Lucas 10
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs NVT
1 Cachén doj, ga̱a ne̱ narii Jesucristó man yaꞌnúj chiha̱a̱ chi̱ꞌ snóꞌo, ne̱ caꞌnéé soꞌ man vi̱j vi̱j nij soꞌ quita̱j ya̱a̱n nij soꞌ rihaan Jesucristó caꞌa̱nj nij soꞌ daj a̱ chumanꞌ cache̱n Jesucristó,
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e dois discípulos e os enviou adiante, dois a dois, às cidades e aos lugares que ele planejava visitar.
2 ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Ya̱ uxrá, ne̱ vaa ndoꞌo suun rihaan níꞌ, ne̱ nij síí ꞌyaj suun me se do̱j nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j níꞌ doj nij síí quiꞌya̱j suun rihaan Diose̱ síí uun chij ꞌni̱j raꞌa suun, ga̱a ne̱ caꞌne̱j soꞌ doj yuvii̱ quiꞌya̱j suun se‑su̱u̱n soꞌ ado̱nj.
2 Estas foram suas instruções: “A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos. Orem ao Senhor da colheita; peçam que ele envie mais trabalhadores para seus campos.
3 Dan me se caꞌa̱nj caꞌmi̱i̱ natáj soj rihaan nij yuvii̱, tza̱j ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa caꞌna̱ꞌ sayuun rihaan soj ei. ꞌO̱ se ase vaa matzinj va̱j rej ma̱n xcaꞌyanj caꞌnu̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj chugua̱nj.
3 Agora vão e lembrem-se de que eu os envio como cordeiros no meio de lobos.
4 Se̱ nica̱j soj vitó nu̱u̱ saꞌanj se̱ nica̱j soj nanj se̱ nica̱j soj yoꞌó taco̱j canj se̱ nica̱j soj caꞌa̱nj soj maꞌ. ꞌO̱ rej caꞌa̱nj soj, ne̱ ꞌo̱ rej ca̱nica̱j soj, ne̱ se̱ canicunꞌ soj nano̱ soj cuentó ga̱ yuvii̱ maꞌ.
4 Não levem dinheiro algum, nem bolsa de viagem, nem um par de sandálias extras. E não se detenham para cumprimentar ninguém pelo caminho.
5 ”Asa̱ꞌ catúj soj rá ꞌo̱ veꞌ, ne̱ asino cata̱j soj rihaan nij síí ya̱nj rá veꞌ yoꞌ se vaa dínj ga̱a̱ cuma̱n nij soꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ a.
5 “Quando entrarem numa casa, digam primeiro: ‘Que a paz de Deus esteja nesta casa’.
6 Ne̱ sese ya̱nj ꞌo̱ síí ca̱yáán sa̱ꞌ ga̱ Diose̱ rá veꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ ya̱ veꞌé ca̱yáán soꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ a. Tza̱j ne̱ sese nuviꞌ síí ca̱yáán sa̱ꞌ ga̱ Diose̱ yáán rá veꞌ yoꞌ, ne̱ ca̱nica̱j uún nana̱ sa̱ꞌ caꞌmii soj rihaan maꞌa̱n soj, quiꞌya̱j Diose̱, tza̱j ne̱ se̱ cavii sa̱ꞌ nij síí tucua̱ yoꞌ a̱ maꞌ.
6 Se os que vivem ali forem gente de paz, a bênção permanecerá; se não forem, a bênção voltará a vocês.
7 Cara̱nꞌ soj veꞌ ya̱nj síí sa̱ꞌ yoꞌ, ne̱ me maꞌa̱n se rque̱ síí ya̱nj yoꞌ, ne̱ cha̱ soj coꞌo̱ soj do̱ꞌ, ne̱ no̱ xcúún yuvii̱ rque̱ yuvii̱ chraa cha̱ soj cheꞌé suun sa̱ꞌ ꞌyaj suun soj a. Se̱ caꞌanj soj cara̱nꞌ soj yoꞌó yoꞌó veꞌ maꞌ.
7 Permaneçam naquela casa e comam e bebam o que lhes derem, pois quem trabalha merece seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Asa̱ꞌ cuchiꞌ soj ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ sese veꞌé caꞌmi̱i̱ nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ ga̱ soj, ga̱a ne̱ cha̱ soj me maꞌa̱n se chá rque̱ nij soꞌ man nij soj a.
8 “Quando entrarem numa cidade e ela os receber bem, comam o que lhes oferecerem.
9 Caꞌne̱e̱ soj chiꞌii̱ xráá nij síí ranꞌ ma̱n chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌmi̱i̱ natáj soj rihaan yuvii̱ se vaa nichru̱nꞌ gu̱un chij Diose̱ chiháán nij soꞌ a.
9 Curem os enfermos e digam-lhes: ‘Agora o reino de Deus chegou até vocês’.
10 ”Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ cuchiꞌ soj ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ sese ne caꞌve̱j rá nij yuvii̱ cuno̱ nij yuvii̱ se‑na̱na̱ soj, ga̱a ne̱ canicu̱nꞌ soj tanu̱u̱ rá callé chumanꞌ, ga̱a ne̱ cata̱j soj rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ a:
10 Mas, se uma cidade se recusar a recebê-los, saiam pelas ruas e digam:
11 “Asa̱ꞌ curiha̱nj núj chumanꞌ nihánj, ne̱ nacuna̱nꞌ núj tacóó núj, ne̱ tucuayu̱u núj yoꞌóó tachru̱u̱ avii chiháán soj tacóó núj cayu̱u yoꞌ rihaan maꞌa̱n soj a. Ga̱a ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa guun rá Diose̱ gu̱un chij Diose̱ chiháán soj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá soj a”. Da̱nj cata̱j soj rihaan nij síí naꞌvej rá cuno̱ nana̱ caꞌmii soj a.
11 ‘Limpamos de nossos pés até o pó desta cidade em sinal de reprovação. E saibam disto: o reino de Deus chegou!’.
12 Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa vaa güii caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱, ga̱a ne̱ quira̱nꞌ nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ doj sayuun rihaan nij síí chiꞌi̱i̱ ma̱n chumanꞌ Sodoma ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí caꞌnéé soꞌ a.
12 Eu lhes garanto que, no dia do juízo, até Sodoma será tratada com menos rigor que aquela cidade.
13 Ga̱a ne̱ dan me se cataj uún Jesucristó a: ―Nique̱ soj si̱j ma̱n chumanꞌ Corazín a. Nique̱ soj si̱j ma̱n chumanꞌ Betsaida a. ꞌO̱ se quira̱nꞌ uxrá soj sayuun na̱nj á. Dan me se nij síí ma̱n chumanꞌ Tiro do̱ꞌ, nij síí ma̱n chumanꞌ Sidón do̱ꞌ, me síí chiꞌi̱i̱ nimán na̱nj á. Tza̱j ne̱ sese caꞌanj ꞌu̱nj chiháán nij soꞌ, ne̱ sese quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o niꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱j ne̱ guun ya̱ rá nij soꞌ se vaa tumé nij soꞌ cacunꞌ, ne̱ canica̱j nimán nij soꞌ, ne̱ quinanó ndoꞌo rá nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ, ne̱ nda̱a yatzíj yaꞌ cunuû nij soꞌ, ne̱ nda̱a yaj chruun acaa ruvaj caraa nij soꞌ raa̱ nij soꞌ, cheꞌé yan quinanó rá nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ asuun sa̱j ado̱nj. Nihánj, ne̱ ne caꞌa̱nj ꞌu̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se ina̱nj chiháán soj ꞌnaj, ne̱ quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌen maꞌa̱n soj, tza̱j ne̱ ne ca̱nica̱j nimán nij soj a̱ maꞌ.
13 “Que aflição as espera, Corazim e Betsaida! Porque, se nas cidades de Tiro e Sidom tivessem sido realizados os milagres que realizei em vocês, há muito tempo seus habitantes teriam se arrependido e demonstrado isso vestindo panos de saco e jogando cinzas sobre a cabeça.
14 Dan me se güii caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱ roꞌ, doj a̱ ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ soj rihaan sayuun quira̱nꞌ nij síí chiꞌi̱i̱ ma̱n chumanꞌ Tiro do̱ꞌ, ma̱n chumanꞌ Sidón do̱ꞌ ado̱nj.
14 Eu lhes digo que, no dia do juízo, Tiro e Sidom serão tratadas com menos rigor que vocês.
15 Ne̱ vaa soj si̱j ma̱n chumanꞌ Capernaum uún a. Ne̱ síí sa̱ꞌ ina̱nj me maꞌa̱n soj, rá soj naꞌ. Nuveé si̱j sa̱ꞌ me soj maꞌ. Síí caꞌa̱nj rihaan yaꞌan gu̱un soj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
15 E você, Cafarnaum, será elevada até o céu? Não, descerá até o lugar dos mortos”.
16 Ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: ―Síí nanó xre̱j se‑na̱na̱ soj roꞌ, soꞌ me síí nanó xre̱j se‑na̱na̱ ma̱ꞌanj a. Tza̱j ne̱ síí uun naco̱o̱ rá niꞌya̱j man soj roꞌ, soꞌ me síí uun naco̱o̱ rá niꞌya̱j man nda̱a ma̱ꞌanj a. Ne̱ síí uun naco̱o̱ rá niꞌya̱j man ma̱ꞌanj roꞌ, soꞌ me síí uun naco̱o̱ rá niꞌya̱j man Diose̱ síí caꞌnéé manj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
16 Então ele disse aos discípulos: “Quem aceita sua mensagem também me aceita, e quem os rejeita também me rejeita. E quem me rejeita também rejeita aquele que me enviou”.
17 Quisíj quiꞌyaj vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ nij soꞌ nda̱a vaa cataj Jesucristó, ga̱a ne̱ namán uún nij soꞌ a. Niha̱ꞌ rá nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a: ―Nda̱a nij nana̱ chre̱e uno rihaan núj, Señor. Cheꞌé se se‑chu̱vií so̱ꞌ táá tuꞌva núj, ne̱ uriha̱nj nij soꞌ nimán yuvii̱ na̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
17 Quando os setenta e dois discípulos voltaram, relataram com alegria: “Senhor, até os demônios nos obedecem pela sua autoridade!”.
18 Ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Neꞌen yaj cayuu se nucua̱j nica̱j Satanás, ne̱ ase uun raa̱n roꞌ, me cayuu se nucua̱j nica̱j Satanás ado̱nj.
18 Então ele lhes disse: “Vi Satanás caindo do céu como um relâmpago!
19 Cuno̱ soj caꞌmi̱j á. ꞌU̱nj roꞌ, me síí quiꞌya̱j gu̱un nucua̱j soj quiꞌya̱j canaán soj rihaan daj a̱ se chiꞌi̱i̱ a. Caꞌve̱e se ruꞌma̱an cheꞌé soj ꞌo̱ xcuáá do̱ꞌ, ꞌo̱ xcuun do̱ꞌ, tza̱j ne̱ taj se quiꞌya̱j xoꞌ man soj maꞌ. Quiꞌya̱j canaán soj rihaan nu̱ꞌ se nucua̱j nica̱j Satanás síí ta̱j riꞌyunj niꞌya̱j man níꞌ, ne̱ a̱ ꞌó xcoꞌ se̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n man soj maꞌ.
19 Eu lhes dei autoridade para pisarem sobre cobras e escorpiões, e sobre todo o poder do inimigo. Nada lhes causará dano.
20 Tza̱j ne̱ taj cheꞌé gu̱un niha̱ꞌ rá soj cheꞌé se uno nij nana̱ chre̱e rihaan soj maꞌ. Gu̱un niha̱ꞌ rá soj, tza̱j ne̱ cheꞌé se a̱j cachrón Diose̱ se‑chuvi̱i soj rej xta̱ꞌ roꞌ, cheꞌé dan gu̱un niha̱ꞌ rá soj á ―taj Jesucristó rihaan vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ nij soꞌ a.
20 Mas não se alegrem porque os espíritos impuros lhes obedecem; alegrem-se porque seus nomes estão registrados no céu”.
21 Ma̱a̱n güii yoꞌ roꞌ, guun niha̱ꞌ rá Jesucristó, quiꞌyaj Nimán Diose̱, ne̱ cataj Jesucristó rihaan Diose̱ a: ―Síí ꞌni̱j raꞌa chumii̱ do̱ꞌ, síí ꞌni̱j raꞌa xta̱ꞌ do̱ꞌ, mé so̱ꞌ, Ata̱j Chij. Ne̱ sa̱ꞌ uxrá quiꞌyáá so̱ꞌ caráán so̱ꞌ rihaan nij síí avii raa̱ do̱ꞌ, rihaan nij síí acaj cuentá do̱ꞌ, se vaa se̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱j maꞌ. Ma̱a̱n nij síí vaa nica̱ꞌ nimán roꞌ, veꞌé cuno nij soꞌ, quiꞌyáá so̱ꞌ a. Da̱nj ina̱nj quiꞌyáá so̱ꞌ, cheꞌé yan da̱nj me rá so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, Ata̱j ―taj Jesucristó rihaan Rej soꞌ Diose̱ a.
21 Naquele momento, Jesus foi tomado da alegria do Espírito Santo e disse: “Pai, Senhor dos céus e da terra, eu te agradeço porque escondeste estas coisas dos que se consideram sábios e inteligentes e as revelaste aos que são como crianças. Sim, Pai, foi do teu agrado fazê-lo assim.
22 Canica̱j Jesucristó, caꞌmii soꞌ rihaan nij yuvii̱, cataj soꞌ a: ―A̱j rqué Réé ꞌu̱nj Diose̱ cunuda̱nj rasu̱u̱n rihanj á. Ne̱ a̱ ꞌó síí ne neꞌen da̱j vaa ꞌu̱nj, ma̱a̱n se o̱rúnꞌ Réj neꞌen a. ꞌO̱ se taꞌníí soꞌ mej ado̱nj. Ne̱ a̱ ꞌó síí ne neꞌen da̱j vaa Réj maꞌ. Ma̱a̱n se o̱rúnꞌ ꞌu̱nj neꞌen da̱j vaa soꞌ ado̱nj. Ne̱ sese me rá ꞌu̱nj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan yoꞌó nij yuvii̱ da̱j vaa Réj, ne̱ queneꞌe̱n yoꞌó nij soꞌ uún ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
22 “Meu Pai me confiou todas as coisas. Ninguém conhece verdadeiramente o Filho, a não ser o Pai, e ninguém conhece verdadeiramente o Pai, a não ser o Filho e aqueles a quem o Filho escolhe revelá-lo”.
23 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan ina̱nj maꞌa̱n nij soꞌ a: ―Vaa cheꞌé ga̱a̱ niha̱ꞌ rá soj cheꞌé rihaan soj á. ꞌO̱ se a̱j queneꞌen soj se vaa quiꞌyáj na̱nj á.
23 Então, em particular, ele se voltou para os discípulos e disse: “Felizes os olhos que veem o que vocês viram.
24 ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa ma̱n ndoꞌo síí ma̱n ga̱a naá síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ do̱ꞌ, síí nica̱j suun rey do̱ꞌ, guun rá queneꞌe̱n se vaa queneꞌen nij soj, tza̱j ne̱ ne queneꞌe̱n nij soꞌ maꞌ. Ne̱ guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se vaa cuno nij soj, tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
24 Eu lhes digo: muitos profetas e reis desejaram ver o que vocês têm visto e ouvir o que vocês têm ouvido, mas não puderam”.
25 Ga̱a ne̱ dan me se canicunꞌ caya̱ ꞌo̱ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱, ne̱ xnáꞌanj soꞌ ꞌo̱ nana̱ man Jesucristó, cheꞌé rej guun rá soꞌ quiri̱ꞌ soꞌ rej cara̱a soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó a. ―Da̱j qui̱ꞌyáj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e ca̱yánj ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ga̱ maestroꞌ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
25 Certo dia, um especialista da lei se levantou para pôr Jesus à prova com esta pergunta: “Mestre, o que preciso fazer para herdar a vida eterna?”.
26 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Neꞌén so̱ꞌ me nana̱ no̱ rihaan yanj no̱ se‑tucua̱nj Moisés naꞌ. Da̱j taj yanj yoꞌ nayaa so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man soꞌ a.
26 Jesus respondeu: “O que diz a lei de Moisés? Como você a entende?”.
27 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: ―“Nda̱a nimán yá so̱ꞌ gu̱un rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ man Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ nda̱a nu̱ꞌ se nucua̱j yá so̱ꞌ cara̱a̱ cochro̱j rihaan Diose̱, ne̱ yoꞌo̱ nda̱a cúú yave̱ mán so̱ꞌ cuchuma̱n rá ni̱ꞌyaj man Diose̱ na̱nj ado̱nj.” Ne̱, “Adi̱ꞌ se ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ á”, taj se‑tucua̱nj Moisés ado̱nj ―taj síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a.
27 O homem respondeu: “‘Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de toda a sua força e de toda a sua mente’ e ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’”.
28 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Ya̱ uxrá aꞌmii so̱ꞌ á. Da̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ ca̱yáán so̱ꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
28 “Está correto!”, disse Jesus. “Faça isso, e você viverá.”
29 Tza̱j ne̱ síí sa̱ꞌ ina̱nj me síí tucuꞌyón se‑tucua̱nj Moisés, rá maꞌa̱n soꞌ a. Cheꞌé dan xnáꞌanj soꞌ nana̱ nihánj man Jesucristó a: ―Me síí me tuvíꞌ ꞌu̱nj ga̱ ―taj soꞌ a.
29 O homem, porém, querendo justificar suas ações, perguntou a Jesus: “E quem é o meu próximo?”.
30 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, nanó soꞌ se‑cuento̱ síí samaritano a: ―Dan me se cavii ꞌo̱ síí israelitá chumanꞌ Jerusalén, caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jericó a. Va̱j soꞌ chrej, ga̱a ne̱ caráán síí itu̱u̱ man soꞌ chrej, ne̱ goꞌ uxrá nij síí itu̱u̱ man soꞌ, ne̱ quirii nij síí itu̱u̱ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ da̱j doj se caviꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ tanáj nij síí itu̱u̱ man soꞌ a.
30 Jesus respondeu com uma história: “Certo homem descia de Jerusalém a Jericó, quando foi atacado por bandidos. Eles lhe tiraram as roupas, o espancaram e o deixaram quase morto à beira da estrada.
31 Ga̱a ne̱ dan me se va̱j ꞌo̱ xrej nicu̱nꞌ rihaan níꞌ si̱j israelitá chrej yoꞌ a. Queneꞌen soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ na̱j tuꞌva chrej, tza̱j ne̱ cachén yaníj soꞌ caꞌanj soꞌ a.
31 “Por acaso, descia por ali um sacerdote. Quando viu o homem caído, atravessou para o outro lado da estrada.
32 Ga̱a ne̱ dan me se va̱j ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Leví síí racuíj man xrej uún a. Queneꞌen soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ cachén yaníj soꞌ caꞌanj soꞌ uún a.
32 Um levita fazia o mesmo caminho e viu o homem caído, mas também atravessou e passou longe.
33 ”Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí samaritano uún a. Nuveé si̱j israelitá me soꞌ maꞌ. Si̱j yaníj avii rej Samaria me soꞌ a. Queneꞌen soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ a.
33 “Então veio um samaritano e, ao ver o homem, teve compaixão dele.
34 Caꞌanj soꞌ quiꞌyaj conoꞌó soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, ne̱ cutaꞌ soꞌ rmedió rej quiranꞌ chiꞌii̱, ne̱ nacutáj soꞌ mantá rej quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cutaꞌ síí samaritano yoꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ xráá daán soꞌ xcuu va̱j ga̱ soꞌ, ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ veꞌ aranꞌ yuvii̱ chéé chrej, ne̱ taj yaꞌanj síí samaritano yoꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ a.
34 Foi até ele, tratou de seus ferimentos com óleo e vinho e os enfaixou. Depois, colocou o homem em seu jumento e o levou a uma hospedaria, onde cuidou dele.
35 Cachén ꞌo̱ yanꞌ, ne̱ yoꞌó güii me se guun rá síí samaritano caꞌa̱nj soꞌ, ne̱ quirii soꞌ vi̱j saꞌanj denario, ne̱ caxríj soꞌ ston síí tucua̱ veꞌ se vaa ta̱j yaꞌanj soꞌ man síí ranꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí tucua̱: “Asa̱ꞌ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj, ne̱ na̱ruꞌvee ꞌu̱nj me daj maꞌa̱n saꞌanj me ga̱a̱ tuꞌvee so̱ꞌ, rá so̱ꞌ”, taj síí samaritano rihaan síí tucua̱ a. ―Veé da̱nj síj cuentó nanó Jesucristó rihaan síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a.
35 No dia seguinte, deu duas moedas de prata ao dono da hospedaria e disse: ‘Cuide deste homem. Se você precisar gastar a mais com ele, eu lhe pagarei a diferença quando voltar’.
36 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó nana̱ nihánj man síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a: ―Vaꞌnu̱j nij síí va̱j rá chrej yoꞌ, ga̱a ne̱ me soꞌ me tuviꞌ síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man soꞌ a.
36 “Qual desses três você diria que foi o próximo do homem atacado pelos bandidos?”, perguntou Jesus.
37 ―Síí cunuu ꞌe̱e̱ rá man soꞌ roꞌ, me tuviꞌ soꞌ, raj a ―taj síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan Jesucristó a. Ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Ase vaa quiꞌyaj síí cunuu ꞌe̱e̱ rá man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ roꞌ, veé da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ so̱ꞌ, caꞌa̱nj so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a.
37 O especialista da lei respondeu: “Aquele que teve misericórdia dele”. Então Jesus disse: “Vá e faça o mesmo”.
38 Dan me se va̱j Jesucristó chrej ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cuchiꞌ soꞌ ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ dan me se caꞌvej rá ꞌo̱ chana̱ cuꞌna̱j Marta ya̱nj chumanꞌ yoꞌ cara̱nꞌ Jesucristó tucuá noꞌ,
38 Jesus e seus discípulos seguiram viagem e chegaram a um povoado onde uma mulher chamada Marta os recebeu em sua casa.
39 ne̱ yáán chuꞌvij noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Mariá ga̱ noꞌ, ne̱ dan me se caꞌanj ca̱yáán chuꞌvij noꞌ Mariá tacóó Jesucristó, ne̱ nanó xre̱j noꞌ se‑na̱na̱ soꞌ a.
39 Sua irmã, Maria, sentou-se aos pés de Jesus e ouvia o que ele ensinava.
40 Tza̱j ne̱ Marta roꞌ, daj a̱ suun caráyaꞌa̱nj noꞌ a. Dan me se quinichrunꞌ Marta rihaan Jesucristó, ne̱ cataj noꞌ rihaan soꞌ a: ―Me cheꞌé ne rihuun rá so̱ꞌ se vaa dínj ne chuꞌvij ꞌu̱nj, ne̱ o̱rúnꞌ ma̱ꞌanj ꞌyaj chuvi̱i, ga̱ Señorꞌ. Cata̱j so̱ꞌ rihaan noꞌ se vaa ra̱cuíj noꞌ manj á ―taj Marta rihaan Jesucristó a.
40 Marta, porém, estava ocupada com seus muitos afazeres. Foi a Jesus e disse: “Senhor, não o incomoda que minha irmã fique aí sentada enquanto eu faço todo o trabalho? Diga-lhe que venha me ajudar!”.
41 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ a: ―Xa̱ꞌ cheꞌé suun ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ taj cheꞌé cara̱yaꞌáán so̱ꞌ nda̱a vaa ꞌyáá so̱ꞌ, man Marta. Snúú rá so̱ꞌ, ꞌyaj suun vaa rihaan so̱ꞌ á. ꞌO̱ se taj cheꞌé cara̱yaꞌa̱nj níꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj maꞌ.
41 Mas o Senhor respondeu: “Marta, Marta, você se preocupa e se inquieta com todos esses detalhes.
42 ꞌO̱ se doj a̱ vaa suun achiin quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ vaa o̱rúnꞌ suun sa̱ꞌ ya̱ ya̱ achiin rihaan níꞌ na̱nj á. Ne̱ Mariá nihánj, tza̱j ne̱ cuna̱j ꞌyaj noꞌ se vaa me rá noꞌ cuno̱ noꞌ se‑na̱na̱j, ne̱ taj cheꞌé cata̱j níꞌ se vaa nij ꞌyaj noꞌ uno noꞌ se‑na̱na̱j maꞌ ―taj Jesucristó rihaan Marta a.
42 Apenas uma coisa é necessária. Quanto a Maria, ela fez a escolha certa, e ninguém tomará isso dela”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.