Lucas 14

Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Dan me se ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se catúj Jesucristó rá veꞌ tucuá ꞌo̱ síí uun chij rihaan nij síí fariseo cha̱ soꞌ chraa, ne̱ nij síí fariseo roꞌ, tumé uxrá man soꞌ da̱j quiꞌya̱j soꞌ a.
1 Aconteceu que, ao entrar ele num sábado na casa de um dos principais fariseus para comer pão, eis que o estavam observando.
2 Ne̱ veé da̱nj nicu̱nꞌ ꞌo̱ síí quixíj cuꞌmaan man rihaan Jesucristó a.
2 Ora, diante dele se achava um homem hidrópico.
3 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, man nij síí fariseo do̱ꞌ, cataj soꞌ: ―No̱ xcúún níꞌ caꞌne̱e̱ níꞌ chiꞌii̱ xráá síí ranꞌ güii naránj rá níꞌ, rá soj naꞌ. Ase ne nó xcúún níꞌ xa̱ꞌ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ guun dínj tuꞌva nij soꞌ a.
3 Então, Jesus, dirigindo-se aos intérpretes da Lei e aos fariseus, perguntou-lhes: É ou não é lícito curar no sábado?
4 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa Jesucristó man síí ranꞌ yoꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ naꞌnéé Jesucristó chrej man soꞌ a.
4 Eles, porém, nada disseram. E, tomando-o, o curou e o despediu.
5 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ, cataj soꞌ a: ―Ne̱ sese quini̱j taꞌníí ꞌo̱ tuviꞌ soj do̱ꞌ, ꞌo̱ daán soj scúj do̱ꞌ, rá cuxruj na güii naránj rá níꞌ, ne̱ raꞌya̱nj quiri̱i̱ soj man taꞌníí soj do̱ꞌ, man daán soj do̱ꞌ, rá ꞌu̱nj ei ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo a.
5 A seguir, lhes perguntou: Qual de vós, se o filho ou o boi cair num poço, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 Veé dan me se a̱ ꞌó nana̱ ne quiri̱i̱ nij soꞌ caꞌmi̱i̱ nij soꞌ rihaan Jesucristó maꞌ.
6 A isto nada puderam responder.
7 Dan me se queneꞌen Jesucristó se vaa nij síí ꞌnaꞌ tucuá síí fariseo yoꞌ roꞌ, nanoꞌ ndoꞌo nij soꞌ rej sa̱ꞌ doj quita̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan tucuꞌyón Jesucristó nana̱ nihánj man nij soꞌ, cataj soꞌ a:
7 Reparando como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes uma parábola:
8 ―Asa̱ꞌ canacúún taꞌa̱j nii mán so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ chaꞌanj naraꞌa̱a, ne̱ se̱ caꞌanj quita̱j so̱ꞌ chruun xlá sa̱ꞌ doj maꞌ. ꞌO̱ se ne neꞌén so̱ꞌ sese canacu̱nj nii man yoꞌó síí sa̱ꞌ doj rihaan so̱ꞌ ne̱ quita̱j soꞌ chruun xlá ta̱j so̱ꞌ man ado̱nj.
8 Quando por alguém fores convidado para um casamento, não procures o primeiro lugar; para não suceder que, havendo um convidado mais digno do que tu,
9 Ne̱ síí ꞌyaj chaꞌanj roꞌ, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ: “Rque̱ so̱ꞌ chruun yoꞌ quita̱j síí nihánj á”, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ gu̱un naꞌa̱j so̱ꞌ, ne̱ chruun xlá nij doj caꞌa̱nj quita̱j so̱ꞌ, quiꞌya̱j soꞌ a.
9 vindo aquele que te convidou e também a ele, te diga: Dá o lugar a este. Então, irás, envergonhado, ocupar o último lugar.
10 Dan me se asa̱ꞌ canacúún nii mán so̱ꞌ, ne̱ asa̱ꞌ cuchíꞌ so̱ꞌ rej ca̱nuû chaꞌanj, ne̱ rej nij doj roꞌ, quita̱j so̱ꞌ ei. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ síí canacúún mán so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ: “Cavi̱i̱ so̱ꞌ quita̱j so̱ꞌ rej sa̱ꞌ doj nihánj, tinu̱j”, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cara̱yaꞌa̱nj uxrá cunuda̱nj nij síí ꞌnaꞌ chaꞌanj yoꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ mán so̱ꞌ na̱nj ado̱nj.
10 Pelo contrário, quando fores convidado, vai tomar o último lugar; para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, senta-te mais para cima. Ser-te-á isto uma honra diante de todos os mais convivas.
11 ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí me rá ti̱cavii sa̱ꞌ man maꞌa̱n, tza̱j ne̱ quiri̱ꞌ soꞌ, ne̱ gu̱un naꞌa̱j soꞌ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ síí ꞌyaj nica̱ꞌ nimán, tza̱j ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ a.
11 Pois todo o que se exalta será humilhado; e o que se humilha será exaltado.
12 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí canacúún man soꞌ cha̱ soꞌ chraa a: ―Asa̱ꞌ guun rá so̱ꞌ caꞌna̱ꞌ yuvii̱ cha̱ yuvii̱ chraa veꞌ tucuá so̱ꞌ, ne̱ se̱ canacúún so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ do̱ꞌ, man tinúú so̱ꞌ do̱ꞌ, man nij síí ruꞌvee ma̱n chiháán so̱ꞌ do̱ꞌ maꞌ. Dan me se sese canacu̱nj so̱ꞌ man ina̱nj maꞌa̱n nij soꞌ, ga̱a ne̱ vaa güii canacu̱nj nij soꞌ mán so̱ꞌ cha̱ so̱ꞌ chraa ga̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ dan me se a̱j naruꞌvee nij soꞌ nu̱ꞌ se chá rihaan so̱ꞌ da̱nj rá se vaa ga̱a̱ na̱nj ado̱nj.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não convides os teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem vizinhos ricos; para não suceder que eles, por sua vez, te convidem e sejas recompensado.
13 Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ canuû chaꞌanj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ canacu̱nj so̱ꞌ man nij síí nique̱ do̱ꞌ, man nij síí rengo̱ do̱ꞌ, man nij síí tuchri̱i do̱ꞌ, cha̱ nij soꞌ chraa ei.
13 Antes, ao dares um banquete, convida os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos;
14 Da̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ nij soꞌ me se taj rasu̱u̱n rihaan nij soꞌ na̱ruꞌvee nij soꞌ rihaan so̱ꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cunuu iꞌna̱ꞌ uún nij síí sa̱ꞌ rihaan Diose̱, ne̱ maꞌa̱n Diose̱ na̱ruꞌvee rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá so̱ꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí canacúún man soꞌ cha̱ soꞌ chraa a.
14 e serás bem-aventurado, pelo fato de não terem eles com que recompensar-te; a tua recompensa, porém, tu a receberás na ressurreição dos justos.
15 Dan me se cuno yoꞌo̱ síí chá chraa ga̱ Jesucristó nana̱ caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: ―Cavi̱i̱ sa̱ꞌ cunuda̱nj nij síí cha̱ chraa ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
15 Ora, ouvindo tais palavras, um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Síí navij rá chaꞌanj noco̱o ndoꞌo me soꞌ, ne̱ nacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ queꞌe̱e̱ yuvii̱ a.
16 Ele, porém, respondeu: Certo homem deu uma grande ceia e convidou muitos.
17 Ga̱a ne̱ dan me se ma̱a̱n orá cha̱ nij soꞌ chraa me caꞌnéé síí navij rá chaꞌanj man se‑mo̱zó soꞌ caꞌa̱nj cata̱j mozó yoꞌ rihaan nij síí caꞌna̱ꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ chaꞌanj cha̱ nij soꞌ chraa a. “A̱j quisíj guun chuvi̱i, ne̱ caꞌa̱nj níꞌ cha̱ nij soj chraa ei”, taj mozó yoꞌ rihaan nij síí caꞌna̱ꞌ chaꞌanj yoꞌ a.
17 À hora da ceia, enviou o seu servo para avisar aos convidados: Vinde, porque tudo já está preparado.
18 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cataj ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan mozó yoꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ nij soꞌ cha̱ nij soꞌ chraa a. Dan me se yoꞌo̱ soꞌ cataj: “Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se tiha̱j quiránj ꞌu̱nj ꞌo̱ yoꞌóó, ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo caꞌa̱nj ꞌu̱nj que̱neꞌén ꞌu̱nj yoꞌóó yoꞌ a. Ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, cata̱j so̱ꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan mozó yoꞌ a.
18 Não obstante, todos, à uma, começaram a escusar-se. Disse o primeiro: Comprei um campo e preciso ir vê-lo; rogo-te que me tenhas por escusado.
19 Ga̱a ne̱ yoꞌó soꞌ cataj: “Ma̱a̱n se ꞌu̱nj me se ꞌu̱nꞌ yuntá scúj quiránj ꞌu̱nj, ne̱ cuano̱ nihánj me se caꞌa̱nj ꞌu̱nj que̱neꞌén ꞌu̱nj da̱j vaa scúj quiránj sese scúj sa̱ꞌ me xoꞌ a. Ne̱ cheꞌé dan qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo cata̱j so̱ꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan mozó yoꞌ a.
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-las; rogo-te que me tenhas por escusado.
20 Ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, cataj uún rihaan mozó yoꞌ a: “ꞌU̱nj me se tiha̱j xcaj ꞌu̱nj chana̱, ne̱ cheꞌé dan se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó síí navij rá chaꞌanj yoꞌ a. Ne̱ veé da̱nj caꞌmii cunuda̱nj nij síí a̱j quiriꞌ niꞌya̱j caꞌa̱nj chaꞌanj yoꞌ a.
20 E outro disse: Casei-me e, por isso, não posso ir.
21 ”Dan me se namán mozó, ne̱ nataꞌ mozó nu̱ꞌ se vaa caꞌmii ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ mozó a. Ga̱a ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá síí navij rá chaꞌanj yoꞌ ga̱a cuno soꞌ se‑na̱na̱ se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ: “Raꞌya̱nj cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ daj a̱ nij callé, ne̱ ni̱caj so̱ꞌ man nij síí nique̱ do̱ꞌ, man nij síí chéé rengo̱ do̱ꞌ, man nij síí tuchri̱i do̱ꞌ, caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ nihánj, ne̱ cha̱ nij soꞌ chraa ga̱ níꞌ ei”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ a.
21 Voltando o servo, tudo contou ao seu senhor. Então, irado, o dono da casa disse ao seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze para aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 Veé da̱nj quiꞌyaj se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ cuchiꞌ uún mozó yoꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: “A̱j quiꞌyáj nu̱ꞌ se vaa cataj so̱ꞌ rihanj, señor. Tza̱j ne̱ vaa rej quisi̱j catu̱u̱ doj yuvii̱ uún a”, taj mozó yoꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ a.
22 Depois, lhe disse o servo: Senhor, feito está como mandaste, e ainda há lugar.
23 Ga̱a ne̱ cataj ruꞌvee yoꞌ rihaan mozó a: “Cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ nu̱ꞌ nij chrej caꞌa̱a̱n do̱ꞌ, nu̱ꞌ nij chrej catu̱u̱n do̱ꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ fuerzá man nij yuvii̱ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ á. Ga̱a ne̱ cara̱a nu̱ꞌ veꞌ tucuaj ei.
23 Respondeu-lhe o senhor: Sai pelos caminhos e atalhos e obriga a todos a entrar, para que fique cheia a minha casa.
24 ꞌO̱ se cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa xa̱ꞌ nij síí canacúún níꞌ asino ya̱a̱n, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ se̱ caꞌvee caꞌna̱ꞌ cha̱ chraa ga̱ níꞌ a̱ man ado̱nj”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ a. ―Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesucristó a.
24 Porque vos declaro que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Dan me se queꞌe̱e̱ uxrá yuvii̱ vaj ga̱ Jesucristó, ne̱ canica̱j soꞌ, cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a:
25 Grandes multidões o acompanhavam, e ele, voltando-se, lhes disse:
26 ―Sese me rá ꞌo̱ soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rihanj, ne̱ sese gu̱un rá soꞌ se vaa sa̱ꞌ doj vaa rej soꞌ do̱ꞌ, nii soꞌ do̱ꞌ, nica̱ soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, tinúú soꞌ do̱ꞌ, raꞌvij soꞌ do̱ꞌ, nda̱a nimán maꞌa̱n soꞌ do̱ꞌ, rihanj, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un soꞌ ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ.
26 Se alguém vem a mim e não aborrece a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs e ainda a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Ne̱ síí naꞌvej rá quira̱nꞌ sayuun cheꞌé se me soꞌ síí noco̱ꞌ manj roꞌ, se̱ caꞌvee gu̱un soꞌ ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ.
27 E qualquer que não tomar a sua cruz e vier após mim não pode ser meu discípulo.
28 ”Dan me se soj, tza̱j ne̱ sese gu̱un rá yoꞌo̱ tuviꞌ soj cune̱ꞌ yoꞌo̱ soj veꞌ nataꞌ xca̱a̱n, ne̱ síí quiꞌya̱j veꞌ yoꞌ me se asino nuchru̱j ra̱a̱ soꞌ cuentá sese quisi̱j se‑saꞌa̱nj soꞌ quisi̱j nu̱ꞌ veꞌ yoꞌ, raj a.
28 Pois qual de vós, pretendendo construir uma torre, não se assenta primeiro para calcular a despesa e verificar se tem os meios para a concluir?
29 Ne̱ sese se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj nuchru̱j soꞌ cuentá asino ya̱a̱n, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cuchruj soꞌ tacóó veꞌ, ga̱a ne̱ se̱ guun nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nu̱ꞌ veꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ nij síí neꞌen se vaa quiꞌyaj soꞌ roꞌ, caꞌnga̱ꞌ naco̱o̱ nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man soꞌ,
29 Para não suceder que, tendo lançado os alicerces e não a podendo acabar, todos os que a virem zombem dele,
30 ne̱ cata̱j nij soꞌ: “Síí nihánj me se guun cheꞌe̱ soꞌ cuneꞌ soꞌ veꞌ, tza̱j ne̱ ne gu̱un nucua̱j soꞌ quisi̱j nu̱ꞌ veꞌ quiꞌya̱j soꞌ a̱ maꞌ”, cata̱j nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man síí guun cheꞌe̱ veꞌ yoꞌ a.
30 dizendo: Este homem começou a construir e não pôde acabar.
31 ”Ne̱ dan me se sese vaa ꞌo̱ síí nica̱j suun rey vaa chi̱ꞌ míj tanuu rihaan, ne̱ sese caꞌna̱ꞌ yoꞌó síí nica̱j suun rey vaa ico̱ míj tanuu rihaan cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ, ga̱a ne̱ asino ya̱a̱n xca̱j soꞌ cuentá sese gu̱un nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan síí vaa ico̱ míj tanuu rihaan yoꞌ, ne̱ sese gu̱un nucua̱j soꞌ rá soꞌ, ne̱ cavi̱i̱ soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí ꞌnaꞌ yoꞌ a.
31 Ou qual é o rei que, indo para combater outro rei, não se assenta primeiro para calcular se com dez mil homens poderá enfrentar o que vem contra ele com vinte mil?
32 Tza̱j ne̱ sese se̱ guun nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ rá soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌne̱j soꞌ síí caꞌanj suun caꞌmi̱i̱ ga̱ síí ꞌnaꞌ yoꞌ nda̱a vaa se̱ guun cunu̱ꞌ nij soꞌ a. Da̱nj cata̱j soꞌ ga̱a tiha̱j ꞌnaꞌ síí cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ ga̱nꞌ a. Ga̱a ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j síí caꞌanj suun yoꞌ rihaan síí ꞌnaꞌ, nda̱a vaa caꞌne̱ꞌ rá soꞌ ga̱ suun cunu̱ꞌ a.
32 Caso contrário, estando o outro ainda longe, envia-lhe uma embaixada, pedindo condições de paz.
33 ”Dan me se ase vaa xcaj síí cune̱ꞌ veꞌ do̱ꞌ, síí cunu̱ꞌ ga̱ tuviꞌ do̱ꞌ, cuentá sese gu̱un nucua̱j ro̱j soꞌ quiꞌya̱j ro̱j soꞌ da̱nj roꞌ, veé da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ soj si̱j me rá canoco̱ꞌ manj ei. Ne̱ sese se̱ guun rá soj ta̱náj xco̱ soj nu̱ꞌ siꞌyaj soj do̱ꞌ, nu̱ꞌ tuviꞌ soj do̱ꞌ, canoco̱ꞌ soj manj, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un soj síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ.
33 Assim, pois, todo aquele que dentre vós não renuncia a tudo quanto tem não pode ser meu discípulo.
34 ”ꞌO̱ se ase vaa yaan ga̱ chraa roꞌ, da̱nj vaa nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j ga̱ chumii̱ nihánj, ne̱ vaa se uun ndoꞌo yaan na̱nj á. Dan me se sese ne ꞌne̱ꞌ chá yaan yoꞌ, ga̱a ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ cunu̱u sa̱ꞌ yaan ga̱a̱ a̱ maꞌ.
34 O sal é certamente bom; caso, porém, se torne insípido, como restaurar-lhe o sabor?
35 Taj se gu̱un yaan yoꞌ rihaan toꞌóó níꞌ cunu̱u sa̱ꞌ toꞌóó níꞌ maꞌ. Taj se gu̱un yaan yoꞌ rihaan yaꞌluj se vaa cunu̱u sa̱ꞌ doj yaꞌluj maꞌ. A̱ doj rasu̱u̱n se̱ cavii sa̱ꞌ, quiꞌya̱j yaan yoꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se riꞌi̱j u̱u̱n nii man yaan vaa da̱nj xeꞌ a. ”Dan me se sese ta̱j yuꞌuj xréé soj, ne̱ cuno̱ soj nana̱ nihánj ei ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
35 Nem presta para a terra, nem mesmo para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.