Lucas 9
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs NTLH
1 Dan me se canacúún Jesucristó man chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ goꞌ soꞌ se nucua̱j man nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan me maꞌa̱n nana̱ chre̱e do̱ꞌ, caꞌve̱e caꞌne̱e̱ nij soꞌ chiꞌii̱ xráá síí ranꞌ do̱ꞌ a.
1 Jesus chamou os doze discípulos e lhes deu poder e autoridade para expulsar todos os demônios e curar doenças.
2 Ga̱a ne̱ caꞌnéé soꞌ man nij soꞌ caꞌa̱nj caꞌmi̱i̱ natáj nij soꞌ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne caꞌne̱e̱ nij soꞌ chiꞌii̱ xráá nij síí ranꞌ do̱ꞌ a.
2 Então os enviou para anunciarem o Reino de Deus e curarem os doentes.
3 Ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: ―A̱ ꞌó rasu̱u̱n se̱ nica̱j soj caꞌa̱nj soj maꞌ. Chruun garroté do̱ꞌ, nanj do̱ꞌ, se chá do̱ꞌ, saꞌanj do̱ꞌ, se̱ nica̱j soj maꞌ. O̱rúnꞌ nique̱e̱ yatzíj nu̱u̱ soj caꞌa̱nj ga̱ soj á.
3 Ele disse:
4 Ne̱ me maꞌa̱n veꞌ cuchiꞌ soj ne̱ caꞌvej ꞌo̱ soꞌ cane̱ soj roꞌ, ne̱ veé veꞌ yoꞌ yoꞌo̱ cane̱ soj ne̱ veé veꞌ yoꞌ cavi̱i̱ soj caꞌa̱nj soj caꞌmi̱i̱ natáj soj se‑na̱na̱ Diose̱ á.
4 Quando vocês entrarem numa cidade, fiquem na casa em que forem recebidos até irem embora daquele lugar.
5 Ne̱ me maꞌa̱n ꞌo̱ chumanꞌ se̱ caꞌvej rá nij síí chiha̱nj cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ soj, ta̱náj soj chumanꞌ yoꞌ, ne̱ cavi̱i̱ soj tuꞌva chumanꞌ yoꞌ, ne̱ nacuna̱nꞌ soj tacóó soj cayu̱u yoꞌóó tachru̱u̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ tacóó soj á. Nda̱a dan, ga̱a ne̱ xca̱j nij síí chiha̱nj yoꞌ cuentá se vaa tumé nij soꞌ cacunꞌ se vaa ne caꞌve̱j rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ soj man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan chuvi̱j nij soꞌ a.
5 Mas, se forem mal recebidos, saiam logo daquela cidade. E na saída sacudam o pó das suas sandálias, como sinal de protesto contra aquela gente.
6 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj nij soꞌ nij chumanꞌ, ne̱ caꞌmii natáj nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ, ne̱ me rej maꞌa̱n va̱j nij soꞌ caꞌnéj nij soꞌ chiꞌii̱ xráá nij síí ranꞌ a.
6 Os discípulos então saíram de viagem e andaram por todos os povoados, anunciando o evangelho e curando doentes por toda parte.
7 Dan me se cuno síí nica̱j suun cuꞌna̱j Herodes nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ guun rá Herodes queneꞌe̱n soꞌ me síí me Jesucristó a. ꞌO̱ se taꞌa̱j yuvii̱ cataj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱,
7 Herodes, o governador da Galileia, ouviu falar de tudo o que estava acontecendo e ficou sem saber o que pensar. Pois alguns diziam que João Batista tinha sido ressuscitado,
8 ne̱ yoꞌó taꞌa̱j yuvii̱ cataj se vaa curuviꞌ uún síí cuꞌna̱j Elías síí cayáán ga̱a naá, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j uún yuvii̱ cataj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún ꞌo̱ síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá a.
8 outros diziam que Elias tinha aparecido, e outros ainda que um dos antigos profetas havia ressuscitado.
9 Tza̱j ne̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Herodes cataj, ne̱: ―A̱j caviꞌ Juan, ne̱ xꞌneꞌ chihá Juan, quiꞌyáj a. Tza̱j ne̱ ne neꞌenj me yuvii̱ me síí nihánj, ne̱ tuꞌva nii da̱nj cheꞌé soꞌ rihanj maꞌ ―taj Herodes a. Ga̱a ne̱ guun uxrá rá Herodes queneꞌe̱n soꞌ man Jesucristó a.
9 Mas Herodes disse: — Eu mesmo mandei cortar a cabeça de João. Quem será então esse homem de quem ouço falar essas coisas? E Herodes procurava ver Jesus.
10 Dan me se namán chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó cheꞌé nu̱ꞌ nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj suun nij soꞌ rej caꞌanj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man taranꞌ nij soꞌ, caꞌanj nij soꞌ nda̱a tuꞌva chumanꞌ cuꞌna̱j Betsaida rej yaníj a.
10 Os apóstolos voltaram e contaram a Jesus tudo o que haviam feito. Então ele os levou consigo, e foram sozinhos para o povoado de Betsaida.
11 Tza̱j ne̱ queneꞌen ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ rej caꞌanj Jesucristó, ga̱a ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó, caꞌanj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ veꞌé caꞌmii Jesucristó ga̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ canocoꞌ man soꞌ, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ quinahuun nij síí ranꞌ, quiꞌyaj soꞌ do̱ꞌ a.
11 Mas as multidões souberam disso e o seguiram. E Jesus os recebeu, falou a respeito do Reino de Deus e curou os que precisavam ser curados.
12 Dan me se nichru̱nꞌ cata̱ꞌ güii, ne̱ dan me se quinichrunꞌ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ naꞌne̱j so̱ꞌ chrej man nij yuvii̱, caꞌa̱nj nij soꞌ rej chumanꞌ noco̱o chumanꞌ raꞌa̱ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ ma̱n veꞌ cara̱nꞌ nij soꞌ do̱ꞌ, ma̱n se chá quiri̱ꞌ nij soꞌ cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ rej ma̱n níꞌ nihánj me se rcoꞌ quij me nihánj, ne̱ taj rej cara̱nꞌ nij soꞌ, taj se chá cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ, nihánj maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
12 Estava anoitecendo, e por isso os doze apóstolos foram e disseram a Jesus: — Mande esta gente embora. Eles podem ir aos povoados e sítios que ficam por perto daqui e lá encontrarão o que comer e onde ficar, pois este lugar é deserto.
13 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Go̱ꞌ maꞌa̱n soj se chá cha̱ nij yuvii̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. ―Tza̱j ne̱ taj se chá rihaan núj maꞌ. Ma̱a̱n se o̱rúnꞌ ꞌu̱nꞌ rachrúún ne̱ vi̱j gue̱e̱ xcuaj ne̱, vaa rihaan núj na̱nj á. Tza̱j ne̱ caꞌve̱e caꞌa̱nj núj, ne̱ quira̱a̱n núj se chá cha̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ nihánj na̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
13 Mas Jesus respondeu: Os discípulos disseram: — Só temos cinco pães e dois peixes. O senhor quer que a gente vá comprar comida para toda esta multidão?
14 Dan me se ꞌu̱nꞌ míj snóꞌo mán rej yoꞌ ta̱ꞌ asuun, ne̱ ino̱ me chana̱ ga̱ xnii ado̱nj. Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: ―Ca̱yáán nij yuvii̱ rihaan yoꞌóó, quiꞌya̱j soj, ne̱ dan me se cunu̱u chre̱ꞌ ꞌo̱ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ yuvii̱ cane̱ ꞌo̱ ꞌo̱ rej, quiꞌya̱j soj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
14 Estavam ali mais ou menos cinco mil homens. Jesus ordenou aos seus discípulos:
15 Ne̱ veé da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ caꞌanj cane̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ a.
15 Os discípulos obedeceram e mandaram que todos se sentassem.
16 Ga̱a ne̱ dan me se quitaꞌaa Jesucristó ꞌu̱nꞌ nij rachrúún ga̱ ro̱j xcuaj yoꞌ, ga̱a ne̱ niꞌya̱j soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱ cheꞌé se chá yoꞌ, ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún do̱ꞌ, nee̱ xcuaj do̱ꞌ, ne̱ caxríj soꞌ ston nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cheꞌé rej caxri̱i̱ nij soꞌ ston nij yuvii̱ a.
16 Aí Jesus pegou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e deu graças a Deus por eles. Depois partiu os pães e os peixes e os entregou aos discípulos para que eles distribuíssem ao povo.
17 Ga̱a ne̱ chá taranꞌ nij yuvii̱, ne̱ caraa rque nij soꞌ ne̱ nda̱a quináj ndoꞌo se chá a. Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij soꞌ nu̱ꞌ se quináj tuꞌva yuvii̱, ne̱ caraa nij soꞌ yoꞌó cunu̱ꞌ chuvi̱j scaa a.
17 Todos comeram e ficaram satisfeitos, e os discípulos ainda encheram doze cestos com os pedaços que sobraram.
18 Dan me se ꞌo̱ güii caꞌanj Jesucristó ꞌo̱ rej yaníj cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ roꞌ, mán rej yoꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ, cataj soꞌ, ne̱: ―Me si̱j mé ꞌu̱nj, taj nij yuvii̱ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a.
18 Certa vez Jesus estava sozinho, orando, e os discípulos chegaram perto dele. Então ele perguntou:
19 ―Vaa síí taj se vaa síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ mé so̱ꞌ ei. Ne̱ vaa síí taj uún se vaa síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me uún so̱ꞌ chugua̱nj. Ne̱ vaa síí taj uún se vaa yoꞌó síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me uún so̱ꞌ xa̱ꞌ. Da̱nj taj ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ na̱nj á ―taj nij soꞌ a.
19 Eles responderam: — Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros, que é um dos
20 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ: ―Ne̱ maꞌa̱n soj, ga̱a ne̱ me si̱j mé ꞌu̱nj, rá soj uún ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj Pedró: ―Síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mé so̱ꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
20 — E vocês? Quem vocês dizem que eu sou? — perguntou Jesus. Pedro respondeu: — O
21 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Se̱ cataj nij soj nana̱ vaa da̱nj rihaan a̱ ꞌó nij yuvii̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
21 Então Jesus proibiu os discípulos de contarem isso a qualquer pessoa.
22 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: ―Xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ no̱ xcúún ꞌu̱nj quira̱nꞌ ndoꞌo ꞌu̱nj sayuun quiꞌya̱j nij síí uun chij do̱ꞌ, quiꞌya̱j nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, quiꞌya̱j nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, ne̱ nachri̱ꞌ ndoꞌo nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ mán ꞌu̱nj, ne̱ ticavi̱ꞌ nii mán ꞌu̱nj, ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
22 E continuou:
23 Ga̱a ne̱ dan me se cataj soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ a: ―Sese me rá yoꞌo̱ soꞌ canoco̱ꞌ soꞌ manj, ne̱ se̱ guun rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ se vaa me rá maꞌa̱n soꞌ quiꞌya̱j soꞌ maꞌ. Ne̱ caꞌve̱e se quira̱nꞌ uxrá soꞌ sayuun do̱ꞌ, caꞌve̱e se nda̱a cachro̱n nii man soꞌ rihaan rcutze̱ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ daj a̱ ꞌo̱ ꞌo̱ güii me se yoꞌo̱ quiꞌya̱j suun soꞌ cheꞌej, ne̱ yoꞌo̱ canoco̱ꞌ raan soꞌ manj ado̱nj.
23 Depois disse a todos:
24 Tza̱j ne̱ sese vaa ꞌo̱ síí me rá ti̱nanii man maꞌa̱n rihaan sayuun, ne̱ vaa güii yoꞌo̱ cavi̱ꞌ nimán soꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese cavi̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ cheꞌé se me soꞌ síí noco̱ꞌ manj, ne̱ vaa güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ ado̱nj.
24 Pois quem põe os seus próprios interesses em primeiro lugar nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo por minha causa terá a vida verdadeira.
25 Ne̱ a̱ me se quiri̱ꞌ ꞌo̱ soꞌ sese quiꞌya̱j canaán soꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ caꞌa̱nj niꞌya̱ nimán maꞌa̱n soꞌ, rá soj ga̱. Daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌya̱j rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ.
25 O que adianta alguém ganhar o mundo inteiro, mas perder a vida verdadeira e ser destruído?
26 Dan me se xa̱ꞌ síí uun naꞌa̱j niꞌya̱j manj ne̱ uun naꞌa̱j niꞌya̱j se‑na̱na̱j, tza̱j ne̱ vaa güii gu̱un naꞌa̱j ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj man soꞌ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Ne̱ güii yoꞌ me se veꞌé ndoꞌo gu̱un chij ꞌu̱nj, quiꞌya̱j Réj Diose̱, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ꞌu̱nj, quiꞌya̱j se‑mo̱zó Diose̱ nij síí gue̱e̱ ado̱nj.
26 Pois, se alguém tiver vergonha de mim e do meu ensinamento, então o Filho do Homem também terá vergonha dessa pessoa, quando ele vier na sua
27 Nihánj me se cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan soj se vaa xa̱ꞌ taꞌa̱j soj si̱j nicu̱nꞌ nihánj cuano̱ me se ga̱a ataa a̱ cavi̱ꞌ taꞌa̱j soj, ne̱ ya̱ queneꞌe̱n taꞌa̱j soj asa̱ꞌ guun cheꞌe̱ Diose̱ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan cunuda̱nj nij soꞌ a.
27 Eu afirmo a vocês que estão aqui algumas pessoas que não morrerão antes de ver o
28 Quisíj caꞌmii Jesucristó nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ cachén ꞌo̱ tu̱nj güii ta̱ꞌ asuun, ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man Pedró ga̱ Juan ga̱ Jacobo, ne̱ cavii soꞌ raa̱ ꞌo̱ quij xca̱a̱n, caꞌanj cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
28 Mais ou menos uma semana depois de ter dito essas coisas, Jesus levou Pedro, João e Tiago e subiu o monte para orar.
29 Ga̱a cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ yoꞌo̱ cunuu ino̱ rihaan soꞌ, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ cunuu catzi̱i̱ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ nda̱a raa̱n lá maꞌa̱n saga̱nꞌ soꞌ a.
29 Enquanto orava, o seu rosto mudou de aparência, e a sua roupa ficou muito branca e brilhante.
30 Ga̱a ne̱ dan me se naquiꞌyaa vi̱j snóꞌo rihaan nij soꞌ, ne̱ nanó ro̱j soꞌ cuentó ga̱ Jesucristó, ne̱ Moisés do̱ꞌ, Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, me ro̱j soꞌ a.
30 De repente, dois homens apareceram ali e começaram a falar com ele. Eram Moisés e Elias,
31 Dan me se veꞌé ndoꞌo curuviꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ caꞌmii ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó cheꞌé se vaa quira̱nꞌ Jesucristó chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cavi̱i̱ soꞌ chumii̱ nihánj, nda̱a vaa guun rá Diose̱ quiꞌya̱j soꞌ a.
31 que estavam cercados por um brilho celestial. Eles falavam com Jesus a respeito da morte que, de acordo com a vontade de Deus, ele ia sofrer em Jerusalém.
32 Dan me se caꞌnaꞌ ndoꞌo nej rihaan nij tuvi̱ꞌ Pedró, tza̱j ne̱ ne coto̱j nij soꞌ maꞌ. Queneꞌen nij soꞌ nda̱a vaa chuguu̱n saga̱nꞌ Jesucristó do̱ꞌ, nda̱a vaa chuguu̱n saga̱nꞌ ro̱j síí nicu̱nꞌ ga̱ soꞌ do̱ꞌ a.
32 Pedro e os seus companheiros estavam dormindo profundamente, mas acordaram e viram a glória de Jesus e os dois homens que estavam com ele.
33 Ga̱a ne̱ dan me se guun cheꞌe̱ ro̱j síí nicu̱nꞌ ga̱ Jesucristó caꞌanj yaníj ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan Jesucristó: ―Cuna̱j uxrá vaa mán núj nihánj ga̱ so̱ꞌ, maestro. Ne̱ quiꞌya̱j núj vaꞌnu̱j veꞌ yacataj cane̱ soj na̱nj á. ꞌO̱ veꞌ ca̱né so̱ꞌ, ne̱ yoꞌó veꞌ cane̱ síí cuꞌna̱j Moisés, ne̱ yoꞌó veꞌ cane̱ síí cuꞌna̱j Elías ei ―taj Pedró rihaan Jesucristó, tza̱j ne̱ ne queneꞌe̱n uxrá soꞌ da̱j me cheꞌé caꞌmii soꞌ rihaan Jesucristó da̱nj a̱ maꞌ.
33 Quando esses dois homens estavam se afastando de Jesus, Pedro disse: — Mestre, como é bom estarmos aqui! Vamos armar três barracas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias. Pedro não sabia o que estava dizendo.
34 Quisíj caꞌmii soꞌ nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ ngaa rej xta̱ꞌ, ne̱ caráán ngaa xráá nij soꞌ ne̱ naxíj nij soꞌ rque ngaa, ne̱ cuchuꞌviꞌ vaꞌnu̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó yoꞌ a.
34 Ele ainda estava falando, quando apareceu uma nuvem e os cobriu. Os discípulos ficaram com medo quando a nuvem desceu sobre eles.
35 Ga̱a ne̱ Diose̱ roꞌ, caꞌmii nana̱ cuno nij soꞌ rque ngaa yoꞌ a. Ne̱ cataj Diose̱: ―Síí nihánj me taꞌníj síí ꞌe̱e̱ raj ado̱nj. Cuno̱ soj rihaan soꞌ ei ―taj Diose̱ cuno nij soꞌ a.
35 E da nuvem veio uma voz, que disse: — Este é o meu Filho, o meu escolhido. Escutem o que ele diz!
36 Quisíj caꞌmii Diose̱, ga̱a ne̱ ta̱j o̱rúnꞌ Jesucristó nicunꞌ, queneꞌen nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ yoꞌo̱ caráán tuꞌva nij soꞌ se vaa queneꞌen nij soꞌ, ne̱ güii guun da̱nj me se a̱ ꞌó yuvii̱ ne cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan a.
36 Quando a voz parou, eles viram que Jesus estava sozinho. Os discípulos ficaram calados e naquela ocasião não disseram nada a ninguém sobre o que tinham visto.
37 Dan me se cachén ꞌo̱ yanꞌ, ne̱ quisíj güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rej rque̱ a. Ga̱a ne̱ nariꞌ tuviꞌ nij soꞌ ga̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ a.
37 No dia seguinte eles desceram do monte, e uma grande multidão veio se encontrar com Jesus.
38 Ga̱a ne̱ dan me se nucua̱j ndoꞌo caꞌmii yoꞌo̱ síí ꞌnaꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ: ―Achíín ni̱ꞌyáj rihaan so̱ꞌ se vaa cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ taꞌníj cheꞌé se o̱rúnꞌ ra̱a̱ soꞌ me taꞌníj, maestro ―taj soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱―
38 Aí um homem que estava no meio do povo começou a gritar: — Mestre, peço ao senhor pelo meu filho, o meu único filho!
39 Dan me se naruviꞌ nana̱ chre̱e nimán taꞌníj, ne̱ taj niꞌyón snúú soꞌ, ne̱ aguáj soꞌ, ne̱ avii yatanꞌ tuꞌva soꞌ, ꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, ne̱ ꞌyaj chiꞌi̱i̱ ndoꞌo nana̱ chre̱e yoꞌ man taꞌníj, ne̱ sayu̱u̱n uxrá cu̱riha̱nj nana̱ chre̱e yoꞌ nimán taꞌníj ado̱nj.
39 Um espírito mau o agarra, e, de repente, o menino dá um grito e começa a ter convulsões e a espumar pela boca. O espírito o maltrata e não o solta de jeito nenhum.
40 Ne̱ dan me se cachíín ni̱ꞌyáj rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ se vaa quiri̱i̱ nij soꞌ nana̱ chre̱e nimán taꞌníj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quiri̱i̱ nij soꞌ nana̱ chre̱e nimán taꞌníj maꞌ. ―Da̱nj cataj snóꞌo yoꞌ rihaan Jesucristó a.
40 Já pedi aos discípulos do senhor que expulsassem o espírito mau, mas eles não conseguiram.
41 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó a: ―Dan me se síí ne amán rá me soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, ne̱ chiꞌi̱i̱ vaa nimán soj, ne̱ a̱ me daj cache̱j ga̱ soj, ne̱ a̱ me daj ga̱a̱ naj nimanj ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj man soj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán soj ga̱. Ni̱caj so̱ꞌ man xnii caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ rihanj cuaj á ―taj Jesucristó a.
41 Jesus respondeu: Então disse ao homem: — Traga o seu filho aqui.
42 Dan me se ga̱a ꞌnaꞌ xnii, ne̱ nu̱ꞌ snúú xnii, ne̱ naxruꞌ xnii, quiꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, tza̱j ne̱ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nana̱ chre̱e se vaa cu̱riha̱nj soꞌ nimán xnii, ne̱ dan me se curiha̱nj nana̱ chre̱e yoꞌ nimán xnii, ne̱ nahuun sa̱ꞌ xnii, quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ nagoꞌ Jesucristó man xnii rihaan rej xnii a.
42 Quando o menino estava chegando, teve um ataque, e o demônio o jogou no chão. Então Jesus deu uma ordem ao espírito mau, curou o menino e o entregou ao pai.
43 Ga̱a ne̱ queneꞌen nij yuvii̱ se vaa nucua̱j ndoꞌo Diose̱ síí quiꞌyaj suun sa̱ꞌ noco̱o yoꞌ, ne̱ caráyaꞌa̱nj nu̱ꞌ nij soꞌ a. Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj uún Jesucristó se vaa vaa güii cavi̱ꞌ soꞌ a Dan me se caráyaꞌa̱nj cunuda̱nj yuvii̱ se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a:
43 E todos ficaram admirados com o grande poder de Deus. Todos estavam admirados com o que Jesus fazia, e ele disse aos discípulos:
44 ―A̱ ꞌó xcoꞌ se̱ quiniꞌyón soj nana̱ nihánj nana̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ maꞌ. Dan me se ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ me se vaa güii nago̱ꞌ nii mán ꞌu̱nj rihaan yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
44 — Não esqueçam o que vou dizer a vocês: o
45 Tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesucristó, ne̱ ne caꞌve̱j rá Diose̱ xca̱j nij soꞌ cuentá maꞌ. Ne̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ xna̱ꞌanj nij soꞌ man Jesucristó cheꞌé nana̱ yoꞌ a.
45 Mas eles não entenderam isso, pois o que essas palavras queriam dizer tinha sido escondido deles para que não as entendessem. E eles estavam com medo de fazer perguntas a Jesus sobre o assunto.
46 Dan me se guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó caꞌmii cunuꞌ nij soꞌ me nij soꞌ gu̱un chij doj a.
46 Os discípulos começaram a conversar sobre qual deles era o mais importante.
47 Tza̱j ne̱ xcaj Jesucristó cuentá da̱j vaa nimán nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan quitaꞌaa soꞌ raꞌa ꞌo̱ neꞌej, ne̱ nica̱j soꞌ cachrón soꞌ xꞌnúú soꞌ,
47 Mas Jesus sabia o que eles estavam pensando. Então pegou uma criança e a pôs ao seu lado.
48 ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Me maꞌa̱n ꞌo̱ síí aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ ꞌo̱ neꞌej nihánj cheꞌej, ne̱ adi̱ꞌ ma̱ꞌanj me aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ vaa na̱nj ado̱nj. Dan me se síí aꞌmii sa̱ꞌ ga̱ ꞌu̱nj me se nuveé o̱rúnꞌ ꞌu̱nj me aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ maꞌ. Ma̱a̱n Diose̱ ya̱ síí caꞌnéé mán ꞌu̱nj me aráj cochro̱j ya̱ soꞌ ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ ya̱ soꞌ ga̱ vaa na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se síí nica̱ꞌ doj rihaan taranꞌ soj roꞌ, me síí sa̱ꞌ doj rihaan taranꞌ soj a ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
48 Aí disse:
49 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan Jesucristó a: ―Queneꞌen núj man ꞌo̱ síí ataꞌ tuꞌva se‑chu̱vií so̱ꞌ, ne̱ uriha̱nj nana̱ chre̱e nimán yuvii̱, ꞌyaj soꞌ, na̱nj maestro. Tza̱j ne̱ caráán núj chrej caꞌmi̱i̱ soꞌ ne̱ se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj, cheꞌé se nuveé si̱j chéé ga̱ níꞌ me soꞌ, taj núj, na̱nj maestro ―taj Juan rihaan Jesucristó a.
49 João disse: — Mestre, vimos um homem que expulsa demônios pelo poder do nome do senhor, mas nós o proibimos de fazer isso porque ele não é do nosso grupo.
50 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Caꞌne̱ꞌ sa̱ꞌ gue̱e̱ rá soj quiꞌya̱j maꞌa̱n soꞌ da̱nj ei. ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí ne unuꞌ ga̱ soj, tza̱j ne̱ tuviꞌ soj me soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan Juan do̱ꞌ, rihaan yoꞌó nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ do̱ꞌ a.
50 Então Jesus disse a João e aos outros discípulos:
51 Dan me se ga̱a nichru̱nꞌ güii quina̱nꞌ Jesucristó xta̱ꞌ, ga̱a ne̱ yoꞌo̱ caꞌnéé nucua̱j nimán soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Jerusalén a.
51 Como estava chegando o tempo de Jesus ir para o céu, ele resolveu ir para Jerusalém.
52 Dan me se caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan do̱j síí chéé ga̱ soꞌ quita̱j ya̱a̱n nij soꞌ nano̱ꞌ nij soꞌ veꞌ cara̱nꞌ nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj nij síí caꞌanj suun, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ ꞌo̱ chumanꞌ ya̱nj nij síí samaritano a.
52 Então mandou que alguns mensageiros fossem na frente. No caminho eles entraram em um povoado da região de Samaria a fim de prepararem um lugar para ele.
53 Tza̱j ne̱ quiraꞌaan nij síí samaritano veꞌ tucuá nij soꞌ rihaan Jesucristó, cheꞌé se guun rá soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Jerusalén a.
53 Mas os moradores dali não quiseram receber Jesus porque viram que ele estava indo para Jerusalém.
54 Dan me se ga̱a queneꞌen ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó ro̱j síí cuꞌna̱j Jacobo ga̱ Juan, se vaa quiraꞌaan nij síí samaritano veꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó, cataj ro̱j soꞌ: ―Me rá so̱ꞌ cachi̱nj niꞌya̱j núj rihaan Diose̱, ne̱ caꞌne̱j Diose̱ yaꞌan, ne̱ caca̱a̱ nij síí samaritano naꞌ ―taj ro̱j soꞌ, xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó a.
54 Quando os seus discípulos Tiago e João viram isso, disseram: — O senhor quer que a gente mande descer fogo do céu para acabar com estas pessoas?
55 Tza̱j ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó a: ―Ne neꞌen soj da̱j si̱j me soj ne̱ guun da̱nj rá soj a. Xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ti̱cavíꞌ ꞌu̱nj man yuvii̱ maꞌ. Cheꞌé yan ti̱nanii ꞌu̱nj man yuvii̱ rihaan sayuun caꞌnáꞌ ꞌu̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a.
55 Porém Jesus, virando-se para eles, os repreendeu.
56 Ga̱a ne̱ caꞌanj nij tuvi̱ꞌ Jesucristó yoꞌó chumanꞌ caranꞌ nij soꞌ a.
56 Então ele e os seus discípulos foram para outro povoado.
57 Ga̱a va̱j nij soꞌ chrej, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ soꞌ, caꞌmii soꞌ ga̱ Jesucristó a: ―Ca̱nocóꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ da̱j rej maꞌa̱n vaj so̱ꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
57 Quando Jesus e os discípulos iam pelo caminho, um homem disse a Jesus: — Eu estou pronto a seguir o senhor para qualquer lugar onde o senhor for.
58 Ga̱a ne̱ cataj ya̱ Jesucristó se vaa ranꞌ soꞌ chéé soꞌ a: ―ꞌO̱ se nij chunee roꞌ, otoj sa̱ꞌ nij xoꞌ rá yuꞌuj ta̱j rque yoꞌóó, ne̱ nij xtâj chéé xta̱ꞌ roꞌ, vaa saca̱ꞌ nij xoꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ taj a̱ doj rej qui̱náá ꞌu̱nj coto̱j ꞌu̱nj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
58 Então Jesus disse:
59 Ne̱ dan me se cataj Jesucristó rihaan yoꞌó soꞌ a: ―Ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. ―Caꞌve̱j so̱ꞌ nanj tucuaj, ne̱ nda̱a cavi̱ꞌ réj, ga̱a ne̱ cachi̱nꞌ ꞌu̱nj man réj, ga̱a ne̱ ca̱nocóꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
59 Aí ele disse para outro homem: Mas ele respondeu: — Senhor, primeiro deixe que eu volte e sepulte o meu pai.
60 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ cachi̱nꞌ maꞌa̱n nij síí caviꞌ nimán man tuviꞌ soꞌ xnangá á. Ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ, caꞌmi̱i̱ natáj so̱ꞌ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ei ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
60 Jesus disse:
61 Ne̱ dan me se cataj yoꞌó soꞌ uún rihaan Jesucristó a: ―Me raj ca̱nocoj mán so̱ꞌ, Señor. Tza̱j ne̱ asino caꞌve̱j so̱ꞌ caꞌa̱nj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij tuvij, ga̱a ne̱ caꞌna̱j, ne̱ caꞌa̱nj níꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
61 Outro homem disse: — Eu seguirei o senhor, mas primeiro deixe que eu vá me despedir da minha família.
62 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Síí oro̱ꞌ nee niꞌya̱j rej xco̱ roꞌ, daj chiha̱a̱ míj se̱ cavii nica̱ tucuáán quiꞌya̱j soꞌ maꞌ. Ne̱ síí me rá canoco̱ꞌ manj me se se̱ guun ca̱nica̱j uún soꞌ rej xco̱ soꞌ maꞌ. Ne̱ sese da̱nj quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee gu̱un chij Diose̱ nimán soꞌ maꞌ. Ne̱ ase vaa síí oro̱ꞌ nee rii tucuáán roꞌ, vaa síí me rá canoco̱ꞌ manj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
62 Jesus respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.