João 9
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs NTLH
1 Dan me se cavii Jesucristó caꞌanj soꞌ, ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ ꞌo̱ síí tuchri̱i a. Dan me se síí tuchri̱i yoꞌ me se tuchri̱i soꞌ asi̱j caꞌngaa soꞌ a.
1 Jesus ia caminhando quando viu um homem que tinha nascido cego.
2 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó man Jesucristó, cataj nij soꞌ: ―Me cheꞌé tuchri̱i síí nihánj, ga̱ man maestroꞌ. Maꞌa̱n soꞌ quiꞌyaj cacunꞌ naꞌ. Ase rej soꞌ quiꞌyaj cacunꞌ xa̱ꞌ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
2 Os seus discípulos perguntaram: — Mestre, por que este homem nasceu cego? Foi por causa dos pecados dele ou por causa dos pecados dos pais dele?
3 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―Nuveé maꞌa̱n soꞌ, nuveé re̱j soꞌ ga̱ nii soꞌ do̱ꞌ, me síí tumé cacunꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se Diose̱ me rá queneꞌe̱n níꞌ da̱j quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé soꞌ ado̱nj.
3 Jesus respondeu:
4 ꞌO̱ se no̱ xcúún níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ se‑su̱u̱n síí caꞌnéé manj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Ase vaa rej ranga̱ꞌ vaa yoꞌ ya̱j, ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j suun níꞌ ya̱j ei. Tza̱j ne̱ quisi̱j güii caꞌne̱ꞌ rá níꞌ, ne̱ ase vaa rej nii̱ roꞌ, ga̱a̱ güii yoꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j suun níꞌ doj a̱ maꞌ.
4 Precisamos trabalhar enquanto é dia, para fazer as obras daquele que me enviou. Pois está chegando a noite, quando ninguém pode trabalhar.
5 Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se va̱j ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ ase vaa yaꞌan chuguu̱n roꞌ, da̱nj vaa ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
5 Enquanto estou no mundo, eu sou a luz do mundo.
6 Quisíj caꞌmii soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ quirii talúj soꞌ rihaan yoꞌóó, ga̱a ne̱ quiꞌyaj soꞌ do̱j siguiꞌ man yoꞌóó yoꞌ, ne̱ caxríj soꞌ siguiꞌ yoꞌ rihaan síí tuchri̱i yoꞌ a.
6 Depois de dizer isso, Jesus cuspiu no chão, fez um pouco de lama com a saliva, passou a lama nos olhos do cego
7 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí tuchri̱i yoꞌ a: ―Caꞌa̱nj so̱ꞌ naꞌnu̱ꞌ so̱ꞌ rihaan so̱ꞌ rá na Siloé á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. Dan me se cuya̱a̱n vaa nana̱ “Siloé” yoꞌ ga̱ nana̱ “rasu̱u̱n caꞌnéé nii man” a. Veé dan me se caꞌanj síí tuchri̱i yoꞌ, ne̱ naꞌnuꞌ soꞌ rihaan soꞌ rá na yoꞌ, ga̱a ne̱ canica̱j soꞌ caꞌnaꞌ uún soꞌ, ne̱ curuviꞌ rihaan soꞌ a.
7 e disse: O cego foi, lavou o rosto e voltou vendo.
8 Dan me se nij síí ya̱nj nichru̱nꞌ yan ya̱nj soꞌ do̱ꞌ, nij síí a̱j neꞌen man soꞌ ga̱a tuchri̱i soꞌ do̱ꞌ, cataj nij soꞌ: ―Ne̱ síí nihánj me síí cane cachíín caridad ga̱a rque̱, rá soj naꞌ ―taj nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man síí naxraꞌ rihaan yoꞌ a.
8 Os seus vizinhos e as pessoas que costumavam vê-lo pedindo esmola perguntavam: — Não é este o homem que ficava sentado pedindo esmola?
9 ―Da̱nj asanj. Veé ya̱ soꞌ ei ―taj taꞌa̱j nij soꞌ a. Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ cataj: ―Taj maꞌ. Ma̱a̱n se ase niꞌya̱j gue̱e̱ síí cachíín caridad roꞌ, da̱nj niꞌya̱j gue̱e̱ síí nihánj, tza̱j ne̱ nuveé soꞌ maꞌ ―taj yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ maꞌa̱n síí naxraꞌ rihaan yoꞌ cataj: ―ꞌU̱nj me síí cachíín caridad yoꞌ ei ―taj soꞌ a.
9 — É! — diziam alguns. — Não, não é. Mas é parecido com ele! — afirmavam outros. Porém ele dizia: — Sou eu mesmo.
10 Cheꞌé dan xnáꞌanj nij yuvii̱ man soꞌ, cataj nij yuvii̱: ―Da̱j quiꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ caꞌvee naxraꞌ rihaan so̱ꞌ ga̱ ―taj nij yuvii̱, xnáꞌanj nij soꞌ man síí tuchri̱i yoꞌ a.
10 — Como é que agora você pode ver? — perguntaram.
11 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ: ―Síí cuꞌna̱j Jesucristó roꞌ, quiꞌyaj siguiꞌ, ne̱ caxríj soꞌ siguiꞌ rihanj, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihanj se vaa caꞌa̱nj ꞌu̱nj naꞌnu̱ꞌ ꞌu̱nj rihanj rá na Siloé a. Ga̱a ne̱ ga̱a quisíj caꞌanj naꞌnu̱ꞌ ꞌu̱nj rihanj rá na yoꞌ, ne̱ naruviꞌ rihanj na̱nj á ―taj síí naxraꞌ rihaan yoꞌ rihaan nij yuvii̱ a.
11 Ele respondeu: — O homem chamado Jesus fez um pouco de lama, passou a lama nos meus olhos e disse: “Vá ao tanque de Siloé e lave o rosto.” Então eu fui, lavei o rosto e fiquei vendo.
12 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij yuvii̱ man soꞌ, cataj nij yuvii̱: ―Me rej vaj soꞌ cuano̱ ga̱ ―taj nij yuvii̱, xnáꞌanj nij yuvii̱ man síí tuchri̱i yoꞌ a. ―Ne neꞌenj me rej vaj soꞌ cuano̱ a̱ maꞌ ―taj síí tuchri̱i yoꞌ rihaan nij yuvii̱ a.
12 — Onde está esse homem? — perguntaram. — Não sei! — respondeu ele.
13 Dan me se caꞌanj nica̱j nii man síí naxraꞌ rihaan yoꞌ rihaan nij síí fariseo a.
13 Então levaram aos fariseus o homem que havia sido cego.
14 Dan me se güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me güii quiꞌyaj Jesucristó siguiꞌ ne̱ naxraꞌ rihaan síí tuchri̱i yoꞌ quiꞌyaj Jesucristó a.
14 O dia em que Jesus havia feito lama e curado o homem da cegueira era um sábado.
15 Cheꞌé dan xnáꞌanj uún nij síí fariseo man síí naxraꞌ rihaan yoꞌ da̱j quiꞌyaj soꞌ ne̱ naxraꞌ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj síí naxraꞌ rihaan yoꞌ: ―Quiꞌyaj soꞌ siguiꞌ, ne̱ caxríj soꞌ rihanj, ga̱a ne̱ naꞌnuj rihanj, ne̱ cuano̱ nihánj ruviꞌ rihanj na̱nj á ―taj soꞌ rihaan nij síí fariseo a.
15 Aí os fariseus também perguntaram como ele tinha sido curado. — Ele pôs lama nos meus olhos, eu lavei o rosto e agora estou vendo — respondeu o homem.
16 Cheꞌé dan cataj taꞌa̱j nij síí fariseo: ―Nuveé si̱j caꞌnéé Diose̱ rihaan níꞌ me síí quiꞌyaj naxraꞌ rihaan síí nihánj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se ꞌyaj suun soꞌ güii no̱ xcúún níꞌ nara̱a̱n rá níꞌ ado̱nj ―taj taꞌa̱j nij síí fariseo yoꞌ a. Tza̱j ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ cataj: ―Tza̱j ne̱ nuveé si̱j tumé cacunꞌ me soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se nij síí tumé cacunꞌ me se daj chiha̱a̱ míj se̱ guun nucua̱j nij síí tumé cacunꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o nda̱a vaa quiꞌyaj síí quiꞌyaj naxraꞌ rihaan síí nihánj a̱ ado̱nj ―taj yoꞌó taꞌa̱j nij síí fariseo yoꞌ a. Dan me se cuxraꞌ taꞌa̱j nij síí fariseo man nij soꞌ, ne̱ ino̱ guun rá nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
16 Alguns fariseus disseram: — O homem que fez isso não é de Deus porque não respeita a E outros perguntaram: — Como pode um pecador fazer milagres tão grandes? E por causa disso houve divisão entre eles.
17 Cheꞌé dan cataj uún nij soꞌ rihaan síí naxraꞌ rihaan yoꞌ a: ―Da̱j uun rá ma̱ꞌán so̱ꞌ cheꞌé síí quiꞌyaj naxraꞌ rihaan so̱ꞌ ga̱ ―taj nij síí fariseo, xnáꞌanj nij soꞌ man síí naxraꞌ rihaan yoꞌ a. Ne̱ cataj soꞌ: ―Si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me soꞌ, rá yá ꞌu̱nj ado̱nj ―taj síí naxraꞌ rihaan yoꞌ cheꞌé Jesucristó a.
17 Então os fariseus tornaram a perguntar ao homem: — Você diz que ele curou você da cegueira. E o que é que você diz dele? — Ele é um
18 Tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa ya̱ ya̱ tuchrii me soꞌ ga̱a rque̱ ne̱ naxraꞌ rihaan soꞌ a. Cheꞌé dan caꞌnéé nij soꞌ nana̱ se vaa caꞌna̱ꞌ rej soꞌ do̱ꞌ, nii soꞌ do̱ꞌ, ga̱ síí naxraꞌ rihaan yoꞌ rihaan nij soꞌ a.
18 Os líderes judeus não acreditavam que ele tinha sido cego e que agora podia ver. Por isso chamaram os pais dele
19 Veé dan cuchiꞌ ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá man ro̱j soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Ya̱ ya̱ taꞌníí ro̱j so̱j me síí nihánj naꞌ. Ya̱ ya̱ tuchrii me soꞌ ga̱a caꞌngaa soꞌ naꞌ. Asa̱ꞌ caꞌvee naxraꞌ rihaan soꞌ cuano̱, rá ro̱j so̱j ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man ro̱j ni̱ca̱ soꞌ a.
19 e perguntaram: — Esse homem é filho de vocês? Vocês dizem que ele nasceu cego. E como é que agora ele está vendo?
20 Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ: ―Taꞌni̱j ya̱ rój me síí nihánj, ne̱ tuchrii ya̱ me soꞌ asi̱j caꞌngaa soꞌ,
20 Os pais responderam: — Sabemos que ele é nosso filho e que nasceu cego.
21 tza̱j ne̱ ne neꞌen uxrá rój asa̱ꞌ caꞌvee naxraꞌ rihaan soꞌ cuano̱ a̱ maꞌ. Ne̱ ne neꞌen uxrá rój me síí quiꞌyaj naxraꞌ rihaan soꞌ a̱ maꞌ. Xna̱ꞌanj soj man soꞌ á. ꞌO̱ se síí a̱j noco̱o me soꞌ, caꞌmi̱i̱ soꞌ cheꞌé maꞌa̱n soꞌ na̱nj á ―taj ro̱j soꞌ a.
21 Mas não sabemos como é que ele agora pode ver e não sabemos também quem foi que o curou. Ele é maior de idade; perguntem, e ele mesmo poderá explicar.
22 Da̱nj caꞌmii ro̱j ni̱ca̱ rej síí naxraꞌ rihaan yoꞌ do̱ꞌ, nii soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé se cuchuꞌviꞌ ro̱j soꞌ niꞌya̱j ro̱j soꞌ man nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Dan me se a̱j guun ya̱ caꞌmii nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa sese cata̱j yoꞌo̱ soꞌ se vaa si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me Jesucristó, ne̱ quiri̱i̱ nij soꞌ xeꞌ man síí aꞌmii da̱nj scaꞌnúj nij yuvii̱ israelitá a.
22 Os pais disseram isso porque estavam com medo, pois os líderes judeus tinham combinado expulsar da sinagoga quem afirmasse que Jesus era o Messias .
23 Cheꞌé dan cataj rej síí naxraꞌ rihaan do̱ꞌ, nii soꞌ do̱ꞌ, se vaa síí a̱j noco̱o me soꞌ, ne̱ xna̱ꞌanj nij soꞌ man maꞌa̱n soꞌ a.
23 Foi por isso que os pais disseram: “Ele é maior de idade; perguntem a ele.”
24 Cheꞌé dan nacúún uún nij soꞌ man síí naxraꞌ rihaan yoꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ a: ―Veꞌé cata̱j yá so̱ꞌ rihaan Diose̱ da̱j quiránꞌ so̱ꞌ á. ꞌO̱ se a̱j neꞌen núj se vaa xa̱ꞌ snóꞌo caꞌmii ga̱ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ si̱j tumé cacunꞌ me soꞌ ei ―taj nij soꞌ rihaan síí naxraꞌ rihaan yoꞌ a.
24 Então os líderes judeus chamaram pela segunda vez o homem que tinha sido cego e disseram: — Jure por Deus que você vai dizer a verdade. Nós sabemos que esse homem é pecador.
25 Cheꞌé dan cataj síí naxraꞌ rihaan yoꞌ: ―Ne neꞌen uxraj sese si̱j tumé cacunꞌ me soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se o̱rúnꞌ rasu̱u̱n neꞌén ꞌu̱nj se vaa ga̱a rque̱, ne̱ síí tuchri̱i mej, tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se ruviꞌ rihanj ado̱nj ―taj síí naxraꞌ rihaan yoꞌ a.
25 Ele respondeu: — Se ele é pecador, eu não sei. De uma coisa eu sei: eu era cego e agora vejo!
26 Cheꞌé dan xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Ne̱ xa̱ꞌ síí caꞌmii ga̱ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ da̱j quiꞌyaj soꞌ, ga̱a ne̱ naxraꞌ rihaan so̱ꞌ quiꞌyaj soꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ a.
26 — O que foi que ele fez a você? Como curou você da cegueira? — tornaram a perguntar.
27 Ga̱a ne̱ cataj síí naxraꞌ rihaan yoꞌ rihaan nij soꞌ a: ―A̱j cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj, tza̱j ne̱ ne cuno̱ soj a̱ maꞌ. Me cheꞌé me rá soj cata̱j xnaꞌanj uún ꞌu̱nj rihaan soj ga̱. Gu̱un maꞌa̱n soj síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, rá soj naꞌ ―taj síí naxraꞌ rihaan yoꞌ rihaan nij soꞌ a.
27 O homem respondeu: — Eu já disse, e vocês não acreditaram. Por que querem ouvir isso outra vez? Por acaso vocês também querem ser seguidores dele?
28 Ga̱a ne̱ nij caꞌmii nij soꞌ ga̱ síí naxraꞌ rihaan yoꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Ma̱ꞌán so̱ꞌ me síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ xa̱ꞌ núj, tza̱j ne̱ si̱j tucuꞌyón se‑na̱na̱ Moisés me núj ei.
28 Então eles o xingaram e disseram: — Você é que é seguidor dele! Nós somos seguidores de Moisés.
29 Neꞌen núj se vaa caꞌmii maꞌa̱n Diose̱ ga̱ síí cuꞌna̱j Moisés, tza̱j ne̱ ne neꞌen núj me rej cavii síí caꞌmii ga̱ so̱ꞌ a̱ maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan síí naxraꞌ rihaan yoꞌ a.
29 Sabemos que Deus falou com Moisés; mas este homem, nós nem mesmo sabemos de onde ele é.
30 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: ―Niha̱ꞌ uxrá vaa se‑na̱na̱ soj chiha̱ꞌ. Ne neꞌen soj me rej cavii soꞌ, tza̱j ne̱ síí nacuchraꞌ rihanj me soꞌ na̱nj ado̱nj.
30 Ele respondeu: — Que coisa esquisita! Vocês não sabem de onde ele é, mas ele me curou.
31 ꞌO̱ se neꞌen níꞌ se vaa ne uno Diose̱ rihaan nij síí tumé cacunꞌ a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ sese aráj cochro̱j níꞌ rihaan Diose̱, ne̱ sese ꞌyaj níꞌ se vaa me rá Diose̱, ne̱ quiꞌya̱j Diose̱ se vaa achíín niꞌya̱j níꞌ rihaan Diose̱ na̱nj á.
31 Sabemos que Deus não atende pecadores, mas ele atende os que o respeitam e fazem a sua vontade.
32 Dan me se síí tuchri̱i mej ga̱a caꞌngaj, ne̱ nu̱ꞌ caꞌnaꞌ me se ne caꞌna̱ꞌ nana̱ rihaan níꞌ se vaa nacuchraꞌ yoꞌo̱ soꞌ rihaan síí vaa da̱nj a̱ maꞌ. Tana̱nj o̱rúnꞌ soꞌ me síí quiꞌyaj da̱nj ei.
32 Desde que o mundo existe, nunca se ouviu dizer que alguém tivesse curado um cego de nascença.
33 Dan me se sese nuveé si̱j caꞌnéé Diose̱ rihaan níꞌ me soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ guun nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j soꞌ da̱nj maꞌ ―taj síí naxraꞌ rihaan yoꞌ rihaan nij soꞌ a.
33 Se esse homem não fosse enviado por Deus, não teria podido fazer nada.
34 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ a: ―Na̱nj síí tumé cacunꞌ mé so̱ꞌ asi̱j caꞌngaa so̱ꞌ ei. Ne nó xcúún so̱ꞌ tu̱cuꞌyón so̱ꞌ a̱ ꞌó nana̱ rihaan núj a̱ maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ quirii nij soꞌ man soꞌ xeꞌ a.
34 Eles disseram: — Você nasceu cheio de pecado e é você que quer nos ensinar? E o expulsaram da sinagoga.
35 Dan me se cuchiꞌ nana̱ rihaan Jesucristó se vaa quirii nij soꞌ man síí naxraꞌ rihaan yoꞌ xeꞌ a. Cheꞌé dan nanoꞌ Jesucristó man soꞌ, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―So̱ꞌ me síí amán rá niꞌya̱j man síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ naꞌ ―taj Jesucristó rihaan síí naxraꞌ rihaan yoꞌ a.
35 Jesus ficou sabendo que tinham expulsado o homem da sinagoga . Foi procurá-lo e, quando o encontrou, perguntou:
36 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ: ―Ne̱ me síí me síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, señorꞌ. Cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ noj, ga̱a ne̱ cuchuma̱n raj ni̱ꞌyaj man soꞌ ei ―taj síí naxraꞌ rihaan yoꞌ rihaan Jesucristó a.
36 Ele respondeu: — Senhor, quem é o Filho do Homem para que eu creia nele?
37 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ: ―A̱j queneꞌén so̱ꞌ man soꞌ, ne̱ ꞌu̱nj si̱j aꞌmii ga̱ so̱ꞌ cuano̱ me soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
37 Jesus disse:
38 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ: ―Cuano̱ nihánj me se chumán raj niꞌya̱j mán so̱ꞌ, Señor ―taj soꞌ a. Ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
38 — Eu creio, Senhor! — disse o homem. E se ajoelhou diante dele.
39 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―Caꞌnáꞌ ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé se no̱ xcúún ꞌu̱nj caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ ado̱nj. Dan me se xa̱ꞌ nij síí ne neꞌen, tza̱j ne̱ queneꞌe̱n nij soꞌ, qui̱ꞌyáj, ne̱ xa̱ꞌ nij síí guun rá se vaa a̱j quisíj xcaj nij soꞌ cuentá, tza̱j ne̱ ase vaa síí aráán rihaan roꞌ, da̱nj ga̱a̱ nij soꞌ se vaa se̱ caꞌvee xca̱j nij soꞌ cuentá maꞌ ―taj Jesucristó a.
39 Então Jesus afirmou:
40 Dan me se cachéé taꞌa̱j nij síí fariseo ga̱ Jesucristó, ne̱ cuno nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesucristó a. Cheꞌé dan xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó, cataj nij soꞌ: ―Ne̱ ase vaa síí aráán rihaan vaa núj, rá so̱ꞌ naꞌ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
40 Alguns fariseus que estavam com ele ouviram isso e perguntaram: — Será que isso quer dizer que nós também somos cegos?
41 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Sese si̱j ne neꞌen me soj, ne̱ taj va̱j cacunꞌ tumé soj maꞌ. Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se cataj soj se vaa a̱j neꞌen soj a. Cheꞌé dan yoꞌo̱ tumé soj cacunꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
41 — Se vocês fossem cegos, não teriam culpa! — respondeu Jesus. — Mas, como dizem que podem ver, então continuam tendo culpa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.