Mateus 4
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs NTLH
1 Ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó rej tacaan, quiꞌyaj Nimán Diose̱, cheꞌé rej caꞌve̱e gu̱un rá síí chre̱e tiha̱ꞌ yuꞌunj síí chre̱e man Jesucristó a.
1 Então o Espírito Santo levou Jesus ao deserto para ser tentado pelo Diabo.
2 Ne̱ vi̱j chiha̱a̱ ya̱ güii quisíj Jesucristó tocoꞌ Jesucristó xꞌnaa man maꞌa̱n soꞌ cheꞌé se aráj gue̱e̱ soꞌ rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ quinaꞌaan ndoꞌo rque Jesucristó a.
2 E, depois de passar quarenta dias e quarenta noites sem comer, Jesus estava com fome.
3 Dan me se cuchiꞌ síí chre̱e rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ guun rá soꞌ tiha̱ꞌ yuꞌunj soꞌ man Jesucristó, cheꞌé se guun rá soꞌ canoco̱ꞌ Jesucristó man soꞌ ado̱nj. Cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱: ―Sese ya̱ ya̱ taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ, ne̱ cata̱j so̱ꞌ rihaan yahij nihánj se vaa gu̱un yoꞌ rachrúún cha̱ so̱ꞌ á ―taj síí chre̱e rihaan Jesucristó a.
3 Então o Diabo chegou perto dele e disse: — Se você é o Filho de Deus, mande que estas pedras virem pão.
4 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí chre̱e a: ―Tza̱j ne̱ danj Diose̱ taj: “Nuveé ina̱nj se chá me se achiin rihaan yuvii̱, ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán sa̱ꞌ yuvii̱ maꞌ. Tana̱nj achiin cunuda̱nj se‑na̱na̱ Diose̱ cuno̱ yuvii̱, ne̱ veꞌé ca̱yáán yuvii̱ ei”. Ina̱nj da̱nj taj danj Diose̱ ―taj Jesucristó rihaan síí chre̱e yoꞌ a.
4 Jesus respondeu:
5 Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j síí chre̱e man Jesucristó chumanꞌ gue̱e̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ tacavii soꞌ man Jesucristó raa̱ nuvií noco̱o,
5 Em seguida o Diabo levou Jesus até Jerusalém, a Cidade Santa, e o colocou no lugar mais alto do Templo.
6 ne̱ cataj soꞌ rihaan soꞌ: ―Sese ya̱ taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ, ne̱ güe̱j so̱ꞌ, ne̱ nani̱j gue̱e̱ so̱ꞌ rihaan yoꞌóó á. ꞌO̱ se danj Diose̱ taj: “Yoꞌo̱ aꞌneꞌ Diose̱ suun rihaan nij se‑mo̱zó soꞌ se vaa cu̱tumé nij soꞌ mán so̱ꞌ, ne̱ ca̱ráán raꞌa nij soꞌ mán so̱ꞌ, se̱ gaa na̱nj caco̱ꞌ cheꞌé so̱ꞌ yahij a”. Ina̱nj da̱nj aꞌmii danj Diose̱ ―taj síí chre̱e rihaan Jesucristó ado̱nj.
6 Então disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui, pois as Escrituras Sagradas afirmam: “Deus mandará que os seus anjos cuidem de você. Eles vão segurá-lo com as suas mãos, para que nem mesmo os seus pés sejam feridos nas pedras.”
7 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Tza̱j ne̱ ne nó xcúnj qui̱ꞌyáj da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se taj uún danj Diose̱: “Se̱ guun qui̱riꞌyunj so̱ꞌ man Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ne̱ ti̱háꞌ so̱ꞌ man soꞌ maꞌ”. Ina̱nj da̱nj aꞌmii danj Diose̱ rihaan níꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí chre̱e a.
7 Jesus respondeu:
8 Ga̱a ne̱ nica̱j síí chre̱e man Jesucristó caꞌanj soꞌ raa̱ ꞌo̱ quij xca̱a̱n ndoꞌo uún a. Ne̱ tihaa̱n soꞌ man nu̱ꞌ chumanꞌ ma̱n rihaan cunu̱ꞌ chumii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ tihaa̱n soꞌ rihaan Jesucristó se vaa veꞌé ndoꞌo vaa nu̱ꞌ chumanꞌ yoꞌ ado̱nj.
8 Depois o Diabo levou Jesus para um monte muito alto, mostrou-lhe todos os reinos do mundo e as suas grandezas
9 Dan me se cataj uún síí chre̱e rihaan Jesucristó a: ―Gu̱un chij so̱ꞌ rihaan cunuda̱nj chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱, qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj, sese canicu̱nꞌ ru̱j so̱ꞌ quinaꞌvi̱j so̱ꞌ rihaan ꞌu̱nj á ―taj síí chre̱e yoꞌ rihaan Jesucristó a.
9 e disse: — Eu lhe darei tudo isso se você se ajoelhar e me adorar.
10 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan síí chre̱e a: ―Naxu̱u̱n yaníj so̱ꞌ mán so̱ꞌ, Satanás. ꞌO̱ se danj Diose̱ taj: “Rihaan o̱rúnꞌ Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ canicu̱nꞌ ru̱j so̱ꞌ, ne̱ a̱ ꞌó rihaan tuvíꞌ so̱ꞌ se̱ caꞌvee naꞌvi̱j so̱ꞌ maꞌ”. Da̱nj taj danj Diose̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí chre̱e yoꞌ a.
10 Jesus respondeu:
11 Ga̱a ne̱ tanáj síí chre̱e man soꞌ, caꞌanj síí chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij se‑mo̱zó Diose̱ rihaan Jesucristó, rqué nij soꞌ me maꞌa̱n se cachiin rihaan Jesucristó a.
11 Então o Diabo foi embora, e vieram anjos e cuidaram de Jesus.
12 Cuchiꞌ nana̱ rihaan Jesucristó se vaa quitaꞌaa nij tanuu man síí cuꞌna̱j Juan, caxríj tanuu tagaꞌ man soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj Jesucristó estadó Galilea,
12 Quando Jesus soube que João tinha sido preso, foi para a região da Galileia.
13 tza̱j ne̱ ne ca̱yáán soꞌ chumanꞌ Nazaret maꞌ. Cavii soꞌ chumanꞌ Nazaret yoꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ cayáán soꞌ chumanꞌ Capernaum chumanꞌ na̱j tuꞌva na lacuaná a. Chumanꞌ yoꞌ naj rihaan toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Zabulón do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Neftalí do̱ꞌ, síí ma̱n ga̱a naá yoꞌ a.
13 Não ficou em Nazaré, mas foi morar na cidade de Cafarnaum, na beira do lago da Galileia, nas regiões de Zebulom e Naftali .
14 Dan me se da̱nj quiꞌyaj Jesucristó caꞌanj soꞌ rej yoꞌ, ga̱a ne̱ guun ya̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá se vaa cataj soꞌ:
14 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta Isaías tinha dito:
15 “Toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Zabulón do̱ꞌ, toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Neftalí do̱ꞌ, me yoꞌóó na̱j tuꞌva na lacuaná rej rne̱j tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán, ne̱ estadó Galilea estadó ya̱nj nij síí yaníj me uún yoꞌ a.
15 “Terra de Zebulom e terra de Naftali, na direção do mar, do outro lado do rio Jordão, Galileia, onde moram os pagãos!
16 Ne̱ nij síí ma̱n rej yoꞌ roꞌ, guun queꞌe̱e̱ yoꞌ ne queneꞌe̱n uxrá nij soꞌ rasu̱u̱n cheꞌé Diose̱ maꞌ. Ma̱a̱n se ase vaa yuvii̱ ne̱ rej rmi̱ꞌ roꞌ, da̱nj vaa nij soꞌ ne̱ nij soꞌ na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se vaa güii, ne̱ cavi̱ꞌ u̱u̱n nij soꞌ, ne̱ da̱nj uun maꞌa̱n, rá nij soꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ caꞌna̱ꞌ ꞌo̱ yaꞌan, ne̱ cuchugu̱u̱n rej ya̱nj nij soꞌ, quiꞌya̱j yaꞌan yoꞌ, ne̱ veꞌé ndoꞌo xca̱j nij soꞌ cuentá ado̱nj”. Yoꞌ me se vaa cataj síí cuꞌna̱j Isaías ga̱a naá a.
16 O povo que vive na escuridão verá uma forte luz! E a luz brilhará sobre os que vivem na região escura da morte!”
17 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó caꞌmii natáj soꞌ rihaan yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ: ―Nuchra̱nꞌ nimán soj ei. ꞌO̱ se nichru̱nꞌ quisi̱j güii caꞌna̱ꞌ Diose̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj. ―Ina̱nj da̱nj caꞌmii natáj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
17 Daí em diante Jesus começou a anunciar a sua mensagem. Ele dizia:
18 ꞌO̱ güii cachén Jesucristó tuꞌva na lacuaná cuꞌna̱j na Galilea, ne̱ queneꞌen soꞌ man ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ a. Yoꞌo̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ Pedró cuꞌna̱j yoꞌó se‑chuvi̱i síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a. Ne̱ tinúú soꞌ me síí cuꞌna̱j Andrés a. Dan me se ga̱a queneꞌen Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ nicu̱nꞌ ro̱j soꞌ tuꞌva na lacuaná, ne̱ tiguíj ro̱j soꞌ nanj rque na, ne̱ dan me se síí rii xcuaj me ro̱j soꞌ a.
18 Jesus estava andando pela beira do lago da Galileia quando viu dois irmãos que eram pescadores: Simão, também chamado de Pedro, e André. Eles estavam no lago, pescando com redes.
19 Ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a: ―Canoco̱ꞌ ro̱j so̱j manj á. ꞌO̱ se síí naquiꞌyaj chre̱ꞌ xcuaj me ro̱j so̱j, tza̱j ne̱ rej riha̱a̱n níꞌ me se gu̱un ro̱j so̱j síí naquiꞌyaj chre̱ꞌ yuvii̱, qui̱ꞌyáj, ne̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ manj a ―taj Jesucristó rihaan ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ a.
19 Jesus lhes disse:
20 Ne̱ nu̱ꞌ canica̱j ro̱j soꞌ tanáj ro̱j soꞌ xnánj ro̱j soꞌ, ne̱ canocoꞌ ro̱j soꞌ man Jesucristó caꞌanj ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj.
20 Então eles largaram logo as redes e foram com Jesus.
21 Veé dan, ne̱ cachéé nij soꞌ doj, ne̱ queneꞌen Jesucristó man yavíj ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ a. Yoꞌo̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Jacobo, ne̱ tinúú soꞌ me síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo me ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ a. Dan me se nu̱u̱ ro̱j soꞌ rque rihoo chéé rihaan na ga̱ rej ro̱j soꞌ síí cuꞌna̱j Zebedeo, ne̱ naquiꞌyaj sa̱ꞌ nij soꞌ nanj rii xcuaj, ne̱ canacúún Jesucristó man ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ canoco̱ꞌ ro̱j soꞌ man Jesucristó a.
21 Um pouco mais adiante Jesus viu outros dois irmãos, Tiago e João, filhos de Zebedeu. Eles estavam no barco junto com o pai, consertando as redes. Jesus chamou os dois,
22 Veé dan, ne̱ canica̱j ro̱j soꞌ tanáj ro̱j soꞌ rihoo do̱ꞌ, rej ro̱j soꞌ do̱ꞌ, ne̱ canocoꞌ ro̱j soꞌ man Jesucristó caꞌanj ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj.
22 e, no mesmo instante, eles deixaram o pai e o barco e foram com ele.
23 Veé dan, ne̱ cachéé Jesucristó nu̱ꞌ estadó Galilea, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ nuu chre̱ꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ nana̱ sa̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ cheꞌé yan gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj me nana̱ sa̱ꞌ caꞌmii natáj soꞌ a. Ne̱ nahuun cunuda̱nj nij yuvii̱ ranꞌ do̱ꞌ, cunuda̱nj nij yuvii̱ ninaj do̱ꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
23 Jesus andou por toda a Galileia, ensinando nas sinagogas , anunciando a boa notícia do Reino e curando as enfermidades e as doenças graves do povo.
24 Ne̱ cuchiꞌ nana̱ cheꞌé soꞌ nu̱ꞌ estadó Siria, ga̱a ne̱ nica̱j ndoꞌo nij yuvii̱ tuviꞌ nij yuvii̱ síí ranꞌ ndoꞌo, caꞌanj nij yuvii̱ rej va̱j Jesucristó a. Dan me se nij yuvii̱ ranꞌ ndoꞌo quiꞌyaj chiꞌii̱ do̱ꞌ, nij yuvii̱ aꞌngaj ndoꞌo cúú man do̱ꞌ, nij yuvii̱ nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán do̱ꞌ, nij yuvii̱ snúú quiꞌyaj yavii do̱ꞌ, nij yuvii̱ naꞌvee cache̱e̱ do̱ꞌ, cuchiꞌ rihaan Jesucristó, quiꞌyaj tuviꞌ nij yuvii̱, ne̱ nahuun cunuda̱nj nij soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó na̱nj ado̱nj.
24 As notícias a respeito dele se espalharam por toda a região da Síria. Por isso o povo levava a Jesus pessoas que sofriam de várias doenças e de todos os tipos de males, isto é, epiléticos, paralíticos e pessoas dominadas por demônios; e ele curava todos.
25 Veé dan, ne̱ canocoꞌ queꞌe̱e̱ ndoꞌo yuvii̱ man soꞌ, ne̱ dan me se yuvii̱ ma̱n estadó Galilea do̱ꞌ, yuvii̱ ma̱n rej cuꞌna̱j Chi̱ꞌ Chumanꞌ do̱ꞌ, yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, yuvii̱ ma̱n estadó Judea do̱ꞌ, yuvii̱ ma̱n nda̱a rne̱j tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán do̱ꞌ, canocoꞌ man soꞌ na̱nj ado̱nj.
25 Grandes multidões o seguiam; eram gente da Galileia, das Dez Cidades , de Jerusalém, da Judeia e das regiões que ficam no lado leste do rio Jordão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.