, ne̱ xca̱j níꞌ cuentá da̱j quiꞌya̱j níꞌ yoꞌ ya̱j á. Dan me se guun ndoꞌo rá nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j nij soꞌ se nij, ga̱a ne̱ quiranꞌ nij soꞌ sayuun, ne̱ cheꞌé dan xca̱j níꞌ cuentá se vaa ne nó xcúún níꞌ gu̱un rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ se nij maꞌ.
6 Tudo isso aconteceu a fim de nos servir de exemplo, para nós não querermos coisas más como eles quiseram,
7 Dan me se quinaꞌvíj taꞌa̱j nij soꞌ rihaan yaꞌanj cacój yuvii̱, ne̱ dan me se cayáán nij yuvii̱ israelitá rej rihaan nij yaꞌanj yoꞌ, ga̱a ne̱ chá nij soꞌ chraa, ga̱a ne̱ coꞌo nij soꞌ na, ga̱a ne̱ canicunꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ quij tico tuviꞌ nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ rihaan yaꞌanj yoꞌ, taj danj Diose̱ a. Ga̱a ne̱ quiranꞌ ndoꞌo nij soꞌ sayuun, cheꞌé yan quiꞌyaj nij soꞌ da̱nj a. Dan me se xca̱j níꞌ cuentá se vaa se̱ quinaꞌvíj níꞌ rihaan yaꞌanj cacój yuvii̱ maꞌ.
7 nem adorarmos ídolos, como alguns deles adoraram. Como dizem as Escrituras Sagradas : “O povo sentou-se para comer e beber e se levantou para se divertir.”
8 ꞌO̱ se quiꞌyaj yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ israelitá cacunꞌ ga̱ chana̱, ne̱ dan me se caviꞌ ico̱ vaꞌnu̱j míj tuviꞌ nij soꞌ rque ꞌo̱ güii yoꞌ, quiꞌyaj cacunꞌ yoꞌ a. Cheꞌé dan xca̱j níꞌ cuentá se vaa se̱ quiꞌyaj níꞌ da̱nj maꞌ.
8 Não devemos cometer imoralidade sexual, como alguns deles fizeram. E, porque eles fizeram isso, vinte e três mil deles caíram mortos num dia só.
9 Ne̱ ne cuchuꞌvi̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j nij soꞌ cacunꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se guun rá nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ sese ya̱ ya̱ quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ a. Doj a̱ quiꞌyaj nij soꞌ cacunꞌ, tza̱j ne̱ caviꞌ queꞌe̱e̱ nij soꞌ, quiꞌyaj xcuáá, ne̱ cheꞌé dan xca̱j níꞌ cuentá se vaa se̱ quiꞌyaj níꞌ da̱nj maꞌ.
9 Não devemos pôr à prova a paciência de Cristo, como alguns deles fizeram, e por isso foram mortos pelas cobras.
10 Ne̱ caꞌmii taꞌa̱j nij soꞌ nana̱ nij rihaan Diose̱, se vaa ne veꞌé quiꞌyaj Diose̱ rihaan nij soꞌ a. Ne̱ cheꞌé dan caviꞌ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ, quiꞌyaj se‑mo̱zó Diose̱ síí caꞌnéé Diose̱ rihaan nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan xca̱j níꞌ cuentá se vaa se̱ quiꞌyaj níꞌ da̱nj maꞌ.
10 Vocês não devem se queixar, como fizeram alguns deles, e por isso foram destruídos pelo Anjo da Morte.
11 Ina̱nj da̱nj quiranꞌ nij yuvii̱ israelitá nij síí cumán ga̱a naá, ga̱a ne̱ cachrón nii nana̱ nihánj cheꞌé nij soꞌ rihaan yanj, cheꞌé yan xca̱j níꞌ cuentá da̱j quiꞌya̱j níꞌ yoꞌ ya̱j a. Nichru̱nꞌ quinavi̱j chumii̱ nihánj, ne̱ cheꞌé dan no̱ xcúún níꞌ xca̱j níꞌ cuentá da̱j quiꞌya̱j níꞌ a.
11 Tudo isso aconteceu com os nossos antepassados a fim de servir de exemplo para os outros, e aquelas coisas foram escritas a fim de servirem de aviso para nós. Pois estamos vivendo no fim dos tempos.
12 Sese sa̱ꞌ uxrá nocoꞌ níꞌ man Jesucristó rá níꞌ, ne̱ tu̱mé uxrá níꞌ man níꞌ se̱ gaa na̱nj caꞌa̱nj yaníj níꞌ ne̱ quiri̱ꞌ níꞌ a.
12 Portanto, aquele que pensa que está de pé é melhor ter cuidado para não cair.
13 Xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ ne cache̱n soj rihaan sayuun noco̱o ndoꞌo ne gu̱un nucua̱j soj quira̱nꞌ soj maꞌ. Ma̱a̱n se ina̱nj sayuun leꞌe̱j nii ꞌvee gu̱un nucua̱j soj ꞌnaꞌ rihaan soj na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ vaa cheꞌé ga̱a̱ nucua̱j rá soj man Diose̱, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj caꞌna̱ꞌ sayuun noco̱o ndoꞌo rihaan soj ei. Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ sayuun noco̱o ndoꞌo rihaan soj, ne̱ ga̱a̱ nucua̱j rá soj man Diose̱, ne̱ ra̱cuíj soꞌ man soj da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j soj, ga̱a ne̱ quinani̱i̱ soj rihaan chrej chiꞌi̱i̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj quiꞌya̱j soj cacunꞌ chugua̱nj. Dan me se daj chiha̱a̱ míj se̱ guun nucua̱j sayuun noco̱o yoꞌ quiꞌya̱j canaán yoꞌ rihaan soj maꞌ. ꞌO̱ se Diose̱ ra̱cuíj na̱nj ado̱nj.
13 As tentações que vocês têm de enfrentar são as mesmas que os outros enfrentam; mas Deus cumpre a sua promessa e não deixará que vocês sofram tentações que vocês não têm forças para suportar. Quando uma tentação vier, Deus dará forças a vocês para suportá-la, e assim vocês poderão sair dela.
14 Cheꞌé dan tu̱mé uxrá soj man soj ei. Se̱ quinaꞌvíj soj rihaan yaꞌanj cacój yuvii̱, man tinu̱j, man nocoj.
14 Por isso, meus queridos amigos, fujam da adoração de ídolos.
15 Síí a̱j acaj cuentá me soj, raj, ne̱ cheꞌé dan me nuchru̱j ra̱a̱ soj nana̱ aꞌmij á.
15 Eu falo com vocês como com pessoas que têm capacidade para entender o que estou afirmando. Julguem vocês mesmos o que eu estou dizendo.
16 Dan me se ga̱a nuu chre̱ꞌ níꞌ, ne̱ vaa yoꞌo̱ tazá na vinó rihaan níꞌ, ne̱ nagoꞌ níꞌ graciá rihaan Diose̱ cheꞌé tazá se vaa cheꞌé ina̱nj o̱rúnꞌ Diose̱ ga̱a̱ na vinó yoꞌ, ne̱ ase vaa ton man Jesucristó roꞌ, da̱nj vaa na vinó yoꞌ rihaan níꞌ a. Ne̱ neꞌen níꞌ se vaa caviꞌ Jesucristó cheꞌé nu̱ꞌ nij tinu̱j níꞌ a. Ga̱a ne̱ uxraꞌ taꞌa̱j níꞌ rachrúún, ga̱a ne̱ chá taranꞌ níꞌ do̱j rachrúún yoꞌ, ne̱ ase vaa nee̱ man Jesucristó roꞌ, da̱nj vaa rachrúún yoꞌ rihaan níꞌ a. Ne̱ neꞌen níꞌ se vaa caviꞌ Jesucristó cheꞌé nu̱ꞌ nij tinu̱j níꞌ a.
16 Pensem no cálice pelo qual damos graças a Deus na Ceia do Senhor. Será que, quando bebemos desse cálice, não estamos tomando parte no sangue de Cristo? E, quando partimos e comemos o pão, não estamos tomando parte no corpo de Cristo?
17 Dan me se o̱rúnꞌ rachrúún vaa rihaan níꞌ chá cunuda̱nj níꞌ a. Cheꞌé dan me ase vaa o̱rúnꞌ yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa cunuda̱nj nij tinu̱j níꞌ a.
17 Mesmo sendo muitos, todos comemos do mesmo pão, que é um só; e por isso somos um só corpo.
18 Ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa ase vaa ꞌyaj níꞌ cuano̱ roꞌ, da̱nj quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá nij síí ma̱n ga̱a naá, chá cunuda̱nj nij soꞌ nee̱ rqué nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cheꞌé dan ase vaa o̱rúnꞌ yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa cunuda̱nj nij soꞌ rihaan Diose̱ a.
18 Pensem no povo de Israel. Aqueles que comem as coisas oferecidas em sacrifícios tomam parte juntos no sacrifício que é oferecido a Deus no altar.
19 Xca̱j nij soj cuentá ni̱ꞌyaj soj nana̱ aꞌmij á. Yuꞌva̱ꞌ cha̱ꞌ nee̱ utaꞌ nii rihaan yaꞌanj cacój yuvii̱ naꞌ. Taj maꞌ. Ya̱ yaꞌanj me nij yaꞌanj cacój yuvii̱ naꞌ. Taj maꞌ.
19 O que é que eu quero dizer com isso? Que o ídolo ou o alimento que é oferecido a ele tem algum valor?
20 Ina̱nj me rá ꞌu̱nj cata̱j ꞌu̱nj se vaa nee̱ utaꞌ nii rihaan yaꞌanj cacój yuvii̱ roꞌ, nuveé Dio̱se̱ me síí rqué nii nee̱ yoꞌ rihaan maꞌ. Ma̱a̱n se rihaan nana̱ chre̱e rqué nii nee̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ naꞌvej raj gu̱un tuvi̱ꞌ soj ga̱ nij nana̱ chre̱e maꞌ.
20 É claro que não! O que estou dizendo é que aquilo que é sacrificado nos altares pagãos é oferecido aos demônios e não a Deus. E eu não quero que vocês tomem parte nas coisas dos demônios.
21 Sese coꞌo̱ soj na vinó cheꞌé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee ca̱nica̱j soj coꞌo̱ soj na vinó cheꞌé nij nana̱ chre̱e maꞌ. Se̱ guun coꞌo̱ soj vi̱j na yoꞌ maꞌ. Sese cha̱ soj chraa rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee ca̱nica̱j soj cha̱ soj chraa rihaan nij nana̱ chre̱e maꞌ.
21 Vocês não podem beber do cálice do Senhor e também do cálice dos demônios. Vocês não podem comer na mesa do Senhor e também na mesa dos demônios.
22 Sese da̱nj quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ caxri̱i̱ yuva̱a̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ man níꞌ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé se sa̱ꞌ Diose̱, ne̱ nano̱ꞌ níꞌ da̱j quiꞌya̱j níꞌ, ga̱a ne̱ caꞌma̱an rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man níꞌ naꞌ. Taj maꞌ. Sese da̱nj quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ se̱ guun nucua̱j níꞌ quinani̱i̱ níꞌ rihaan soꞌ a̱ maꞌ.
22 Ou será que queremos provocar o Senhor, fazendo com que ele fique com ciúmes? Por acaso vocês pensam que somos mais fortes do que ele?
23 “Caꞌve̱e qui̱ꞌyáj na̱j guun se me raj á”, taj taꞌa̱j yuvii̱, ne̱ ya̱ vaa nana̱ aꞌmii nij soꞌ, tza̱j ne̱ se̱ cavii sa̱ꞌ níꞌ a̱ doj, quiꞌya̱j na̱j guun se ꞌyaj níꞌ maꞌ. Se̱ cunuu sa̱ꞌ níꞌ, quiꞌya̱j na̱j guun se ꞌyaj níꞌ man chugua̱nj.
23 Alguns dizem assim: “Podemos fazer tudo o que queremos.” Sim, mas nem tudo é bom. “Podemos fazer tudo o que queremos”, mas nem tudo é útil.
24 Se̱ guun nano̱ꞌ níꞌ se sa̱ꞌ ga̱a̱ rihaan maꞌa̱n ina̱nj níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se no̱ xcúún níꞌ nano̱ꞌ níꞌ se sa̱ꞌ ga̱a̱ rihaan yoꞌó yuvii̱ ado̱nj. Da̱nj quiꞌya̱j níꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ doj níꞌ ei.
24 Ninguém deve buscar os seus próprios interesses e sim os interesses dos outros.
25 Caꞌve̱e cha̱ soj na̱j guun nee̱ aneꞌ rihaan yuꞌvee, ne̱ se̱ nanó rá soj sese nee̱ cutaꞌ nii rihaan yaꞌanj cacój yuvii̱ me nee̱ yoꞌ mei. Ma̱a̱n se cha̱ u̱u̱n soj ei.
25 Vocês podem comer de tudo o que se vende no açougue, sem terem nenhuma dúvida de consciência.
26 Danj Diose̱ taj se vaa nu̱ꞌ cachra̱ꞌ chumii̱ do̱ꞌ, cunuda̱nj rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ do̱ꞌ, me siꞌyaj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a. Da̱nj taj danj Diose̱, ne̱ taj cheꞌé cuchuꞌvi̱ꞌ níꞌ cha̱ níꞌ man siꞌyaj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ maꞌ.
26 Pois, como dizem as Escrituras Sagradas : “A terra e tudo o que nela existe pertencem ao Senhor.”
27 Sese nacúún yoꞌo̱ síí ne amán rá niꞌya̱j man Jesucristó man soj cha̱ soj chraa ga̱ soꞌ, ne̱ caꞌve̱e caꞌa̱nj soj cha̱ soj ga̱ soꞌ, sese da̱nj me rá soj, ne̱ caꞌve̱e cha̱ soj na̱j guun rasu̱u̱n rque̱ soꞌ cha̱ soj ei. Se̱ xcaj soj cuentá sese nee̱ cutaꞌ nii rihaan yaꞌanj cacój yuvii̱ me nee̱ yoꞌ maꞌ. Cha̱ soj cuaj ei.
27 Se alguém que não é cristão convidá-los para comer, e vocês resolverem ir, comam o que for posto na frente de vocês e não façam perguntas por motivo de consciência.
28 Tza̱j ne̱ sese cata̱j xnaꞌanj yoꞌo̱ soꞌ rihaan soj se vaa nee̱ utaꞌ nii rihaan yaꞌanj cacój yuvii̱ me nee̱ chá soj, ne̱ se̱ chá soj man nee̱ yoꞌ a̱ mei. ꞌO̱ se síí cataj xnaꞌanj rihaan soj roꞌ, ne gu̱un ya̱ rá soꞌ se vaa caꞌve̱e cha̱ soj nee̱ yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan me se̱ guun cha̱ soj a̱ maꞌ.
28 Mas, se alguém disser a vocês: “Esta comida foi oferecida aos ídolos”, neste caso não comam, por causa daquele que disse isso e também por motivo de consciência.
29 — ausente —
29 Não estou falando da sua própria consciência, mas da consciência do outro. Mas alguém pode perguntar: “Por que é que a minha liberdade deve ser diminuída pela consciência dos outros?
30 — ausente —
30 Se eu agradeço a Deus o alimento que como, por que é que sou criticado, se já o agradeci a Deus?”
31 ꞌO̱ se veé da̱nj quiꞌya̱j soj uún ei. Dan me se nu̱ꞌ se cha̱ soj do̱ꞌ, nu̱ꞌ se coꞌo̱ soj do̱ꞌ, na̱j guun se quiꞌya̱j soj do̱ꞌ, ina̱nj cheꞌé Diose̱ quiꞌya̱j soj cunuda̱nj nij rasu̱u̱n yoꞌ, ga̱a ne̱ veꞌé doj caꞌmi̱i̱ yuvii̱ cheꞌé Diose̱, quiꞌya̱j soj chugua̱nj.
31 Portanto, quando vocês comem, ou bebem, ou fazem qualquer outra coisa, façam tudo para a glória de Deus.
32 Tana̱nj uún, ne̱ se̱ quinanó rá nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, nij yuvii̱ yaníj do̱ꞌ, cunuda̱nj nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó do̱ꞌ, quiꞌya̱j soj maꞌ.
32 Vivam de tal maneira que não prejudiquem os judeus, nem os não judeus, nem a Igreja de Deus.
33 Ina̱nj da̱nj ꞌyaj ma̱ꞌanj, ne̱ nu̱ꞌ se vaa me rá ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌa̱j yuvii̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj roꞌ, ꞌyáá ꞌu̱nj, ne̱ ne ꞌyáá ꞌu̱nj ina̱nj se me raj qui̱ꞌyáj maꞌ. ꞌO̱ se ꞌyáá ꞌu̱nj nda̱a vaa me rá nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se nanóꞌ ꞌu̱nj chrej cavi̱i̱ sa̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ doj, ga̱a ne̱ quinani̱i̱ nij soꞌ rihaan sayuun cheꞌé se sa̱ꞌ yoꞌ ado̱nj. Ina̱nj da̱nj quiꞌya̱j soj uún ei.
33 Façam como eu. Procuro agradar a todos em tudo o que faço, não pensando no meu próprio bem, mas no bem de todos, a fim de que eles possam ser salvos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.