Marcos 9
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs ARIB
1 Ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ se vaa: ―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa xa̱ꞌ taꞌa̱j soj si̱j nicu̱nꞌ nihánj cuano̱, me se ga̱a ataa a̱ cavi̱ꞌ taꞌa̱j soj, ne̱ ya̱ queneꞌe̱n taꞌa̱j soj asa̱ꞌ guun cheꞌe̱ Diose̱ nucua̱j ndoꞌo guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan taranꞌ nij soꞌ a.
1 Disse-lhes mais: Em verdade vos digo que, dos que aqui estão, alguns há que de modo nenhum provarão a morte até que vejam o reino de Deus já chegando com poder.
2 Cachén vata̱nꞌ güii, ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man síí cuꞌna̱j Pedró do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, caꞌanj soꞌ raa̱ ꞌo̱ quij xca̱a̱n rej taj va̱j a̱ ꞌó yuvii̱ ne a. Ga̱a ne̱ yoꞌo̱ cunuu ino̱ cunuda̱nj man Jesucristó niꞌya̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ yoꞌ a.
2 Seis dias depois tomou Jesus consigo a Pedro, a Tiago, e a João, e os levou à parte sós, a um alto monte; e foi transfigurado diante deles;
3 Ne̱ dan me se cunuu catzi̱i̱ ndoꞌo saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ nda̱a raa̱n lá maꞌa̱n saga̱nꞌ soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ a. Ne̱ taj vaj a̱ yoꞌó síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj caꞌve̱e quiꞌya̱j catzi̱i̱ yatzíj nda̱a rá se vaa saga̱nꞌ Jesucristó a.
3 as suas vestes tornaram-se resplandecentes, extremamente brancas, tais como nenhum lavandeiro sobre a terra as poderia branquear.
4 Ne̱ niꞌya̱j vaꞌnu̱j nij soꞌ, ne̱ dan me se naquiꞌyaa síí cuꞌna̱j Elías síí cane ga̱a naá ga̱ síí cuꞌna̱j Moisés rihaan nij soꞌ, ne̱ nanó ro̱j soꞌ cuentó ga̱ Jesucristó niꞌya̱j nij soꞌ a.
4 E apareceu-lhes Elias com Moisés, e falavam com Jesus.
5 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan Jesucristó a: ―Cuna̱j uxrá vaa mán núj nihánj ga̱ so̱ꞌ, maestro. Ne̱ quiꞌya̱j núj vaꞌnu̱j veꞌ yacataj cane̱ soj na̱nj á. ꞌO̱ veꞌ ca̱né so̱ꞌ, ne̱ yoꞌó veꞌ cane̱ síí cuꞌna̱j Moisés, ne̱ yoꞌó veꞌ cane̱ síí cuꞌna̱j Elías ei ―taj Pedró rihaan Jesucristó a.
5 Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: Mestre, bom é estarmos aqui; façamos, pois, três cabanas, uma para ti, outra para Moisés, e outra para Elias.
6 ꞌO̱ se ne queneꞌe̱n uxrá Pedró da̱j me cheꞌé caꞌmii soꞌ rihaan Jesucristó da̱nj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se cuchuꞌviꞌ ndoꞌo vaꞌnu̱j nij soꞌ cheꞌé se vaa queneꞌen nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
6 Pois não sabia o que havia de dizer, porque ficaram atemorizados.
7 Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ ngaa, ne̱ caráán ngaa man taranꞌ nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ Diose̱ roꞌ, caꞌmii nana̱ cuno nij soꞌ rque ngaa yoꞌ, ne̱ cataj Diose̱ a: ―Síí nihánj me taꞌníj ado̱nj. ꞌE̱e̱ raj man soꞌ ado̱nj. Cuno̱ soj rihaan soꞌ ei ―taj Diose̱ cuno nij soꞌ a.
7 Nisto veio uma nuvem que os cobriu, e dela saiu uma voz que dizia: Este é o meu Filho amado; a ele ouvi.
8 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ niꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ da̱j o̱rúnꞌ Jesucristó nicu̱nꞌ ga̱ nij soꞌ, queneꞌen nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
8 De repente, tendo olhado em redor, não viram mais a ninguém consigo, senão só a Jesus.
9 Ga̱a ne̱ ga̱a nanij nij soꞌ tacóó quij yoꞌ me se caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nij soꞌ se vaa se̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan a̱ doj yuvii̱ cheꞌé se vaa queneꞌen nij soꞌ a. Yoꞌo̱ dínj ga̱a̱ tuꞌva nij soꞌ cheꞌé rasu̱u̱n queneꞌen nij soꞌ a. Nda̱a quisíj caviꞌ soꞌ ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e nata̱ꞌ nij soꞌ se vaa queneꞌen nij soꞌ da̱j quiranꞌ soꞌ síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
9 Enquanto desciam do monte, ordenou-lhes que a ninguém contassem o que tinham visto, até que o Filho do homem ressurgisse dentre os mortos.
10 Ne̱ yoꞌo̱ nuû rá nij soꞌ nana̱ yoꞌ, ne̱ xnáꞌanj ndoꞌo nij soꞌ man tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ me cheꞌé me cataj Jesucristó se vaa cavi̱ꞌ soꞌ ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ a.
10 E eles guardaram o caso em segredo, indagando entre si o que seria o ressurgir dentre os mortos.
11 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó, cataj nij soꞌ: ―Me cheꞌé taj nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ se vaa asino caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, ga̱a ne̱ caꞌve̱e caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ ga̱ ―taj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
11 Então lhe perguntaram: Por que dizem os escribas que é necessário que Elias venha primeiro?
12 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Ya̱ aꞌmii nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés, taj nij soꞌ se vaa asino caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Elías, ga̱a ne̱ naquiꞌya̱j sa̱ꞌ soꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n ado̱nj. Ne̱ me cheꞌé taj danj Diose̱ se vaa síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ me se quira̱nꞌ ndoꞌo soꞌ sayuun ne̱ nachri̱ꞌ nij yuvii̱ ni̱ꞌyaj nij yuvii̱ man soꞌ, rá soj ga̱.
12 Respondeu-lhes Jesus: Na verdade Elias havia de vir primeiro, a restaurar todas as coisas; e como é que está escrito acerca do Filho do homem que ele deva padecer muito a ser aviltado?
13 Tza̱j ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa a̱j caꞌnaꞌ ya̱ síí cuꞌna̱j Elías, tza̱j ne̱ quiꞌyaj ya̱ yuvii̱ nda̱a vaa me rá maꞌa̱n nij yuvii̱ man soꞌ nda̱a vaa taj danj Diose̱ cheꞌé soꞌ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan caꞌve̱e xca̱j soj cuentá da̱j qui̱ránꞌ ꞌu̱nj quiꞌya̱j uún nij yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
13 Digo-vos, porém, que Elias já veio, e fizeram-lhe tudo quanto quiseram, como dele está escrito.
14 Dan me se cuchiꞌ nij soꞌ rej nicu̱nꞌ yoꞌó nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa mán queꞌe̱e̱ yuvii̱ anica̱j rej nicu̱nꞌ nij soꞌ, ne̱ nicu̱nꞌ do̱j nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ caꞌmii cunuꞌ uxrá nij soꞌ ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó yoꞌ a.
14 Quando chegaram aonde estavam os discípulos, viram ao redor deles uma grande multidão, e alguns escribas a discutirem com eles.
15 Ne̱ nu̱ꞌ queneꞌen nij yuvii̱ man Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ caꞌanj ndoꞌo rá nij yuvii̱, ne̱ cunánj nij yuvii̱ nda̱a rej va̱j Jesucristó caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱ soꞌ a.
15 E logo toda a multidão, vendo a Jesus, ficou grandemente surpreendida; e correndo todos para ele, o saudavam.
16 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij yuvii̱ a: ―Me cheꞌé me caꞌmii cunuꞌ nij soj ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j ga̱ ―taj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a.
16 Perguntou ele aos escribas: Que é que discutis com eles?
17 Ga̱a ne̱ yoꞌo̱ nij yuvii̱ cataj rihaan Jesucristó a: ―ꞌU̱nj me se nica̱j ꞌu̱nj taꞌníj caꞌnáꞌ ꞌu̱nj nano̱ꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ, maestro. Ne̱ taꞌníj me se yaꞌmi̱i soꞌ cheꞌé se nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán soꞌ,
17 Respondeu-lhe um dentre a multidão: Mestre, eu te trouxe meu filho, que tem um espírito mudo;
18 ne̱ me rej maꞌa̱n me rá nana̱ chre̱e qui̱taꞌaa nana̱ chre̱e man soꞌ, ne̱ caganꞌ nana̱ chre̱e man soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ avii yatanꞌ tuꞌva soꞌ, ne̱ chá ru̱j soꞌ cúú yanꞌ soꞌ, ne̱ nuu chrúnj nu̱ꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ cataj ꞌu̱nj rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ se vaa quiri̱i̱ nij soꞌ man nana̱ chre̱e nimán taꞌníj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán nij soꞌ maꞌ ―taj snóꞌo yoꞌ rihaan Jesucristó a.
18 e este, onde quer que o apanha, convulsiona-o, de modo que ele espuma, range os dentes, e vai definhando; e eu pedi aos teus discípulos que o expulsassem, e não puderam.
19 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a: ―Dan me se síí ne amán rá me soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, ne̱ a̱ me daj cache̱j ga̱ soj, ne̱ a̱ me daj ga̱a̱ naj nimanj ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj man soj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán soj ga̱. Ni̱caj soj man xnii caꞌna̱ꞌ soj rihanj cuaj á ―taj Jesucristó a.
19 Ao que Jesus lhes respondeu: ó geração incrédula! até quando estarei convosco? até quando vos hei de suportar? Trazei-mo.
20 Ga̱a ne̱ nica̱j nij yuvii̱ man xnii caꞌnaꞌ nij yuvii̱ rihaan Jesucristó a. Ne̱ dan me se ga̱a queneꞌen nana̱ chre̱e man Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ snúú xnii, ne̱ naxruꞌ xnii, quiꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, ne̱ natúj rmi̱i̱ xnii, ne̱ cavii yatanꞌ tuꞌva xnii a.
20 Então lho trouxeram; e quando ele viu a Jesus, o espírito imediatamente o convulsionou; e o endemoninhado, caindo por terra, revolvia-se espumando.
21 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man rej xnii, cataj Jesucristó: ―Me da̱j güii ranꞌ taꞌníí so̱ꞌ da̱nj ga̱ ―taj Jesucristó rihaan rej xnii a.
21 E perguntou Jesus ao pai dele: Há quanto tempo sucede-lhe isto? Respondeu ele: Desde a infância;
22 Ga̱a ne̱ cataj rej xnii: ―Da̱nj ranꞌ soꞌ asi̱j neꞌej me soꞌ, ne̱ queꞌe̱e̱ ndoꞌo caganꞌ nana̱ chre̱e man soꞌ rihaan yaꞌan do̱ꞌ, rihaan na do̱ꞌ, quiꞌyaj nana̱ chre̱e, cheꞌé rej me rá nana̱ chre̱e cavi̱ꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ sese caꞌve̱e, ne̱ cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ manj ne̱ ra̱cuíj so̱ꞌ man núj rugua̱nj ―taj rej xnii yoꞌ rihaan Jesucristó a.
22 e muitas vezes o tem lançado no fogo, e na água, para o destruir; mas se podes fazer alguma coisa, tem compaixão de nós e ajuda-nos.
23 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Taj cheꞌé cata̱j so̱ꞌ nana̱ “sese caꞌve̱e” maꞌ. ꞌO̱ se síí amán rá niꞌya̱j man Diose̱ roꞌ, caꞌve̱e quiꞌya̱j soꞌ cunuda̱nj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
23 Ao que lhe disse Jesus: Se podes!-tudo é possível ao que crê.
24 Nu̱ꞌ caꞌmii Jesucristó da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ caguáj rej xnii, cataj soꞌ: ―Amán rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj Diose̱ á. Ra̱cuíj so̱ꞌ manj cuchuma̱n raj doj, Señor ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
24 Imediatamente o pai do menino, clamando, {com lágrimas} disse: Creio! Ajuda a minha incredulidade.
25 Dan me se queneꞌen Jesucristó se vaa cunánj ndoꞌo yuvii̱ caꞌna̱ꞌ nij yuvii̱ rej nicu̱nꞌ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nana̱ chre̱e yoꞌ, ne̱ cataj Jesucristó: ―Rihaan so̱ꞌ na̱na̱ chre̱e quiꞌyaj yaꞌmi̱i ne̱ quiꞌyaj soꞌo̱ man xnii nihánj aꞌmij, ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa cu̱riha̱nj so̱ꞌ cuaj nimán soꞌ cuano̱, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ catúj uún so̱ꞌ nimán soꞌ mei ―taj Jesucristó rihaan nana̱ chre̱e yoꞌ a.
25 E Jesus, vendo que a multidão, correndo, se aglomerava, repreendeu o espírito imundo, dizendo: Espírito mudo e surdo, eu te ordeno: Sai dele, e nunca mais entres nele.
26 Ga̱a ne̱ caguáj nana̱ chre̱e, ne̱ guun snu̱j ndoꞌo xnii naxruꞌ xnii, quiꞌyaj nana̱ chre̱e, ne̱ dan me se curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán xnii yoꞌ a. Ga̱a ne̱ ase vaa síí caviꞌ roꞌ, da̱nj vaa xnii, na̱j xnii rihaan yoꞌóó, ne̱ cataj nij yuvii̱ se vaa ya̱ ya̱ caviꞌ soꞌ a.
26 E ele, gritando, e agitando-o muito, saiu; e ficou o menino como morto, de modo que a maior parte dizia: Morreu.
27 Tza̱j ne̱ quitaꞌaa Jesucristó raꞌa xnii, ne̱ naxca̱j Jesucristó man xnii, ne̱ naxaga̱a̱ soꞌ a.
27 Mas Jesus, tomando-o pela mão, o ergueu; e ele ficou em pé.
28 Dan me se corá catúj Jesucristó rá veꞌ, ne̱ ina̱nj nij maꞌa̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ roꞌ, ma̱n rá veꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Me cheꞌé ne gu̱un nucua̱j núj quiri̱i̱ núj man nana̱ chre̱e yoꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
28 E quando entrou em casa, seus discípulos lhe perguntaram à parte: Por que não pudemos nós expulsá-lo?
29 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ se vaa: ―Xa̱ꞌ nana̱ chre̱e vaa da̱nj roꞌ, se̱ caꞌvee quiꞌya̱j níꞌ cu̱riha̱nj nij soꞌ nimán yuvii̱ sese ne achíín niꞌya̱j ndoꞌo níꞌ rihaan Diose̱ maꞌ. Dan me se cachi̱nj niꞌya̱j uxráꞌ, ne̱ cara̱a̱ gue̱e̱ ndoꞌoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
29 Respondeu-lhes: Esta casta não sai de modo algum, salvo à força de oração {e jejum.}
30 Ga̱a ne̱ cavii Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rej yoꞌ, ne̱ caꞌanj nij soꞌ estadó Galilea, ne̱ ne caꞌve̱j rá Jesucristó xca̱j nij yuvii̱ cuentá me rej va̱j soꞌ a.
30 Depois, tendo partido dali, passavam pela Galiléia, e ele não queria que ninguém o soubesse;
31 ꞌO̱ se tucuꞌyón soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ dan me se cataj soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa: ―ꞌO̱ se síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej, ne̱ vaa güii, ne̱ nago̱ꞌ nii manj rihaan yuvii̱ ado̱nj. Dan me se ticavi̱ꞌ nij yuvii̱ manj, ga̱a ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
31 porque ensinava a seus discípulos, e lhes dizia: O Filho do homem será entregue nas mãos dos homens, que o matarão; e morto ele, depois de três dias ressurgirá.
32 Tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesucristó, ne̱ chuꞌviꞌ nij soꞌ xna̱ꞌanj nij soꞌ man Jesucristó me taj nana̱ yoꞌ a.
32 Mas eles não entendiam esta palavra, e temiam interrogá-lo.
33 Ga̱a ne̱ catúj Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Capernaum a. Dan me se ga̱a mán nij soꞌ rá veꞌ, ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: ―Me cheꞌé me canó tuviꞌ nij soj ga̱a va̱j níꞌ chrej asi̱j cuaꞌa̱a ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a.
33 Chegaram a Cafarnaum. E estando ele em casa, perguntou-lhes: Que estáveis discutindo pelo caminho?
34 Ga̱a ne̱ cunuu dínj tuꞌva nij soꞌ a. ꞌO̱ se ga̱a va̱j nij soꞌ chrej, ne̱ canó tuviꞌ nij soꞌ ga̱ maꞌa̱n tuviꞌ nij soꞌ se vaa cataj nij soꞌ me nij soꞌ me síí gu̱un chij doj a.
34 Mas eles se calaram, porque pelo caminho haviam discutido entre si qual deles era o maior.
35 Ga̱a ne̱ caꞌanj quita̱j Jesucristó chruun xlá, ne̱ canacúún soꞌ man chuvi̱j nij soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: ―Me maꞌa̱n ꞌo̱ síí me rá gu̱un chij doj, ne̱ soꞌ me síí gu̱un síí noco̱ꞌ, ne̱ nda̱a gu̱un soꞌ mozó rihaan daj a̱ tuviꞌ soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan chuvi̱j nij soꞌ a.
35 E ele, sentando-se, chamou os doze e lhes disse: se alguém quiser ser o primeiro, será o derradeiro de todos e o servo de todos.
36 Ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man ꞌo̱ neꞌej, ne̱ cachrón soꞌ man neꞌej yoꞌ tanu̱u̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ naꞌya̱a̱n soꞌ man neꞌej, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a:
36 Então tomou uma criança, pô-la no meio deles e, abraçando-a, disse-lhes:
37 ―Me maꞌa̱n ꞌo̱ síí aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ ꞌo̱ neꞌej nihánj cheꞌej, ne̱ adi̱ꞌ ma̱ꞌanj me aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ vaa na̱nj ado̱nj. Dan me se síí aꞌmii sa̱ꞌ ga̱ ꞌu̱nj me se nuveé o̱rúnꞌ ꞌu̱nj me aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ maꞌ. Ma̱a̱n Diose̱ ya̱ síí caꞌnéé mán ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj me aráj cochro̱j ya̱ soꞌ ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ ya̱ soꞌ ga̱ vaa na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
37 Qualquer que em meu nome receber uma destas crianças, a mim me recebe; e qualquer que me recebe a mim, recebe não a mim mas àquele que me enviou.
38 Cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan Jesucristó a: ―Queneꞌen núj man ꞌo̱ síí ataꞌ tuꞌva se‑chu̱vií so̱ꞌ, ne̱ uriha̱nj nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ꞌyaj soꞌ, na̱nj maestro. Tza̱j ne̱ caráán núj chrej caꞌmi̱i̱ soꞌ ne̱ se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj, cheꞌé se nuveé si̱j chéé ga̱ níꞌ me soꞌ, taj núj, na̱nj maestro ―taj Juan rihaan Jesucristó a.
38 Disse-lhe João: Mestre, vimos um homem que em teu nome expulsava demônios, e nós lho proibimos, porque não nos seguia.
39 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: ―Caꞌne̱ꞌ sa̱ꞌ gue̱e̱ rá soj quiꞌya̱j maꞌa̱n soꞌ da̱nj ei. ꞌO̱ se taj a̱ ꞌó síí ataꞌ tuꞌva se‑chu̱vií ꞌu̱nj ne̱ quiꞌyaj soꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o cheꞌé se‑chu̱vií ꞌu̱nj, ne̱ síj, ga̱a ne̱ ca̱nica̱j soꞌ ne̱ caꞌmi̱i̱ chre̱e soꞌ cheꞌé ꞌu̱nj maꞌ.
39 Jesus, porém, respondeu: Não lho proibais; porque ninguém há que faça milagre em meu nome e possa logo depois falar mal de mim;
40 ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí ne unuꞌ ga̱ níꞌ, tza̱j ne̱ tuviꞌ níꞌ me soꞌ ado̱nj.
40 pois quem não é contra nós, é por nós.
41 ꞌO̱ se a̱ me maꞌa̱n yoꞌo̱ síí rqué do̱j na coꞌo̱ nij soj cheꞌé se‑chu̱vií ꞌu̱nj, ne̱ ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ quinavij se sa̱ꞌ na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan síí rqué do̱j na yoꞌ coꞌo soj maꞌ.
41 Porquanto qualquer que vos der a beber um copo de água em meu nome, porque sois de Cristo, em verdade vos digo que de modo algum perderá a sua recompensa.
42 ”Dan me se me maꞌa̱n ꞌo̱ síí quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ nimán ꞌo̱ síí leꞌe̱j amán rá niꞌya̱j manj, ne̱ caꞌve̱e a̱ doj cavi̱i̱ sa̱ꞌ síí quiꞌyaj da̱nj sese toco̱ꞌ nii ꞌo̱ yuvej xi̱j váj ꞌnúú trigó gaán chihá soꞌ ne̱ ta̱güéj nii man soꞌ rque na yaꞌa̱nj na̱nj ado̱nj. Dan me se doj a̱ sayuun quira̱nꞌ soꞌ, sese quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ soꞌ nimán ꞌo̱ síí leꞌe̱j amán rá niꞌya̱j manj ado̱nj.
42 Mas qualquer que fizer tropeçar um destes pequeninos que crêem em mim, melhor lhe fora que se lhe pendurasse ao pescoço uma pedra de moinho, e que fosse lançado no mar.
43 ”Dan me se sese raꞌá so̱ꞌ me rá quiꞌya̱j cacunꞌ, ne̱ táá a̱ se caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan yaꞌan quiꞌya̱j yoꞌ ei. Taj se ꞌyaj se nu̱j se taj yan vaj raꞌá so̱ꞌ, tza̱j ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán so̱ꞌ ga̱ Diose̱ ga̱a̱ ei. Tza̱j ne̱ sese quita̱j raꞌá so̱ꞌ ne̱ quiꞌyaj yoꞌ cacunꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan yaꞌan, quiꞌya̱j yoꞌ, ne̱ dan me se yaꞌan yoꞌ me se daj chiha̱a̱ míj se̱ quinaꞌáj yaꞌan yoꞌ nuvi̱i niga̱nꞌ a̱ mei.
43 E se a tua mão te fizer tropeçar, corta-a; melhor é entrares na vida aleijado, do que, tendo duas mãos, ires para o inferno, para o fogo que nunca se apaga.
44 Ne̱ nij síí ma̱n rihaan yaꞌan yoꞌ me se se̱ caꞌvee cavi̱ꞌ xlúú chá man nij soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quinaꞌáj yaꞌan rej cu̱nuû nij soꞌ caca̱a̱ nij soꞌ a̱ man ado̱nj.
44 {onde o seu verme não morre, e o fogo não se apaga.}
45 ”Ne̱ sese tacóó so̱ꞌ me rá quiꞌya̱j cacunꞌ, ne̱ táá a̱ se caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan yaꞌan quiꞌya̱j yoꞌ na̱nj ei. Taj se ꞌyaj se nu̱j se taj yan vaj tacóó so̱ꞌ, tza̱j ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán so̱ꞌ ga̱ Diose̱ ei. Tza̱j ne̱ sese quita̱j tacóó so̱ꞌ ne̱ quiꞌyaj yoꞌ cacunꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan yaꞌan, quiꞌya̱j yoꞌ ei.
45 Ou, se o teu pé te fizer tropeçar, corta-o; melhor é entrares coxo na vida, do que, tendo dois pés, seres lançado no inferno.
46 Ne̱ nij síí ma̱n rihaan yaꞌan yoꞌ me se se̱ caꞌvee cavi̱ꞌ xlúú chá man nij soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quinaꞌáj yaꞌan rej cu̱nuû nij soꞌ caca̱a̱ nij soꞌ a̱ man ado̱nj.
46 {onde o seu verme não morre, e o fogo não se apaga.}
47 ”Veé da̱nj uún sese me rá rlij rihaan so̱ꞌ quiꞌya̱j yoꞌ cacunꞌ, ne̱ táá a̱ se quiri̱i̱ so̱ꞌ man yoꞌ, ne̱ síí rihaan canuu̱ ga̱a̱ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ caꞌve̱e catu̱u̱ so̱ꞌ rej gu̱un chij Diose̱ ei. Tza̱j ne̱ sese cu̱nuû rlij rihaan so̱ꞌ ne̱ quiꞌyaj yoꞌ cacunꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan yaꞌan, quiꞌya̱j yoꞌ ei.
47 Ou, se o teu olho te fizer tropeçar, lança-o fora; melhor é entrares no reino de Deus com um só olho, do que, tendo dois olhos, seres lançado no inferno.
48 Ne̱ nij síí ma̱n rihaan yaꞌan yoꞌ me se se̱ caꞌvee cavi̱ꞌ xlúú chá man nij soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quinaꞌáj yaꞌan rej cuma̱n nij soꞌ caca̱a̱ nij soꞌ a̱ man ado̱nj.
48 onde o seu verme não morre, e o fogo não se apaga.
49 ”ꞌO̱ se vaa sayuun quira̱nꞌ cunuda̱nj nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ dan me se ase vaa nuu sa̱ꞌ nee̱ ꞌyaj yaan roꞌ, da̱nj ga̱a̱ cunu̱u sa̱ꞌ nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, quiꞌya̱j yaꞌan ei.
49 Porque cada um será salgado com fogo.
50 ”Ne̱ ase vaa yaan ga̱ chraa roꞌ, da̱nj vaa nij soj si̱j tucuꞌyón se‑na̱na̱j ga̱ chumii̱ nihánj, ne̱ vaa se uun ndoꞌo yaan ei. Dan me se sese ne ꞌne̱ꞌ chá yaan yoꞌ, ga̱a ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ cunu̱u sa̱ꞌ yaan ga̱a̱ a̱ maꞌ. Cheꞌé dan, ase vaa yaan ꞌne̱ꞌ sa̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj, ne̱ dínj ca̱yáán soj ga̱ tuviꞌ soj, ne̱ caꞌve̱e cunu̱u sa̱ꞌ chumii̱ nihánj quiꞌya̱j soj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
50 Bom é o sal; mas, se o sal se tornar insípido, com que o haveis de temperar? Tende sal em vós mesmos, e guardai a paz uns com os outros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.