João 7
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs NTLH
1 Quisíj caꞌmii Jesucristó nu̱ꞌ nana̱ dan, ga̱a ne̱ cachéé Jesucristó estadó Galilea a. ꞌO̱ se ne caꞌve̱j rá soꞌ cache̱e̱ soꞌ estadó Judea, cheꞌé se nanoꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá man soꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Jesucristó, rá nij soꞌ a.
1 Depois disso, Jesus começou a andar pela Galileia; ele não queria andar pela Judeia, pois os líderes judeus dali estavam querendo matá-lo.
2 Dan me se da̱j doj quisi̱j chaꞌanj navij rá nij yuvii̱ israelitá chaꞌanj uneꞌ nij soꞌ veꞌ yacataj a.
2 Aconteceu que a festa dos judeus chamada Festa das Barracas estava perto.
3 Cheꞌé dan cataj nij tinúú Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ estadó Judea, ga̱a ne̱ queneꞌe̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ nij suun sa̱ꞌ noco̱o ꞌyáá so̱ꞌ, tinu̱j.
3 Então os irmãos de Jesus disseram a ele: — Saia daqui e vá para a Judeia a fim de que os seus seguidores vejam o que você está fazendo.
4 ꞌO̱ se sese me rá so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ rej queneꞌe̱n nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj mán so̱ꞌ á ―taj nij tinúú maꞌa̱n Jesucristó rihaan soꞌ a.
4 Pois quem quer ser bem-conhecido não deve esconder o que está fazendo. Já que você faz essas coisas, deixe que todos o conheçam.
5 ꞌO̱ se nda̱a maꞌa̱n nij tinúú Jesucristó ne cuchuma̱n rá niꞌya̱j man Jesucristó a̱ maꞌ.
5 Até os irmãos de Jesus não criam nele.
6 Cheꞌé dan cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ: ―Ataa quisi̱j güii no̱ xcúún ꞌu̱nj quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj á. Se‑su̱u̱n maꞌa̱n soj me se a̱ me maꞌa̱n güii caꞌve̱e quiꞌya̱j suun soj se‑su̱u̱n soj ei.
6 Ele respondeu:
7 Taj cheꞌé quita̱j riꞌyunj nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj man soj maꞌ. ꞌU̱nj roꞌ, vaa cheꞌé quita̱j riꞌyunj nij soꞌ, ese ꞌu̱nj me síí taj xnaꞌanj rihaan nij soꞌ se vaa chiꞌi̱i̱ ndoꞌo vaa ꞌyaj nij soꞌ ado̱nj.
7 O mundo não pode ter ódio de vocês, mas tem ódio de mim porque eu afirmo que o que o mundo faz é mau.
8 Caꞌa̱nj soj chaꞌanj xra̱j ei. Xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌanj ꞌu̱nj chaꞌanj maꞌ. ꞌO̱ se ataa quisi̱j güii quiꞌya̱j sunj na̱nj ado̱nj
8 Vão vocês à festa, mas eu não vou porque a minha hora ainda não chegou.
9 ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ quináj soꞌ estadó Galilea a.
9 Jesus disse isso e ficou na Galileia.
10 Dan me se ga̱a quisíj cavii nij tinúú Jesucristó caꞌanj nij soꞌ chaꞌanj, ga̱a ne̱ cavii maꞌa̱n Jesucristó caꞌanj soꞌ chaꞌanj uún a. Tza̱j ne̱ caꞌanj yuve̱ soꞌ a.
10 Depois que os seus irmãos foram à festa, Jesus também foi, mas fez isso em segredo e não publicamente.
11 Cheꞌé dan me nanoꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá man Jesucristó rej canuû chaꞌanj yoꞌ a. Ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Me rej va̱j soꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ a.
11 Os líderes judeus o procuravam na festa e perguntavam: — Onde é que está aquele homem?
12 Ne̱ nanó yuve̱ ndoꞌo nij yuvii̱ cuentó cheꞌé Jesucristó a. Dan me se taꞌa̱j nij yuvii̱ cataj: ―Síí sa̱ꞌ me soꞌ á ―taj taꞌa̱j nij yuvii̱ a. Tza̱j ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ cataj: ―Taj maꞌ. Síí tihaꞌ yuꞌunj man nij yuvii̱ me soꞌ ei ―taj yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ yoꞌ a.
12 Na multidão havia muita gente comentando sobre ele. Alguns diziam: — Ele é bom. — Não é não; ele engana o povo! — afirmavam outros.
13 Tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij yuvii̱ ne caꞌmi̱i̱ ranga̱ꞌ cheꞌé Jesucristó maꞌ. ꞌO̱ se cuchuꞌviꞌ nij yuvii̱ niꞌya̱j nij yuvii̱ man nij síí uun chij rihaan nij soꞌ a.
13 Mas ninguém falava abertamente sobre ele porque todos tinham medo dos líderes judeus.
14 Dan me se ga̱a anuû chaꞌanj, ne̱ cavii Jesucristó rá nuvií noco̱o, ne̱ tucuꞌyón soꞌ man nij yuvii̱ a.
14 Quando a festa já estava no meio, Jesus foi ao Templo e começou a ensinar.
15 Cheꞌé dan caráyaꞌa̱nj nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Nuveé si̱j tucuꞌyón me síí nihánj maꞌ. Me rej nariꞌ soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱ ―taj nij síí uun chij yoꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
15 Os líderes judeus ficaram muito admirados e diziam: — Como é que ele sabe tanto sem ter estudado?
16 Cheꞌé dan cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Xa̱ꞌ se‑na̱na̱j, tza̱j ne̱ nuveé na̱na̱ cavii raá ꞌu̱nj me nana̱ nihánj maꞌ. ꞌO̱ se se‑na̱na̱ Diose̱ síí caꞌnéé manj me nana̱ nihánj ei.
16 Jesus disse:
17 Dan me se sese me rá yoꞌo̱ soꞌ cuno̱ soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ queneꞌe̱n soꞌ se vaa nuveé na̱na̱ avii raá ꞌu̱nj me nana̱ tucuꞌyón ꞌu̱nj maꞌ. ꞌO̱ se queneꞌe̱n soꞌ se vaa se‑na̱na̱ Diose̱ me nana̱ yoꞌ a.
17 Quem quiser fazer a vontade de Deus saberá se o meu ensino vem de Deus ou se falo em meu próprio nome.
18 Xa̱ꞌ síí aꞌmii se‑na̱na̱ maꞌa̱n, tza̱j ne̱ ina̱nj me rá soꞌ caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ yuvii̱ cheꞌé maꞌa̱n soꞌ, ne̱ me rá soꞌ cavi̱i̱ sa̱ꞌ maꞌa̱n soꞌ ei. Tza̱j ne̱ sese me rá yoꞌo̱ soꞌ caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ yuvii̱ cheꞌé síí caꞌnéé man soꞌ, ne̱ ina̱nj nana̱ ya̱ cheꞌé síí caꞌnéé man soꞌ aꞌmii soꞌ, ne̱ ne nanoꞌ soꞌ chrej chiꞌi̱i̱ maꞌ.
18 Quem fala em seu próprio nome está procurando ser elogiado. Mas quem quer conseguir louvores para aquele que o enviou, esse é honesto, e não há falsidade nele.
19 Ya̱ uxrá rqué síí cuꞌna̱j Moisés se‑tucua̱nj soꞌ rihaan soj, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó tuviꞌ soj naꞌvej rá quiꞌya̱j tucuáán yoꞌ a̱ maꞌ. Me cheꞌé nanoꞌ soj da̱j quiꞌya̱j soj, ne̱ cavi̱ꞌ ꞌu̱nj ga̱ ―taj Jesucristó rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
19 Foi Moisés quem deu a
20 Ga̱a ne̱ cataj nij yuvii̱ rihaan Jesucristó a: ―Nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán so̱ꞌ á. Me síí me rá ticavi̱ꞌ mán so̱ꞌ, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj nij yuvii̱ rihaan Jesucristó a.
20 A multidão respondeu: — Você está dominado por um demônio! Quem é que está querendo matá-lo?
21 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Ga̱a rque̱ me se o̱rúnꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyáj, ne̱ caráyaꞌa̱nj taranꞌ nij soj se vaa quiꞌyáá ꞌu̱nj suun sa̱ꞌ noco̱o güii naránj rá níꞌ a.
21 Então Jesus disse:
22 Dan me se ya̱ uxrá cataj xnaꞌanj Moisés rihaan níꞌ se vaa caꞌne̱ꞌ níꞌ taꞌngaꞌ man snóꞌo cheꞌé rej caꞌve̱e cunu̱u sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ ado̱nj. Tza̱j ne̱ nuveé tucua̱nj cuchruj maꞌa̱n Moisés me yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se se‑tucua̱nj xi̱i níꞌ nij síí ma̱n ga̱a naá me yoꞌ ado̱nj. Ne̱ nda̱a güii naránj rá aꞌneꞌ soj taꞌngaꞌ man snóꞌo ei.
22 Vocês
23 Dan me se cheꞌé se me rá soj quiꞌya̱j soj nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés, cheꞌé dan aꞌvej rá soj cata̱ꞌ taꞌngaꞌ man snóꞌo güii naránj rá soj, tza̱j ne̱ me cheꞌé axríj yuva̱a̱ soj manj cheꞌé yan cunuu sa̱ꞌ nu̱ꞌ nee̱ man yoꞌo̱ snóꞌo quiꞌyáj güii naránj rá soj ga̱.
23 Para não deixarem de cumprir a Lei de Moisés, vocês circuncidam um menino, mesmo no sábado. Então por que ficam com raiva de mim quando eu curo completamente uma pessoa no sábado?
24 Se̱ guun xca̱j soj cuentá cheꞌé se vaa ꞌyaj yuvii̱ ni̱ꞌyaj soj cheꞌé ina̱nj tucuáán noco̱ꞌ soj maꞌ. ꞌO̱ se xca̱j soj cuentá da̱j me rá Diose̱, ne̱ cunu̱u cu̱u soj doj, quiꞌya̱j soj ei ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
24 Parem de julgar pelas aparências e julguem com justiça.
25 Cheꞌé dan cataj taꞌa̱j nij síí ne̱ chumanꞌ Jerusalén: ―Ne̱ si̱j nihánj, nuveé si̱j nanoꞌ nii ticavi̱ꞌ nii man me soꞌ naꞌ.
25 Algumas pessoas que moravam em Jerusalém perguntavam: — Não é este o homem que estão querendo matar?
26 Ne̱ veé aꞌmii ranga̱ꞌ soꞌ nihánj, ne̱ a̱ ꞌó nana̱ ne aꞌmii nij soꞌ rihaan soꞌ man asanj. Ya̱ ya̱ síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me soꞌ, rá nij xrej ata̱ suun sa̱ꞌ doj naꞌ.
26 Vejam! Ele está falando em público, e ninguém diz nada contra ele! Será que as autoridades sabem mesmo que ele é o Messias ?
27 Tza̱j ne̱ neꞌen níꞌ me rej cavii síí nihánj ei. Tza̱j ne̱ taj síí neꞌen me rej cavi̱i̱ síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun asa̱ꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ man asanj ―taj nij síí ne̱ chumanꞌ Jerusalén yoꞌ a.
27 No entanto, quando o Messias vier, ninguém saberá de onde ele é; e nós sabemos de onde este homem vem.
28 Cheꞌé dan sca̱ꞌ ndoꞌo caꞌmii Jesucristó, cataj soꞌ: ―Neꞌen soj manj, ne̱ neꞌen soj me rej cavii ꞌu̱nj ei. Tza̱j ne̱ ne caꞌna̱ꞌ ma̱ꞌanj maꞌ. ꞌO̱ se ya̱ aꞌmii síí caꞌnéé manj, tza̱j ne̱ ne neꞌen uxrá soj man soꞌ a̱ maꞌ.
28 Quando estava ensinando no pátio do Templo, Jesus disse bem alto:
29 ꞌU̱nj me síí neꞌen man soꞌ, cheꞌé se cavii ꞌu̱nj rihaan soꞌ, ne̱ soꞌ me síí caꞌnéé manj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
29 Mas eu o conheço porque venho dele e fui mandado por ele.
30 Cheꞌé dan nanoꞌ nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ qui̱taꞌaa nij soꞌ man Jesucristó, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ ne quisi̱j rá qui̱taꞌaa man soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se ataa quisi̱j güii caꞌve̱e quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj man soꞌ a.
30 Então quiseram prender Jesus, mas ninguém fez isso porque a sua hora ainda não tinha chegado.
31 Ne̱ queꞌe̱e̱ nij yuvii̱ cuchumán rá niꞌya̱j man soꞌ, ne̱ cataj nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man soꞌ: ―Caꞌve̱e se caꞌna̱ꞌ yoꞌó soꞌ cata̱j soꞌ se vaa ti̱nanii soꞌ man níꞌ rihaan sayuun, tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quisíj soꞌ quiꞌya̱j soꞌ doj suun sa̱ꞌ noco̱o rihaan suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj síí nihánj a̱ maꞌ. Ya̱ ya̱ si̱j ti̱nanii man níꞌ rihaan sayuun me síí nihánj ado̱nj ―taj nij yuvii̱ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
31 Porém muitas pessoas que estavam na multidão creram nele e perguntavam: — Quando o Messias vier, será que vai fazer milagres maiores do que este homem tem feito?
32 Dan me se ga̱a cuno nij síí fariseo se vaa caꞌmii yuve̱ nij yuvii̱ nana̱ dan cheꞌé Jesucristó, ga̱a ne̱ caꞌnéé nij xrej ata̱ suun noco̱o doj caꞌnéé nij síí fariseo man tanuu caꞌa̱nj nij tanuu qui̱taꞌaa nij tanuu man Jesucristó a.
32 Os fariseus ouviram a multidão comentando essas coisas sobre Jesus, e por isso eles e os chefes dos sacerdotes mandaram guardas para o prenderem.
33 Cheꞌé dan cataj Jesucristó: ―Do̱j güii ca̱yáán ꞌu̱nj ga̱ nij soj, ne̱ cavi̱i̱ ꞌu̱nj qui̱nánꞌ ꞌu̱nj rihaan síí caꞌnéé manj ꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj na̱nj ei.
33 Jesus disse:
34 Nano̱ꞌ soj manj, tza̱j ne̱ se̱ nariꞌ soj manj a̱ maꞌ. Ne̱ se̱ guun nucua̱j soj cuchi̱ꞌ soj rej ca̱yáán ꞌu̱nj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó a.
34 Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou.
35 Cheꞌé dan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá cataj rihaan tuviꞌ nij soꞌ a: ―Me rej caꞌa̱nj síí nihánj, ne̱ se̱ nariꞌ níꞌ man soꞌ ga̱. Caꞌa̱nj soꞌ rihaan tuviꞌ níꞌ síí ne̱ chiháán nij yuvii̱ yaníj naꞌ. Tu̱cuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ rihaan nij yuvii̱ yaníj naꞌ.
35 Então os líderes judeus começaram a comentar: — Para onde será que ele vai que não o poderemos achar? Será que ele vai morar com os judeus que moram no estrangeiro? Será que vai ensinar os não judeus?
36 ꞌO̱ se cataj soꞌ nana̱ nihánj se vaa: “Nano̱ꞌ soj manj, tza̱j ne̱ se̱ nariꞌ soj manj a̱ maꞌ. Ne̱ se̱ guun nucua̱j soj cuchi̱ꞌ soj rej ca̱yáán ꞌu̱nj a̱ maꞌ”. Me cheꞌé tuꞌva soꞌ da̱nj, rá soj ga̱ ―taj nij síí uun chij yoꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ a.
36 O que será que ele quis dizer quando afirmou: “Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou”?
37 Dan me se da̱j yoꞌó güii navi̱j chaꞌanj noco̱o sa̱ꞌ ndoꞌo yoꞌ, ne̱ güii yoꞌ canicunꞌ Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ: ―Sese ase vaa síí naco̱o̱ ndoꞌo na vaa soj, ne̱ caꞌna̱ꞌ soj rihanj, ne̱ rque̱j na achiin ya̱ man soj á.
37 O último dia da festa era o mais importante. Naquele dia Jesus se pôs de pé e disse bem alto:
38 Xa̱ꞌ síí amán rá niꞌya̱j manj, tza̱j ne̱ quiri̱ꞌ soꞌ se vaa taj danj Diose̱ rihaan níꞌ, ne̱ dan me se ase vaa ꞌo̱ chráá sa̱ꞌ ndoꞌo nu̱u̱ na sa̱ꞌ ina̱nj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ se sa̱ꞌ cu̱nuû nimán síí amán rá niꞌya̱j manj, ne̱ caꞌve̱e ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nimán soꞌ ado̱nj.
38 Como dizem as
39 ―Da̱nj taj Jesucristó, caꞌmii soꞌ cheꞌé Nimán Diose̱ cu̱nuû nimán nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man soꞌ a. ꞌO̱ se ataa caꞌna̱ꞌ Nimán Diose̱ rihaan yuvii̱, ese ataa quisi̱j güii cavi̱ꞌ soꞌ rihaan rcutze̱ a.
39 Jesus estava falando a respeito do Espírito Santo, que aqueles que criam nele iriam receber. Essas pessoas não tinham recebido o Espírito porque Jesus ainda não havia voltado para a presença gloriosa de Deus.
40 Cheꞌé dan taꞌa̱j nij yuvii̱ cuno nana̱ nihánj cataj: ―Ya̱ ya̱ si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá si̱j caꞌnaꞌ uún rihaan chumii̱ nihánj me síí nihánj na̱nj á ―taj taꞌa̱j nij yuvii̱ a.
40 Muitas pessoas que ouviram essas palavras afirmavam: — De fato, este homem é o
41 Yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ cataj: ―Si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man níꞌ rihaan sayuun me síí nihánj ei ―taj yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ cataj: ―Xa̱ꞌ síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man níꞌ rihaan sayuun, tza̱j ne̱ nuveé si̱j cavii estadó Galilea me soꞌ maꞌ.
41 Outros diziam: — Ele é o E ainda outras pessoas perguntavam: — Mas será que o Messias virá da Galileia?
42 ꞌO̱ se danj Diose̱ taj se vaa taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j David síí cane ga̱a naá me síí caꞌne̱j Diose̱, ne̱ si̱j cavi̱i̱ chiháán síí cuꞌna̱j David chumanꞌ Belén me uún soꞌ ado̱nj ―taj yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ uún a.
42 As Escrituras Sagradas dizem que o Messias será descendente de Davi e vai nascer em Belém, onde Davi morou.
43 Cheꞌé dan guun vi̱j caꞌmii nij yuvii̱, niꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó a.
43 Então o povo se dividiu por causa dele.
44 Ne̱ guun rá taꞌa̱j nij soꞌ qui̱taꞌaa nij soꞌ man Jesucristó, tza̱j ne̱ taj va̱j síí quisíj rá qui̱taꞌaa man soꞌ a̱ maꞌ.
44 Alguns queriam prender Jesus, mas ninguém fez isso.
45 Cheꞌé dan canica̱j nij tanuu caꞌanj uún nij tanuu rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, ga̱a ne̱ cataj nij xrej do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij tanuu: ―Me cheꞌé ne caꞌna̱ꞌ Jesucristó ga̱ soj, quiꞌyaj soj ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man nij tanuu yoꞌ a.
45 Os guardas voltaram para o lugar onde estavam os chefes dos sacerdotes e os fariseus , e eles perguntaram: — Por que vocês não trouxeram aquele homem?
46 Ga̱a ne̱ cataj nij tanuu: ―Tza̱j ne̱ cuna̱j uxrá vaa nana̱ aꞌmii soꞌ, ne̱ taj va̱j yoꞌó yuvii̱ neꞌen caꞌmi̱i̱ nana̱ aꞌmii soꞌ a̱ maꞌ ―taj nij tanuu yoꞌ a.
46 Eles responderam: — Nunca ninguém falou como ele!
47 Cheꞌé dan cataj nij síí fariseo rihaan nij tanuu a: ―Tihaꞌ yuꞌunj soꞌ man soj do̱ꞌ na̱nj ei.
47 Então os fariseus disseram aos guardas: — Será que vocês também foram enganados?
48 ꞌO̱ se a̱ ꞌó nij síí uun chij do̱ꞌ, a̱ ꞌó nij síí fariseo do̱ꞌ, ne cuchuma̱n rá se vaa si̱j caꞌnéé Diose̱ me soꞌ a̱ maꞌ.
48 Por acaso alguma autoridade ou algum fariseu creu nele?
49 Ne̱ xa̱ꞌ nij yuvii̱, tza̱j ne̱ ne neꞌen nij yuvii̱ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ ina̱nj sayuun quira̱nꞌ nij yuvii̱ yoꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ chugua̱nj ―taj nij síí fariseo rihaan nij tanuu yoꞌ a.
49 Essa gente que não conhece a Lei está amaldiçoada por Deus.
50 Dan me se nicu̱nꞌ síí cuꞌna̱j Nicodemo ga̱ nij soꞌ, ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ nij soꞌ me soꞌ, ne̱ síí caꞌanj nano̱ cuentó ga̱ Jesucristó rej nii̱ ga̱a rque̱ doj me soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
50 Mas Nicodemos, que era um deles e que certa ocasião havia falado com Jesus, disse:
51 ―Tza̱j ne̱ se‑tucua̱nj Moisés taj se vaa ne nó xcúún níꞌ caꞌne̱ꞌ níꞌ cacunꞌ cheꞌé yoꞌo̱ soꞌ, sese ataa cuno̱ níꞌ nana̱ aꞌmii soꞌ ne̱ sese ataa xca̱j níꞌ cuentá da̱j ꞌyaj soꞌ maꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Nicodemo rihaan yoꞌó nij síí fariseo yoꞌ a.
51 — De acordo com a nossa Lei não podemos condenar um homem sem ouvi-lo primeiro e descobrir o que ele fez.
52 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Nicodemo a: ―Me cheꞌé me rá so̱ꞌ caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ so̱ꞌ cheꞌé Jesucristó ga̱. ꞌO̱ se si̱j cavii estadó Galilea mé so̱ꞌ ga̱ soꞌ naꞌ. Tu̱cuꞌyón so̱ꞌ, ne̱ xca̱j so̱ꞌ cuentá se vaa a̱ ꞌó síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ne avii estadó Galilea, ꞌyaj Diose̱ maꞌ ―taj nij síí fariseo rihaan síí cuꞌna̱j Nicodemo yoꞌ a.
52 — Por acaso você também é da Galileia? — perguntaram eles. — Estude as Escrituras Sagradas e verá que da Galileia nunca surgiu nenhum profeta .
53 Dan me se cavii nij soꞌ, ne̱ quinanꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ tucuá nij soꞌ a.
53 — ausente —
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.