Mateus 17
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs NVT
1 Cachén vata̱nꞌ güii, ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man síí cuꞌna̱j Pedró do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, tinúú Jacobo síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, caꞌanj soꞌ raa̱ ꞌo̱ quij xca̱a̱n rej taj va̱j a̱ ꞌó yuvii̱ ne a.
1 Seis dias depois, Jesus levou consigo Pedro e os dois irmãos, Tiago e João, até um monte alto.
2 Ga̱a ne̱ yoꞌo̱ cunuu ino̱ cunuda̱nj man Jesucristó niꞌya̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ dan me se chuguu̱n ndoꞌo rihaan soꞌ, ne̱ ase vaa chuguu̱n güii roꞌ, da̱nj chuguu̱n rihaan soꞌ na̱nj á. Ne̱ nuu catzi̱i̱ ndoꞌo saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ ase vaa yaꞌan chuguu̱n vaa saga̱nꞌ soꞌ a.
2 Enquanto os três observavam, a aparência de Jesus foi transformada de tal modo que seu rosto brilhava como o sol e suas roupas se tornaram brancas como a luz.
3 Ga̱a ne̱ naquiꞌyaa síí cuꞌna̱j Moisés síí cane ga̱a naá ga̱ síí cuꞌna̱j Elías síí cane ga̱a naá rihaan nij soꞌ, ne̱ nanó ro̱j soꞌ cuentó ga̱ Jesucristó a.
3 De repente, Moisés e Elias apareceram e começaram a falar com Jesus.
4 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan Jesucristó a: ―Cuna̱j uxrá vaa mán núj nihánj ga̱ so̱ꞌ, Señor. Sese me rá so̱ꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj vaꞌnu̱j veꞌ yacataj cane̱ soj na̱nj á. ꞌO̱ veꞌ ca̱né so̱ꞌ, ne̱ yoꞌó veꞌ cane̱ síí cuꞌna̱j Moisés, ne̱ yoꞌó veꞌ cane̱ síí cuꞌna̱j Elías ei ―taj Pedró rihaan Jesucristó a.
4 Pedro exclamou: “Senhor, é maravilhoso estarmos aqui! Se quiser, farei três tendas: uma será sua, uma de Moisés e outra de Elias”.
5 Ataa quisi̱j caꞌmii Pedró, ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ ngaa chuguu̱n ndoꞌo, ne̱ caráán ngaa chuguu̱n yoꞌ man taranꞌ nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ Diose̱ roꞌ, caꞌmii nana̱ cuno nij soꞌ rque ngaa yoꞌ, ne̱ cataj Diose̱: ―Síí nihánj me taꞌníj ado̱nj. ꞌE̱e̱ raj man soꞌ, niha̱ꞌ raj niꞌya̱j ꞌu̱nj man soꞌ ado̱nj. Cuno̱ soj rihaan soꞌ ei ―taj Diose̱ cuno nij soꞌ a.
5 Enquanto ele ainda falava, uma nuvem brilhante os cobriu, e uma voz que vinha da nuvem disse: “Este é meu Filho amado, que me dá grande alegria. Ouçam-no!”.
6 Dan me se cuno nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó nana̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj quina̱j nij soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ a.
6 Os discípulos ficaram aterrorizados e caíram com o rosto em terra.
7 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ Jesucristó rihaan nij soꞌ, ne̱ cutaꞌ raꞌa soꞌ xráá nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: ―Canicu̱nꞌ caya̱ soj, ne̱ se̱ cuchuꞌviꞌ soj maꞌ ―taj soꞌ a.
7 Então Jesus veio e os tocou. “Levantem-se”, disse ele. “Não tenham medo.”
8 Ga̱a ne̱ naxca̱j rihaan nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ da̱j o̱rúnꞌ Jesucristó nicunꞌ, queneꞌen nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
8 E, quando levantaram os olhos, viram apenas Jesus.
9 Ga̱a ne̱ ga̱a nanij nij soꞌ tacóó quij yoꞌ me se caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ: ―Se̱ nataꞌ soj rihaan a̱ ꞌó yuvii̱ cheꞌé se vaa queneꞌen soj cuanꞌ maꞌ. Yoꞌo̱ dínj ga̱a̱ tuꞌva soj cheꞌé se vaa queneꞌen soj á. Nda̱a quisíj cavíꞌ ꞌu̱nj ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e nata̱ꞌ soj se vaa queneꞌen soj da̱j quiránꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
9 Enquanto desciam do monte, Jesus lhes ordenou: “Não contem a ninguém o que viram, até que o Filho do Homem ressuscite dos mortos”.
10 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Me cheꞌé taj nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ se vaa asino caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, ga̱a ne̱ caꞌve̱e caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ ga̱ ―taj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
10 Os discípulos lhe perguntaram: “Por que os mestres da lei afirmam que é necessário que Elias volte antes que o Cristo venha?”.
11 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―Ya̱ aꞌmii nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés, taj nij soꞌ se vaa asino caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Elías, ga̱a ne̱ naquiꞌya̱j sa̱ꞌ soꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n ado̱nj.
11 Jesus respondeu: “De fato, Elias vem e restaurará tudo.
12 Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa a̱j caꞌnaꞌ síí cuꞌna̱j Elías yoꞌ, tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij yuvii̱ rihaan soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se quiꞌyaj ya̱ nij yuvii̱ nda̱a vaa me rá maꞌa̱n nij yuvii̱ man soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ nda̱ꞌ se si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej, tza̱j ne̱ ase vaa quiranꞌ soꞌ sayuun quiꞌyaj nij yuvii̱ roꞌ, da̱nj ina̱nj qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun quiꞌya̱j uún nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
12 Eu, porém, lhes digo: Elias já veio, mas não o reconheceram e preferiram maltratá-lo. Da mesma forma, também farão o Filho do Homem sofrer”.
13 Ga̱a ne̱ xcaj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó cuentá se vaa caꞌmii Jesucristó cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ cataj Jesucristó se vaa síí nacaj se‑su̱u̱n síí cuꞌna̱j Elías me síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
13 Então os discípulos entenderam que ele estava falando de João Batista.
14 Ga̱a ne̱ caꞌanj nij soꞌ rej va̱j ndoꞌo yuvii̱, ne̱ cuchiꞌ ꞌo̱ snóꞌo rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
14 Ao pé do monte, uma grande multidão os esperava. Um homem veio, ajoelhou-se diante de Jesus e disse:
15 ―Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man taꞌníj, Señor. ꞌO̱ se quisnúú soꞌ, quiꞌyaj yavii, ne̱ ina̱nj naxruꞌ soꞌ rihaan yaꞌan, ne̱ ranꞌ ndoꞌo soꞌ sayuun na̱nj ado̱nj. Veé dan, ne̱ ina̱nj naxruꞌ soꞌ rque na uún, ne̱ ne niꞌya̱nj uxrá ranꞌ soꞌ maꞌ.
15 “Senhor, tenha misericórdia de meu filho. Ele tem convulsões e sofre terrivelmente. Muitas vezes, cai no fogo ou na água.
16 Ne̱ caꞌanj nica̱j ꞌu̱nj man soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ taj se quiꞌyáꞌ nahu̱un sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ maꞌ ―taj snóꞌo yoꞌ a.
16 Eu o trouxe a seus discípulos, mas eles não puderam curá-lo”.
17 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―Dan me se síí ne amán rá me soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, ne̱ chiꞌi̱i̱ vaa nimán soj, ne̱ a̱ me daj cache̱j ga̱ soj, ne̱ a̱ me daj ga̱a̱ naj nimanj ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj man soj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán soj ga̱. Ni̱caj soj man xnii caꞌna̱ꞌ soj rihanj cuaj á ―taj Jesucristó a.
17 Jesus disse: “Geração incrédula e corrompida! Até quando estarei com vocês? Até quando terei de suportá-los? Tragam o menino para cá”.
18 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nana̱ chre̱e nu̱u̱ nimán xnii se vaa ta̱náj soꞌ man xnii yoꞌ a. Ga̱a ne̱ curiha̱nj soꞌ nimán xnii, caꞌanj soꞌ, ne̱ veé ma̱a̱n orá dan nahuun sa̱ꞌ xnii yoꞌ a.
18 Então Jesus repreendeu o demônio, e ele saiu do menino, que ficou curado a partir daquele momento.
19 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ ina̱nj nij maꞌa̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Me cheꞌé ne gu̱un nucua̱j núj caꞌve̱e quiri̱i̱ núj man nana̱ chre̱e yoꞌ nimán xnii ga̱ ―cataj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
19 Mais tarde, os discípulos perguntaram a Jesus em particular: “Por que não conseguimos expulsar aquele demônio?”.
20 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―Cheꞌé se do̱j amán rá soj, cheꞌé dan ne caꞌve̱e gu̱un nucua̱j soj ei. Tza̱j ne̱ neꞌen soj se vaa caân ma̱n raa̱ cuêj mostazá xlá, ne̱ nda̱ꞌ se tzinꞌ vaa yoꞌ, tza̱j ne̱ asa̱ꞌ achij yoꞌ, ne̱ ase vaa caân chruun chi̱i ndoꞌo roꞌ, vaa yoꞌ ei. Ne̱ ase vaa caân cuêj mostazá xlá yoꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ maꞌa̱n soj á. Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa sese ya̱ amán rá soj ne̱ sese cata̱j soj rihaan ꞌo̱ quij se vaa cu̱riha̱nj quij yoꞌ rej nicu̱nꞌ yoꞌ ne̱ natuna̱ quij yoꞌ rej nicu̱nꞌ quij yoꞌ, ne̱ sese ya̱ ya̱ cuchuma̱n rá soj se vaa caꞌa̱nj quij yoꞌ, ne̱ cavi̱i̱ quij yoꞌ rej nicu̱nꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌa̱nj yoꞌ níchrej ei. Ne̱ gu̱un nucua̱j soj quiꞌya̱j soj cunuda̱nj na̱nj ado̱nj.
20 “Porque a sua fé é muito pequena”, respondeu Jesus. “Eu lhes digo a verdade: se tivessem fé, ainda que do tamanho de uma semente de mostarda, poderiam dizer a este monte: ‘Mova-se daqui para lá’, e ele se moveria. Nada seria impossível para vocês,
21 Ne̱ nana̱ chre̱e vaa da̱nj roꞌ, se̱ caꞌvee quiꞌya̱j níꞌ cu̱riha̱nj nij soꞌ nimán yuvii̱ sese ne achíín niꞌya̱j ndoꞌo níꞌ rihaan Diose̱ ne̱ sese ne tocoꞌ níꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n níꞌ cheꞌé se aráj gue̱e̱ níꞌ rihaan Diose̱ a ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
21 mas essa espécie não sai senão com oração e jejum.”
22 Dan me se cunuu chre̱ꞌ uún taranꞌ nij soꞌ estadó Galilea, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: ―ꞌO̱ se síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej, ne̱ vaa güii nago̱ꞌ nii manj rihaan yuvii̱ ado̱nj.
22 Quando voltaram a se reunir na Galileia, Jesus lhes disse: “O Filho do Homem será traído e entregue em mãos humanas.
23 Dan me se ticavi̱ꞌ nij yuvii̱ manj, ga̱a ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a. Ga̱a ne̱ quinanó ndoꞌo rá nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
23 Será morto, mas no terceiro dia ressuscitará”. E os discípulos se encheram de tristeza.
24 Catúj nij soꞌ chumanꞌ Capernaum, ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij síí caꞌnéj puextó cheꞌé nuvií rihaan síí cuꞌna̱j Pedró, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man Pedró, cataj nij soꞌ: ―Síí tucuꞌyón nana̱ rihaan soj roꞌ, oꞌ soꞌ puextó cheꞌé nuvií naꞌ ―taj nij soꞌ a.
24 Quando Jesus e seus discípulos chegaram a Cafarnaum, os cobradores do imposto do templo abordaram Pedro e lhe perguntaram: “Seu mestre não paga o imposto do templo?”.
25 ―Oꞌ soꞌ ei ―taj Pedró rihaan nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ catúj Pedró rá veꞌ, tza̱j ne̱ a̱j neꞌen Jesucristó se vaa me rá Pedró xna̱ꞌanj Pedró sese ya̱ oꞌ Jesucristó puextó cheꞌé nuvií a. Cheꞌé dan asino Jesucristó xnáꞌanj man Pedró, cataj soꞌ: ―Da̱j uun rá so̱ꞌ, ga̱ Simónꞌ. Nij síí nica̱j suun rey uun chij rihaan yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me se me síí aꞌnéj nij soꞌ puextó rihaan ga̱. Rihaan maꞌa̱n taꞌníí nij soꞌ naꞌ. Ase rihaan yoꞌó yuvii̱ xa̱ꞌ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man Pedró a.
25 “Sim, paga”, respondeu Pedro. Em seguida, entrou em casa. Antes que ele tivesse oportunidade de falar, Jesus lhe perguntou: “O que você acha, Simão? O que os reis costumam fazer: cobram impostos de seu povo ou dos povos conquistados?”.
26 ―Rihaan yoꞌó yuvii̱ ado̱nj ―taj Pedró rihaan Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―Cheꞌé dan taj cheꞌé go̱ꞌ taꞌníí síí nica̱j suun puextó maꞌ. Ne̱ ase vaa síí nica̱j suun vaa Réé ꞌu̱nj Diose̱, ne̱ rii taꞌngaꞌ soꞌ rihaan nuvií, ne̱ cheꞌé dan ne nó xcúnj go̱j puextó cheꞌé nuvií maꞌ.
26 “Cobram dos povos conquistados”, respondeu Pedro. “Pois bem”, disse Jesus. “Os cidadãos
27 ”Tza̱j ne̱ se̱ guun caꞌma̱an rá nij síí aꞌnéj puextó cheꞌé nuvií, quiꞌya̱j níꞌ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌa̱nj so̱ꞌ tuꞌva na lacuaná, ne̱ ta̱güéj so̱ꞌ ꞌo̱ agaꞌ ataꞌaa xcuaj rque na, ne̱ qui̱taꞌaa so̱ꞌ xcuaj cano̱ agaꞌ asino ya̱a̱n á. Ga̱a ne̱ nuxra̱ꞌ so̱ꞌ tuꞌva xcuaj yoꞌ, ne̱ quiri̱ꞌ so̱ꞌ saꞌanj aga̱ꞌ estatero tuꞌva xcuaj yoꞌ, ne̱ go̱ꞌ so̱ꞌ saꞌanj yoꞌ cheꞌé níꞌ rihaan nij síí aꞌnéj puextó á ―taj Jesucristó a.
27 Mas, como não queremos que se ofendam, desça até o mar e jogue o anzol. Abra a boca do primeiro peixe que pegar e ali encontrará uma moeda de prata. Pegue-a e use-a para pagar os impostos por nós dois.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.